Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/301/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201293 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201293.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. R. rod. W., nar. XX. H. XXXX , bytom P. XXX/XX, B. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. júla 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. júla 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 29. júna 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 30 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby bol jej zdravotný stav prehodnotený, pretože nemohol byť posúdený objektívne, keďže v čase posudzovania nemala k dispozícii aktuálny odborný lekársky nález, ktorý dokumentuje vyšší stupeň jej ochorenia. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že pri svojich zdravotných ťažkostiach nemá spoločenské uplatnenie, nemôže vykonávať ani sedavú prácu, má problém chodiť po schodoch aj vstávať zo sedu. Je sťažená aj jej hygiena. Trpí na ochorenie chrbtice, kolien aj artrózu a tieto ochorenia sa navzájom potencujú. Nie je schopná prejsť ani dlhšiu vzdialenosť, pretože ju seká v kĺboch. Zatiaľ si nechce dať voperovať umelý kĺb, kým ešte je schopná ako tak chodiť a do úvahy prichádza ešte ďalšia artroskopia. Pri týchto fyzických zdravotných ťažkostiach sa zhoršil aj jej psychický stav, trpí nespavosťou a trasom celého tela v dôsledku pociťovaného strachu. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia. Z neho zdôraznila, že ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a naďalej bol konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni, ktorá invaliditu nepodmieňuje. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania začaté podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016) sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. G, pol. 48, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche vyjadriť v rozpätí 20-30 %. Prihliada sa na zostávajúce následky po vykonaných operáciách. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku od 29. júna 2015 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. V posudku z 29. júna 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurochirurgických, traumatologických, neurologických, interných, reumatologických vyšetrení, zo zobrazovacích vyšetrení - EMG, MR LS chrbtice, RTG C chrbtice, USG mäkkých častí kolena z priebehu rokov 2014 a 2015 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil trvalé následky po vybratí menisku so zaradením pod kapitolu XV., odd. G, pol. 48, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že u 58-ročnej navrhovateľky s niekoľkoročnými vertebrogénnymi ťažkosťami pri RTG a MR dokumentovaných nezávažných degeneratívnych zmenách axiálneho skeletu, bez prejavov radikulopatie, s evidovanou nezávažnou esenciálnou hypertenziou zodpovedá pokles jej pracovnej schopnosti 30 % pre stav po artroskopii kolena vľavo v roku 2008 a v septembri 2015 po úraze a ruptúre mediálneho menisku a chondropatii s pridruženou poruchou obmedzenia hybnosti na hranici ľahšieho až stredného stupňa. Ďalšiu chorobnosť považoval za posudkovo nevýznamnú (gonartrosis III. stupňa vľavo, dorzalgia bez radikulopatie, senzomotorická polyneuropatia ľahšieho stupňa, esenciálna hypertenzia I. stupňa ESH/ESC, calcar calcanei bilat, nadváha, osteopóneia v dokumentácii). Konštatoval, že v novo predloženom ortopedickom náleze nebol dokumentovaný objektívny funkčný nález obmedzenia pohybov pri diagnostikovanej gonartróze vľavo III.-IV. stupňa, odporučená bola TEP kolena vľavo, termín nebol stanovený. Psychiatrickým vyšetrením konštatovaná adaptačná porucha bola vyprovokovaná aktuálnym zdravotným stavom, strachom a úzkosťou od operačnej liečby - TEP, pričom napriek tvrdeniam navrhovateľky žiadny skorší psychiatrický nález sa v jej zdravotnej dokumentácii nenachádzal. Uviedol, že po vykonaní TEP kolena vľavo môže dôjsť k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, preto navrhovateľku poučil o možnosti podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 14. októbra 2015 posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky posudkovo vyhodnotil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené reumatologické, ortopedické, fyziatrické, gastroenterologické, psychiatrické vyšetrenia a SONO vyšetrenie brucha z roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky bola vykonaná artroskopická operácia s ošetrením chrupaviek a s odstránením prasknutého menisku a pre opakovanú tvorbu výpotku boli robené punkcie. Ortopéd po RTG vyšetrení potvrdil artrotické zmeny ťažkého stupňa - III. - IV. Bola jej doporučená operácia ľavého kolena, totálna endoprotéza, s čím navrhovateľka zatiaľ nesúhlasila. V dôsledku zhoršenia stereotypu chôdze došlo aj k zhoršeniu funkcie chrbtice, čo neurológ hodnotil ako vertebrogénny algický syndróm, polytopný, bez prejavov koreňového dráždenia, s miernou funkčnou poruchou. CT vyšetrením aj magnetickou rezonanciou driekovej chrbtice boli zistené degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách, neurochirurgom bol odporučený len konzervatívny postup v liečbe. Od roku 1997 bola v sporadickej liečbe psychiatra pre úzkostnú, depresívnu poruchu, ktorá je dobre ovplyvnená liečbou anxiolytikami a antidepresívami. Pri zhoršení somatického stavu bolo psychiatrom popísané zhoršenie psychického stavu od 3. septembra 2015, preto došlo k zmene liečby depresie. Za rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky označil ochorenie ľavého kolena, trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche, čomu zodpovedá maximálne 30 % pokles pracovnej schopnosti a jej ostatné ochorenia považoval za posudkovo nezávažné, nezvyšujúce pokles jej pracovnej schopnosti. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne dodatočne posudkovo vyhodnotil v posudku z 20. decembra 2016 ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila a to výsledok magnetickej rezonancie ľavého kolena, LS chrbtice a SI spojení, neurologické, ortopedické, denzitometrické, gynekologické, psychiatrické, gastroeneterologické a reumatologické vyšetrenia, MG vyšetrenie periférnych nervov dolných končatín, HRCT vyšetrenie pľúc z priebehu rokov 2010 - 2016 a k zmene posudkového stanoviska nedospel. Konštatoval, že neurologickým vyšetrením z októbra 2016 bola popísaná mierna funkčná porucha driekovej chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia, ortopedickým vyšetrením bola pri ľavom kolene popísaná ľahká funkčná porucha pri artróze oboch kolien, denzitometrickým vyšetrením nebola zistená osteoporóza, len osteopénia. EMG vyšetrenie periférnych nervov dolných končatín z roku 2014 považoval pre posúdenie poruchy vedenia vzruchov periférnymi nervami za neaktuálne. Reumatologickým vyšetrením nebolo zistené zápalové ochorenie kĺbov, rúk a nôh, len generalizovaná osteoartróza s výraznejším postihnutím ľavého kolena. Konštatoval, že ani tieto novo predložené odborné lekárske nálezy nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky v porovnaní s posledným posúdením. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ich charakteru a miery funkčnej poruchy označila odporkyňa správne rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, správne ho zaradila v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrila na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne posudkovo nezohľadnila pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pretože ani u jedného z nich z hľadiska funkčného postihnutia nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam z hľadiska zákonom vyžadovaného vplyvu na pracovnú schopnosť poistenca. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, čo u navrhovateľky zistené nebolo. Pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku, odporkyňa správne napadnutým rozhodnutím jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Súd žiadosti navrhovateľky o odročenie súdneho pojednávania určeného na 19. január 2017 z dôvodu jej hospitalizácie nevyhovel, pretože navrhovateľka v konaní už bola vypočutá, dodatočne boli posudkovo vyhodnotené aj aktuálne odborné lekárske nálezy. Zdravotný stav navrhovateľky bolo potrebné posúdiť ku dňu podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. ku dňu rozhodovania odporkyňou. Ani ku dňu rozhodovania krajského súdu nebol zistený iný skutkový stav veci, ktorý by mohol ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom takou skutočnosťou nie je samotná okolnosť hospitalizácie navrhovateľky v nemocničnom zariadení. V prípade, že u navrhovateľky bude v budúcnosti preukázaný iný, resp. zhoršený stav jej zdravotných ťažkostí oproti súčasnosti, má možnosť podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.