Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/887/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200832 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915200832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31383408, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 17, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, proti žalovanému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., č. XXX, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Viera Kadášová - advokátka, s.r.o., IČO: 47247851, so sídlom v Rimavskej Sobote, Železničná č. 1877, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Viera Kadášová, advokátka a konateľka, o zaplatenie 4.363,37 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/24/2015-86 zo dňa 18.08.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : V záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie identifikačné číslo žalobcu „31283408“ o p r a v u j e tak, že správne znie: 31383408. Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravy p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.064,55 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzavreli zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 06.09.2010 ohľadne motorového vozidla zn. T. XXX evidenčné číslo C. XXX F. so začiatkom poistenia dňa 06.09.2010 o 13:40 hod.; dňa 16.06.2012 došlo v zahraničí (Nemecko) k dopravnej nehode (poistnej udalosti) s účasťou poisteného vozidla, na základe ktorej poskytol žalobca poškodenému poistné plnenie v sume 5.598,17 € z titulu náhrady škody; dňa 03.07.2012 doručil žalovaný žalobcovi (na pobočku v C. L.) správu o nehode zo dňa 16.06.2012, ktorou nahlásil vznik škodovej udalosti; obsahom správy o nehode bolo uvedenie miesta dopravnej nehody, označenie motorových vozidiel, ich vodičov a majiteľov, poisťovateľa a čísla poistnej zmluvy, nákres dopravnej nehody s označením bodov vzájomného stretu vozidiel a podpis vodiča. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie splnil žalovaný svoju povinnosť v zákonnej lehote písomne oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti na pobočke žalobcu v C. L.; neskoršie zrušenie uvedenej pobočky žalobcu a nemožnosť overiť doručenie oznámenia o vzniku škodovej udalosti nemôže byť na ťarchu žalovaného; oznámenie o vzniku škodovej udalosti spĺňa zákonné náležitosti, na ktoré nie je možné aplikovať všeobecnú úpravu v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka; v prípade, že žalobca oznámenie nepovažoval za dostatočné, mal žalovaného vyzvať na doplnenie údajov; na splnenie povinnosti oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti postačovalo doručiť oznámenie na pobočke žalobcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 2 písm. d), e), f), § 4 ods. 1, 10 ods. 1 písm. b), § 10 ods. 2 a § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 16.09.2015 (č.l. 100-107 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 2.1.1 Žalobca v odvolaní najskôr podrobne zopakoval skutkový a právny základ sporu. Svoj nárok opieral o názor, že žalovaný mu písomne v súlade so zákonom a znením zmluvy neoznámil vznik škodovej udalosti zo dňa 16.06.2012, teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť písomne oznámiť poistiteľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku; vyslovil názor, že právnou otázkou konania vo veci samej bolo posúdenie splnenia povinnosti oznámiť poistnú udalosť v zákonnej kvalite a s tým súvisiace porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného doručiť toto oznámenie (písomnosť) do sídla poistiteľa. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že „nepreukázal svoje tvrdenie, že nedisponuje originálom tlačiva správy o nehode predloženého žalovaným“, pretože súd touto argumentáciou založil negatívne dôkazné bremeno a povinnosť preukázania doručenia oznámenia o vzniku škodovej udalosti zaťažovala v konaní žalovaného. Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť žalovaného žalobca argumentoval, že táto bola upravená jednak samotnou poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a jednak zákonom; podľa článku 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok sa „písomnosť zasielaná poisťovni považuje za doručenú dňom jej prevzatia v sídle spoločnosti“; žalovaný bol preto oznámenie o vzniku škodovej udalosti povinný doručiť do sídla žalobcu, ktoré je uvedené v samotnej poistnej zmluve, keď túto povinnosť si žalovaný nesplnil a nedokáže predložiť ani originál správy o nehode a rozsudok súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie je postavený len na fotokópii tejto správy. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na oznámenie vzniku škodovej udalosti existuje podrobný formulár „oznámenie poistnej udalosti“ a len „správa o nehode“ nemá potenciál špecifikácie škodovej udalosti v takom rozsahu ako je to možné docieliť riadnym vyplnením oznámenia o poistnej udalosti, pretože predmetná správa neobsahuje popis dopravnej nehody, uvedenie príčin jej vzniku, názoru na zavinenie nehody a nie je z nej zrejmé ako malo k nehode dôjsť a kto za ňu zodpovedá; preto vyjadril názor, že správa o nehode v každom prípade nespĺňa všetky minimálne zmluvné a zákonné podmienky oznámenia poistnej udalosti. Podľa názoru žalobcu pristúpil súd prvého stupňa k vyhodnoteniu skutkových okolností nesprávnym spôsobom a použil argumentáciu, ktorá neuprednostňuje preferenciu dodržania podmienok zmluvy; v rozsudku sa zaoberal vnútornou organizačnou štruktúrou žalobcu bez reálneho vyhodnotenia splnenia povinnosti žalovaného oznámiť vznik a priebeh škodovej udalosti do sídla žalobcu; vzájomný vnútorný vzťah pobočky a centrály poistiteľa je nepodstatný pre posúdenie splnenia povinnosti doručiť oznámenie o poistnej udalosti v súlade so zákonnými predpokladmi do sídla spoločnosti; táto povinnosť pritom žalovanému vyplývala z obsahu zmluvy a všeobecných poistných podmienok; ak sa vzájomný vzťah strán riadil zmluvou a všeobecnými podmienkami, súd prvej inštancie arbitrárne konfrontoval znenie všeobecných podmienok zákonným predpisom; ak teda zmluvné dojednanie špecifikovalo doručovanie písomností (vrátane doručovania oznámenia o poistnej udalosti) ako povinnosť doručovať písomnosti do sídla spoločnosti, zmluvné dojednanie tak špecifikovalo zákonný predpis („písomne oznámiť“) a súd prvého stupňa tak v napadnutom rozsudku uprednostnil použitie zákona a jeho výkladom poprel (znegoval) obsah zmluvného dojednania. Žalobca preto považoval za nesporné, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť, t.j. písomne v súlade so zákonnými (§ 10 zákona č. 381/2001 Z. z.; § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a zmluvnými (článok 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok) predpokladmi a vlastnosťami písomného oznámenia riadne a včas neoznámil vznik škodovej udalosti; touto skutočnosťou je odôvodnené nekonanie žalobcu, ktorý žalovaného nevyzýval na predloženie doplňujúcich dokladov, keďže mu nebolo v súlade so zmluvou doručené oznámenie o poistnej udalosti. Nárok uplatnený v prejednávanom spore vo veci samej je nárokom zákonným podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. 2.1.2 Na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu a uplatnil náhradu trov konania. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.10.2015 (č.l. 116-118 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s odvolaním žalobcu. Splnil svoju povinnosť v zákonnej lehote 30 dní písomne oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti zo dňa 16.06.2012; oznámenie vykonal na pobočke žalobcu a na tlačive, ktoré mu žalobca odovzdal pri podpise poistnej zmluvy. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.10.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 119 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Odvolací súd postupom podľa § 224 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. bez návrhu opravil chybu v písaní v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol nesprávne identifikačné číslo žalobcu, ktorého správne znenie nepochybne vyplývalo zo spisu. 4.3 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v znení opravy (bod 4.2 odôvodnenia) ako vecne správny potvrdil. 4.4 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.5 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby opierajúcej sa o ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu nepreukázania porušenia povinnosti žalovaného podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.7 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne uzavretia zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 06.09.2010 medzi stranami sporu a ohľadne vzniku poistnej udalosti dňa 16.06.2012 za účasti poisteného motorového vozidla mimo územia Slovenskej republiky (Spolková republika Nemecko) a vyplatenie náhrady škody poškodenému zo strany žalobcu, ale výlučne len skutkovú a právnu otázku splnenia povinnosti žalovaného podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky“; žalobca nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a tvrdil, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť písomne oznámiť vznik škodovej udalosti doručením oznámenia do jeho sídla. 