Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/200/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200892 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015200892.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky M. T., nar. XX. V. XXXX, bytom G. XXXX/XX, J. J. , právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Urbánim, LM.M, konateľom Urbáni & Partners s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0- I zo 4. júna 2015 o priznaní vdovského dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0- I zo 4. júna 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 74 a § 75 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľke od 8. marca 2012 vdovský dôchodok vo výške 202,50 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo realizované v súlade s právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku č. 26Sd/161/2014, 26Sd/185/2014-38 z 26. februára 2015, v ktorom bola odporkyni uložená povinnosť skutkovo a právne vyhodnotiť skutočnosť, či príjem neb. manžela navrhovateľky počas jeho výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, prípadne odvody, ktoré platil do Sociálnej poisťovne počas tohto obdobia sú alebo nie sú započítateľným príjmom pre určenie výšky dôchodkovej dávky s tým, že pre vyriešenie tejto spornej otázky bolo podstatné, či neb. manžel navrhovateľky bol osobou samostatne zárobkovo činnou a platil príslušné odvody do Sociálnej poisťovne a nie právny dôvod vyplácanej náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku škody na zdraví, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Citovala zákonné ustanovenia § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že keďže neb. manžel navrhovateľky ku dňu smrti získal obdobie dôchodkového poistenia potrebné na nárok na starobný dôchodok, vznikol jej nárok na určenie sumy starobného dôchodku, na ktorý by bol mal nárok jej neb. manžel. Suma starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by bol mal nárok ku dňu svojej smrti, tj. k 8. marcu 2012, bola určená z priemerného mesačného zárobku 54,27 EUR, ktorý bol zistený z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v posledných 10 rokoch pred vznikom nároku na starobný dôchodok, tj. v rokoch 1993-2002, tzn., že priemerný mesačný zárobok navrhovateľa bol určený aj z obdobia a z hrubých zárobkov, ktoré získal počas obdobia samostatnej zárobkovej činnosti. Pretože ku dňu smrti bol zomretý manžel navrhovateľky poberateľom invalidného dôchodku, podľa § 13 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vychádzala odporkyňa pri výpočte sumy starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by mu vznikol nárok ku dňu jeho smrti z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vypočítaný jeho invalidný dôchodok, tj. zo sumy 101,92 EUR, pretože takto určený priemerný mesačný zárobok bol výhodnejší než vypočítaný vo výške 54,27 EUR. Pre výpočet sumy starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky bola započítaná celková doba jeho zamestnania v rozsahu 44 rokov, pre výšku dôchodku bolo rozhodujúcich 41 rokov v III. pracovnej kategórii. Dôchodok potom činil 66 % jeho priemerného mesačného zárobku 101,92 EUR, tj. 67,30 EUR mesačne. Táto suma starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky bola ďalej zvýšená a upravená podľa zákona č. 306/2002 Z.z. a podľa zákona č. 222/2003 Z.z. na celkovú sumu 196,10 EUR mesačne, ku ktorej patrilo ďalšie zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. na celkovú sumu 202,60 EUR mesačne. V tejto sume by bol mal neb. manžel navrhovateľky na starobný dôchodok ku dňu svojej smrti. Po dovŕšení dôchodkového veku neb. manžel navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku nepožiadal. Za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po dovŕšení dôchodkového veku za obdobie od 6. novembra 2003 do 31. decembra 2003, kedy bol samostatne zárobkovo činnou osobou mu nepatrilo, pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok bol poberateľom invalidného dôchodku. Nepatrilo mu zvýšenie k starobnému dôchodku ani po podľa § 261 ods. 1, 2 či 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok bol poberateľom invalidného dôchodku, resp. mu nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 nevznikol, preto nebolo možné ust. § 261 ods. 