Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/117/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200824 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015200824.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu Z. V., ul. V. XX/XX, XXX XX R. D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Navrat & Partners, s.r.o., Špitálska 45, 811 08 Bratislava proti žalovanému Obec Voznica, Voznica 135, 966 81 Žarnovica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti o poskytnutie informácie takto r o z h o d o l : Fiktívne rozhodnutie žalovaného starostu Obce Voznica, ktorým odmietol odvolanie žalobcu a potvrdil fiktívne rozhodnutie Obce Voznica o odmietnutí poskytnutia informácie žalobcovi požadovaných v jeho žiadosti zo dňa 9. apríla 2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške, ktorá bude určená súdnym úradníkom v samostatnom rozhodnutí, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26. júna 2015 v zákonnom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo vyhovené opravnému prostriedku proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 9.4.2015 písomne prostredníctvom e- mailu požiadal o sprístupnenie informácií Obec Voznica. Prijatie e-mailu bolo potvrdené Obcou Voznica 13. apríla 2015. V zákonnej lehote neboli poskytnuté informácie, v dôsledku čoho bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí informácie a ktoré sa považuje za doručené dňom 27. apríla 2015. Žalobca v lehote na podanie odvolania podal k rukám starostu, ktorý je oprávnený o opravnom prostriedku rozhodnúť odvolanie 29. apríla 2015, ktoré odoslal e-mailom a zároveň aj listom, ktorý bol žalovanému doručený 30. apríla 2015. Žalovaný o tomto opravnom prostriedku nerozhodol, a preto sa takéto jeho nekonanie považuje za vydanie fiktívneho zamietavého rozhodnutia. Zamietavé rozhodnutie ale nemá oporu v zákone č. 211/2000 Z. z.. Navrhol, aby súd tieto fiktívne rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. 2. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 13. októbra 2017 doplnil dôvody žaloby. Uviedol, že 1/ fiktívnym rozhodnutím žalovaného na prvom a na druhom stupni v správnom konaní, pri neposkytnutí žiadnych informácií žalobca podľa zákona č. 211/200 Z. z. bolo žalobcovi odňaté zákonom garantované právo na informácie, napriek tomu, že zákonný dôvod pre neposkytnutie informácií neexistoval. Prístup k informáciám možno odmietnuť len z dôvodov výslovne uvedených v § 8 a nasledujúcich zákona č. 211/2000 Z. z. Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého aj druhého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. 2/ Účelom zákona č. 211/2000 Z. z. je poskytovanie informácií povinnými osobami a získavanie informácií v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný ani preskúmavaným rozhodnutím (na druhom stupni) na túto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu žalobou napadnuté rozhodnutia správneho orgánu na oboch stupňoch sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v danom prípade bolo vydané fiktívne rozhodnutie, teda rozhodnutie bez odôvodnenia, čo je tiež dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žiadosti o sprístupnenie informácií považoval za účelové z dôvodu, že odvtedy ako sa starosta Obce Voznica stal štatutárnym zástupcom Urbárskeho pozemkového spoločenstva vo Voznici a bol jedným z tých, ktorí podali oznámenie podozrenia z trestnej činnosti na bývalý výbor tohto spoločenstva, ktorého bol členom aj žalobca. Začali ataky Z. V. proti starostovi. Táto žiadosť o sprístupnenie informácií bola podaná len z dôvodu cieleného privedenia pochybenia pri vybavovaní žiadosti zo strany na starostu obce. Zároveň uviedol, že pripája uznesenie Obecného zastupiteľstva zo dňa 13. apríla 2015, v ktorom toto odporučilo starostovi nereagovať na účelové žiadosti od žiadateľa Z. V.. 4. Dňom 1. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). V zmysle prechodného ustanovenia § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 odsek 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie v čase začatia konania podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. a § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v čase začatia konania § 249 ods. 2 O.s.p. a § 134 ods. 1 a § 191 ods. 1 písm. d) SSP), prejednal vec na pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasil, a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť. 6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení účinnom v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií (ďalej len „zákon o slobode informácií“), každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. 7.Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 8. Podľa § 14 zákona o slobode informácií, (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. (4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. 9. Podľa § 15 zákona o slobode informácií, (1) Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). (2) Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. (3) Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. 10. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, (1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 18 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií, (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 12. Podľa § 19 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií, (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. 27) 13. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP, (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2 písm. a)) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 14. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 16. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o sprístupnenie informácie elektronicky 9. apríla 2015. Žiadal o informácie k vyjadreniu starostu Obce Voznica zachytenému v zázname o kontrole č. OU-ZC-OSZP-2014/000871 zo dňa 19. januára 2015, v ktorom starosta uviedol, že 1. výrub drevín v obci bol vykonaný v súlade s rozhodnutím. K tomuto bodu žiadateľ žiadal poskytnutie takéhoto rozhodnutia. 