KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica28. 6. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/315/2015 z 28. 6. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2017, sp. zn. 26Sd/315/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6015201340.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/315/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201340.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S.
U., nar. X. L. XXXX, bytom S., M. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo 16. júna 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. júna 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
pretože posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval len 25 % pokles jej pracovnej schopnosti v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tzn., že jej invalidita nevznikla, preto jej ani nevznikol nárok na
invalidný dôchodok

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a predložila odborné lekárske nálezy, ktorými
dokumentovala svoj nepriaznivý zdravotný stav. Namietala, že posudkový lekár nezohľadnil jej psychické
ochorenie, ktoré si vyžiadalo aj hospitalizáciu a v dôsledku ktorého nie je schopná pôvodného
pracovného zaradenia na plný úväzok.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a uviedla, že sa zhoršil jej zdravotný
stav v súvislosti s ochorením chrbtice a je predpoklad operačného liečenia, pretože dochádza k útlaku
miechy. Žiadala, aby bolo posudkovo zohľadnené aj jej duševné ochorenie, na ktoré sa lieči už od roku
2014. Uviedla, že doporučená hospitalizačná liečba nebola realizovaná pre nedostatok voľných miest.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože ani po
opakovanom posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového
záveru a naďalej bol konštatovaný 25 % pokles jej pracovnej schopnosti s tým, že posudkovo boli
vyhodnotené aj navrhovateľkou predložené psychiatrické nálezy.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok - konania podľa III. hlavy piatej
časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil
sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky



aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a po doplnení
dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici z 10. februára 2017 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej
schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 28. mája 2015 žiadosťou z 3. júna 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol
posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť posudkovým lekárom
pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 3. júna 2015 vychádzal posudkový
lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologického, psychiatrického,
psychologického vyšetrenia z priebehu roku 2014 a 2016 a z MRI C chrbtice z októbra 2015 a za
rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil dorzalgie, poruchy krčných medzistavcových
platničiek s radikulopatiou so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 25 %. V posudku
uviedol, že 45-ročná navrhovateľka je v liečbe neurológa pre bolesti krčnej chrbtice aj v oblasti
drieku cca od roku 2006 s CT nálezom vyklenutia platničky v segmente L5-S1. V roku 2011 bola
opakovane zistená aj protrúzia disku v oblasti C chrbtice v segmente C5-6, neurologický záver bol,
že ide o cervikálny algický syndróm s poruchou dynamiky krčnej chrbtice bez zmien na periférnom
neuróne a bez motorického deficitu na dolných končatinách. Od mája 2014 sa tiež lieči pre depresiu,
objektívne je bez porúch vnímania, myslenie je koherentné, bez sui tendencií, bez obsahových porúch,
rozvinutá je anxiózne depresívna porucha. Vzhľadom na to, že duševné ochorenie navrhovateľky bolo
v liečbe krátku dobu, podľa psychiatra zatiaľ nebolo potrebné ústavné liečenie. Z uvedeného dôvodu
toto zdravotné postihnutie nepovažoval za posudkovo významné. Uvedené posúdenie zdravotného
stavu navrhovateľky, ktoré nebolo zmenené po podaní odvolania navrhovateľkou ani po posudkovom
zhodnotení ďalších psychiatrických nálezov z roku 2015, ktoré navrhovateľka predložila, bolo podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 22. októbra 2015
vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných
lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených ortopedických, fyziatrických a psychiatrických



vyšetrení z roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach.
Uviedol, že u navrhovateľky sú v popredí opakujúce sa bolesti chrbtice a hlavy, klinické nálezy,
podložené zobrazovacími vyšetreniami dokumentovali ľahké degeneratívne zmeny bez útlaku okolia,
bez známok myelopatie. Bol konštatovaný takmer fyziologický nález bez zmien na periférnom neuróne,
bez motorického deficitu na dolných končatinách a tiež na horných končatinách - štipka presná,
svalová sila dobrá. Zobrazovacie vyšetrenia ani klinické nálezy nevysvetlili dôvod subjektívnych ťažkostí
navrhovateľky. Konštatoval, že uvedenému stavu zodpovedá pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni
25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože ide o mierne funkčné postihnutie. Pridružené
ochorenia a to opakujúce sa migrenózne bolesti hlavy bez zistenia závažných morfologických
ložiskových zmien na mozgu, či psychické problémy podmienené predovšetkým zmenami osobnosti
nepovažoval za posudkovo významné. Podľa psychologického vyšetrenia je osobnosť navrhovateľky
invertovaná, neurotizovaná, s dlhodobým preťažením v práci, čo viedlo k rozvinutiu úzkostne depresívnej
poruchy, intelekt je však v norme, zatiaľ nebola využitá komplexná liečba vrátane hospitalizácie,
či psychoterapie. V objektívnych nálezoch neboli dokumentované psychotické prejavy a opakovane
uvádzané predovšetkým reaktívne problémy je možné pri komplexnej liečbe zvládnuť. Konštatoval, že
môže vykonávať prácu podľa dosiahnutého vzdelania.

Po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov navrhovateľkou z priebehu roku 2016 požiadal
krajský súd v rámci preskúmavacieho konania posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne o
ich dodatočné posudkové vyhodnotenie, čo realizoval v posudku z 10. februára 2017 bez zmeny
vysloveného posudkového záveru. Uviedol, že doplnené odborné nálezy sú zamerané predovšetkým
na vertebrogénne ťažkosti navrhovateľky lokalizované hlavne do krčnej oblasti. Opakovane absolvovala
ambulantné klinické vyšetrenia, bez potreby hospitalizácie. Nálezy boli podložené kontrolným MR
vyšetrením krčnej chrbtice z 15. augusta 2016 so stacionárnym nálezom degeneratívnych zmien v
porovnaní s nálezom z roku 2013. Dokumentovaná je intenzívna ambulantná neurologická liečba, nie je
však preukázané narušenie postoja, ani chôdze len porucha statodynamiky chrbtice. Nálezy sú takmer
identické so zameraním liečby na zmiernenie bolestí analgetickou injekčnou liečbou. Postupne bolo
dosiahnuté zmiernenie subjektívnych ťažkostí, klinicky, funkčne pretrváva len terminálne obmedzenie
pohybov v krčnej oblasti s negatívnymi napínacími manévrami. Z uvedeného dôvodu považoval priznaný
25 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre toto zdravotné postihnutie za maximálne. Jediným
psychiatrickým nálezom z februára 2016 bol preukázaný kolísavý priebeh jej duševného ochorenia, ktorý
bol v porovnaní s nálezmi v roku 2015 bez podstatnejších zmien, stále nebola využitá komplexná liečba.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne preukázaných aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval posudkový
lekár správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie pohybovo oporného aparátu, ktoré s
ohľadom na jeho funkčné prejavy, ktoré sú rozhodujúce pre zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti
poistenca, správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej
schopnosti vyjadril v zákonnom rozpätí. Pridružené duševné ochorenie navrhovateľky nepovažoval
správne za posudkovo významné, pretože bez využitia komplexnej liečby nebolo možné konštatovať,



že ide o zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý, neovplyvniteľný liečbou, pričom len taký zdravotný stav
so zákonom predpokladaným vplyvom na pracovnú schopnosť poistenca má posudkový význam.

Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky dospela
odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej zhoršený zdravotný stav nepodmieňuje pokles jej
pracovnej schopnosti o viac ako o 40 %, v dôsledku čoho jej invalidita nevznikla. S ohľadom na skutkový
záver, že navrhovateľka nie je invalidná rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím v súlade so
zákonom, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku
invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako súladné so
zákonom potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)