Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/366/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201505 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky X. K., nar. X. J. XXXX, bytom M. XXX/X, B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 10. decembra 2015 o jeho zrušení a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. decembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. decembra 2015 o zrušení rozhodnutia odporkyne z 10. augusta 2015 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. decembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 10. augusta 2015 odporkyňa priznala navrhovateľke podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 17. apríla 2015 invalidný dôchodok vo výške 66,- EUR mesačne s tým, že bol priznaný podľa článku 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou dňom 17. apríla 2015 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti a pred vznikom invalidity získala 806 dní dôchodkového poistenia, tj. 2 roky a 76 dní, čím splnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, pretože popri uvedenom ku dňu vzniku invalidity nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré pred vznikom invalidity získala. Rozhodnutím z 10. decembra 2015 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila svoje rozhodnutie z 10. augusta 2015, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok, pretože po podaní jej odvolania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav a došlo k zmene dátumu vzniku jej invalidity, ktorý bol určený dňom 18. júla 2014. V dôsledku uvedenej zmeny v skutkových zisteniach bolo rozhodnutie z 10. augusta 2015 nesprávne, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie odporkyňou. Rozhodnutím z 10. decembra 2015 bol navrhovateľke zároveň podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa článku 52 ods. 1 písm. b) a článku 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznaný od 18. júla 2014 invalidný dôchodok vo výške 13,- EUR mesačne, ktorý bol následne na základe jednotlivých valorizačných úprav zvýšený k 1. januáru 2016 na 14,- EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok dňom 18. júla 2014, pretože uvedeným dňom bola uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 2 rokov a ku dňu vzniku invalidity jej nevznikol nárok ani jej nebola vyplácaná iná dôchodková dávka zo sociálneho systému Slovenskej republiky. Pred vznikom invalidity získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 3029 dní, čo pri roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní predstavuje 8,2987 rokov dôchodkového poistenia. Podľa právnych predpisov Slovenskej, Českej a Rakúskej republiky získala len 692 dní (1,8959 rokov dôchodkového poistenia), preto bola „teoretická“ suma jej invalidného dôchodku vo výške 51,71085814 EUR mesačne krátená o koeficient 0,22845746, ktorý bol určený ako podiel týchto dôb dôchodkového poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb dôchodkového poistenia zhodnotených na nárok a teoretickú výšku invalidného dôchodku (3 029 dní, tj. 8,2987 rokov). Podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska získala navrhovateľka obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 2337 dní, tj. 6,4027 rokov dôchodkového poistenia. Uvedeným postupom krátenia bol invalidný dôchodok navrhovateľky určený sumou 11,90 EUR mesačne a následne bol ku dňu jeho priznania a tiež ku dňu rozhodnutia zvýšený o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa čiastkový invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky priznal, na sumu uvedenú vo výroku rozhodnutia. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo obdobie dôchodkového poistenia, získané navrhovateľkou, zhrnuté a tiež odborný posudok o invalidite z 18. novembra 2015. Navrhovateľka sa odvolala voči prvotnému priznaniu invalidného dôchodku rozhodnutím z 10. augusta 2015, pretože vyhodnotenie jej zdravotného stavu považovala za nesprávne. Poukázala na neprimeranú dĺžku konania a žiadala, aby bol jej zdravotný stav posúdený iným posudkovým lekárom. Domáhala sa zmeny dátumu vzniku jej invalidity. Odvolaním napadla aj druhé vydané rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku z 10. decembra 2015, pretože nebola spokojná s priznanou sumou invalidného dôchodku a poukázala na rozdielny výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky rozhodnutím odporkyne z 10. augusta 2015 a z 10. decembra 2015. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní, pretože priznaný invalidný dôchodok vo výške 14,- EUR mesačne nepokrýva jej životné potreby. Poukázala na rozdielny výpočet sumy invalidného dôchodku, keď v rozhodnutí z 10. augusta 2015 jej pre účely výpočtu invalidného dôchodku nebolo započítané obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine a v rozhodnutí z 10. decembra 2015 už uvedené zohľadnené bolo. Z Anglicka, kde pracovala 3 roky, jej bolo jednorázovo vyplatených cca 2 000,- Libier, pravidelne žiadnu dôchodkovú dávku z tohto štátu ani z iných štátov, v ktorých získala obdobie dôchodkového poistenia nepoberá, nemá nárok ani na sociálne dávky. Odporkyňa navrhla potvrdiť rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku z 10. decembra 2015 ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomných vyjadrení, v ktorých boli zhrnuté a vysvetlené skutkové aj právne argumenty, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s jej zdravotnou dokumentáciou, s lekárskymi správami pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, s priebehom jej dôchodkového poistenia získaným v Českej republike, v Rakúsku a Anglicku, s priebehom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou a dospel k presvedčeniu, že vo výroku označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa funkčného postihnutia a jeho vplyvu na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú. Podľa § 72 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 do 28 rokov najmenej 2 roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60 -64 cit. zákona. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, aby by všetky doby poistenia boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. Podľa článku 57 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 1 písm. b) inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak: trvanie uvedených dôb je kratšie ako 1 rok a zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto právnych predpisov. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 17. apríla 20015 bola navrhovateľka uznaná invalidnou od 17. apríla 2015 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre úraz krčnej chrbtice, ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a na základe uvedeného jej bol popri splnení ďalších zákonných predpokladov priznaný rozhodnutím odporkyne z 10. augusta 2015 invalidný dôchodok. Po podaní jej odvolania došlo v rámci odvolacieho správneho konania k opätovnému posúdeniu jej zdravotného stavu so zmeneným dátumom vzniku jej invalidity, ktorý bol konštatovaný od 18. júla 2014 pre zlomeninu krčnej chrbtice, riešenú operačne, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol.. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V dôsledku zmeny dátumu vzniku invalidity navrhovateľky odporkyňa v rámci autoremedúry, ktorú jej umožňuje ust. § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila svoje rozhodnutie z 10. augusta 2015, pretože po zmene dátumu vzniku invalidity navrhovateľky bolo nesprávne. Keďže uvedený postup odporkyne bol súladný so zákonom, krajský súd jej rozhodnutie z 10. decembra 2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 10. augusta 2015 o priznaní invalidného dôchodku potvrdil ako vecne správne. Z lekárskych správ posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplynulo, že navrhovateľka, s dosiahnutým odborným vzdelaním utrpela v roku 2013 zlomeninu stavcov krčnej chrbtice s poškodením medzistavcovej platničky a s léziou miechy s kvadruparézou. Bol indikovaný neurochirurgický zákrok a následne komplexná rehabilitácia, po liečbe sa stav upravil. Z Národného rehabilitačného centra v N. bola prepustená ako samostatne chodiaca. Podľa kontrolných neurologických nálezov u navrhovateľky pretrváva len veľmi frustné postihnutie vyjadrené najmä na pravej hornej končatine, ktorej úchopová schopnosť je mierne obmedzená, ale zachovaná. Svalová sila je slabšia na oboch horných končatinách, nález na dolných končatinách sa upravil. Pri diskrétnom neurologickom deficite ale s ohľadom na miernu poruchu motoriky pravej ruky stanovil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pri danom zdravotnom postihnutí. Dátum vzniku jej invalidity bol stanovený dňom skončenia podporného obdobia. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov, dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky v rámci odvolacieho správneho konania prijal posudkový lekár v lekárskej správe z 18. novembra 2015 na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery lekárskej správy posudkového lekára z 18. novembra 2015 spochybnila, preto si ju osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku z 10. decembra 2015 z nej vychádzal. Konštatoval, že správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára, ktorý je podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri aktuálne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a pretrvávajúceho funkčného postihnutia po operačnom zákroku na chrbtici označil správne jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí s ohľadom na pretrvávajúcu poruchu funkcie vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 45 %. Správne stanovil aj dátum vzniku invalidity navrhovateľky dňom ukončenia podporného obdobia, počas ktorého jej boli vyplácané dávky v nemoci. Z hľadiska vypočítanej sumy invalidného dôchodku krajský súd preskúmal prvotné evidenčné podklady, tj. evidenčný list dôchodkového poistenia navrhovateľky z roku 2013, v ktorom jej zamestnávateľ F. , s.r.o. potvrdil trvanie je pracovného pomeru a zárobok, ktorý dosiahla, oboznámil sa s potvrdením o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky a o období vyplácania podpory v nezamestnanosti, preskúmal potvrdenia príslušných inštitúcií dôchodkového zabezpečenia Českej, Rakúskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ohľadom dôb dôchodkového poistenia, ktoré získala v týchto štátoch a zistil, že z týchto prvotných evidenčných podkladov odporkyňa správne preniesla údaje o období dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobkoch, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku z 10. decembra 2015 a správne z nich vychádzala pri určení sumy priznanej dôchodkovej dávky. Správne určila rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu rokom 2013, tj. celým ukončeným kalendárnym rokom pred rokom, v ktorom navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok (18. júla 2014) s ohľadom na to, že len v tomto roku získala navrhovateľka obdobie dôchodkového poistenia v Slovenskej republike s dosiahnutým zárobkom. Odporkyňa správne zistila z potvrdení príslušných inštitúcií členských štátov, že navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v rozsahu 2 337 dní, v Rakúskej republike získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu od decembra 2012 do konca apríla 2013 (150 dní). V Českej republike získala obdobie dôchodkového poistenia od 2. októbra 2006 do 28. februára 2007 v rozsahu 150 dní. Nárok na invalidný dôchodok jej podľa právnych predpisov Českej republiky a Rakúskej republiky nevznikol. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 194 dní od 21. júna do 31. decembra 2013 a 198 dní od 1. januára do 17. júla 2014. Celkom jej bolo správne započítané obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 3 029 dní, tj. 8,2987 rokov. Keďže navrhovateľka získala započítané obdobie dôchodkového poistenia v rôznych štátoch, odporkyňa pri výpočte sumy jej invalidného dôchodku správne aplikovala článok 52 ods. 1 písm. b) a článok 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 a správne vypočítala teoretickú sumu invalidného dôchodku navrhovateľky, 51,71085814 EUR mesačne, tj. sumu, na ktorú by bol vznikol navrhovateľke nárok, keby bola celé započítané obdobie dôchodkového poistenia získala len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Túto sumu správne krátila o koeficient, ktorý bol určený ako podiel dôb dôchodkového poistenia, ktoré získala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorá jej bola zhodnotená pre účely priznania invalidného dôchodku, tj. aj tých, ktoré získala podľa právnych predpisov iných členských štátov. Spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky bol konkretizovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a krajský súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil. Postupom krátenia bola suma invalidného dôchodku navrhovateľky ku dňu vzniku nároku naň určená sumou 11,90 EUR mesačne, ku ktorej odporkyňa správne pripočítala valorizačné zvýšenia patriace v roku 2014, 2015 a 2016 tak, ako to z rozhodnutia vyplynulo, rovnakým postupom krátenia ako samotný invalidný dôchodok. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so správne aplikovanou právnou úpravou a prvotnými evidenčnými podkladmi, tj. zisteným obdobím dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobkami, dosiahnutými v rozhodujúcom období. Pre účely určenia sumy invalidného dôchodku postupom krátenia z dôvodu nezískania celého obdobia dôchodkového poistenia len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bolo možné započítať len doby dôchodkového poistenia získané v cudzine, nie však zárobky, ktoré počas zamestnania v cudzine dosiahla. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím odporkyne z hľadiska určeného dátumu vzniku invalidity navrhovateľky, priznanej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti i priznanej sumy invalidného dôchodku, pretože uvedené bolo realizované v súlade so zákonom, preto krajský súd rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku z 10. decembra 2015 ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní pred súdom nebola úspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.