Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915215203 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915215203.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX H. X., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, AK so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, Ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-34-002/2015 zo dňa 17.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Okresný dopravný inšpektorát, Hostinského 2, 979 27 Rimavská Sobota, č. ORPZ-RS-ODI2-195/2015-SK zo dňa 02.07.2015, bolo o priestupku rozhodnuté tak, že obvinený z priestupku U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. X., S. XXX/X, dňa 20.04.2015 v čase o 22.00 hod viedol ako vodič bicykel bez rozsvieteného osvetlenia v Obci Rimavská Sobota, po ulici Družstevnej, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Banská Bystrica, pracovisko Jesenské. Pri kontrole policajt vyzval účastníka konania, aby sa podrobil dychovej skúške, či nie je ovplyvnený alkoholom, ktorý mohol znížiť jeho schopnosť bezpečne viezť vozidlo, čo účastník konania U. W. napriek tomu, že bol riadne poučený o spôsobe používania prístroja, odmietol vykonať. Následne ho policajt upovedomil o možnosti požiadať o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, čo U. W. tiež odmietol. Ďalej pri kontrole bolo zistené, že U. W. nemal na sebe za zníženej viditeľnosti umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Uvedeným konaním porušil povinnosti ustanovené § 3 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 1, § 55 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a), l) Zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 12 ods. 2 a s prihliadnutím na § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch sa obvinenému U. W. uložila: a) pokuta vo výške 250,- Eur, slovom dvestopäťdesiat Euro. Uloženú pokutu ako i trovy konania bol obvinený z priestupku U. W. povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia poštovými poukážkami. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BB- KDI2-34-002/2015 zo dňa 17.09.2015 rozhodol tak, že doplnil výrok: časť opisu skutku: „viedol bicykel zo strany na stranu po celej šírke vozovky“, a časť kvalifikácia skutku: „porušil povinnosť ustanovenú v § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Ostatné časti rozhodnutia ostali nedotknuté. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že nie je na mieste požiadavka žalobcu na obstarávanie ďalších dôkazov o jeho vine, pretože ak niet pochybnosti o akomkoľvek dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a ak bol zadovážený a vykonaný zákonným spôsobom, nie je nutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukázanie skutkového stavu, pričom v danom prípade však ani I. st. správny orgán a ani odvolací orgán o zistenom skutkovom stave pochybnosti nemá, preto nepovažuje za potrebné zadovažovať a vykonávať iné dôkazy. Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom, v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi, ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči účastníkovi konania ako podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Právo na irelevantnosť tvrdenia účastníka konania U. W. o tom, že bicykel viedol po chodníku, jednoznačne vyplýva aj zo všeobecnej úpravy hmotnoprávneho predpisu zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom, a teda účastník konania U. W. mal ako účastník cestnej premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v citovanom zákone aj pri vedení bicykla po chodníku. Prvostupňový správny orgán sa nedopustil ani žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán vyhodnotil predložené dôkazy v duchu zásady, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že účastník konania je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch - sa za viac priestupkov od toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, zákaz činnosti možno uložiť, ako ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Odvolací orgán preskúmal uloženú sankciu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorú I. st. správny orgán uložil a porušenie zákona zistené nebolo. Úsudok, ktorý viedol I. st. správny orgán k uloženiu sankcie, je v súlade s pravidlami logického myslenia, a preto je uložená sankcia v súlade s požiadavkou individuálnej prevencie a vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť aj v súlade s požiadavkou generálnej prevencie. Odvolací orgán (žalovaný) zastáva stanovisko, že účastník konania U. W. svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože neuposlúchol výzvu policajta súvisiacu s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko sa ako vodič vozidla odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu, hoci by takéto vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Účastník konania U. W. svojím konaním porušil ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože nemal ako vodič nemotorového vozidla počas zníženej