Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916211394 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6916211394.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci maloletých detí F. C., nar. XX. XX. XXXX, R. C., nar. XX. XX. XXXX, deti rodičov matky G. C., nar. XX. XX. XXXX a otca F. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom D. XXX, zastúpených advokátkou JUDr. Danou Ďalakovou, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Daxnerova 2, H. C., nar. XX. XX. XXXX, dieťa rodičov matky G. C., nar. XX. XX. XXXX, otec neuvedený, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní rodičov maloletých detí F. C. a R. C. a matky maloletého H. C. proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota o neodkladnom opatrení č. k. 10P/164/2016-38 zo dňa 26. 10. 2016, r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í t a k , že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením - neodkladným opatrením okresný súd na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote nariadil matke maloletých detí G. C., nar. XX. XX. XXXX, aby odovzdala maloleté deti: F. C., R. C. a H. C., do starostlivosti právnickej osoby - Krízové stredisko ,,Amoret“, Železničná 17, Lučenec. 2. Okresný súd rozhodol o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ktorého sa domáhal z dôvodu vysokého ohrozenia maloletých detí, nakoľko ich otec je označený za osobu zneužívateľa, ako aj ostatní príbuzní, ktorí majú kontakt s rodinou. Tieto tvrdenia vychádzajú z vyjadrení oznamovateľky mal. G. C., sestry maloletých detí, ktorá označila prítomnosť otca, a ostatných príbuzných ako prostredie nebezpečné pre maloletých. Maloletá G. C. bola v rodine obeťou sexuálneho zneužívania a sama rozprávala o masívnom zneužívaní a útokom v jej rodine. W. práce, sociálnych vecí a rodiny mal zato, že je dôvodné nariadiť matke maloletých detí, aby tieto odovzdala do Krízového strediska, kde by boli v prostredí bezpečnom, izolovanom od rodičov a iných osôb, aby sa mohlo zistiť, či maloleté deti vykazujú známky sexuálneho zneužívania. 3. Okresný súd o návrhu rozhodol podľa §-u 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ustanovenia neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 4. Súd v napadnutom uznesení konštatoval, že predložený návrh s prílohami a v ňom uvedené skutočnosti umožňujú prijať záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí označených v návrhu je vážne ohrozený. Návrh vychádza nielen zo závažných informácií sestry maloletých detíR. C., ktoré podpísala maloletá pri výpovedi pred odborníkmi o sexuálnom zneužívaní jej osoby a iných detí v jej rodine, ale aj zo žiadosti rakúskeho úradu pre pomoc deťom a mládeži adresovanej rakúskemu súdu, a klinického psychologického posudku. Tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu tak vážneho rázu, že záujem maloletých detí s poukazom na absenciu bezpečného prostredia maloletých detí u rodičov si vyžaduje ich umiestnenie do starostlivosti právnickej osoby za účelom ich izolovania od rodičov a ich následnej diagnostiky. 5. Z dôvodu možnej kolízie záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi súd zároveň maloletým deťom na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníka. 6. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne rodičia maloletých detí F. C. a R. C., ako aj matka maloletého H. C., a to z odvolacích dôvodov uvedených v ust. §-u 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Namietali, že všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení predmetného rozhodnutia sú vymyslené, ich spoločná dcéra XX C., toho času vo veku 11 rokov, podľa ich názoru skutočnosti zakladajúce vydanie citovaného rozhodnutia nikdy sama neuviedla, a ak ich uviedla, tak na to bola nahovorená zo stranyZ. Q., svojej krstnej matky, u ktorej sa nachádzala pár dní počas prázdnin. Matka maloletých detí spolu s druhom žijú v spoločnej domácnosti súvisle 13 rokov, nikdy nemali medzi sebou nezhody, vychovávajú spolu štyri deti, pričom otec maloletých detí je biologickým otcom všetkých štyroch detí, aj keď u G. a H. nie je uvedený v ich rodnom liste. Matka maloletých detí v roku 2016 začala chodiť za prácou do Rakúska, kde robí opatrovateľku, počas jej turnusu sa o deti stará ich otec, s čím nikdy neboli nijaké problémy, o deti sa vždy dokázal postarať. Namietali argument o absencii bezpečného prostredia pre maloleté deti u ich rodičov. Všetci traja chlapci, ktorých práva sú citovaným rozhodnutím dotknuté, by mohli byť osobne