1-3 pre účely zvýšenia sumy starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky aplikovať. Ku dňu smrti bol neb. manžel navrhovateľky poberateľom invalidného dôchodku vo výške 337,50 EUR mesačne, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje za dôchodok starobný. Invalidný dôchodok mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím z 23. novembra 1993 vo výške 2 058,- Sk mesačne a bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, z priemerného mesačného zárobku určeného z rokov 1989, 1990, 1986, 1984 a 1988, ktorý po úprave činil 3 071,- Sk. Rozhodné obdobie pre zistenie 5 zárobkovo najlepších rokov pre výpočet priemerného mesačného zárobku bolo určené poslednými 10 rokmi pred skončením zamestnania neb. manžela navrhovateľky vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Ku dňu smrti neb. manžela navrhovateľky činil jeho invalidný dôchodok 337,50 EUR mesačne, tj. jeho suma bola vyššia než suma starobného dôchodku, na ktorý by bol mal neb. manžel navrhovateľky ku dňu svojej smrti (202,60 EUR mesačne). Z uvedeného dôvodu určila sumu vdovského dôchodku navrhovateľky z vyššej dôchodkovej dávky, tj. z jeho invalidného dôchodku, ktorý poberal ku dňu smrti (považuje sa za starobný dôchodok) vo výške 337,50 EUR mesačne a určila ako 60 % z tohto dôchodku, tj. vo výške 202,50 EUR mesačne. Zdôraznila, že neb. manžel navrhovateľky bol samostatne zárobkovo činnou osobou zúčastnenom na povinnom poistení samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 1995 do 30. júna 2001 a od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 a toto obdobie samostatnej zárobkovej činnosti spolu s hrubými zárobkami získanými za toto obdobie bolo zhodnotené pre účely určenia sumy starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by bol mal nárok ku dňu svojej smrti. Ani po ich započítaní pre určenie sumy starobného dôchodku, na ktorý by bol mal nárok neb. manžel navrhovateľky ku dňu jeho smrti takto určená suma starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky nepresiahla sumu invalidného dôchodku, ktorý poberal ku dňu svojej smrti, keďže neb. manželovi navrhovateľky bola v dôsledku poškodenia zdravia vyplácaná náhrada škody na zdraví - ušlý zisk a úrok z omeškania zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie z titulu úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, uvedené obdobie odporkyňa nepovažovala za obdobie jeho dôchodkového poistenia. Navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Namietala, že správny orgán nepostupoval v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu ale ani judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn. 7SŽ 81/97), podľa ktorej v rozhodnutí sa správny orgán musí vysporiadať aj s námietkami účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami, zistenými v správnom konaní. V tomto smere považovala odôvodnenie rozhodnutia odporkyne za nedostatočné, arbitrárne s tým, že jej argumentácia ostala nepovšimnutá. Konkrétne uviedla, že z príjmov v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 uhrádzal jej neb. manžel v prospech Sociálnej poisťovne poistné, avšak ani nové rozhodnutie odporkyne neozrejmilo, či boli , resp. prečo neboli tieto príjmy zohľadnené pri výpočte sumy starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by bol mal nárok ku dňu svojej smrti. Všetky výpočty boli ukončené rokom 2002. Vyjadrila presvedčenie, že podľa § 261 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa malo aj obdobie dôchodkového poistenia neb. manžela navrhovateľky získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 považovať za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a preto mal byť starobný dôchodok neb. manžela navrhovateľky, na ktorý by mu bol vznikol nárok ku dňu jeho smrti zvýšený podľa § 261 ods. 3 cit. zákona, pretože nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu je pojmovo totožný. Iný prístup by bol diskriminačný. Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka zotrvala na podanom odvolaní a všetkých argumentoch, ktoré boli obsahom jej písomného odvolania. Napriek tomu, že podľa vyžiadaného potvrdenia odporkyne jej neb. manžel poskytoval poistné na dôchodkové poistenie v prospech Sociálnej poisťovne od 1. júna 2003 do 30. júla 2004, tieto platby však neboli pri výpočte sumy jej vdovského dôchodku zohľadnené. