Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/338/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201422 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa S. Z., nar. X. S. XXXX, bytom I. -A., K. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. augusta 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. augusta 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 23. júla 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 30 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu odporkyne s tým, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje plne pracovať. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a nesúhlasil s priznanou percentuálnou mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože pre svoje zdravotné ťažkosti nie je schopný pracovať, ani chodiť sám do mesta. Pre zažívacie ťažkosti aj pre epilepsiu sa stále lieči. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia s poukazom na to, že ani po opakovanom posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľa aj na základe ďalších odborných lekárskych nálezov nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a pokles jeho pracovnej schopnosti bol konštatovaný naďalej na úrovni, ktorá invaliditu nepodmieňuje. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania začaté podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016) sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s cit. zákonným ustanovením krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 5, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 20-30 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho uplatnenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 23. júla 2015 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 23. júla 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z opakovaných psychiatrických vyšetrení z priebehu roka 2015, z psychologického vyšetrenia zo 4. decembra 2014 a z gastroenterologického vyšetrenia z januára 2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil emočne nestabilnú osobnosť, tj. duševné ochorenie v zmysle kapitoly V., pol. 5, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Uviedol, že 42- ročný navrhovateľ s osobitným základným vzdelaním, je 4 roky liečený psychiatrom pre depresiu vyvolanú sociálnymi okolnosťami, neskôr bola diagnóza uzatvorená ako emočne nestabilná osobnosť. Psychologickým vyšetrením v decembri 2014 bola potvrdená depresívna symptomatika u disponovanej osobnosti a organické zmeny centrálneho nervového systému ľahkého stupňa. Na liečbe anxiolytikom a antipsychotikom s problematickým užívaním je klinický obraz dlhodobo bez florídnej symptomatiky, pretrváva stabilizovaný nález ľahkého organického poškodenia centrálneho nervového systému, afektívna labilita, známky abnormálne štruktúrovanej osobnosti. U menovaného bolo popísané aj účelové rentové správanie. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil poruchu správania aj emotivity a jeho pridružené zdravotné ťažkosti nepovažoval za posudkovo významné. Po podaní odvolania navrhovateľom bolo v posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne z 23. septembra 2015 bez zmeny posudkových záverov uvedené, že vo všetkých psychiatrických nálezoch je nálada navrhovateľa hodnotená ako eutímna, je asthenického habitu, nikdy nemal výrazne vyššiu hmotnosť (posudková lekárka ho osobne stretávala v minulosti pri návštevách jeho matky v byte počas LS PP). Uviedla, že je pravidelným klientom Sociálnej poisťovne, ako zástupca rodiny vybavuje úradné záležitosti, sprevádza členov rodiny. Jeho komunikačné schopnosti sú primerané, vyzná sa v zákonoch a orientuje sa v bežných úradných záležitostiach. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 5. novembra 2015 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené neurologické, pneumologické vyšetrenia z roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľ, ktorý po ukončení osobitnej základnej školy krátkodobo vykonával robotnícke práce, je dlhodobo nezamestnaný a od detstva bol v starostlivosti kardiológa pre otvorený ductus arteriosus Botali. V roku 1998 bol vyšetrený v Slovenskom ústave srdcovocievnych chorôb v Bratislave a bola mu odporučená defokizácia s plánovaným zákrokom na srdci cestou katetrizácie. Na zákrok bol predvolaný až v roku 2006, kedy, po opätovnom kompletnom vyšetrení a zistení miernej funkčnej poruchy pri uvedenej vrodenej chybe sa od operačného zákroku