Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201757 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:5613201757.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a člena senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., V. XXXX/X proti žalovanému: M.. T. M., bytom P., B. G. XXXX/X, zast. advokátom JUDr. Jánom Dorkinom, Námestie baníkov č. 17/33, Rožňava, za účasti intervenienta: Alianz - Slovenská poisťovňa, a. s., sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie bolestného vo výške 893,- eur s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/69/2013 - 270 zo dňa 28. 02. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV. m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku V. o povinnosti žalobkyne vyčísliť si trovy konania a trovy odvolacieho konania z r u š u j e . III. Rozsudok okresného súdu vo výroku VI. o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému p o t v r d z u j e . IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 893,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 893,- eur od 27. 04. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného) ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Samostatným výrokom uložil žalobkyni povinnosť vyčísliť si trovy konania a trovy odvolacieho konania, ktorých náhradu si uplatnil do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o nároku Slovenskej republike na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. 2. Okresný súd žalobou uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody podľa § 420 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení v súvislosti s § 444 Občianskeho zákonníka ohľadne škody na zdraví. Výšku bolestného ako nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyne stanovil na základe záverov znaleckého dokazovania a posúdil ju v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. Priznaný úrok z omeškania posúdil podľa § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku úrokov stanovil v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobu zamietol len v časti uplatnených úrokov z omeškania nad rámec priznaných nárokov. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania (výrok rozsudku III., IV.) rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“). O trovách štátu rozhodol analogicky rovnako s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, pričom tak nárok na náhradu trov žalobkyne ako aj Slovenskej republiky priznal v súvislosti s úspechom žalobkyne. 3. Proti rozsudku okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, podali odvolanie tak intervenient (vo výrokoch III., IV.) ako aj žalovaný (vo výrokoch III., IV., V., VI.). Intervenient namietol priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu žalobkyni podľa pomeru jej úspechu vo veci s poukazom na to, že v časti príslušenstva žalobkyňa nebol úspešná a navyše žalobkyňa nebola úspešná ani v rámci uplatneného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Pokiaľ by súd prvého stupňa adekvátne zhodnotil skutočnú mieru úspechu v konaní, úspech žalobkyne by predstavoval 6% (893,- eur z 15 000,- eur) a úspech žalovaného 94%, teda miera úspechu žalovaného by predstavovala 88%. Aj v prípade posudzovania miery úspechu len u nároku na zaplatenie bolestného, skutočná miera úspechu v konaní by prestavovala 45% (893,- eur z 2 000,- eur) a úspech žalovaného 55%, a teda by bol naplnený dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi. Vzhľadom na výsledok sporu, intervenient mal za to, že žalovanému a intervenientovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu 88%. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu poukázal na nedostatočnosť formulácie priznania náhrady trov konania „v plnom rozsahu“. Nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že by žalobkyňa bola úspešná ohľadom žaloby o zaplatenie bolestného v prevažnej miere vzhľadom na uplatnený nárok vo výške 2 000,- eur a priznané bolestné vo výške 893,- eur. Rovnako ako intervenient, aj žalovaný poukázal na to, že nárok žalobkyne ohľadne nemajetkovej ujmy bol zamietnutý, pričom žalobkyňa si uplatňovala tieto svoje nároky v neprimeranej výške. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, prípadne zvážiť rozhodnutie podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný, aj keď podal odvolanie aj voči výrokom V., VI. rozsudku okresného súdu, bližšie odôvodnenie odvolania do tohto rozsahu neposkytol. Žalovaný vo vzťahu k doručenému odvolaniu intervenienta podaním zo dňa 18. 04. 2017 súhlasil s jeho odvolaním. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného a intervenienta písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici, viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP). 6. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o práve žalobkyne na náhradu trov konania ako aj odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu (III., IV.) zmenil v zmysle § 388 CSP, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého bolo možné priznať účastníkovi vo veci aj keď mal len čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Nepatrný neúspech, Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná. Zásadu úspechu vo veci však treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného v prípade, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku (pozri aj Civilný sporový poriadok, komentár Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, Nakladatelství CH Beck v Prahe, 2016, strana 926 - 927). 8. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa si uplatňovala náhradu škody titulom bolestného, kde žalobkyňa bola úspešná čo do základu, pričom výška plnenia závisela od znaleckého posudku, ako aj si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy, kde čo do základu úspešná nebola (rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/69/2013 - 165 z 26. 05. 2015, bol návrh žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy právoplatne zamietnutý). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy neúspešná a v rozsahu náhrady škody titulom bolestného čo do základu úspešná, pričom výška plnenia pri nemajetkovej ujme by závisela od úvahy súdu a pri priznaní bolestného závisela od znaleckého posudku, je možné konštatovať, že ani jedna strana konania nemala vo veci plný úspech, ale len čiastočný. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o nároku žalobkyne na náhradu trov konania ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (tak žalobkyňa ako ani žalovaný a na jeho strane vystupujúci v konaní intervenient), v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne rozdelí, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9. Žalovaný podal odvolanie aj voči výroku V. rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vyčísliť si trovy konania a trovy odvolacieho konania, avšak odvolanie bližšie v tomto rozsahu neodôvodnil. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o uloženú povinnosť žalobkyni, ktorú zákon neustanovuje (a okresný súd tento výrok rozsudku ani neodôvodnil) pričom ide o výrok závislý aj od výroku o náhrade trov konania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali. 10. Žalovaný odvolaním napadol aj rozsudok okresného súdu vo výroku VI. o náhrade trov konania štátu. Trovy štátu vznikli v súvislosti so znalečným vyplateným znalcovi v rámci posudzovania výšky plnenia žalobkyni titulom bolestného, teda v časti, v ktorej žalobkyňa čo do základu úspešná bola. Aj keď Civilný sporový poriadok už nepredpokladá vznik trov na strane štátu, pokiaľ tieto trovy vznikli ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, bolo potrebné o nich analogicky rozhodnúť a priznať ich štátu voči strane, ktorá v konaní ohľadne nároku, ktorého sa znalecké dokazovanie dotýkalo úspešná nebola. V tejto časti odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1 CSP. O výške náhrady týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, nakoľko ani jedna strana (žalobkyňa ani žalovaný a na jeho strane vystupujúcim intervenientom) nemala v odvolacom konaní plný úspech. 12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).