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že pokiaľ jej neb. manžel poberal „úrazovú rentu“ čo bolo cca 10 rokov pred jeho smrťou, neboli ani v jednom roku platby, ktoré poskytoval z týchto súm na dôchodkové poistenie zohľadnené pri výpočte sumy jej vdovského dôchodku a do jeho výpočtu bola zobratá len výška invalidného dôchodku jej neb. manžela. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa v podrobnostiach obsahu písomného vyjadrenia vo veci. V ňom zopakovala skutkové zistenia a právne argumenty, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä s úmrtným listom neb. Y. T., so žiadosťou navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového poistenia neb. Y. T. v rokoch 2004-2006, 1995-2001, 2003, s prehľadom jeho platieb do Sociálnej poisťovne počas výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v období od 12. januára do 4. decembra 1998, s príkazmi na úhradu odvodov na dôchodkové poistenie, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku neb. Y. T., s kontrolnou zostavou pre výpočet dôchodku vypracovanou odporkyňou, s priebehom dôchodkového poistenia neb. Y. T. a s príjmami, ktoré dosiahol, s evidenčnými listami jeho dôchodkového zabezpečenia neb. v rokoch 1990-1998 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie vdovského dôchodku žiadosťou z 20. marca 2012 a žiadala ho priznať od 8. marca 2012, tj. odo dňa úmrtia jej neb. manžela Y. T., nar. X. L. XXXX. Manžel navrhovateľky bol od 15. novembra 1993 poberateľom invalidného dôchodku na základe rozhodnutia odporkyne z 23. novembra 1993 a ku dňu smrti ho poberal vo výške 337,50 EUR mesačne. Keďže neb. manžel navrhovateľky dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov pred 1. januárom 2004, v súlade s ust. § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení bol jeho invalidný dôchodok od 1. januára 2005 považovaný za dôchodok starobný. Pre účely jeho plnenia, vo svojej podstate však naďalej zostal dôchodkom invalidným. Neb. manžel navrhovateľky o priznanie „riadneho“ starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku nepožiadal, pretože žiadosť z 26. februára 2007 zobral faxovým podaním z 3. marca 2007 späť. Z potvrdenia Alianz - Slovenskej poisťovne a.s. z 28. novembra 2006 a 27. júna 2014 vyplynulo, že neb. manželovi navrhovateľky bola od 15. novembra 1993 do 31. marca 2012 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla následkom úrazu, ktorý neb. manžel navrhovateľky utrpel pri dopravnej nehode 16. novembra 1992. Bola mu poskytovaná rádovo v rozpätí 30 000,- Sk a 60 000,- Sk mesačne. Od 1. augusta 1994 bolo totožné plnenie tým istým subjektom poskytované ako úrazová renta a nárok na ňu zanikol jeho úmrtím. V konaní nebolo sporné, že manžel navrhovateľky bol samostatne zárobkovo činnou osobou v období od 1. januára 1995 do 30. júna 2001 a od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 a platil príslušné odvody do Sociálnej poisťovne, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Medzi účastníkmi bolo v konaní sporné nezapočítanie jednotlivých súm finančného plnenia titulom náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa § 447 Občianskeho zákonníka do príjmov neb. manžela navrhovateľky, z ktorých mala byť určená suma jeho starobného dôchodku, na ktorý by mu bol vznikol nárok ku dňu jeho smrti a to napriek tomu, že z týchto finančných plnení neb. manžel navrhovateľky odvádzal poistné do Sociálnej poisťovne ako z príjmu, ktorý počas výkonu samostatnej zárobkovej činnosti dosiahol. Z priebehu dôchodkového poistenia, ktorý bol vypracovaný odporkyňou v súlade s prvotnými evidenčnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia neb. Y. T. bolo zistené, že v rozhodnom období pre výpočet sumy starobného dôchodku, na ktorý by mu bol vznikol nárok ku dňu jeho smrti, tj. obdobie rokov 1993 - 2002 navrhovateľ dosiahol hrubý zárobok v roku 1995 vo výške 14 700,- Sk, v roku 1996 vo výške 15 825,- Sk, v roku 1997 vo výške 16 200,- Sk, v rokoch 1998 a 1999 po 18 000,- Sk, v roku 2000 vo výške 24,- Sk a za prvý polrok roku 2011 vo výške 12 000,- Sk. Odporkyňa tiež správne zistila počet vylúčiteľných dní, resp. počet dní poberania invalidného dôchodku tak, ako to z odôvodnenia jej rozhodnutia vyplynulo. Rozhodujúce