upustilo. Od roku 2011 je v starostlivosti psychiatra pre post traumatickú stresovú poruchu po úmrtí matky a epizódu stredne ťažkej depresie. Stav sa na liečbe antidepresívami a anxiolyitikami čiastočne upravil. V decembri 2014 psychológ potvrdil ľahké organické zmeny centrálneho nervového systému a emočne nestabilnú poruchu osobnosti s ľahkým depresívnym ladením. Psychiatrom je pri opakovaných vyšetreniach v roku 2015 stav hodnotený ako uspokojivý, stabilizovaný, bez floridnej symptomatiky, bez suicidálnych myšlienok, bez verbálnej a brachiálnej agresivity, čomu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre poruchu osobnosti stredne ťažkého stupňa. Epizóda stredne ťažkej depresie je v remisii. Sporadicky je liečený pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice, neurológ stav hodnotil ako vertebrogénny algický syndróm bez akútnej symptomatológie, bez prejavov koreňového dráždenia. Bol vyšetrený tiež pre vlhký dráždivý kašeľ u fajčiara, pneumológ stav hodnotil ako exacerbáciu chronickej fajčiarskej bronchitídy. Uvedené ochorenia nie sú posudkovo závažné, preto pokles jeho pracovnej schopnosti nenavyšujú. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu navrhovateľ predložil množstvo výsledkov z odborných vyšetrení realizovaných v priebehu roku 2015 a 2016, ktoré posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne dodatočne posudkovo vyhodnotil v posudku zo 17. januára 2017 bez zmeny vysloveného posudkového záveru. V posudku doplnil, že z doplnenej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že v priebehu rokov 2015 a 2016 bol navrhovateľ opakovane vyšetrený neurológom pre bolesti hlavy, závraty boli hodnotené ako vestibulárny syndróm. Opakovane neurológ popísal vertebrogénny algický syndróm cervikálny a lumbosakrálny, vo vyšetrení z apríla 2016 je v objektívnom neurologickom náleze konštatované len mierne obmedzenie rotácií v krčnej chrbtici a v anteflexii. V driekovej chrbtici je ľahká funkčná porucha bez prejavov koreňového dráždenia, chôdza bez paretickej zložky. Opakované psychiatrické vyšetrenia dokumentujú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, epizódu stredne ťažkej depresie bez florídnej symptomatiky. Bol popísaný rozvoj závislosti na benzodiazepínoch. V decembri 2015 bol hospitalizovaný pre znovu vzplanutie ochorenia podžalúdkovej žľazy so zvracaním a hnačkami po diétnej chybe a tiež pre dyspeptický syndróm po diétnej chybe, po liečbe sa stav upravil. Gastrofibroskopickým vyšetrením bola zistená sklzná hiatová hernia a zápal sliznice dvanástorníka, ktorý sa po diéte a liečbe zlepšil. Na základe doložených odborných lekárskych nálezov konštatoval, že nimi nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa. Epizóda stredne ťažkej depresie je na liečbe stabilizovaná, vertebrogénny algický syndróm sa prejavuje len miernou funkčnou poruchou v krčnej aj v driekovej chrbtici, bez prejavov koreňového dráždenia. Funkčný dyspeptický syndróm sa na diéte a pri dodržiavaní životosprávy stabilizoval. Chronická fajčiarska bronchitída je aktuálne v kľude, v roku 2016 nevyžadoval žiadne kontrolné pneumologické vyšetrenie ani liečbu. Psychológ v poslednom vyšetrení z decembra 2014 popísal prítomnosť organickej patológie centrálneho nervového systému, ktorú hodnotil ako ľahkú, dobre ovplyvnenú liečbou. Z uvedeného dôvodu považoval tieto ochorenia za posudkovo nezávažné. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu označeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, ktoré správne zaradila v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrila na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne považovala za posudkovo nevýznamné pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa, pretože ani jedno z nich nedosahovalo taký stupeň závažnosti ( z hľadiska poruchy funkcie, ktorá je pre posudkové účely rozhodujúca), ktorý by mal posudkový význam tak, ako to z vyššie cit. posudkov posudkových lekárov vyplynulo. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho invalidita nevznikla, pretože jeho pracovná schopnosť v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože jeho vznik je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľa zistená nebola. Napadnutým rozhodnutím preto správne žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože pre jeho priznanie neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady. Krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.