Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/271/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201196 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa K. K., nar. XX. X. XXXX, bytom E. č. XXX, E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. júna 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. júna 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 22. mája 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 20 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bol jeho zdravotný stav opätovne preskúmaný. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými a finančnými dôvodmi a žiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia, v ktorom uviedla, že podaným odvolaním sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ani po opakovanom posúdení jeho zdravotného stavu nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a naďalej bol konštatovaný 20 % pokles jeho pracovnej schopnosti. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok konania začaté podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016) sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s týmto zákonným ustanovením krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 3. februára 2012, žiadosťou z 22. mája 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku z 22. mája 2015 posudkový lekár vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z kardiologických, pľúcnych, kožných, psychiatrických vyšetrení navrhovateľa a z výsledkov jeho hospitalizácie na neurologickom a psychiatrickom oddelení z priebehu rokov 2014-2015 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil chronické polytopné dorzalgie so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a priznal mu pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 20 %. V posudku uviedol, že u 28-ročného navrhovateľa, ktorý nikdy nikde nepracoval sa niekoľko rokov prejavujú bolesti chrbtice, pre ktoré bol opakovane vyšetrený neurológom. Na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie konštatoval pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 20 %, pretože dynamika chrbtice bola bez postihnutia. Opakovane bol riešený aj psychiatrom pre epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov, ktorá sa po liečbe zlepšila, napriek tomu, že opakovane bola v odborných lekárskych nálezoch konštatovaná non compliancia v liečbe. Jeho ďalšie zdravotné ťažkosti a to chronický jednoduchý zápal priedušiek, esenciálna hypertenzia I. stupňa ESH/ESC, gastroezofagová refluxná choroba bez ezofagitídy, či hepatopatia v.s. exotoxická nedosahovali vyššiu mieru poklesu pracovnej schopnosti, než jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a nedosahovali ani taký stupeň závažnosti, ktorý by bol dôvodom na navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré nebolo zmenené na pobočke Sociálnej poisťovne ani po podaní jeho odvolania, bolo podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia s tým, že ani ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré predložil navrhovateľ z odborných vyšetrení z priebehu roku 2015 (neurologické, psychiatrické, gastroenterologické) nedokumentovali iný stav jeho zdravotných ťažkostí než ten, ktorý už bol posudkovo zhodnotený. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku zo 16.septembra 2015 vychádzal posudkový lekár z dostupnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa s tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu vykonal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na predvolanie do Sociálnej poisťovne nedostavil ani neúčasť neospravedlnil. Po posudkovom vyhodnotení kardiologických, pľúcnych, kožných, psychiatrických, neurologických vyšetrení a záverov z hospitalizačnej liečby na neurologickom a psychiatrickom oddelení z priebehu rokov 2014 a 2015 dospel posudkový lekár k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľa, vyučeného stolára, je v anamnéze dokumentované nadmerné užívanie alkoholu s neúspešnou abstinenciou. Z toho dôvodu bol aj opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre zhoršenie afektivity a poruchy správania. Aktuálna pamäť nejaví doteraz sekundárny pokles, intelekt je primeraný vzdelaniu. Osobnosť je non kompliantná, čo predznačuje nepriaznivý vývoj do budúcna. Duševná porucha a porucha správania spôsobená užívaním alkoholu sú toho času v ľahkej až stredne ťažkej forme, čo zodpovedá 20 % miere zníženej pracovnej schopnosti. Ochorenie dýchacieho a tráviaceho traktu aktuálne nie sú posudkovo významné, preto nemajú vplyv na pokles jeho pracovnej schopnosti. Esenciálna hypertenzia I. stupňa pokles jeho pracovnej schopnosti neovplyvňuje. Ochorenie chrbtice doteraz bez preukázaných zánikových prejavov, bez výraznejšieho útlaku neuroštruktúr zodpovedá zaradeniu v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) s tým, že neurologický nález je minimálny, preto priznaný 20 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa zodpovedá uvedenému objektívne preukázanému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne preukázaných aktuálnych zdravotných ťažkostí ku dňu podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku i ku dňu rozhodovania Sociálnou poisťovňou, s ohľadom na preukázané funkčné postihnutie, dospela odporkyňa k správnemu označeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s ohľadom na objektívny neurologický nález, tj. zistenú mieru funkčnej poruchy pri ochorení pohybovo oporného aparátu, ktorá je pre stanovenie percentuálneho poklesu zníženej pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúca, správne vyjadrila pokles jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne konštatovala, že pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa neodôvodňovali percentuálne navýšenie jeho zníženej pracovnej schopnosti, ktorý mu bol priznaný pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože ani jedno z pridružených zdravotných ťažkostí nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Vyslovený posudkový záver nemohol ovplyvniť ani výsledok lekárskeho posudku na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým bola u navrhovateľa konštatovaná miera funkčnej poruchy v rozsahu 60 % pre polytopný VAS, LIS, CB syndróm, SI kĺbu, depresívnu poruchu ťažkého stupňa a syndróm závislosti, pretože v uvedenom percentuálnom vyjadrení miery funkčnej poruchy poistenca sa nezhodnocuje pokles jeho pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie o jeho invalidizácii ale miera funkčnej poruchy pre účely rozhodovania o poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie invalidity, ani ku dňu rozhodovania odporkyne jeho zdravotný stav nebol zhoršený do takej miery, aby podmieňoval pokles jeho pracovnej schopnosti o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z čoho odporkyňa správne vyvodila, že jeho invalidita nevznikla. Bez vzniku invalidity poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká, preto napadnutým rozhodnutím správne rozhodla, keď jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože pre jeho priznanie neboli splnené zákonné predpoklady. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.