obdobie pre výpočet sumy starobného dôchodku bol zistený správne ako obdobie 10 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok, ktorý navrhovateľovi vznikol dovŕšením fyzického veku 60 rokov, tj. 5. novembra 2003. Keďže sa počítajú celé roky, správne bolo rozhodujúce obdobie zistené v rokoch 1993 - 2002. V tejto súvislosti bola námietka navrhovateľky, že výpočet sumy starobného dôchodku jej neb. manžela končí rokom 2002 je dôvodná, pretože pre účely výpočtu sumy jeho starobného dôchodku bolo možné v súlade s ust. § 12 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení určiť len posledných 10 celých rokov, ktoré predchádzali roku, v ktorom navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol. Príjmy, ktoré odporkyňa zohľadnila pri výpočte sumy starobného dôchodku vyplývali z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, tj. prvotných evidenčných podkladov a boli podpísané neb. Y. T.. V tejto súvislosti bola nedôvodná aj námietka navrhovateľky, že v uvedených rokoch išlo o príjem jej neb. manžela, ktorý mal titulom poberania invalidného dôchodku, pretože zohľadnený príjem výške poberaného invalidného dôchodku v tom ktorom roku nezodpovedal a poberaný invalidný dôchodok sa ani nepovažoval za hrubý zárobok. Čiastočný invalidný dôchodok sa pre účely zisťovania priemerného mesačného zárobku považoval za hrubý zárobok do 31. decembra 1994 vo výške, v akej bol vyplatený (§ 11 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 149/1998 Zb., ktorou sa vykonával ............... zabezpečení v spojení s ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 290/1994 Z.z., ktorou sa vykonávali niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení), neb. manžel navrhovateľky však bol poberateľom plného invalidného dôchodku. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa postupom, ktorý bol podrobne rozpísaný v odôvodnení jej rozhodnutia správne určila sumu starobného dôchodku neb. Y. T., na ktorý by mu bol vznikol nárok ku dňu jeho smrti, vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku vo výške 101,92 EUR mesačne, ktorý bol zistený a v čase rozhodovania o nároku navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok a z ktorého odporkyňa pri priznávaní invalidného dôchodku vychádzala, pretože takto zistený priemerný mesačný zárobok bol vyšší, než priemerný mesačný zárobok, ktorý bol určený z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1993 - 2002, tj. z 10 rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol. Uvedený postup bol v súlade s ust. § 13 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pokiaľ je poistenec už poberateľom invalidného dôchodku, jeho starobný dôchodok sa nesmie vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku než z toho, z ktorého sa vypočítal jeho invalidný dôchodok. Vychádzajúc zo správne uplatneného priemerného mesačného zárobku vo výške 101,92 EUR mesačne odporkyňa správne zistila sumu starobného dôchodku neb. Y. T. ako 66 % jeho priemerného mesačného zárobku tak, ako to vyplýva z ust. § 22 ods. 1 písm. c), ods. 2 a ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa tohto zákonného ust. je výška starobného dôchodku 50 % priemerného mesačného zárobku s tým, že k základnej výmere sa od 26. roka zamestnania u pracovníkov, pracujúcich v III. pracovnej kategórii pripočítajú za každý rok zamestnania v tejto pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku. Prihliada sa len na dobu zamestnania po dosiahnutí 18 roku veku, preto odporkyňa pri výpočte správne zohľadnila len 41 rokov doby zamestnania. Správne uplatnila aj zvýšenie a úpravy dôchodkov podľa § 2 zákona č. 306/2002 Z.z. a § 1 zákona č. 22/2003 Z.z. a dospela k správnej sume starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 196,10 EUR mesačne, ku ktorému správne započítala valorizačné zvýšenie patriace v roku 2003 na celkovú sumu 202,60 EUR mesačne. Odporkyňa správne sumu starobného dôchodku neb. Y. T. nezvýšila za obdobie jeho dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 23 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po 5. novembri 2003 bol poberateľom invalidného dôchodku. Z tohto zákonného ust. vyplýva, že občanovi, ktorý je zamestnaný aj po vzniku nároku na starobný dôchodok a tento dôchodok alebo jeho časť nepoberá a nepoberá