Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/227/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202275 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6916202275.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej navrhovateľky V.. J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, M. G., právne zastúpená Kováč/Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, Lučenec, IČO: 47 253 975, v mene ktorej koná JUDr. Ladislav Kováč, advokát, proti odporcovi Mesto Rimavská Sobota, so sídlom Svätoplukova 9, Rimavská Sobota, IČO: 00319031, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/65/2016-33 zo dňa 10. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by scudzil, zaťažil alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladal s nehnuteľnosťami, pozemkami reg. "C" parc. č. XXXX/XX o výmere 186 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 163 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie M. G. (ďalej v texte len „sporné nehnuteľnosti“), a to až do rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria a chaty súp. č. XX postavenej na parc. č. XXXX/XXX v časti Y. zapísaných na LV č. XXXX kat. územie M. G., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 09. 2013, keď ako predávajúca vystupovala Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorá okrem chaty postavila na susednom pozemku altánok s betónovým základom a drevenou nástavbou. K vyporiadaniu vlastníckych vzťahov však už nedošlo, pričom následkom delimitácie štátneho majetku sa vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, z ktorého boli vyčlenené podľa geometrického plánu aj parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X stalo Mesto Rimavská Sobota, ktoré sa rozhodlo tieto pozemky odpredať. Hranica novovzniknutých pozemkov medzi spornými nehnuteľností je vedená cez jestvujúci altánok, preto pri rešpektovaní nového stavu by musela navrhovateľka tento altánok odstrániť, čím by jej vznikla značná škoda, pričom predmetný geometrický plán, ktorý predmetnú hranicu ustálil nerešpektuje doterajší stav v užívaní pozemkov. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka neosvedčila svoj právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho absentuje opodstatnenosť predbežného opatrenia. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12. 09. 2013 vyplýva, že navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností, v predmetnom konaní preto nepreukázala dôvodnosť ochrany formou nariadeného predbežného opatrenia. Ak navrhovateľka tvrdí, že vlastník sporných nehnuteľností, teda odporca, sa rozhodol ich odpredať, a navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala existenciu faktickej hroziacej ujmy v dôsledku ich odpredaja, návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Vyriešenie situácie týkajúcej sa sporných nehnuteľností môže byť predmetom vykonávania dokazovania v sporovom konaní, avšak navrhovateľkou uvádzané a tvrdené skutočnosti nijako nepostačujú pre osvedčenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka taktiež neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže nepreukázala ani minimálnym spôsobom túto hrozbu. Na záver zdôraznil, že „nenakladanie s vecami alebo právami je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv, preto je nevyhnuté zamedziť, aby nariadením predbežného opatrenia došlo k zásahu do vlastníckych práv, pričom k uvedenému by došlo poskytnutím procesnej ochrany v súdnom konaní, v ktorom nedošlo k osvedčeniu oprávnenosti nároku navrhovateľa voči odporcovi, vzhľadom na zvolený druh súdnej ochrany.“ O náhrade trov konania rozhodol okresný súd analogicky podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľka. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že návrh na vydanie predbežného opatrenia podala 01. 03. 2016 a do 30 dní od podania tohto návrhu podá na súd aj návrh vo veci samej, a to návrh na úpravu hraníc medzi spornými nehnuteľnosťami - pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Opätovne tvrdila, že je vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, ako aj chaty č. súp. XX postavenej na parc. č. XXXX/XXX v časti Y., ktorú nadobudla od Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s.. Zdôraznila, že „na novovzniknutom pozemku parc. č. XXXX/XX vlastní altánok, ktorý kúpila od pôvodného vlastníka Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., altánok však zasahuje aj na novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XX“. Spochybnila neodborne vyhotovený geometrický plán, na základe ktorého odporca ponúkol pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX ( sporné nehnuteľnosti ) na predaj reálnym užívateľom, avšak bez konzultácie s ňou vytýčil hranicu pozemkov tak, že prechádza cez jestvujúci, už vybudovaný altánok v jej vlastníctve. V prípade predaja pozemku parc. č. XXXX/XX nastane podľa nej nezvratný stav, ktorý bude možné napraviť len novou žalobou. Do rozhodnutia vo veci samej, v ktorom bude súd rozhodovať o hranici medzi spornými nehnuteľnosťami, ktorá je podľa nej sporná, je v záujme navrhovateľky, ale aj odporcu, aby sa so spornými nehnuteľnosťami nenakladalo. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a predbežné opatrenie nariadil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu vecne správne. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za osvedčené, ktoré naopak ani za osvedčené nepovažuje, akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, čím spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd preto na dôvody uvedené v uznesení okresného súdu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza odvolací súd nasledovné : Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd sa preto správne obmedzil len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť nároku a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nároku na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd dokazovanie vykonávať. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia. Z pozitívno-právnej úpravy ust. § 74 a nasl. O. s. p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia: 1. naliehavosť vydania predbežného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Základnou podmienkou predbežného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné predbežné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť. Z obsahu spisu, a ani z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, resp. ani zo samotného odvolania navrhovateľky nevyplýva, v čom by malo spočívať konkrétne ohrozenie jej práv. Navrhovateľa v odvolaní tvrdí, že je vlastníčkou altánku, ktorý sa nachádza čiastočne na parc. č. XXXX/XX a čiastočne na parc. č. XXXX/XX, ktoré obe parcely ponúka na predaj odporca. Z výpisu LV č. XXXX Okresného úradu M. G., odbor katastrálny bolo preukázané, že navrhovateľka je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených v registri „C“, a to parc. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, ako aj stavby - chaty súp. č. XX nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M. G., miestna časť Y.. Z uvedeného listu vlastníctva nie je možné vyvodiť, že by navrhovateľka osvedčila svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu M. G., odbor katastrálny v registri „C“, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, ako aj parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 v k. ú. M. G., miestna časť Y., vedené vprospech odporcu. Z listu vlastníctva jednoznačne vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností vrátane predmetného altánku je Mesto Rimavská Sobota. Navrhovateľka sa za vlastníčku sporných nehnuteľností síce považuje, avšak z obsahu spisu a dosiaľ vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by tomu zodpovedal, či už právny alebo faktický stav veci. Ak navrhovateľka tvrdí, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, resp. altánku na nich postavenom titulom kúpnej zmluvy uzavretej so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., ani toto tvrdenie nie je v súlade s obsahom tejto zmluvy. Z predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu vyplýva len to, že navrhovateľka nadobudla predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 12. 09. 2013 nehnuteľnosti uvedené v čl. I. tejto kúpnej zmluvy ako nehnuteľnosti v k. ú. M. G., obce M. G., vedených na LV č. XXXX : stavba - chata, mestská časť Y., súp. č. XX postavená na parc. č. KN-C XXXX/XXX, pozemok parc. č. KN - C XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 a pozemok parc. č. KN - C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2. Z dosiaľ predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností, na ktorých sa predmetný altánok nachádza, preto neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdila, že by musela v prípade odpredaja sporných nehnuteľností odstrániť altánok, čím by jej vznikla značná škoda. Ani uvedené tvrdenie však ničím neosvedčila, nakoľko tak, ako bolo uvedené vyššie sporné nehnuteľnosti, ani altánok na nich postavený nie je vo vlastníctve navrhovateľky. Z uvedeného preto nevyplýva jej povinnosť tento odstrániť. Naviac, navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že podá návrh vo veci samej, ktorým sa bude domáhať úpravy hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X, teda medzi spornými nehnuteľnosťami, ktorých však taktiež nie je vlastníčkou, v dôsledku čoho nie je osvedčený ani jej právny záujem na usporiadaní tejto hranice medzi nehnuteľnosťami, ktoré nevlastní. Predbežným opatrením sa v žiadnom prípade nemôže vytvárať, resp. dotvárať právny stav podľa predstáv navrhovateľky, resp. vytvárať právny stav, ktorý by zodpovedal jej predstave ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností, ktoré by mala záujem od odporcu odkúpiť. Navrhovateľka tak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčila svojimi tvrdeniami, ani doloženými listinnými dôkazmi naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľke nemôže byť postavené len na jej predstavách o tom, ako má odporca pri odpredaji sporných nehnuteľností postupovať. Z podaní navrhovateľky nevyplýva, k porušovaniu akých, konkrétnych práv dochádza, príp. by malo dochádzať do budúcna, ktoré by súčasne vyvolávali nevyhnutnú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. ktoré vyvolávajú hrozbu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke. Za daného stavu odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať, do akej miery by mohla byť navrhovateľka v konaní vo veci samej ( „v konaní na úpravu hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X“) úspešná alebo nie, avšak predbežné opatrenie by malo mať za cieľ len provizórnu, dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Navrhovateľka však neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ani naliehavosť vydania predbežného opatrenia, neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy, v dôsledku čoho nie je daný zákonný dôvod pre jeho nariadenie. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje tak, aby tým nebola znemožnená ochrana oprávnených záujmov toho, kto o jeho vydanie žiada. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by na strane navrhovateľky bolo ohrozené jej vlastnícke právo voči pozemkom, ktorých je vlastníčkou. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol analogicky podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd tak, že navrhovateľke, ktorá v odvolacom konaní nebola úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.