viditeľnosti rozsvietené svietidlá, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože iným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Účastník konania U. W. dňa 20.04.2015 v čase o 22.00 hod viedol ako vodič bicykel po Družstevnej ul. v Rimavskej Sobote zo strany na stranu po celej šírke vozovky, kde bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Banská Bystrica - pracovisko Jesenské, odboru poriadkovej polície KR PZ v Banskej Bystrici. Pri kontrole bolo zistené, že účastník konania U. W. nemal na sebe za zníženej viditeľnosti umiestnené reflexné prvky, alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Účastník konania (žalobca) U. W. svojím konaním porušil ustanovenie § 55 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože v mieste, kde cestička pre cyklistov nie je, nejazdil pri pravom okraji vozovky a ako cyklista nemal na sebe za zníženej viditeľnosti umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože iným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej uviedol, že podáva žalobu proti rozhodnutiu (KRPZ-BB-KD12-34-002/2015), ktoré mu bolo zaslané po jeho odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Rozhodnutie prevzal 03.10.2015. V žalobe tvrdil, že policajt ho zastavil na chodníku. Preto v odvolaní žiadal kamerový záznam alebo fotografiu, nakoľko jeho tvrdenia a tvrdenia polície boli rozdielne. Jeho odvolanie bolo zamietnuté a kamerový záznam nebol doložený ani fotografiou, kde by bolo jednoznačne dokázané jeho obvinenie, preto navrhoval zrušiť jeho obvinenia. Vec napadla na Okresnom súde v Rimavskej Sobote dňa 30.11.2015. Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením č. k. 6S/3/2015-3 zo dňa 03.12.2015 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie veci. Žaloba bola postúpená na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 27.01.2016. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/12/2016-9 zo dňa 07.03.2016 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania. Dňa 31.03.2016 bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené doplnenie žaloby. Žalobca bol zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom. V doplnenej žalobe žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného - Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, KDI, ako odvolacieho správneho orgánu č. KRPZ-BB-KD12-34-002/2015 zo dňa 17.09.2015 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch doplňujúcej žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z toho dôvodu, že sa zakladá na vykonštruovanom skutkovom stave policajtov pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Banská Bystrica, pracovisko Jesenské. Žalobca popieral, že by pred kontrolou jazdil na bicykli po vozovke po ul. Družstevná v Rimavskej Sobote bez rozsvietených svietidiel a bez reflexných prvkov alebo oblečeného reflexného bezpečnostného odevu zo strany na stranu po celej šírke vozovky, následkom čoho potom ani nebol dôvod na to, aby sa podrobil dychovej skúške na požitie alkoholu. Nie je zrejmé, čo bránilo pri rozhodovaní vo veci I. st. správneho orgánu zaobstarať si prípadne kamerový záznam zo zariadenia, ktorým je služobné motorové vozidlo policajtov Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Banská Bystrica, pracovisko Jesenské, zaiste vybavené a ktorý systém by mal byť plne funkčný a v prípade pochybností o oprávnenosti zásahu policajtov by mal byť jednoznačným a nevyvrátiteľným dôkazom riadneho služobného postupu príslušníkov polície. Službukonajúci policajti v rámci svojich výpovedí tvrdili len toľko, že mal viesť bicykel zo strany na stranu, neuvádzajúc pritom, či po vozovke, chodníku alebo niekde inde a odvolací správny orgán tento nedostatok výpovede policajtov sám doplnil o skutočnosť, že tak mal robiť po celej šírke vozovky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného „účastník konania U. W. mal ako účastník cestnej premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v citovanom zákone a pri vedení bicykla po chodníku“, sám pripúšťa, že aj keď viedol bicykel po chodníku, tak mal dodržiavať pravidlá cestnej premávky. V skutočnosti tlačil bicykel po chodníku, je na mieste ďalej skúmať, aké pravidlá cestnej premávky mal vlastne dodržiavať. Žalobca ďalej tvrdil, že bicykel tlačil po chodníku, kde sa nachádza pouličné osvetlenie, ktoré bolo v čase jeho kontroly rozsvietené, a keďže bicykel tlačil, nebol dôvod na to, aby na ňom zapínal osvetlenie. Keďže na bicykli v čase kontroly nejazdil, nebol potom ani dôvod na to, aby mal na sebe umiestnené reflexné prvky, alebo aby mal oblečený reflexný bezpečnostný odev, a teda absenciou týchto prvkov nemohol porušiť ustanovenie § 55 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Nakoľko v čase kontroly policajtmi na bicykli nejazdil, nebol potom ani dôvod na to, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu. Na pojednávaní dňa 18.05.2016 zástupca žalobcu k veci uviedol, že žalobca je vodič z povolania, nemá žiaden záznam v karte