Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010622 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915010622.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného C. H. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/174/2015 zo 04.02.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. októbra 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/174/2015 zo 04.02.2016 vo výroku o treste odňatia slobody. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný C. H. sa o d s u d z u j e podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 a § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 500,- (päťsto) Eur. Podľa § 56 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. V ostatných častiach ostáva napadnutý rozsudok nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. H. uznaný vinným z prečinov ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 resp. podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré spáchal tak, že dňa 25.04.2015 asi o 03.00 h v Tisovci, na ulici pred Mestským kultúrnym domov počas plesu Evanjelického gymnázia v podnapitom stave po predchádzajúcej hádke udrel päsťou do tváre W. X., ktorý ho chytil za šaty a spoločne spadli na zem, kde ho ešte dva razy udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil odreniny a mierny opuch na troch miestach v záhlaví, pomliaždeninu dolnej pery vľavo s plošným hematómom, vyrazenie zuba 22 a odlomenie zuba 21, následkom čoho bol liečený a práceneschopný do 07.05.2015, čo si vyžiadalo následné protetické práce v hodnote 1.400,- Eur ku škode W. X.. O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu na 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému W. X., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., V. XXXX/X, škodu vo výške 1.400,- Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného. Tento sa v podstate necítil byť vinným zo žalovaných prečinov, pretože poškodený na neho v rozhodnom čase zaútočil od chrbta a obžalovaný pri vzájomnom zápase udrel poškodeného raz slabšie a raz silnejšie. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na výpovede viacerých relevantných svedkov (poškodený W. X., M. B., T. B., M. S., K. S. a V. B.). K vine obžalovaného prispeli najmä údaje svedkyne V. B., pričom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k tejto svedkyni uviedol: „Ďalej súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkyne V. B., ktorá uviedla, že poškodený W. X. bol kritického večera opitý. Pohádal sa s priateľkou, tak išla s ním von. Vonku stál obžalovaný s priateľmi. Poškodený začal na nich niečo vykrikovať, a preto sa za neho ospravedlňovala. Keď prišiel k nim poškodený W. X., obžalovaný ho veľmi zbil. Búchal ho o zem, udieral ho päsťou do oblasti tváre. Poškodený ležal na zemi a obžalovaný stál nad ním. Udieral ho o dlažbu. Všade bola krv. Svedkyňa uviedla, že kričala, že nech ho už nebije a žiadala B. a S., aby niečo urobili. Potom ich začali od seba odťahovať. Poškodený nebol schopný bitky“. Spôsob, akým sa okresný súd po vyhodnotení dokazovania dopracoval k vine obžalovaného je vyjadrený takto: „Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodeného W. X., ktorý i vzhľadom na množstvo požitých alkoholických nápojov si pamätal, že mal konflikt s obžalovaným C. H.. Keď sa prebral zistil, že má vybitý zub a druhý má nalomený. Taktiež utrpel pohmoždeniny na hlave. Vina obžalovaného bola ďalej preukázaná výpoveďami svedkýň M. B., ktorá popísala, ako došlo ku konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným, ale najmä výpoveďou svedkyne V. B., ktorá podrobne popísala priebeh konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Podrobne popisovala vo svojej výpovedi, akým spôsobom poškodený zaútočil na obžalovaného a potom vzápätí, akým spôsobom obžalovaný poudieral poškodeného a spôsobil mu hore uvedené zranenia. Sčasti bola vina obžalovaného preukázaná aj výpoveďou K. S., ako aj listinnými dôkazmi, ako je lekárska správa z chirurgie Revúca, lekárska správa z