Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 52Cbi/93/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6003899210 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6003899210.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., "v konkurze", Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpeného ASP Legal, s. r. o. so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:47 253 835 proti žalovanému GASTROFIT, s. r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37 897 951, o neúčinnosť právneho úkonu takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2003 doručenou súdu dňa 1.12.2003 domáhal proti žalovanému určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzatvorenej medzi predávajúcim Pivovar Urpín BB, s.r.o. , Lesnícka 12, Slovenská Ľupča, IČO : 36 012 505 a kupujúcim GASTROFIT, s.r.o., so sídlom Bernolákova 29, Banská Bystrica, IČO : 36 001 988 , ktorej predmetom bol prevod A.) nebytového priestoru č. XX/XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu v T., na ul. W. XX, č. súp. XXXXXX, ktorý je vybudovaný na parcelách KN č. XXXXX/X, KN č. XXXXX/X a KN č. XXXXX/X, zapísané na LV č. XXXX pre obec T. - m.č. J. E. , katastrálne územie J. E., na Správe katastra Bratislava I, B.) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, C.) spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela KN č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc.č. KN XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcela č. KN XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2, na ktorých je postavený dom, zapísaný na LV č. XXXX pre obec T. - m.č. J. E., k.ú. J. E., na Správe katastra Bratislava I, je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s.r.o. „v konkurze“. Zároveň žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorý návrh súd uznesením č.k. 52 Cbi 93/2003-41 zo dňa 23.12.2003 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2004. 2. V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča (ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznej podstaty zistil, že tento uzatvoril dňa 11. 5. 2001 so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti a to: A) nebytový priestor č. XX/XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu v T., na ul. W. XX, č. súp. XXXXXX, ktorý je vybudovaný na parcelách KN č. XXXXX/X, KN č. XXXXX/X a KN č. XXXXX/X, zapísané na LV č. XXXX pre obec T. - m.č. J. E. , katastrálne územie J. E., na Správe katastra Bratislava I, B.) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, C.) spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela KN č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc.č. KN XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcela č. KN XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2, na ktorých je postavený dom, zapísaný na LV č. XXXX pre obec T. - m.č. J. E., k.ú. J. E., na Správe katastra Bratislava I. Kúpna cena za predávané nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 2.400.000,- Sk s tým, že má byť zaplatená v štyroch tranžách po 600.000,- Sk plus DPH s poslednou splátkou 31.7.2001. Nehnuteľnosti boli ocenené znalcom O.. C. U., ktorý ich cenu stanovil sumou 603.150,- Sk. Spoločnosť GASTROFIT, s.r.o. ako nadobúdateľ predmetných nehnuteľností bola do 17.2.2002 kapitálovo prepojená s úpadcom, keď jeho vklad do základného imania predstavoval 70.291.000,-Sk a obchodný podiel , ktorý bol upravený rozdielne od splateného vkladu do základného imania predstavoval 50 %. Zároveň konateľom spoločnosti bol E.. H. M., ktorý bol zároveň konateľom úpadcu. Je preto zrejmé, že je tu personálne ako aj kapitálové prepojenie medzi úpadcom a druhým účastníkom právneho vzťahu a to v čase, keď sa uskutočnil právny úkon ( § 15 ods. 4 ZKV). Úkon sa uskutočnil 11.5.2001 a jeho účinky nastali 14.6.2001, pričom konkurzné konanie , ktoré začalo podaním návrhu na konkurz sa začalo 1.7.2002. Odporovaný právny úkon bol vykonaný v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Úhrada kúpnej ceny sa uskutočnila zápočtami cez pokladňu, oproti