vodiča. Výpoveď policajtov nebola konfrontovaná so žalobcom. Správne orgány sa nemali uspokojiť len s výpoveďou policajtov. Skutok sa stal tak, ako ho popísal žalobca. Správne orgány mali doložiť dôkazy, ak sa spochybnili ich tvrdenia. Výpovede policajtov nemajú väčšiu právnu silu ako výpovede ostatných svedkov a v pochybnostiach sa mali odstrániť tieto pochybnosti. Žalobca U. W. na pojednávaní taktiež tvrdil, že nešiel po ceste. V kritický deň bol hrať s priateľmi futbal v telocvični, skončili okolo 20.00 hod, potom si išli sadnúť na pivo. Domov išiel po chodníku tak, že viedol bicykel vedľa seba a nešiel s bicyklom po ceste. Zastavila sa pri ňom policajná hliadka, ktorá chcela silou mocou od neho, aby fúkal v súvislosti s tým, či požil alkohol, čo odmietol, keďže tvrdil, že nie je dôvod na to, aby ho kontrolovali. Na otázku súdu, prečo podpísal zápisnicu z ústneho pojednávania dňa 02.07.2015, keď boli vypočutí aj policajti, ktorí mali hliadku, a to P. Q. a U. I., žalobca aj naďalej tvrdil, že sa len bránil tak, že on išiel po chodníku a že sa nedopustil žiadneho priestupku. Nemal skúsenosti s tým, ako sa má brániť v súvislosti s týmto ústnym pojednávaním. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenie policajtov, ktorí dokumentovali priestupok a ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že pri zastavovaní zreteľne videli, že žalobca vedie ako vodič bicykel po miestnej komunikácii na Družstevnej ul. v Rimavskej Sobote, pričom pri zastavovaní prešiel s bicyklom na chodník, kde bol následne kontrolovaný. Policajti nemali žiadny motív si porušenie povinností žalobcu ako vodiča vozidla vymyslieť, pričom len reagovali na to, že jednoznačne videli, že žalobca vedie bicykel zo strany na stranu po celej šírke vozovky bez osvetlenia, a preto sa žalobcu rozhodli zastaviť a skontrolovať. Žalovaný zastáva stanovisko, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa pre služobné pomery posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy. Žalovaný nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, že príslušníci Policajného zboru konali v rozpore so zákonom, resp. so služobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočnosti, ktoré vnímali a ktoré vyhodnotili ako podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný považuje výpovede policajtov za hodnoverné, dôveryhodné a postačujúce pre rozhodnutie, nakoľko popis skutku uvedený v rozhodnutí je totožný so skutkom, ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci Policajného zboru. Žalovaný zastáva stanovisko, že nie je na mieste požiadavka žalobcu na obstarávanie ďalších dôkazov o jeho vine, pretože ak niet pochybností o akomkoľvek dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a bol zadovážený a vykonaný zákonným spôsobom, nie je nutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukazovanie skutkového stavu, pričom v danom prípade však ani I. st. správny orgán a ani žalovaný nemali pochybnosti o zistenom skutkovom stave, preto nepovažovali za potrebné zadovažovať a vykonávať iné dôkazy. Výpoveď príslušníka polície je dôkaz akýkoľvek iný, nemá ani väčšiu, ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi, ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči účastníkovi konania ako podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Chodník je komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom a žalobca mal ako účastník cestnej premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone aj pri vedení bicykla po chodníku. Žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 55 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože v mieste, kde cestička pre cyklistov nie je, nejazdil pri pravom okraji vozovky a ako cyklista nemal na sebe za zníženej viditeľnosti umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože iným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 18.05.2016 k veci uviedol, že aj v priebehu prejednávania priestupku (je to uvedené aj v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 02.07.2015) bol žalobca poučený o tom, že má možnosť zvoliť si obhajobu, podávať návrhy, opravné prostriedky, že môže klásť otázky pri ústnom pojednávaní, že má možnosť vyjadriť sa k podkladom a k spôsobe zistenia, pokiaľ ide o priestupok. Aj v súvislosti s týmto poučením v zápisnici vyplýva, že zo strany žalobcu neboli námietky k výpovediam svedkov. Zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť, či policajti boli zabezpečení technickými prostriedkami (napr. kamerový systém), i keď je pravdou, že niektoré policajné hliadky už v súčasnosti s týmito technickými prostriedkami pracujú, ale nejedná sa o každú policajnú hliadku. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsah napadnutia rozhodnutia správneho orgánu, ako aj dôvody môže žalobca meniť, resp. dopĺňať len v lehote na podanie žaloby. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.09.