vypočutí, prítomne aj za prítomnosti znalca z odboru pedopsychiatrie a určite by sa vyjadrili tak, že majú svojich rodičov radi a nie je nijaký dôvod na to, aby boli od rodičov takýmto násilným spôsobom odobraté. Odobratie detí od svojich rodičov bez akéhokoľvek preukázaného dôvodu, či dôkazu, bez možnosti vypočutia rodičov, vydaním vykonateľného neodkladného opatrenia považujú za hrubý zásah do ich rodičovských práv, ako aj práv ich detí. Takéto konanie považujú za prehnanú tvrdosť zákona. Predmetné rozhodnutie nielenže nie je v záujme maloletých detí, ale výrazne im týmto rozhodnutím ublíži. Uznesenie okresného súdu žiadali zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14. 11. 2016 uviedol, že disponuje informáciou, že maloletá G. je v Krízovom stredisku vo Viedni od 07. 08. 2016, kde vypovedala o násilí páchanom na jej osobe. Podľa vyjadrenia klinickej a zdravotnej psychologičky a klinickej psychologičky a psychoterapeutky sa celkovo jej rozprávania javia ako dobre pochopiteľné, detailné a obsahovo koherentné. Maloletá G. sa vyjadrovala odborníkom dňa 23. 08. 2016, 01. 09. 2016, 06. 09. 2016 a 15. 09. 2016. Na základe verbálnych prejavov vyjadrených symptómov, samovražedných myšlienok v minulosti, porúch spánku a vyčerpania, ako aj údajov maloletej G. v príslušnom štandardizovanom dotazníku možno vychádzať z kompletne vyvinutých posttraumatických porúch v dôsledku zaťaženia. Matka začala pracovať ako opatrovateľka v dvojtýždňových pracovných turnusoch, prvýkrát v októbri 2016, počas jej neprítomnosti zabezpečoval osobnú starostlivosť o deti p. F. C.. Maloletí súrodenci majú vytvorené materiálne podmienky pre svoj vývin. Túto skutočnosť orgán SPODaSK nikdy nespochybňoval. Z dôvodu, že bolo nevyhnutné pre ochranu blaha maloletých detí zodpovedať otázku bezpečia maloletých detí v prirodzenom rodinnom prostredí, a či boli maloleté deti vystavené sexuálnemu násiliu, uložil úrad PVR Rimavská Sobota maloletým deťom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornej diagnostike špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Výkon výchovného opatrenia zabezpečovala MUDr. Katarína Farkašová, pedopsychiater, odbornej diagnostike sa maloleté deti podrobili 11. 10. 2016 (matka), 12. 10. 2016 (matka), 13. 10. 2016 (otec) a po jednorazovom vyšetrení pedopsychiater diagnostikuje u každého dieťaťa: Iná zmiešaná porucha správania a emotivity. V rámci vyšetrenia dňa 06. 09. 2016 pacientka podrobne opísala sexuálne obťažovanie od otca dieťaťa 13 ročného brata F., jej strýka A. (prezývka: T.), starého otca zo strany matky (C. R.), ako aj svojho strýka N. (prezývka: U.). Vzhľadom na vysokú mieru ohrozenia maloletých detí, ako aj skutočnosť, že prítomnosť otca, matky a ostatných príbuzných je opakovane označované dcérou G. ako rizikové, nebezpečné pre maloletých súrodencov C., nakoľko maloletá sestra svojou opakovanou výpoveďou absolútne spochybňuje bezpečie a stabilitu rodinného prostredia, v ktorom sa jej súrodenci zdržiavajú, nie je chránená ich dôstojnosť, ako ani priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania potvrdil. K odvolaniu pripojil vo fotokópii klinicko-psychologický nález (súdna ambulancia z Medicínskej univerzity Viedeň, Univerzitná klinika pre psychiatriu detí a mládeže) zo dňa 04. 10. 2016 o psychologickom vyšetrení maloletej G. C., nar. XX. XX. XXXX, potvrdenie o návšteve školy menovanej vo Viedni zo dňa 10. 10. 2016. 8. Rodičia maloletých detí F. a R. C., ako aj matky maloletého H. C. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedli, že trvajú na tom, že všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú vymyslené. Navyše uviedli, že ich maloletá dcéra G. žije fakticky od svojho narodenia so svojou starou matkou N. C. v D.. Dôvodom takéhoto riešenia bolo to, že počas narodenia maloletej dcéry s manželkou nemali vytvorené vhodné podmienky na bývanie, preto dočasne ona aj s deťmi žila u svojej matky N. C., a potom, asi v roku 2009 sa nasťahovali do spoločného domu, tam už s nimi boli len traja synovia, dcéra G. totiž odmietla ísť bývať s nimi, nakoľko si tak zvykla na život so starou matkou, že sa rozhodla ostať u nej natrvalo. Táto okolnosť je veľmi podstatným nepriamym dôkazom toho, že dcéra G. nemohla byť svedkom nijakých udalostí, ktoré sú v uznesení popisované, nakoľko ona so svojimi bratmi cca sedem rokov spolu nežila a predtým, keď s nimi žila, zase s nimi nebýval otec maloletých detí. X. Súd prvej inštancie vec predložil odvolaciemu súdu spolu s kópiou spisu sp. zn. 10Em/2/2016, v ktorej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na výkon rozhodnutia v predmetnej veci. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), prejednal odvolanie rodičov detí a matky maloletého Xa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario CSP uznesenie okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom spisu, najmä však kópiou spisu sp. zn. 10Em/2/2016 konštatuje, že v súdenej veci neboli dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho nariadil súd prvej inštancie. V rámci konania o návrhu na výkon rozhodnutia súdu, ktorý bol podaný na súde dňa 04. 11. 2016 zistil, že okresný súd zamietol návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote na nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením č. k. 10Em/2/2016-44, a to na základe vykonaného dokazovania, ktoré okresný súd vykonal, a z ktorého zistil nasledovné skutočnosti: 12. Zo správy ZŠ D., ktorú deti navštevujú, nevyplývajú žiadne skutočnosti preukazujúce to, že by boli maloleté deti sexuálne zneužívané alebo týrané, alebo že by im bolo fyzicky ubližované. Zo správy OÚ D. taktiež nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by vyššie uvedené skutočnosti vyplývali. Uznesením ORPZ Rimavská Sobota ČVS: ORP-492/1-VYS-RS-2016 policajný orgán odmietol trestné stíhanie vo veci podozrenia spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Zo správy MUDr. Farkašovej, u ktorej boli maloleté deti na vyšetrení, vyplýva, že maloleté deti majú diagnózu: Zmiešaná porucha správania a emotivity, z jej správy však súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o sexuálnom zneužívaní detí. 13. Vo veci okresný súd vypočul aj maloleté deti, zistil, že sú to deti čulé, veselé, živé, veľmi dobre komunikovali, nebáli sa, neboli nervózne, ani napäté. Maloleté deti nechceli opustiť svojich rodičov, popreli, že by dochádzalo k akýmkoľvek zneužívaniam v ich rodine, pokladali to za vymyslené, svojich rodičov majú radi, ich rodičia sú slušní, otec by nikdy neobťažoval G.. Chlapci rozprávali jednotne, bez nervozity a ich výpovede sa nerozchádzali. Rodičia na pojednávaní taktiež popreli, že by v ich rodine dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu, podľa ich názoru to bolo vymyslené zo strany B. Q., ktorá si ponechala v Rakúsku ich dcéru G., svoje deti majú radi a vedia im poskytnúť riadnu starostlivosť. 14. Z vykonaného dokazovania, teda, okresný súd v konaní o výkon rozhodnutia mal za preukázané, že o maloleté deti je dobre postarané, sú to zdravé, živé a veselé deti, ktoré netrpia žiadnymi materiálnymi nedostatkami, rodičia sa o nich riadne starajú. Ani obec, v ktorej rodina žije, a ani škola, ktorú deti navštevujú, nič ohľadom akéhokoľvek zneužívania detí nesignalizovala. Trestné oznámenie podané voči rodičom bolo zo strany polície odmietnuté, a ani MUDr. Farkašová, ktorá deti vyšetrila, neuviedla, že by objavila na deťoch známky sexuálneho zneužívania, alebo iného protispoločenského konania. Na základe uvedeného potom okresný súd dospel k záveru, že nie je v záujme detí vykonať neodkladné opatrenie a odobrať ich rodičom, okresný súd rozhodol 18. 11. 2016 a zatiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. 15. Odvolací súd takisto, ako súd prvej inštancie vo veci výkonu rozhodnutia, dospel k rovnakému záveru, že je diametrálny rozdiel medzi tvrdeniami uvedenými v návrhu na začatie konania a medzi skutočnosťami zistenými okresným súdom vo veci výkonu rozhodnutia. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je dôvodný a tento zamietol. Odvolací súd síce v tejto veci nerozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia, avšak dôkazy vykonané v tomto konaní je možné aplikovať aj v súdenej veci. Odvolací súd tiež konštatuje, že nerozhoduje v súdenej veci o tom, či došlo k sexuálnemu zneužívaniu zo strany otca maloletých detí vo vzťahu k maloletej G. C., ale či existujú dôvody na uloženie povinnosti rodičov maloletých detí F., R. a H. do starostlivosti Krízového strediska, pričom má za to, že z vykonaného dokazovania nutnosť takéhoto postupu nevyplýva. Odvolací súd pritom vychádzal najmä z vyjadrenia maloletých detí na pojednávaní dňa 18. 11. 2016, ako aj z vyjadrení zástupcov školy, ktorú deti navštevujú, zo správy o povesti z obce D. zo dňa 15. 11. 2016 a z vyšetrenia maloletých detí MUDr. Farkašovou, na ktoré poukazoval súd v uznesení č. k. 10Em/2/2016-44 zo dňa 18. 11. 2016. 16. Keďže v súdenej veci nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).