Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/340/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201424 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201424.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa W.. B. O., nar. X. F. XXXX, bytom M.R. O. XXX/X, O. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18. septembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18. septembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 12. augusta 2015 invalidný dôchodok vo výške 89,90 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok dňom 12. augusta 2015, kedy bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný invalidným so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. K uvedenému dňu získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia (8 rokov) v rozsahu 11 rokov a 350 dní, čím spolu s invaliditou splnil podmienky vzniku nároku na priznanie invalidného dôchodku, pretože ku dňu vzniku invalidity mu nevznikol nárok na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu jeho invalidného dôchodku určila podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému pripočítala obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa určila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1995 - 2014, zohľadnila získanú náhradnú dobu a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. c) cit. zákona o 19 % s rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou jeho priemerného osobného mzdového bodu 0,3398 ho ustálila vo výške 0,4653. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, tj. v roku 2015, ktorá činila na základe platnej právnej úpravy 10,6865 EUR. Takto určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa vo výške 87,20 EUR mesačne a ku dňu jeho priznania ho na základe zákonnej valorizácie zvýšila o 2,70 EUR mesačne na priznanú sumu 89,90 EUR mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté preukázané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal výšku priznanej dôchodkovej dávky. Za nesprávne považoval zistené a popísané obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal pred vznikom invalidity. Tvrdil, že mu nesprávne nebolo započítané obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal po 31. decembri 2000, na základe čoho bol tiež nesprávne určený priemerný osobný mzdový bod. Odôvodnenie rozhodnutia považoval za zmätočné a preto nepreskúmateľné a žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť v časti určenej výšky invalidného dôchodku. Po oboznámení sa s písomným vyjadrením odporkyne doplnil, že po 31. decembri 2000 získal obdobie dôchodkového poistenia z titulu štúdia na vysokej škole, preto tvrdenie odporkyne, že po 31. decembri 2000 nepoberal podporu v nezamestnanosti považoval za neadekvátne. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na svojom odvolaní a písomných vyjadreniach. Žiadal, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené, pretože rozhodnutie odporkyne považoval za nesprávne. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 1. marca 2017. Zdôraznila, že obdobie štúdia navrhovateľa na vysokej škole externe nebolo možné hodnotiť ako dobu dôchodkového poistenia z titulu jeho evidovanej nezamestnanosti, pretože v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 bolo možné obdobie evidovanej nezamestnanosti hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, len pokiaľ bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, čo u navrhovateľa realizované nebolo a od 1. januára 2004 sa evidovaná nezamestnanosť podľa platnej právnej úpravy ako obdobie dôchodkového poistenia nehodnotí, keďže štát za nezamestnané evidované osoby už poistné na dôchodkové poistenie neuhrádza. Vo vyjadrení zo 4. novembra 2015 odporkyňa zopakovala skutkové zistenia a právne argumenty, na základe ktorých bolo jej rozhodnutie vydané a ktoré boli obsahom aj jeho odôvodnenia, doplnila citáciu zákonného ust. § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zdôraznila, že navrhovateľ neuviedol konkrétne dôvody nesprávnosti výpočtu priznanej dôchodkovej dávky. V písomnom vyjadrení z 1. marca 2017 poukázala na zákonné ust. § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je vyjadrená zásada zachovania získaných nárokov uplatňovaných v dôchodkovom poistení a doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa tých právnych predpisov, ktoré boli účinné v čase, keď boli získané a nie podľa právnych predpisov, účinných v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku, čím je zabezpečená právna istota poistencov. Dobu štúdia, získanú do 31. decembra 2003 bolo možné hodnotiť ako dobu zamestnania len v takom rozsahu, v akom bola právnymi predpismi, účinnými v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. V tejto súvislosti citovala aplikované zákonné ustanovenia, týkajúce sa definovania zamestnania, či sústavnej prípravy na budúce povolanie a uviedla, že štúdium popri zamestnaní sa považovalo za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie len do 30. júna 1995. Vychádzajúc z ust. § 5 ods. 6 zákona č. 281/2002 Z.z. obdobie štúdia navrhovateľa na vysokej škole externe do 31. decembra 2003 nehodnotila ako obdobie dôchodkového poistenia, pretože od 10. augusta 1998 do 29. apríla 2004 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Externé štúdium na vysokej škole v období od 12. januára 2004 nehodnotila ako obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa s poukazom na ust. § 60 zákona o sociálnom poistení preto, že podľa tohto zákonného ust. už štúdium nie je obdobím dôchodkového poistenia. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s cit. zákonným ustanovením krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s potvrdením M. T.N. vo O. N. o ukončení štúdia navrhovateľa dňom 30. júna 1996, s fotokópiou diplomu U. W. Z. v Z. Z. o ukončení štúdia navrhovateľa v odbore právo, s potvrdením o jeho evidovanej nezamestnanosti, s vysvedčením o maturitnej skúške, s lekárskymi správami posudkových lekárov, s evidenčnými listami dôchodkového poistenia z rokov 2007 - 2013 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa funkčného postihnutia a jeho vplyvu na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol na základe jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 12. augusta 2015 uznaný invalidným od 12. augusta 2015 so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku posudkového lekára z 12. augusta 2015 bolo uvedené, že 35-ročný posudzovaný navrhovateľ s ukončeným vysokoškolským vzdelaním bol od detstva dispenzarizovaný pre ľavostrannú skolióziu Th chrbtice 21° podľa Cobba s akútnym zhoršením v roku 2009, zvýraznená bola porucha statodynamiky TH, LS chrbtice so