2. Stromy sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve obce. K tomuto bodu žiadal dôkaz, že pozemok, na ktorom rástol strom, orech pred domom č. XX a XX pri ceste, ktorý bol 24. marca 2015 vypílený na príkaz starostu, je vo vlastníctve obce. 3. Taktiež je výrub nutný z pohľadu realizácie projektu a k tomuto bodu žiadal projekt, podľa ktorého bol takýto výrub nevyhnutný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca požiadal o sprístupnenie informácií žalovaného, a že žalovaný na túto žiadosť nereagoval. Žiadosť bola žalovanému oznámená 9. apríla 2015. Lehota na vybavenie žiadosti uplynula 20. apríla 2015, t.j. ôsmy pracovný deň od oznámenia žiadosti. Žalovaný neposkytol informácie, a ani nevydal rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Preto sa podľa § 18 ods. 3 prvá veta zákona o slobode informácií predpokladá, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie. V zmysle citovaného § 18 ods. 3 posledná veta zákona o slobode informácií sa za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t. j. v danom prípade 23. apríl 2015. Žalobca v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote dňa 29. apríla 2015 podal opravný prostriedok, o ktorom žalovaný opätovne rozhodol zamietavým fiktívnym rozhodnutím v zmysle citovaného § 19 ods. 3 posledná veta pred bodkočiarkou zákona o slobode informácií. 18. Argumentácia žalobcu o tom, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že žalovaný nemohol vydať fiktívne rozhodnutie, nie je správna. Zákon o slobode informácií v ustanoveniach § 18 ods. 3 prvá veta a § 19 ods. 3 posledná veta priamo predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie v prípade, ak povinná osoba nerozhodne o žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácie v lehote ustanovenej zákonom o slobode informácií. Fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácie je právnym následkom nerozhodnutia povinnej osoby o podanej žiadosti v zákonom ustanovenej lehote. 19. Žalovaný v konaní nenamietal, že by žalobcom žiadané informácie nemal k dispozícií, ani, že by sprístupnenie informácií bolo obmedzené. Obrana žalovaného sa obmedzila len na to, že žalobcom podaná žiadosť o sprístupnenie informácií bola účelová. Účelovosť žalobcom podávaných žiadostí však nie je dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácií. Žalobca má právo žiadať informácie bez preukázania právneho dôvodu alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý informáciu požaduje (§ 3 ods. 3 zákona o slobode informácií). Žalovaný ako povinná osoba je povinný žiadané informácie, ktoré má k dispozícií, vždy poskytnúť, okrem prípadov obmedzenia ich prístupu uvedených v § 8 až 13 Zákona o slobode informácií, prípadne pokiaľ nie je dôvod na odloženie žiadosti pre nedoplnenie neúplnej žiadosti (§ 14 ods. 3 zákona o slobode informácií) alebo postúpenie žiadosti (§ 15 ods. 1 zákona o slobode informácií) povinnej osobe, ktorá má žiadanú informáciu k dispozícií. Ak žalovaný nemá žiadané informácie k dispozícií a nemá vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, odmietne žiadosť o sprístupnenie informácie. Z citovaného § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií je zrejmé, že účel, pre ktorý žiadateľ požaduje poskytnutie informácií, nemá žiadny právny význam. Mýli sa preto žalovaný, keď sa domnieva, že v prípade účelových žiadostí nemusí plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o slobode informácií. Neobstojí ani jeho odvolávka na odporúčanie obecného zastupiteľstva, nakoľko zákon o slobode informácií a ani zákon o obciach neoprávňujú žiadny orgán obce na modifikáciu povinností uložených zákonom o slobode informácií. Naopak, uznesenie zastupiteľstva, ktoré odporúča starostovi neposkytovať, resp. neodpovedať na účelové žiadosti o poskytnutie informácií nijakým spôsobom nezbavuje povinnú osobu splniť povinnosti uvedené v zákone o slobode informácií a informácie v zmysle tohto zákona poskytnúť. 20. Žalobca v žalobe namietal, že zamietavé rozhodnutie o žiadosti žalobcu nemá oporu v zákone. Toto svoju žalobnú námietku konkretizoval tak, že prístup k informáciám možno odmietnuť len z dôvodov uvedených v § 8 zákona o slobode informácií a takýto dôvod v danom prípade neexistoval. Nezákonnosť videl aj v tom, že v prípade zamietnutia žiadosti o poskytnutie informácie má žiadateľ právo na to, aby sa dozvedel dôvody, pre ktoré bola žiadosť zamietnutá. Fiktívne rozhodnutie nemá odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvod, čo je dôvod na zrušenie v súdnom preskúmavacom konaní. Účelom zákona o slobode informácií je poskytnutie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom. Fiktívne rozhodnutie nie je odôvodnené, a preto vždy trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Preto povinná osoba, ktorá ostala nečinná, spoliehajúc sa na existenciu, resp. právny následok jej nečinnosti, ktorým je fiktívne rozhodnutie, sa vždy svojou nečinnosťou vystavuje nebezpečenstvu, že bude fiktívne rozhodnutie zrušené. Bude tomuto tak v prípade, keď žalobca v žalobe tvrdí, že bol zamietavým fiktívnym rozhodnutím ukrátený na svojich právach z dôvodu, že nebol dôvod na to, aby bola jeho žiadosť o sprístupnenie informácie zamietnutá a zároveň zamietne nepreskúmateľnosť fiktívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný, ako uvádza v žalobe, považoval za dôvod na neposkytnutie informácií skutočnosť, že žiadosti žalobcu považoval za účelové a zároveň trpí nepreskúmateľnosťou preto, že nie je odôvodnené. Na základe uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie starostu Obce Voznica, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil fiktívne rozhodnutie Obce Voznica o odmietnutí poskytnutia informácie žalobcovi požadovaných v jeho žiadosti z dňa 9. apríla 2015 zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) a d) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zrušením napadnutého rozhodnutia sa vec vracia do štádia administratívneho konania v stave pred jeho vydaním. Bude úlohou starostu Obce Voznica, aby rozhodol o odvolaní žalobcu proti zamietavému fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu Obce Voznica. Lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu začne starostovi Obce Voznica znovu plynúť od doručenia administratívneho spisu správnym súdom (§ 191 ods. 4, druhá veta SSP). 22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má žalobca voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V tomto prípade mal žalobca plný úspech, preto mu správny súd priznal plnú náhradu odôvodnených trov konania. Podľa § 175 SSP o výške náhrade trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde Banská Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.