Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200033 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200033.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky B. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom L. č. XX okres Q. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. októbra 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla z 11. decembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5. októbra 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla z 11. decembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 21. septembra 2015 invalidný dôchodok vo výške 66,- EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka splnila všetky zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že dňom 21. septembra 2015 bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaná za invalidnú so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti a pred vznikom invalidity získala potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia (15 rokov a 35 dní) a zároveň jej ku dňu vzniku invalidity nebol priznaný predčasný starobný dôchodok ani nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Sumu invalidného dôchodku určila ako súčin je priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,5451, aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok tj. k 21. septembru 2015 a určenej zákonom vo výške 10,6865 EUR, percentuálneho poklesu jej zníženej pracovnej schopnosti a celkového obdobia dôchodkového poistenia vypočítaného do vzniku nároku na starobný dôchodok v rozsahu 24,1370 rokov dôchodkového poistenia. Uvedeným postupom dospela k sume invalidného dôchodku vo výške 63,30 EUR mesačne a podľa § 82 zákona o sociálnom poistení k nej pripočítala valorizačné zvýšenie patriace v roku 2015 2,70 EUR mesačne a dospela k celkovej priznanej sume invalidného dôchodku 66,- EUR mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté preukázané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Dobu osobnej starostlivosti o syna Zoltána nar. 30. septembra 1982, trvajúcu od 1. februára 2002 do obdobia dôchodkového poistenia nehodnotila s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. k), § 6 ods. 2 písm. c) a § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože jej syn nebol uznaný za osobu prevažne alebo úplne bezvládnu a navrhovateľka sa neprihlásila na dobrovoľné dôchodkové poistenie. Uvedené dôvody boli súladné s platnou právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2003. Od 1. januára 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení až do 31. júla 2006 táto právna norma neobsahovala žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné zhodnotiť dobu starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého syna do obdobia dôchodkového poistenia. Od 1. januára 2006 bol podľa § 15 ods. 1 písm. e) cit. zákona taký postup možný v prípade, že osoba, poskytujúca celodennú starostlivosť podala prihlášku na dôchodkové poistenie, čo v prípade navrhovateľky nebolo preukázané, preto ani obdobie od 1. augusta 2006 nezhodnotila v rámci obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a namietala, že do obdobia jej dôchodkového poistenia nebolo započítané poberanie peňažného príspevku za opatrovanie od 1. februára 2002 až doposiaľ. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu včas nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto postupoval krajský súd podľa § 250g ods. 2, vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky a vo veci rozhodol na základe ostatných vykonaných dôkazov. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia zo 7. januára 2016, v ktorom boli zopakované skutkové zistenia a právne závery obsiahnuté aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny. Dňa 1. júla 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s týmto zákonným ust. preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov, s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote z 5. mája 2015 o poberaní príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s prvotnými evidenčnými podkladmi, týkajúcimi sa dôchodkového poistenia/zabezpečenia navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 21. septembra 2015 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Dátum vzniku invalidity, určené rozhodujúce zdravotné postihnutie ani priznaná percentuálna miera zníženej pracovnej schopnosti neboli medzi účastníkmi v konaní sporné. V priebehu odvolacieho správneho konania bola suma invalidného dôchodku navrhovateľky zvýšená od 17. októbra 2016, pretože uvedeným dňom bola konštatovaná zmena miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 75 %. Sporné bolo medzi účastníkmi konania zistené obdobie dôchodkového poistenia a tým aj výška priznaného invalidného dôchodku, keď navrhovateľka namietala, že jej do obdobia dôchodkového poistenia nebolo započítané obdobie od 1. februára 2002 do súčasnosti, z titulu poberania peňažného príspevku za opatrovanie jej syna T. T., nar. XX. K. XXXX, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Odporkyňa obdobie od 1. februára 2002 do vzniku nároku na invalidný dôchodok nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované. Vychádzala z prvotných evidenčných podkladov a to evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vypracovaného X. T., n.p. R., v ktorom bolo potvrdené, že navrhovateľka v roku 1978 pracovala od 1. júla do 31. decembra a dosiahla zárobok 5 617,- Kčs, rok 1979 a 1980 odpracovala celý so zárobkom 17 390,- Kčs a 19 049,- Kčs a v roku 1981 odpracovala 90 dní so zárobkom 3 053,- Kčs. 30. septembra 1982 sa jej narodil syn T. T., o ktorého sa od jeho narodenia nepretržite stará. Z uvedeného titulu bolo zistené obdobie dôchodkového poistenia od 30. septembra 1982 do 29. septembra 1985 a od 1. júna 1991 do 29. septembra 2000, tj. do dňa, ktorý predchádzal dovŕšeniu jeho fyzického veku 18 rokov. Na základe týchto zistení jej pred vznikom invalidity, pred 21. septembrom 2015 bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5 510 dní a k uvedenému obdobiu dôchodkového poistenia bolo pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, tj. od 21. septembra 2015 do 2. októbra 2024 v rozsahu 3 300 dní, spolu 8 810 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje pri 1 roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní 24,1367 rokov dôchodkového poistenia. Z ostatného obsahu súd zistil, že navrhovateľka nie je a ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nebola ani poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Čestne vyhlásila, že o svojho syna T. T. sa celodenne starala od jeho narodenia, tj. od 30. septembra 1982 do 31. decembra 2000 s tým, že jej syn nebol umiestnený v ústave ani do výchovy inej osoby. Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia z 3. septembra 1991 súd zistil, že syn navrhovateľ T. T. nar. XX. K. XXXX bol uznaný za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť v zmysle § 37 ods. 1 a 2 vyhl. č. 139/1988 Zb. na účely § 24 zákona č. 88/1968 Zb. Uvedený stav bol potvrdený aj posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia 17. júna 1994. Od 1. februára 2002 do doby trvania podmienok jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z administratívneho spisu odporkyne nebolo zistené žiadne ďalšie obdobie jej dôchodkového poistenia než to, ktoré bolo na základe prvotných evidenčných podkladov správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. V písomnom vyjadrení zo 7. januára 2016 odporkyňa zotrvala napriek vznesenej námietke navrhovateľky na vecnej správnosti svojho rozhodnutia. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej 1 roka zamestnania. Počas sporného obdobia, tj. od 1. februára 2002 do 21. septembra 2015 boli z hľadiska definovania dôchodkového poistenia účinné 2 právne predpisy a to zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003 a od 1. januára 2004 vstúpil do účinnosti zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Od 1. januára 2001 do 30. júna 2003 bolo účinné zákonné ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. v znení: ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítava sa doňho doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do 6 rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom. Na základe tohto zákonného ustanovenia odporkyňa správne nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky obdobie od 1. februára 2002 do 30. júna 2003, pretože navrhovateľka sa v uvedenom období nestarala o ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť. V uvedenom období jej syn už dosiahol fyzický vek 18 rokov, tj. už nebol maloletým dieťaťom. Uvedené obdobie dôchodkového poistenia nebolo možné navrhovateľke zohľadniť ani z titulu osobnej starostlivosti o blízku osobu v zmysle § 169c ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1. januára 2001, pretože blízka osoba (jej syn), o ktorú sa starala, nebola uznaná prevažne alebo úplne bezvládnou (podľa § 169c ods. 2 cit. zákona doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1986 do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000). Uvedené okolnosti odporkyňa správne zistila a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami z nich vyvodila správny právny záver. Na doplnenie považuje krajský súd za potrebné uviesť, že navrhovateľke nebolo správne do obdobia dôchodkového poistenia započítané ani obdobie od 30. septembra 1985, tj. po dovŕšení fyzického veku 3 rokov jej syna až do 31. mája 1991, pretože jej syn bol za dlhodobo ťažko zdravotné postihnuté dieťa uznaný až 1. júna 1991. Dňa 1. januára 2004 vstúpil do účinnosti zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a preto bolo potrebné prípadné obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky posudzovať podľa tohto zákona. Až 1. augusta 2006 vstúpilo do účinnosti zákonné ustanovenie § 15 ods. 1 písm. e) tohto zákona, podľa ktorého je povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písm. a) - d), nebol jej priznaný predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania. Citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje na opatrované osoby, ktoré dovŕšili fyzický vek 18 rokov, tj. bolo správne aplikované pre účely zistenia dôchodkového poistenia navrhovateľky, pretože za účinnosti tohto zákonného ustanovenia už jej syn dosiahol plnoletosť. Z cit. zákonné ustanovenia je zrejmé, že podmienkou pre započítanie obdobia poberania peňažného príspevku za opatrovanie je podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania. Z obsahu administratívneho spisu však odporkyňa a pri preskúmaní vecnej správnosti konania a rozhodnutia odporkyne ani súd nemali preukázané, žeby navrhovateľka podala prihlášku na dôchodkové poistenie z titulu opatrovania svojho syna od 1. augusta 2006, preto nebolo možné uvedené obdobie od 1. augusta 2006 až do vzniku nároku na invalidný dôchodok hodnotiť do obdobia dôchodkového poistenia, čo odporkyňa v napadnutom rozhodnutí správne konštatovala. Do 31. júla 2006 zákon o sociálnom poistení neobsahoval žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné dobu opatrovania osoby s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorá dosiahla plnoletosť, považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Na základe uvedených skutkových zistení krajský súd dospel k presvedčeniu, že o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok rozhodla odporkyňa v súlade so zákonom. Správne po zistení, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou a splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku k priznaniu invalidného dôchodku pristúpila odo dňa jej invalidity. Správne tiež určila sumu jej invalidného dôchodku ako súčin jej priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jej zníženej pracovnej schopnosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom a na základe správne a úplne zistených relevantných údajov. Súd sa podrobne zaoberal námietkou navrhovateľky ohľadom nesprávne zisteného obdobia dôchodkového poistenia a z dôvodov, ktoré sú vyššie konkretizované jej nemohol priznať úspech. Preto napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny ako súladné so zákonom potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní pred súdom nebola úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.