Neurologickej ambulancie Revúca a lekárska správa zo Stomatologickej ambulancie Revúca“. S poukazom aj na ďalšie vo veci vykonané dôkazy (najmä lekárske správy týkajúce sa zranenia poškodeného W. X.) okresný súd uzavrel, že obžalovaný zisteným konaním naplnil zákonné znaky žalovaných prečinov ublíženia na zdraví a výtržníctva. Okresný súd mal za to, že obžalovaný sa k podstate spáchanej trestnej činnosti doznal a preto mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Keďže pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti sa nedostal do rozporu s Trestným zákonom a hľadí sa naňho ako na bezúhonného, bola mu priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. V rámci aplikovanej trestnej sadzby odňatia slobody (v tomto prípade 6 mesiacov až 2 roky) uložil potom okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Keďže prvostupňový súd mal za náležite preukázanú ako výšku škody, ktorú obžalovaný poškodenému spôsobil (jeho liečebné náklady), a tiež aj zodpovednosť obžalovaného za spôsobenie tejto škody, zaviazal ho k úhrade škody vo výške 1.400,- Eur. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný C. H., ktoré aj písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne a navrhol, aby bol spod obžaloby po zrušení napadnutého rozsudku oslobodený, prípadne aby bola vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie, eventuálne aby v krajnom prípade bol žalovaný skutok posúdený len ako priestupok. Obhajoba voči prvostupňovému rozsudku argumentovala najmä tým, že: rozsudok okresného súdu vychádza z nepravdivo zistených skutočností; obžalovaný poškodeného nenapadol, ale naopak - bol napadnutý poškodeným W. X., ktorý sa obžalovanému pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím a následne na obžalovaného zaútočil, pričom tento konal iba v obrane a útok sa snažil odvrátiť; aj samotný poškodený W. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je možné, že on začal konflikt a tiež je možné, že bol agresívny; v tomto prípade ide o nutnú obranu v zmysle § 25 Tr. zák.; výpoveď svedkyne V. B. na hlavnom pojednávaní nemožno považovať za vierohodnú (vypovedala inak ako pri prvotnom priestupkovom preverovaní, pričom na mieste činu v rozhodnom čase nebola); svedkovia M. B., M. S. a T. B. potvrdili, že skutok sa stal tak, ako vypovedal obžalovaný, teda že v skutočnosti ho napadol poškodený W. X., ktorý incident vyvolal, vyhrážal sa obžalovanému zabitím a následne aj na obžalovaného zaútočil; okresný súd sa nezaoberal tým, že poškodený vyvolal incident, vyhrážal sa obžalovanému zabitím a tiež sa nezaoberal skutočnosťou, že následne poškodený obžalovaného napadol, lebo na neho v opitom stave zaútočil, pričom obžalovaný bol tiež zranený, hoci na lekárskom vyšetrení nebol; nie je pravdou, že by obžalovaný úmyselne ublížil na zdraví poškodenému; nemožno súhlasiť ani s výškou škody (1.400,- Eur), nakoľko obžalovaný to považuje za úmyselné navyšovanie sumy na celkové náklady na chirurgické a stomatoprotetické ošetrenie; obžalovaný vedie riadny život, správa sa slušne a študuje na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach. K odvolaniu obžalovaného sa prostredníctvom svojho splnomocnenca vyjadril aj poškodený W. X., ktorý navrhol podané odvolanie zamietnuť. Poškodený zdôraznil predovšetkým to, že: vysvetlenia osôb pred vznesením obvinenia nemožno považovať za použiteľné dôkazy v trestnom konaní; aplikácia nutnej obrany v tomto prípade neprichádza do úvahy (poškodený mohol utrpieť zranenia len v dôsledku vyvinutia značnej sily obžalovaným); vzhľadom na značnú podnapilosť poškodeného, útok z jeho strany v rozhodnom čase obžalovanému nehrozil - nehovoriac o tom, že obžalovaný mal odvracať údajný útok intenzívnou hrubou silou v podobe pästí do tváre poškodeného; obžalovaný až v odvolaní poukazuje na niektoré nezrovnalosti vo výpovediach usvedčujúcich svedkov, pričom odstránenie týchto rozporov na hlavnom pojednávaní nenavrhoval (napr. prostredníctvom konfrontácií); z dokazovania vyplýva, že obžalovaný udrel poškodeného, v dôsledku čoho tento utrpel zranenia v bližšie špecifikovanej skutkovej vete; okresný súd vec správne posúdil, pričom ani sám obžalovaný podstatu veci nepopieral, ale popieral iba určité okolnosti mechanizmu vzniku škody a iné, pre danú vec nepodstatné skutkové okolnosti prípadu. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce. Po tomto prieskume zistil, že okresný súd rozhodol správne ohľadne skutkového stavu, jeho právneho posúdenia, ako aj náhrady škody. Keďže nedostatok bol zistený len ohľadne ukladania neprimeraného druhu trestu (odňatia slobody), krajský súd urobil nápravu v tom smere, že obžalovanému uložil miernejší peňažný trest. Aj podľa názoru krajského súdu z dokazovania vyplýva, že predmetný konflikt vyvolal svojím nevhodným správaním (najmä vykrikovaním) v rozhodnom čase poškodený. Hoci možno pripustiť, že poškodený aj fyzicky zaútočil na obžalovaného (chytením ho odzadu), ďalší priebeh konfliktu však nenasvedčuje tomu, že by bol obžalovaný primeraným spôsobom odvracal takýto útok poškodeného. Správne postupoval okresný súd, pokiaľ sa nepriklonil k verzii obžalovaného, že tento konal v nutnej obrane, pričom sčasti jeho obranu potvrdzovali aj svedkovia M. B., T. B. a M. S.. K M. B. však treba uviesť, že táto videla len počiatok konfliktu, pričom medzi výpoveďami svedkov T. B. a M. S. sú závažné rozpory v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní (podľa prvého svedka poškodený udrel obžalovaného raz a tento udrel do tváre poškodeného dvakrát, pričom podľa druhého svedka obžalovaný raz päsťou udrel do tváre poškodeného a tohto vyplo - to znamená spadol na zem). Prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ sa priklonil a skutkové zistenia založil najmä na výpovedi svedkyne V. B.. Nielenže údaje tejto svedkyne potvrdzujú aj ďalšie objektívne zistené dôkazy (najmä lekárske správy o zranení poškodeného W. X.), ale táto svedkyňa už pri priestupkovom preverovaní veci potvrdzovala, že bola očitým svedkom konfliktu v rozhodnom čase, pričom na hlavnom pojednávaní (kde bola prvýkrát vypočutá v postavení svedkyne) priebeh konfliktu aj vierohodne opísala. Predovšetkým z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že na nevhodné správanie poškodeného W. X. v rozhodnom čase (vykrikovanie a fyzický atak na obžalovaného) zareagoval obžalovaný zjavne neprimeraným spôsobom, poškodeného (zjavne pod vplyvom alkoholu) intenzívne fyzicky napadol a to aj po tom, ako už tento ležal na zemi, napriek tomu, že bol menovanou svedkyňou upozorňovaný, aby prestal (od poškodeného musel byť odtrhnutý inými osobami). Správne preto okresný súd náležite zistený skutkový stav veci posúdil ako prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 resp. podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., lebo obžalovaný poškodenému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že poškodeného napadol (aj keď po tom, ako bol sám napadnutý zo strany poškodeného). Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie okresného súdu o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenému W. X. škodu vo výške 1.400,- Eur. S poukazom aj na tvrdenie poškodeného, že náklady na liečenie jeho chrupu nie sú konečné, uvedená suma za doterajšie liečenie poškodeného sa nejaví byť neprimeranou. S poukazom predovšetkým na charakter žalovaných prečinov (ktoré svojim nevhodným správaním vyvolal aj samotný poškodený), ako aj v podstate doterajší bezúhonný život obžalovaného, mal krajský súd za to, že druh trestu, ktorý mu okresný súd uložil (odňatie slobody) je neprimeraný a preto bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku tohto trestu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. S poukazom aj na mladý vek obžalovaného a schopnosť zarobiť si, mal odvolací súd za to, že primeraným postihom v tomto prípade sa javí byť uloženie úhrnného peňažného trestu vo výmere 500,- Eur. Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol určený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.