spastickou paraparézou dolných končatín. MR vyšetrením bol diagnostikovaný nezhubný nádor - fibrolipom Th chrbtice s útlakom na miechu v oblasti Th 6. stavca. Bola realizovaná operácia, extrakcia nádoru, dekompresia nervových štruktúr a stabilizácia Th chrbtice 2 teleskopickými titánovými implantátmi. V objektívnom neurologickom náleze pretrvávala reziduálna paraparéza ľavej dolnej končatiny ľahkého až stredne ťažkého stupňa, porucha statodynamiky Th, LS chrbtice s chronickým koreňovým dráždením S1 vľavo, čo bolo verifikované EMG vyšetrením. Konštatoval, že uvedené ochorenie pohybového aparátu čiastočne limituje možnosť pracovného uplatnenia navrhovateľa v jeho profesii, preto mu bol priznaný pokles pracovnej schopnosti pri danom pracovnom postihnutí na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Určený dátum vzniku invalidity ani percentuálna miera zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporným bolo zistené obdobie dôchodkového poistenia, z ktorého odporkyňa vychádzala pri určení sumy priznaného invalidného dôchodku. Z obsahu podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, z prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom krajský súd zistil, že navrhovateľ bol nezamestnaný a evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 10. augusta 1988 do 29. februára 2004. Od 22. mája 2007 je navrhovateľ zamestnaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom. Stredoškolské štúdium navrhovateľ ukončil maturitnou skúškou vykonanou 5. júna 1988, od 10. augusta 1988 do 29. februára 2004 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V školskom roku 2001 - 2002, od 1. septembra 2001 začal externe študovať na vysokej škole a štúdium ukončil 14. mája 2007. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia súd zistil, že pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia odporkyňa navrhovateľovi hodnotila dobu štúdia na strednej škole od 1. septembra 1995 do 9. augusta 1998, od 10. augusta 1998 do 31. decembra 2000 mu do obdobia dôchodkového poistenia započítala obdobie evidovanej nezamestnanosti a od 22. mája 2007 mu do konca roku 2013 započítala celé kalendárne roky titulom jeho zamestnaneckého vzťahu. Uvedené započítané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľ nenamietal. Sporným medzi účastníkmi bolo nezapočítané obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2001 do 21. mája 2007. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak podporu v nezamestnanosti nepoberal, čo bolo dôvodom pre vylúčenie tejto doby z obdobia dôchodkového poistenia, pretože v uvedenom období bola evidovaná nezamestnanosť poistenca obdobím dôchodkového poistenia len v prípade, že poistenec bol poberateľom dávky v nezamestnanosti. Uvedené vyplýva z ust. § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003. Od 1. januára 2004, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je obdobie evidovanej nezamestnanosti poistenca, ktorá u navrhovateľa trvala až do 29. februára 2004, obdobím dôchodkového poistenia, čo vyplýva z ust. § 60 v spojení s ust. § 15 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť obdobie evidovanej nezamestnanosti navrhovateľa od 1. januára 2003 do 29. februára 2004 započítané do obdobia jeho dôchodkového poistenia pre účely určenia výšky priznaného invalidného dôchodku. Obdobie jeho diaľkového štúdia na vysokej škole od 1. septembra 2001 do 14. mája 2007 (čiastočne sa prekrýva s obdobím jeho evidovanej nezamestnanosti) nebolo možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia z toho dôvodu, že právna úprava, ktorá považovala za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie aj dobu štúdiu popri zamestnaní, pokiaľ nebol študent v tejto dobe zamestnaný, tj. ust. § 24 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. bola zrušená od 1. septembra 1995, preto jeho diaľkové štúdium na vysokej škole do 31. decembra 2003 nebolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Ani po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tj. od 1. januára 2004 do skončenia externého vysokoškolského štúdia dňom 14. mája 2007 nebolo možné toto obdobie považovať za obdobie dôchodkového poistenia, pretože externé štúdium na vysokej škole nie je obdobím dôchodkového poistenia, čo vyplýva z ust. § 60 ods. 1 v spojení s ust. § 15 zákona o sociálnom poistení. Uvedené sporné okolnosti nezapočítaného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa od 1. januára 2001 do 21. mája 2007 odporkyňa správne právne posúdila v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, správne vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradné doby získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa s namietaným nesprávne započítaným obdobím jeho dôchodkového poistenia pre účely určenia výšky jeho invalidného dôchodku nebolo dôvodné. Odporkyňa obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa správne zistila na základe prvotných evidenčných podkladov, tj. potvrdení o jeho štúdiu, potvrdení o jeho evidovanej nezamestnanosti bez poberania podpory v nezamestnanosti a na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktorými bolo potvrdené trvanie jeho pracovného pomeru i príjem, ktorý v rozhodujúcom období dosiahol. Odporkyňa správne určila aj rozhodujúce obdobie pre účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa z celého obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, v ktorom dosiahol zárobok, pretože uvedené nepresiahlo rok 1984. Správne zistila aj hodnotu jeho priemerného osobného mzdového bodu ako podiel úhrnu jeho osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období a správne ho zvýšila podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení na celkovú hodnotu 0,4653. Pre účely určenia výšky invalidného dôchodku správne pripočítala k získanému obdobiu dôchodkového poistenia do vzniku invalidity obdobie od vzniku invalidity do dosiahnutia dôchodkového veku, správne ho zistila celkom v rozsahu 38.9672 rokov a sumu invalidného dôchodku správne určila ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, celkového obdobia dôchodkového poistenia, percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorú aplikovala v súlade s platnou právnou úpravou. Z hľadiska výpočtu sumy priznanej dôchodkovej dávky nezistil krajský súd v rozhodnutí odporkyne žiadne pochybenia, výpočet bol realizovaný na základe správne aplikovaných zákonných ustanovení, na základe správne zistených prvotných relevantných údajov, tj. obdobia dôchodkového poistenia a zárobkov zistených v rozhodujúcom období a správnym matematickým postupom. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní pred súdom nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.