4.7.1 Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na oznámenie vzniku škodovej udalosti poistiteľovi sa vzťahuje len ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.; zo vzťahu špeciálneho zákona a všeobecného zákona vyplýva, že úprava v zákone č. 381/2001 Z. z. rieši komplexne povinnosť žalovaného oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti písomne a v zákonnej lehote; všeobecnú úpravu v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanom spore nemožno aplikovať; uvedený záver vyplýva predovšetkým z rozdielnych následkov porušenia povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti, keď v prípade porušenia povinnosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vzniká poistiteľovi (okrem prípadov hodných osobitného zreteľa) „nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti“, v prípade porušenia povinnosti podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká poistiteľovi „právo na zníženie poistného plnenia“ podľa vplyvu porušenia povinnosti na rozsah jeho povinnosti plniť za predpokladu, že porušenie povinnosti poisteného bolo vedomé a malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti; predmetný záver o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva aj z rozdielnych následkov doručenia oznámenia o vzniku škodovej udalosti poistiteľovi, pretože kým podľa všeobecnej úpravy je poistiteľ po doručení oznámenia povinný začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. neobsahuje stanovenie obsahových náležitostí oznámenia o vzniku škodovej udalosti a zakotvuje len samotnú povinnosť tohto oznámenia; po oznámení škodovej udalosti je podľa § 10 ods. 2 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z. poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada; z uvedeného vyplýva, že až na základe oznámenia o vzniku škodovej udalosti bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi požadované skutočnosti podľa jeho pokynov a predložiť požadované doklady; na uvedenom nič nemení ani dojednanie v článku 6 bod 1 písm. j) všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého bol žalovaný okrem oznámenia vzniku škodovej udalosti povinný aj „dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov“, pretože uvedené skutočnosti vyplývajú zo správy o nehode predloženej žalovaným; zo samotnej skutočnosti, že predmetnú správu o nehode predložil žalovaný len vo fotokópii nevyplýva záver o jej nespôsobilosti ako dôkazného prostriedku, pretože súdna prax dospela k záveru, že za dôkaz môže slúžiť aj listina vo fotokópii (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 3Cdo/243/2007 zo dňa 11.12.2008 alebo sp. zn. 3Obo/61/2009 zo dňa 25.11.2010). 4.7.2 Žalovaný v priebehu sporu predložil písomnú správu o nehode (vo fotokópii), ktorú doručil na pobočku žalobcu v C. L. dňa 03.07.2012; nakoľko na splnenie povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti podľa vyššie uvedeného postačuje písomná forma a dodržanie zákonnej lehoty, argumentácia žalobcu o nedodržaní obsahových náležitostí oznámenia nie je dôvodná; medzi stranami nebolo sporné, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 16.06.2012 mimo územia Slovenskej republiky, preto doručením písomnej správy o nehode na pobočku žalobcu dňa 03.07.2012 bola zachovaná aj zákonná tridsaťdňová lehota; správu o nehode možno pritom považovať za obsahovo vyhovujúcu požiadavkám zákona na oznámenie o vzniku škodovej udalosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na splnenie podmienok oznámenia vzniku škodovej udalosti postačovalo doručenie správy o nehode na pobočku žalobcu v Rimavskej Sobote; zo žalobcom označeného ustanovenia článku 11 bod 2 všeobecných poistných podmienok v znení „písomnosť zasielaná poisťovni sa považuje za doručenú dňom jej prevzatia v sídle poisťovne“ podľa odvolacieho súdu nevyplýva povinnosť žalovaného doručovať písomnosti len na adresu sídla žalobcu, pretože uvedené dojednanie nezakotvuje žiadnu povinnosť, ale upravuje len okamih nastúpenia účinkov riadneho doručenia písomnosti; žiadne ustanovenie zmluvy alebo zákona, preto nevylučovalo doručovanie písomností aj prostredníctvom pobočky žalobcu; neobstojí preto argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie ho zaťažil negatívnym dôkazným bremenom, keď uviedol, že sa mu nepodarilo preukázať, že správa o nehode nebola doručená na adresu jeho sídla, pretože za situácie, že žalovaný preukázal doručenie správy o nehode na pobočku žalobcu dňa 03.07.2012, nezaťažovalo ho už dôkazné bremeno preukázania, že pobočka neodovzdala túto písomnosť do sídla žalobcu a naopak bol to žalobca, ktorého v tomto smere zaťažovala povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie, že písomnosť mu nebola z pobočky odovzdaná (tvrdenie žalobcu o zrušení pobočky je v tomto smere nepostačujúce); je zrejmé, že ak samotná zmluva o poistení zo dňa 06.09.2010 uzavretá na pobočke v C. L. bola po jej uzavretí následne doručená na adresu sídla žalobcu dňa 29.09.2010 (ako to vyplýva z predloženej poistnej zmluvy), rovnaký postup mal platiť aj na doručenie oznámenia o vzniku škodovej udalosti na pobočku žalobcu. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. a teda žaloba žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je dôvodná. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.6 a 4.7.2 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).