Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/460/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916206714 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6916206714.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu P.. N. L., nar. XX. XX. XXXX, S. - Z., B. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Vierou Rákociovou, bytom S., ul. N. XXX/XX, . proti žalovanému GEMERPRODUKT VALICE, ovocinársko-vinohradnícke družstvo, so sídlom Rimavská Sobota, Okružná 3771, IČO: 36 059 005, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Balogom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rimavská Sobota, Železničná 6/1, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/175/2016-18 zo dňa 30. 06. 2016, r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q. K., obec N., katastrálne územie H. N., vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom Q. K. na LV č. XXX ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape pod parcelnými číslami XXX/X - vinice o výmere 65 509 m2 a č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 1 631 m2, p o t v r d z u j e . II. Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu všetkých činností, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach, m e n í t a k , že v tomto rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . III. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému prikázal umožniť žalobcovi vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q. K., obec N., katastrálne územie H. N., vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom Q. K. na LV č. XXX ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape pod parcelnými číslami XXX/X - vinice, o výmere 65 509 m2 a č. XXX/XX - trvalé trávne porasty, o výmere 1 631 m2 (ďalej v texte ,,predmetné nehnuteľnosti“) a súčasne žalovanému prikázal zdržať sa výkonu všetkých činností, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou na predmetných nehnuteľnostiach. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, ktorý žalobca odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností (sp. zn. 12C/137/2009-305 zo dňa 04. 11. 2015) a následne dňa 17. 06. 2016 pri ich ohliadke zistil, že zamestnanci žalovaného vykonávajú na týchto pozemkoch pracovnú činnosť s použitím mechanizmov a traktora, pričom túto činnosť vykonávali na príkaz žalovaného za účelom realizovania jeho podnikania. Výkon tejto činnosti považoval žalobca za neoprávnený, pričom k jej ukončeniu nedošlo ani po jeho opakovaných výzvach a ani po príchode policajnej hliadky OO PZ Rimavská Seč. 3. Okresný súd zdôraznil, že z charakteru doposiaľ osvedčených skutočností preň vyplýva, že „bez vydania tohto predbežného opatrenia by právne postavenie žalobcu mohlo byť ohrozené alebo výrazne sťažené, pretože predmetné nehnuteľnosti obhospodaruje žalovaný, ktorý nie je ochotný umožniť žalobcovi vstup na tieto pozemky“. Nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy v predmetnej veci a zároveň uložil žalobcovi podľa §-u 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“) povinnosť v určenej lehote podať proti žalovanému návrh vo veci samej, ktorým sa žalobca bude domáhať určenia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, resp. vypratania týchto nehnuteľností zo strany žalovaného. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 145 O. s. p. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že je podnikateľským subjektom založeným v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka za účelom podnikania. Jeho predmetom činnosti je okrem iných činností aj poľnohospodárstvo a lesníctvo, včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Spolu s odvolaním predložil Nájomnú zmluvu č. 4-1058/05 zo dňa 22. 06. 2005 uzavretú so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ( ďalej v texte „Zmluva“ ), keď predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky v okrese T. K. v katastrálnom území H. N. o celkovej výmere 57,2688 ha. Čas nájmu bol dohodnutý na dobu určitú a to do 31. 12. 2029. V čl. X, bod 2 Zmluvy je konštatované, že nový vlastník vstupuje do práv prenajímateľa. Poukázal na tú skutočnosť, že pôvodný prenajímateľ Slovenský pozemkový fond Bratislava bol účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Rimavská Sobota č. k. 12C/137/2009, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, napriek tomu však žalovaného ako nájomcu o tomto rozhodnutí, resp. o tom, že nový vlastník, teda žalobca vstúpil do práv prenajímateľa, neupovedomil. Keďže žalobca, ako nový vlastník vstúpil do pôvodného nájomného vzťahu, potom v zmysle Zmluvy čl. VIII, bod 4, 7 je upravené skončenie nájmu v prípade odstúpenia od zmluvy, ktorú je možné zrušiť len po zbere úrody. V súčasnej dobe je na predmetných nehnuteľnostiach ovocný sad, ktorý obhospodaruje v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Namietal, že žalobcovi bol umožnený vstup na pozemky, avšak tento chcel zakázať práce na jeho pozemkoch, ktoré má v prenájme, teda práce na nich vykonáva legálne. Žalobca však zamlčal, že na predmetné nehnuteľnosti existuje nájomná zmluva, na základe ktorej má právo vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. O tomto nájomnom vzťahu mal vedomosť, čo vyplýva aj zo spisového materiálu v konaní vedenom pred Okresným súdom Rimavská Sobota č. k. 12C/137/2009 a mal možnosť sa o tom dozvedieť aj na stránke Slovenského pozemkového fondu v rámci zverejňovania zmlúv. Keďže má ako nájomca uzavretý platný nájomný vzťah na pôvodnú parcelu č. XXX/X, odčlenením z ktorej vznikli na základe geometrického plánu práve predmetné nehnuteľnosti, teda parcela č. XXX/X a parcela CKN XXX/XX, zákonným spôsobom vykonáva na týchto nehnuteľnostiach podnikateľskú činnosť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení zrušil a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. 6. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 30. 06. 2016 s tým, že odvolanie žalovaného bolo podané dňa 18. 07. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol poručením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 8. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vstup na predmetné nehnuteľnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 9. Z obsahu spisu ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/137/2009 vyplýva, že v prospech žalobcu bolo určené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam rozsudkom zo dňa 04. 11. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 12. 2015. Uvedené vyplýva aj z výpisu Listu vlastníctva č. XXX. Z úradného záznamu zo dňa 29. 06. 2016 vyhotoveného OO PZ Rimavská Seč ďalej vyplynulo, že dňa 17. 06. 2016 v čase o 13.20 hod. bola vyslaná policajná hliadka do obce H. N. na preverenie oznámenia žalobcu týkajúce sa toho, že sa nevie dostať na svoje pozemky, pretože mu tento prístup neumožňuje práve žalovaný. Žalovaný aj v rámci ním podaného odvolania uznáva, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, namietal však, že by žalobcovi bránil v vstupe na predmetné nehnuteľnosti, avšak tento chcel zakázať práce na pozemkoch, ktoré má v prenájme. Z uvedeného úradného záznamu však vyplýva aj to, že prístup na predmetné nehnuteľnosti je cez pozemok družstva a prechod cez súkromný pozemok patriaci družstvu bol žalobcovi majiteľom zakázaný. Keďže policajná hliadka nevedela zákonným spôsobom na mieste sprístupniť žalobcovi vstup na jeho pozemok, tento bol odkázaný na príslušný súd, aby vo veci rozhodol. Uvedenými skutočnosťami žalobca osvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť umožniť mu vstup na predmetné nehnuteľnosti, by došlo k neodôvodnenému zásahu do jeho práv ako vlastníka predmetných nehnuteľností, ak by mu bol znemožnený prístup na predmetné nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, či žalovaný vykonáva činnosť oprávnene alebo nie. Keďže základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavá potreba dočasne upraviť pomery strán sporu v dôsledku ohrozenia právnych pomerov alebo žalovaného nároku, pričom ide len o dočasnú úpravu týchto pomerov, bolo potrebné umožniť žalobcovi ako vlastníkovi prístup na predmetné nehnuteľnosti, najmä, aby mal možnosť zistiť, či sa predmetné nehnuteľnosti využívajú riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely v zmysle nájomnej zmluvy, prípadne či na nich nedochádza ku vzniku škody, resp. či sa dodržiavajú základné podmienky a zásady na ochranu pozemkov, napr. či nájomca dbá, aby nedošlo k poškodeniu pozemkov, zmenšeniu alebo strate produkčnej schopnosti alebo ich mimo produkčných funkcií z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Odvolací súd neprihliadal na námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že Slovenská pozemkový fond mal žalobcu upovedomiť o vstupe do práv prenajímateľa, ak ani zo Zmluvy - čl. X, bod 2 nevyplýva, že by mal takúto povinnosť prenajímateľ, teda Slovenský pozemkový fond v prípade, ak dôjde k určeniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam súdnym rozhodnutím. 11. V tomto rozsahu preto považoval odvolací súd nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, v tomto rozsahu uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi trvá povinnosť podať voči žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej v zmysle výroku okresného súdu (v poradí druhý), ktorý odvolaním nebol napadnutý. 12. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o nevyhnutnom nariadení predbežného opatrenia v rozsahu, v ktorom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu všetkých činností súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou na predmetných nehnuteľnostiach, a to z nasledovných dôvodov: 13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by okresný súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal aj zo Zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a žalovaným dňa 22. 06. 2005 (a príloh ktoré sú jej súčasťou), na základe ktorej je žalovaný nájomcom poľnohospodárskych pozemkov v okrese Q. K. v katastrálnom území H. N. o celkovej výmere 57,2688 ha, keď presná špecifikácia týchto pozemkov je uvedená v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto nájomnej zmluvy. V spore vedenom pred Okresným súdom Rimavská Sobota č. k. 12C/137/2009 bolo rozhodnuté, že žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to parcely CKN č. XXX/X - vinice o výmere 65 509 m2 a parcely CKN č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 1 631 m2, ktoré parcely boli vytvorené na základe Geometrického plánu č. 33 547 548-37/2011. Parcela CKN č. XXX/X bola vytvorená odčlenením od pôvodnej parcely č. XXX/X, teda od parcely, ktorú má v prenájme žalovaný na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. 14. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená, alebo nadobúdateľom preukázaná. 15. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. 16. V ods. 2 §-u 680 Občianskeho zákonníka je teda vyjadrená občianskoprávna zásada, že zmenou vlastníctva k prenajatej veci sa neruší nájomný pomer k tejto veci. Zákon hovorí všeobecne len o zmene vlastníctva k prenajatej veci. Nezáleží teda na tom, akým právnym spôsobom došlo k zmene vlastníctva, či prevodom na základe zmluvy, či prechodom na základe dedenia, alebo iným spôsobom, napr. rozhodnutím súdu. Nový vlastník prenajatej veci sa stane v dôsledku zmeny vlastníctva zo zákona prenajímateľom, vstupuje teda do práv doterajšieho prenajímateľa ex lege. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto je možné konštatovať, že žalovaný - nájomca predmetných nehnuteľností, ako ovocinársko-vinohradnícke družstvo, vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach titulom nájomnej zmluvy, teda nie neoprávnene, ako to nesprávne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol okresný súd. Výkon činnosti žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach nie je neoprávneným, ak žalovaný disponuje nájomným vzťahom k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorých podnikateľskú činnosť vykonáva. 18. Z pozitívno-právnej úpravy ust. § 74 a nasl. O. s. p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia: 1. naliehavosť vydania predbežného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný, navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné neodkladné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnená strana ho musí vždy ešte navyše osvedčiť. 19. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo svoju obavu o ohrozenie. Ak teda žalovaný ako nájomca vykonáva podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach titulom nájomnej zmluvy, ktorú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spolu s odvolaním predložil, nie je možné konštatovať, že by z jeho strany dochádzalo k neoprávnenému výkonu podnikateľskej činnosti a súčasne nebolo ničím osvedčené, že by žalobcovi hrozila výkonom tejto činnosti na predmetných nehnuteľnostiach ujma, či akákoľvek škoda. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že je povinnosťou nájomcu využívať prenajaté poľnohospodárske pozemky riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, a to primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi, zachovať jej úrodnosť a udržiavať ju v riadnom užívateľnom stave a zároveň je oprávnený využívať všetky právne prostriedky na ochranu pozemkov a dbať, aby nedošlo k poškodeniu pozemkov, zmenšeniu alebo strate produkčnej schopnosti, alebo ich mimo produkčných funkcií z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 20. Aj vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pokiaľ žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach na základe nájomného vzťahu k týmto nehnuteľnostiam ako nájomca, nedochádza k ohrozeniu nároku žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností a uvedené ohrozenie, či už subjektívne alebo objektívne, nebolo zo strany žalobcu konkrétnymi okolnosťami osvedčené. Žalobca teda nepreukázal, že by výkonom činnosti žalovaného, ktorý na predmetných nehnuteľnostiach vykonáva svoju podnikateľskú činnosť ako nájomca, došlo či dochádzalo k akémukoľvek poškodeniu či už predmetných nehnuteľností, alebo ohrozeniu jeho vlastníckeho práva vo vzťahu k nim. Nie je teda zatiaľ zrejmé, v čom by malo spočívať konkrétne ohrozenie práv žalobcu zo strany žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti na základe nájomnej zmluvy. Vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu, teda aby sa žalovaný zdržal výkonu všetkých činností, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou na predmetných nehnuteľnostiach, nemôže byť postavené len na všeobecných tvrdeniach žalobcu, že je vlastníkom týchto nehnuteľností, ak existuje právny dôvod - nájomná zmluva, na základe ktorej žalovaný podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach vykonáva. Okolnosť, či predmetná nájomná zmluva je alebo nie je platná, prípadne jej trvanie a rozsah, bude predmetom posúdenia konania vo veci samej, či už v prípade žaloby o určenie povinnosti žalovaného zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, prípadne žaloby o vypratanie týchto nehnuteľností. Za súčasného stavu však žalovaný osvedčil skutočnosť, že podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach nevykonáva neoprávnene a zo strany žalobcu nebolo žiadny spôsobom osvedčené, že by výkonom tejto podnikateľskej činnosti dochádzalo k akejkoľvek ujme na jeho strane. 21. V aktuálnom štádiu konania odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný alebo nie, avšak za stavu ku dňu vydania tohto rozhodnutia žalobca neosvedčil také skutočnosti, na základe ktorých by bolo nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zdržať sa výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Naopak, odvolací súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia v tomto rozsahu, teda v rozsahu, ktorým by sa uložila žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu všetkých činností, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, by došlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej funkcie žalovaného, k zásahu do jeho práv podnikať, či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ak z ním predloženej nájomnej zmluvy nevyplýva, že by túto vykonával na predmetných nehnuteľnostiach neoprávnené. 22. Odvolací súd v tomto rozsahu, teda v časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa výkonu všetkých činností, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou na predmetných nehnuteľnostiach, uznesenie podľa §-u 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a v tomto rozsahu návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 23. Výrok, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súd voči žalovanému návrh (žalobu) na začatie konania vo veci samej, zostáva nedotknutý. 24. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vstup na predmetné nehnuteľnosti bolo tomuto návrhu žalobcu vyhovené a v tomto rozsahu bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené a zároveň v časti jeho návrhu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu všetkých činností, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou na predmetných nehnuteľnostiach, došlo zo strany odvolacieho súdu k zmene rozhodnutia okresného súdu tak, že v tomto rozsahu bol jeho návrh zamietnutý, pomer úspechu oboch strán v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol rovnaký, každá zo strán bola úspešná v rovnakej miere, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v zmysle §-u 255 ods. 2 CSP. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).