pohľadávkam kupujúceho, ktoré boli vytvorené oproti úpadcovi z obchodného styku práve využívaním kapitálového a personálneho prepojenia obidvoch spoločností. Finančné prostriedky pre úhradu boli pritom poskytované vo forme pôžičiek a záloh zo strany úpadcu a následne príjmané ako platby kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že v čase, keď sa uskutočňoval prevod nehnuteľností, iba nedoplatky na daniach voči príslušnému daňovému úradu predstavovali ku dňu 31.5.2001 sumu 124.509.836,06 Sk a k 30.6.2001 sumu 127.047.097,06 Sk. Rovnako neboli platené záväzky z obchodného styku voči ostaným veriteľom, ani záväzky bankových úverov. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo a personálne prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejmé a nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Účelovosť tohto prevodu a ďalšie poškodzovanie veriteľov je zrejmé podľa žalobcu z toho, že ihneď po prevode nehnuteľností bola uzatvorená nájomná zmluva s úpadcom, pričom nájomné pre žalovanú spoločnosť predstavovalo sumu 180.000,-Sk ročne bez DPH. Toto nájomné, ktoré opäť formou zápočtu za dodávky tovaru od úpadcu získavala personálne a kapitálovo prepojená spoločnosť predstavujú ďalšie krátenie pohľadávok veriteľov. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.06.2004, v ktorom uviedol, že zákonným predpokladom použitia inštitútu odporovateľnosti podľa § 15 ZKV je, že právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka. Prevod nehnuteľností, uskutočnený kúpnou zmluvou medzi spoločnosťou PIVOVAR URPÍN BB, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou GASTROFIT, spol. s.r.o. ako kupujúcim zo dňa 11.05.2001 sa uskutočnil odplatne za cenu vo výške 2.640.000,- Sk, pričom znalecká hodnota uvedených nehnuteľností bola stanovená vo výške 603.150,- Sk. Kúpna cena bola riadne uhradená kupujúcim v štyroch splátkach: 11.05.2001 - 660.000,- Sk (VD XX/XX), 31.05.2001 - 660.000,- Sk (VD XX/XX.), 01.07.2001 - 660.000,- Sk (VD XX/XX), 31.07.2001 - 660.000,- Sk (VD XX/ XX), takže k žiadnemu započítaniu nedošlo. Predajom majetku za cenu vyššiu než bola jeho znalecká hodnota nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. To by potom akýkoľvek predaj majetku tri roky pred vyhlásením konkurzu mohol byť odporovaný a z hľadiska ekonomického by to malo za následok, že podnikateľské subjekty by vôbec nepredávali svoje majetky, lebo nevedia čo bude o tri roky a či náhodou nebude vyhlásený na ich majetok konkurz. Ust. § 15 ZKV má chrániť veriteľov pred predajom majetku za symbolické ceny. Avšak ak je predaj preukázaný zaplatením kúpnej ceny, ktorá je 4 x vyššia než cena stanovená znaleckým posudkom, nemôže ísť o ukrátenie uspokojenia veriteľov. Na dôvažok v čase podpisu kúpnej zmluvy spoločnosť PIVOVAR URPÍN BB, s.r.o. mala aktíva vo výške 652.000.000,- Sk a záväzky vo výške 572.000.000,- Sk, vlastné imanie predstavovalo 80.000.000,- Sk, takže hodnota majetku prevyšovala hodnotu záväzkov. Žalovaný poukázal na ust. § 15 ods. 4 ZKV v zmysle ktorého musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre to, aby mohlo dôjsť k úspešnému odporovaniu právneho úkonu dlžníka, a to ukrátenie uspokojenia veriteľov, k úkonu došlo tri roky pred vyhlásením konkurzu, k úkonu došlo medzi dlžníkom a právnickou osobou v ktorej má dlžník majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Vzhľadom na skutočnosť, že nie sú splnené všetky zákonom požadované podmienky pre úspešnú odporovateľnosť kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami PIVOVAR URPÍN BB, s.r.o. a GASTROFIT, spol. s.r.o. žalovaný žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobný návrh zamietol ako nedôvodný. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 52Cbi/93/2003-113 zo dňa 2.12.2013 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 740,28 eur na účet právneho zástupcu žalovaného. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Obo/8/2014-133 zo dňa 22.11.2016 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 2.12.2013, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol je zrejmé, že nevykonal žiadne dokazovanie napriek tomu, že z ust. § 122 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní. Pokiaľ sa vykonáva dokazovanie predloženými listinami, toto sa musí vykonať na pojednávaní súdu v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tvrdenie krajského súdu, že vykonal dokazovanie v odôvodnení rozsudku uvedenými dôkazmi je v rozpore s procesným postupom súdu na pojednávaní dňa 2.12.2013 ako aj obsahom zápisnice z uvedeného dňa, keďže krajský súd na uvedenom pojednávaní nevykonal žiadne dokazovanie listinami. Týmto svojim nesprávnym procesným postupom súd znemožnil obom stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že dôvodná je aj námietka, že krajský súd sa náležite nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorá mala pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci význam. Súd sa dostatočne nevysporiadal ani s tvrdením žalobcu, že k ukráteniu veriteľov došlo tiež tým, že ihneď po prevode nehnuteľností bola uzavretá nájomná zmluva, pričom nájomné pre žalovanú spoločnosť predstavovalo sumu 180.000,--Sk ročne bez DPH. 5. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002-2554 zo dňa 31. marca 2016, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo 14/2016 zo dňa 30. mája 2016 zbavil JUDr. Vladimíra Noska funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica. Následne súd vyzval novoustanoveného správcu konkurznej podstaty výzvou z 13.9.2016, aby súdu oznámil, či na podaných žalobách naďalej trvá. V prílohe výzvy mu okrem iného zaslal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi 78/2004-168 zo dňa 25.septembra 2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo 34/2015 zo dňa 28. januára 2016, ktorým bol predmetný rozsudok krajského súdu potvrdený, oznámil mu všetky čísla konaní, v ktorých už bolo pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnuté, avšak Najvyšší súd SR vo všetkých týchto konaniach rozsudky krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže správca konkurznej podstaty na výzvu súdu nereagoval, súd dňa 17. 10. 2016 zaslal správcovi konkurznej podstaty urgenciu výzvy, na ktorú dňa 21.10. 2016 zaslal správca žiadosť o predĺženie lehoty na oznámenie, ako bude ďalej v konaniach pokračovať. Dňa 4.1.2017 bol správca konkurznej podstaty súdom telefonicky dotazovaný ohľadne odpovede na výzvu a urgenciu súdu, požiadal ešte o lehotu do 15.1.2017, v ktorej súdu oznámi, či na podaných žalobách trvá. Následne súdu oznámil, že na podaných žalobách naďalej trvá. 6. Súd vytýčil pojednávanie na deň 15.5.2015, na ktoré prevzal predvolanie žalobca dňa 21.2.2017. Dňa 3.5.2017 bol zo strany právneho zástupcu žalobcu súdu doručený návrh na vykonanie dôkazov, a to výsluchom svedkov O.. W. R. a E.. H.K.. Keďže pre krátkosť času by nebolo možné predvolať svedkov poštou, súd zabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní súd vypočul svedkyňu O.. W. R. a E.. H.K. s tým, že z ich výpovedí súd vychádzal vo všetkých ostatných konaniach, teda aj v konaniach 52Cbi/87/04, 52Cbi/93/03, 52Cbi/81/04, 52Cbi/83/04, 52Cbi/84/04, 52Cbi/85/04, keďže sa jedná o skutkovo a právne totožné súdne konania. 7. Svedkyňa O.. W. R. na pojednávaní okrem iného uviedla, že v spoločnosti žalovaného nepôsobí od 4.10.2012, v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bola spoločníčkou aj konateľkou žalovaného. K predmetným kúpnym zmluvám došlo z dôvodu, že sa uzatvárala prevádzka v Mäsokombináte Zvolen, žalobca predal hnuteľné veci žalovanému. Kúpna cena bola stanovená znaleckými posudkami a bola vždy určená vyššie ako bola určená hodnota predmetných vecí. Žalovaný mal v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí. Keďže ukončenie činnosti Mäsokombinátu Zvolen trvalo určitú dobu, následne tieto kúpené veci prenajal žalovaný úpadcovi za cenu symbolickú, a to nižšiu, ako bola cena odpisov hnuteľných vecí. Uviedla, že k uhradeniu kúpnej ceny úpadcovi došlo a došlo aj k plateniu nájmu zo strany úpadcu žalovanému. Uviedla, že v čase uzavretia predmetných