ani invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluh rokov, možno starobný dôchodok zvýšiť za každých 360 kalendárnych dní jeho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. Keďže navrhovateľ bol po vzniku nároku na starobný dôchodok poberateľom invalidného dôchodku, nebol splnený zákonný predpoklad upravený v tomto zákonnom ustanovení pre možnosť zvýšenia jeho starobného dôchodku za ďalšie obdobie jeho dôchodkového poistenia, získané po vzniku nároku na starobný dôchodok. Keďže neb. manželovi navrhovateľky vznikol nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 (5. novembra 2003) odporkyňa sa správne zaoberala možnosťou zvýšenia jeho starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 261 zákona o sociálnom poistení. Správne konštatovala, že podľa § 261 ods. 1 cit. zákona nebolo možné sumu jeho starobného dôchodku zvýšiť, pretože, hoci bol od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003 nepretržite zamestnaný, bol poberateľom invalidného dôchodku. Z dôvodu poberania invalidného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok nebolo možné sumu jeho starobného dôchodku novo určiť podľa tohto zákonného ustanovenia. Rovnaký dôvod, tj. poberanie invalidného dôchodku po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bol dôvodom, pre ktorý nebolo možné aplikovať ani zákonné ustanovenie § 261 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, ako to odporkyňa vo svojom rozhodnutí správne konštatovala. Keďže navrhovateľovi nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 nevznikol, pretože o priznanie starobného dôchodku nepožiadal, nebolo možné aplikovať ani zákonné ust. § 261 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pre možnosť zvýšenia sumy jeho starobného dôchodku. V tejto súvislosti krajský súd považoval námietku navrhovateľky o tom, že pojmy nárok na dôchodok a nárok na výplatu dôchodku sú totožné za nedôvodnú, pretože nárok na dôchodkovú dávku nie je stotožnený s nárokom na jeho výplatu. Nárok na dôchodkovú dávku je podmienený splnením podmienok, ktoré zákon pre tú ktorú dôchodkovú dávku vyžaduje a nárok na výplatu dôchodkovej dávky je okrem splnenia podmienok pre vznik nároku na dávku podmienený aj podaním žiadosti poistenca o priznanie tej ktorej dôchodkovej dávky. To znamená, že nárok na dôchodkovú dávku môže existovať bez toho, aby došlo k jeho výplate, pretože podmienkou vyplácania tej ktorej dôchodkovej dávky je okrem splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na ňu aj podanie žiadosti poistenca o jej priznanie. Neb. Y. T. o priznanie starobného dôchodku nepožiadal (svoju žiadosť zobral späť), preto odporkyňa o jeho priznaní v prospech neb. Y. T. nerozhodovala a z toho dôvodu mu nárok na jeho výplatu nemohol vzniknúť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné, vydané na základe úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a pri správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Skutkový stav veci, tj. najmä obdobie dôchodkového poistenia neb. Y. T. a zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období boli odporkyňou zistené a zistené v súlade s prvotnými evidenčnými podkladmi a správne zohľadnené pri výpočte sumy vdovského dôchodku navrhovateľky. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne, pretože v ňom boli vyčerpávajúco a správne uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa pri výpočte sumy vdovského dôchodku navrhovateľky vychádzala správne zo sumy invalidného dôchodku jej neb. manžela, ktorý mu bol vyplácaný ku dňu jeho smrti (337,50 EUR mesačne), pretože táto suma prevýšila sumu starobného dôchodku, na ktorý by mu bol vznikol nárok ku dňu jeho smrti (202,60 EUR mesačne). Správne sumu jej vdovského dôchodku určila ako 60 % sumy invalidného dôchodku, ktorý bol jej neb. manželovi vyplácaný ku dňu jeho smrti tak, ako to vyplýva z ust. § 75 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ako bolo už vyššie zdôvodnené námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci a správnou aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, preto ho krajský súd ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p., pretože v konaní nebola úspešná a odporkyni právo na náhradu trov konania nevzniklo. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.