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 09.10.2015, žalobca mohol podať žalobu do 09.12.2015 a v tejto lehote mohol žalobca meniť rozsah, ako aj dôvody žaloby. Pôvodná žaloba zo dňa 29.11.2015 bola podaná na Okresnom súde v Rimavskej Sobote dňa 30.11.2015, t. j. že pôvodná žaloba bola podaná včas. V tejto pôvodnej žalobe zo dňa 29.11.2015 žalobca namietal to, že bol zastavený na chodníku a žiadal, aby bol predložený kamerový záznam alebo fotografia, ktoré by jednoznačne dokazovali jeho obvinenie. Pokiaľ ide o doplnenie žaloby zo dňa 29.03.2016, doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 31.03.2016, toto doplnenie žaloby bolo podané už po zákonnej dvojmesačnej lehote, v ktorej mohol žalobca meniť rozsah, ako aj dôvody žaloby. Na tieto dodatočné dôvody preto súd už nemohol prihliadať. Už z prvotných úradných záznamov motohliadky zo dňa 20.04.2015, motohliadku tvoril npráp. P. Q. a npráp. U. I., vyplýva, že „na základe dôvodného podozrenia zo spáchania priestupku bol na ul. Družstevná v meste Rimavská Sobota pred bytovkou č. XXX/XX dňa 20.04.2015 v čase o 22.00 hod hliadkou PMJ Banská Bystrica, pracovisko Jesenské, zastavený cyklista, ktorý viedol bicykel zn. Dema čierno-červenej farby. Vodičom uvedeného bicykla v čase jeho zastavenia bol U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X., S. XXX/X, ktorý viedol uvedený bicykel zo strany na stranu bez ustanoveného osvetlenia a reflexných prvkov, pričom pri zastavení prešiel s bicyklom z vozovky na chodník. Vzhľadom k tomu, že menovaný javil známky požitia alkoholických nápojov, bol opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na požitie alkoholu, čo kategoricky odmietol.“ Uvedení svedkovia, a to P. Q. a U. I. boli vypočutí počas ústneho pojednávania ohľadom priestupku, ktoré sa konalo dňa 02.07.2015. Obaja svedkovia aj počas výsluchu na tomto ústnom pojednávaní zhodne uviedli, že „počas výkonu služby dňa 20.04.2015 v Rimavskej Sobote na ul. Družstevná zbadali cyklistu, ktorý viedol bicykel zo strany na stranu po celej šírke vozovky, bez ustanoveného osvetlenia a reflexných prvkov a keď ho zastavovali, prešiel s bicyklom z vozovky na chodník, kde bol následne kontrolovaný. Vodičom bicykla bol U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, H. X.. I napriek tomu, že počas výsluchu svedkov bol na výsluchu prítomný aj žalobca U. W. a správny orgán sa ho opýtal, či má nejaké otázky na svedka, žalobca žiadne otázky v súvislosti s výpoveďou svedkov nemal. Správny súd nie je súdom skutkovým. Správny súd vychádza v zásade zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Výsluch svedka je jedným z dôkazných prostriedkov. Správny súd nemal dôvod pochybovať o zákonnosti a vierohodnosti výpovede vypočutých svedkov pred správnym orgánom. Skutočnosť, že žalobca sa v žalobe dožadoval kamerového záznamu alebo fotografií na preukázanie tvrdenia polície, nemôže ešte sama o sebe spochybniť výpovede svedkov - policajtov, ktorí zasahovali priamo pri priestupku. Z výpovede svedkov P. Q. a U. I. zhodne vyplýva záver, že žalobca viedol bicykel zo strany na stranu po celej šírke vozovky bez ustanoveného osvetlenia a reflexných prvkov a až po zastavení hliadkou prešiel s bicyklom z vozovky na chodník, kde bol následne kontrolovaný. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľadne nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkony jeho oprávnení alebo aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 32 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie. Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona, na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičkách pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako 10 rokov smú jazdiť po chodníku. Na základe prvotných záznamov o výsledku objasňovania o priestupku v cestnej doprave zo dňa 20.04.2015 policajtov P. Q. a U. I., ale predovšetkým z výpovede týchto svedkov, dospel krajský súd k záveru, že dňa 20.04.2015 v Rimavskej Sobote na Družstevnej ul. sa žalobca pohyboval na bicykli po celej šírke vozovky bez osvetlenia a reflexných prvkov v čase o 22.00 hod, pri policajnej kontrole sa odmietol podrobiť dychovej skúške, ako aj vyšetrenia odberom krvi, za zníženej viditeľnosti nemal na sebe umiestnené reflexné prvky ani oblečený reflexný bezpečnostný odev, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) a písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 250,- Eur. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, súd sa touto nezaoberal, nakoľko v samotnej žalobe výška pokuty ani nebola namietaná. Súd len poznamenáva, že za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a) sa môže uložiť pokuta od 300,- Eur do 1 300,- Eur a zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov a pri priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) sa môže uložiť pokuta až do 100,- Eur. Z § 12 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že za viac priestupkov od toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca bol v konaní neúspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.