zmlúv mal úpadca aktíva vo výške 652.259.000,---Sk, ročný obrat okolo 19.000.000,--Sk, je teda zrejmé, že odpredaj týchto vecí, ktoré sa netýkali hospodárenia úpadcu a stali sa v Mäsokombináte Zvolen nadbytočnými, nemohol ovplyvniť finančný stav úpadcu a ani mu spôsobiť úpadok. Za tieto veci bolo úpadcovi riadne zaplatené, zmenila sa forma aktív z vecí hnuteľných na finančné. Uviedla, že u úpadcu pracovala ako asistentka, kúpne ceny boli určené znaleckým posudkom. Tiež uviedla, že veci sa prenajímali úpadcovi za symbolickú cenu s tým, že nájom bol dohodnutý iba na určitú dobu, potom mienil žalovaný nakladať s predmetnými hnuteľnými vecami v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže mal v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí. Svedkyňa uviedla, že veci kupovali na sklad, keďže mali ďalšieho partnera, žalovanému sa táto kúpa zdala výhodná z dôvodov, ktoré už uviedla. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu prečo uhrádzal žalovaný tieto ceny v hotovosti, prípadne zápočtom, uviedla, že ceny neboli také vysoké a žalovaný dostával za činnosť vo svojej prevádzke finančné prostriedky v hotovosti, preto aj kúpne ceny platili v hotovosti, keďže firmy sídlili blízko seba. Na ďalšiu otázku ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, (je predmetom konania 52Cbi/93/03), ktorá bola ohodnotená znaleckým posudkom na sumu 603.050,--Sk, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2.400.000,--Sk, takmer 4 x viac ako cena ohodnotená znaleckým posudkom, svedkyňa uviedla, že takýto nebytový priestor v T. bol za dohodnutú kúpnu cenu pre nich výhodný a úpadca požadoval takúto kúpnu cenu. Uviedla, že žalovaný vo vlastníctve tieto nehnuteľností nemá a predal ich so ziskom, preto sa mu javila cena ako výhodná. Cenu žalovaný akceptoval, v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol vysoký nárast cien za nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by audítor úpadcovi vytkol bezhotovostné platby v prípade, ak sa vykonával audit. 8. Svedok E.. H. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že k odkúpeniu predmetných vecí zo strany žalovaného došlo z dôvodu, že tento mal záujem s nimi ďalej podnikať a nakladať. Uviedol, že tieto veci chceli používať na nový podnik, žalovaný mal robiť celú obchodnú činnosť pre Mäsokombinát aj Pivovar, s tým, že by celú obchodnú činnosť do budúcna riešil žalovaný. Ďalej uviedol, že čo sa týka predmetných technológií Pivovaru, ktoré nie sú predmetom týchto žalôb, pôvodný správca konkurznej podstaty potom, ako spoločnosť GASTROFIT vyhrala iný súdny spor vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici tieto technológie popredal, išlo o technológie v hodnote cca 70.000.000,--Sk, predal ich za 200.000,--Sk. Kúpnu cenu za technológie žalovaný uhradil, nepamätal si, či to bolo v hotovosti alebo prevodom. Uviedol, že nájom za tieto prenajaté veci úpadca platil. Čo sa týka predaja nehnuteľnosti v T., uviedol, že žalovaný bol ochotný uhradiť takúto vysokú kúpnu cenu aj ju zaplatil. Na otázku, aký bol vzťah s E., svedok uviedol, že s nimi mienili spolupracovať na ruskom trhu, úpadca sa snažil expandovať na ruský trh, zvýšiť produkciu, zamestnanosť, kde malo odísť aj časť technológií, na Slovensko sa mali kúpiť nové technológie, z tohto zámeru zišlo kvôli vyhlásenému konkurzu. Uviedol, že ak bol u žalovaného konateľom, určite musel so spoločnosťou E. spolupracovať, museli byť partneri. Uviedol, že veci predávali bez verejnej súťaže priamo žalovanému z dôvodu, že iný záujem o ne nebol. Z 15 mäsokombinátov ostali možno tri alebo štyri, Mäsokombinát Zvolen bol jeden z najväčších na Slovensku, predmetné technológie, ktoré sa predávali, neboli takými, ktoré by mohol používať a kúpiť nejaký malý podnikateľ, malý mäsokombinát, by ich nemohol na svoju prevádzku využiť. Uviedol, že žalovaný ich kúpil z dôvodu možnej spolupráce s Ruskou federáciou, kde by sa otvorila sódovkáreň, pivovar aj mäsokombinát. Na ďalšiu otázku, prečo boli kúpne ceny platené v hotovosti, svedok uviedol, že bola taká doba. Financie, ktoré doniesol žalovaný prekontrolovali pokladníčky úpadcu. Peniaze sa vkladali do banky. 9. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridržiava v tomto konaní svojej výpovede, ktorú uviedla v konaní 52Cbi/86/2004. Pri tomto predaji došlo k personálnemu prepojeniu, ktoré vyplýva aj z výpisu z OR, poukázala na výšku kúpnej ceny, ktorá bola umelo nafúknutá, aby sa obišiel zákon a nemohlo sa tomuto právnemu úkonu odporovať, za nehnuteľnosť bolo dohodnuté zaplatenie kúpnej ceny v hotovosti, čo je absolútne neštandardný spôsob, má za to, že táto kúpna cena nebola vyplatená. 10. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že sa pridržiava doteraz prednesov k danej veci tvrdí, že cena bola podľa doložených dokladov riadne a včas uhradená. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo bežným štandardom, že sa takéto ceny uhrádzali aj hotovosťou. Žalovaný v tom čase prevádzkoval niekoľko obchodov, u neho bolo zvyklosťou, že po získavaní a zúčtovaní tržieb neplatil prevodom na účet, ale z týchto tržieb uhrádzal bežné transakcie počas každého dňa. 11. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení na pojednávaní a žiada žalobe vyhovieť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že táto žaloba z hľadisku § 15 ZKV sa mu zdá irelevantná v tom zmysle, že právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka. Ako k tomu mohlo dôjsť, keď prevod nehnuteľností uskutočnili kúpnou zmluvou spoločnosti Pivovar Urpín ako predávajúci a spoločnosť GASTROFIT, s. r. o. ako kupujúci dňa 11.5.2001, prevod sa uskutočnil odplatne za cenu vo výške 2.640.000,--Sk, pričom znalecká hodnota uvedených nehnuteľností bola stanovená vo výške 603.150,--Sk. Kúpna cena bola uhradená v tom čase bežným spôsobom, hotovosťou v štyroch splátkach po 660.000,--Sk. Podľa jeho názoru k žiadnemu ukráteniu veriteľov v tomto obchode nemohlo dôjsť, naviac kupujúci zaplatil vyššiu cenu, pretože zvážil trhové zhodnotenie tejto nehnuteľnosti, preto došlo k riadnemu uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy. Uviedol, že v prípade úspechu si žalovaný uplatňuje trovy právneho zastúpenia. 12. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 13. Odvolací súd v uznesení č. k. 1Obo/8/2014-133 zo dňa 22.11.2016 vytkol súdu prvej inštancie okrem iného, že nevykonal dokazovanie predloženými listinami v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. 14. Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd vykonal v krátkosti dokazovanie s oboznámením s predmetnou kúpnou zmluvou z 11.5.2011, jednotlivými výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi, čiastkovými faktúrami, nájomnou zmluvou uzavretou dňa 28.5.2011, ktorou mali byť predmetné nehnuteľnosti prenajaté úpadcovi, hlavnými knihami analytických účtov za obdobie 5, 6.7/2011, daňovými pohľadávkami k 31.5.2007, vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu, znaleckým posudkom č. 72/2001, súvahou v plnom rozsahu z 31.12.2001, rozhodnutím NS SR č. k. 1Obo/8/2014-133 zo dňa 22.11.2016. 15. Súd vykonal dokazovanie predmetnými listinami, avšak poukazuje na ust. § 204 CSP, podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Súd dokazovanie predmetnými listinami založenými v spise vykonal a to oboznámením s ich obsahom napriek tomu, že všetky predmetné listiny boli jednotlivým stranám sporu doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený. 16. Súd v konaní 52Cbi/86/2004 na pojednávaní 15.5.2017 vypočul opätovne svedkov O.. W. R. a E.. H.K. s tým, že z ich výpovedí súd vychádzal vo všetkých ostatných konaniach, teda aj v konaniach 52Cbi/87/04, 52Cbi/93/03, 52Cbi/81/04, 52Cbi/83/04, 52Cbi/84/04, 52Cbi/85/04, keďže sa jedná o skutkovo a právne totožné súdne konania. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36K/202/2002 zo dňa 18.08.2003 vyhlásil konkurz na úpadcu Pivovar Urpín BB, s.r.o., Slovenská Ľupča. Za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Noska. 18. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2003 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy z 11.05.2001, uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v žalobe. 19. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 20. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. 21. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola spoločníkom v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy spoločnosť Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča a O.. W. R., konateľom H.K. a O.. W. R.. Spoločníkom úpadcu bol H.K. E.. a H.K., konateľom bol H.K.. 22. Súd zistil, že znaleckým posudkom č. 072/2001 zo dňa 28.04.2001 boli predmetné nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 603.150,- Sk, kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v sume 2.400.000,- Sk s tým, že účastníci kúpnej zmluvy sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny v štyroch splátkach po 600.000,- Sk + 23% DPH zaplatí kupujúci predávajúcemu v deň podpísania kúpnej zmluvy. Žalobca predložil súdu príjmové a výdavkové pokladničné doklady spolu s faktúrami, ktorými boli žalovanému fakturované jednotlivé splátky kúpnej ceny, jednalo sa o štyri splátky po 660.000,- Sk, ktoré boli aj vyššie citovanými príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi zo strany žalovaného ako kupujúceho úpadcovi ako predávajúcemu uhradené. 23. Účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili dna 28.5.2001 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy s tým, že úpadca sa zaviazal, že za predmet nájmu zaplatí nájomné v úhrnnej sume 180.000,--Sk ročne bez DPH, nájomné je splatné štvrťročne na základe faktúry vystavenej prenajímateľom v hotovosti, resp. bankovým prevodom na účet prenajímateľa. 24. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dôjde, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že odporovať je možné len právnemu úkonu dlžníka. Dlžník musí byť len jednou stranou právneho úkonu alebo jeho jedinou stranou ak ide o jednostranný právny úkon. Právny úkon musí byť platný. Treťou podmienkou odporovateľnosti je, že k právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojeniu pohľadávky veriteľa. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. 25. V zmysle vyššie uvedeného bolo zo strany žalobcu potrebné preukázať, že napadnutým právnym úkonom dlžníka, inak platnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. 26. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných platných úkonov a cena plnenia je ekvivalentná. Ako už bolo vyššie uvedené, negatívne sa právne dôsledky prejavujú vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. V danom prípade došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 2.400.000,--Sk, ktorá bola úpadcovi uhradená v štyroch splátkach. 27. Súd vykonával dokazovanie dokladmi pripojenými v súdnom spise, vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádzanými, vyhodnocoval dôkazy v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že ani po opätovnom doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov sa žalobcovi nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právnemu úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal, že v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu. 28. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní tvrdila, že napriek určeniu hodnoty nehnuteľnosti v znaleckom posudku na sumu 603.150,--Sk bola kúpna cena umelo nafúknutá, aby sa obišiel zákon a nemohlo sa odporovať právnemu úkonu. S tými tvrdeniami sa súd nestotožnil. Bolo na účastníkoch kúpnej zmluvy v akej výške si kúpnu cenu dohodnú. Keďže si ju dohodli na 2.400.000,--Sk, napriek tomu, že znalec v znaleckom posudku č. 072/2001 stanovil cenu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 603.150,-- Sk, nemožno hovoriť o ukrátení konkurzných veriteľov, nakoľko sa týmto právnym úkonom, odpredajom nehnuteľností nezmenšil majetok úpadcu len sa zmenil z hmotného majetku na finančný. Keďže žalobca rozporoval uhradenie kúpnej ceny v tomto konaní ako i v ostatných konaniach, ktoré prebiehajú na Krajskom súde v Banskej Bystrici medzi totožnými stranami sporu, Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 52Cbi/78/2004 na základe doplnenia dokazovania po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vypočul svedkyne O.. H. a O.. P.. Ani ich svedeckými výpoveďami sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že nikdy nedošlo k reálnemu plneniu kúpnej ceny zo strany žalovaného úpadcovi. V spise sa nachádzajú príjmové a výdavkové doklady, podľa ktorých bola kúpna cena úpadcovi uhradená, preto súd nemal dôvod pochybovať o tejto skutočnosti. Keďže žalovaný uhradil úpadcovi cenu štyrikrát vyššiu ako bola kúpna cena stanovená znaleckým posudkom, nemožno hovoriť o odporovateľnom právnom úkone, keďže sa majetok úpadcom úkonom nezmenšil. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov nedôjde, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena plnenia je ekvivalentná. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého ustanovenia § 15 ods. 2 až 6 ZKV sa odporovateľnosti domáha. Aj keď neskôr došlo k prenájmu predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom, keďže zákon to nezakazuje. Kúpna cena bola nepomerne vyššia ako dohodnutá cena za prenájom predmetných nehnuteľností. Žalobca nepreukázal, že sa dlžník dostal do úpadku v dôsledku tohto právneho úkonu, keďže z dokladov založených v spise vyplýva, že úpadca mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy aktíva vo výške 652.000.000,--Sk, záväzky vo výške 572.000.000,--Sk, teda hodnota majetku prevyšovala hodnotu záväzkov. Aj napriek personálnemu prepojeniu úpadcu a žalovaného, žalobca vyššie uvedené atribúty úspešného odporovania právneho úkonu vyžadované zákonom nepreukázal, preto súd žalobcu v celom rozsahu zamietol. 29. Súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených pôvodným žalobcom, keď novoustanovený správca konkurznej podstaty žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení okrem návrhu na opätovný výsluch svedkov neprodukoval, zotrval na pôvodne podanej žalobe, preto sa súd zaoberal dôvodmi v nej uvedenými. Súd nepristúpil k výsluchu žalobcu, hoci tento bol na pojednávanie predvolaný, ustanovil si za seba právneho zástupcu, ktorý na otázku súdu, či sa žalobca nemienil na pojednávanie dostaviť uviedol, že nie, keďže tak ako uviedol už v predchádzajúcich konaniach žalobca sa nemá dôvod dostaviť na pojednávanie a vypovedať, pretože nebol správcom konkurznej podstaty ani v čase, keď bol začatý konkurz, ani v čase vykonávania predmetných právnych úkonov a nemá čo k týmto skutočnostiam uviesť. Súd má za to, že keďže sa jedná o novoustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý nie je oboznámený jednak so stavom jednotlivých súdnych konaní, ani s úkonmi vykonávanými medzi úpadcom a žalovaným, dospel k záveru, že jeho výpoveď by súdu skutkový stav inak, ako ho preukazoval pôvodný žalobca, neozrejmila. Zároveň vykonal aj dokazovanie výpoveďami svedkov vypočutých v konaní 52Cbi/78/2004, keďže sa jedná o skutkovo totožné konania. Pri rozhodovaní vychádzal súd aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015, ktorým bola tiež žaloba zamietnutá. 30. Súd zároveň poukazuje na to, že riešil viacero žalôb pôvodného žalobcu proti žalovanému, v ktorých sa jednalo o neúčinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča a spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica. Vo všetkých veciach krajský súd žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudky krajského súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil, hoci krajský súd rozhodol úplne totožne a na základe takých istých skutkových zistení ako v tomto konaní, v ktorom bol rozsudok Najvyšším súdom SR zrušený (č.k. 1Obo 8/2014 zo dňa 22.11.2016). Jedná sa o rozsudky NS SR č. k. 2Obo/4/2014 zo dňa 26. 2.2015, 4Obo/14/2014 zo dňa 31. 3. 2015, 4 Obo/24/2014 zo dňa 29. 4. 2015, 4Obo/26/2014 zo dňa 27. 5. 2015 a 4Obo/25/2014 zo dňa 27. 5.2015 a tiež rozsudok 3Obo 34/2015 zo dňa 28.1.2016. 31. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP) a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.