Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200070 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. W., nar. XX. L. XXXX, bytom B. XXXX/XX S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 1. februára 2016 o jeho zrušení a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. februára 2016 o zvýšení sumy invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. februára 2016 o zrušení rozhodnutia odporkyne totožného čísla zo 6. júla 2015 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. februára 2016 o zvýšení sumy invalidného dôchodku zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo 6. júla 2015 odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože posudkový lekár pri kontrolnej lekárskej prehliadke 25. júna 2015 konštatoval trvanie invalidity navrhovateľky naďalej so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Tým, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku nebol daný zákonný predpoklad pre jeho zvýšenie. Rozhodnutím z 1. februára 2016 odporkyňa podľa § 112 zákona o sociálnom poistení zrušila svoje rozhodnutie zo 6. júla 2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku v rámci autoremedúry, pretože po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky bola od 26. novembra 2015 konštatovaná zmena miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % na aktuálnych 60 %, čo bola taká zmena v skutkových zisteniach veci, ktorá mala za následok nesprávnosť rozhodnutia zo 6. júla 2015. Rozhodnutím z 1. februára 2016 odporkyňa tiež podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 26. novembra 2015 na 172,- EUR mesačne a od 1. januára 2016 na 173,- EUR mesačne v súvislosti so zmenou miery poklesu jej pracovnej schopnosti od 26. novembra 2015 na 60 %. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu a z celkového obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zistené už pred vznikom invalidity navrhovateľky, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 26. novembru 2015 a určenej zákonom vo výške 10,6865 a zo zmenenej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené činitele navzájom vynásobila, čím dospela k sume zvýšenej dôchodkovej dávky podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a vo výške 169,30 EUR mesačne a pripočítala k nej valorizačné zvýšenia patriace v roku 2015 a 2016. Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a namietala, že posudkový lekár označil jej zdravotný stav za nezmenený, hoci sa zhoršil. Žiadala, aby bol znova posúdený, aby bol zmenený aj posudkový lekár a žiadala spätný doplatok invalidného dôchodku od januára 2015. Na podanom odvolaní zotrvala aj po zvýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a po zvýšení sumy jej invalidného dôchodku, pretože jej zdravotný stav podľa jej názoru podmieňuje vyšší ako 60 % pokles jej pracovnej schopnosti. Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľka nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila hospitalizáciou. O odročenie pojednávania nepožiadala. Vzhľadom na uvedené i spôsob rozhodnutia odporkyne krajský súd preskúmal označené rozhodnutia v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 250g ods. 2 O.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy. Odporkyňa navrhla rozhodnutie o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky potvrdiť ako vecne správne, pretože po podaní jej odvolania jej bolo vyhovené, došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti i k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku. V podrobnostiach sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 18. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s týmto zákonným ustanovením preskúmal krajský súd označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo podľa § 250l ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutia odporkyne z 1. februára 2016, ktorým bolo v rámci autoremedúry zrušené jej rozhodnutie zo 6. júla 2015 bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie odporkyne z 1. februára 2016 o zvýšení sumy invalidného dôchodku zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) O.s.p., pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav veci, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie bol v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) ich ťažké formy vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Sú to najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, tj. všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 209 ods. 1, 4 cit. zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 19. januára 2012 na základe jej žiadosti zo 17. mája 2012. Pokles jej pracovnej schopnosti bol stanovený na úrovni 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre ochorenie nervového systému, postihnutie mozgu, poruchy osobnosti, správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu, jeho stredne ťažkú formu. V posudku bolo uvedené, že v tom čase 42-ročná navrhovateľka bola v pravidelnej psychiatrickej liečbe pre atypickú depresívnu poruchu od septembra 2006. V novembri 2010 došlo k postupnému zhoršovaniu až do obrazu psychotickej depresívnej poruchy, s pridružením pánickej poruchy. Psychologickým vyšetrením z januára 2012 bola zistená organicita stredne ťažkého stupňa. Neurologickým vyšetrením po vykonaní MR mozgu neboli zistené závažné morfologické zmeny, zistená bola porucha novopamäte. Po zlomenine vonkajšieho členka vľavo z roku 2009 trpí miernou poruchou stereotypu chôdze. Dátum vzniku invalidity určil dňom psychologického vyšetrenia. Na základe tohto posúdenia jej zdravotného stavu jej bol rozhodnutím odporkyne z 8. júna 2012 priznaný od 19. januára 2012 invalidný dôchodok vo výške 120,60 EUR mesačne. Ku dňu vzniku invalidity odporkyňa zistila jej priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,5564 a celkové obdobie jej dôchodkového poistenia v rozsahu 47,4384 rokov. Aktuálne preskúmavané konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku z 25. júna 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene, ktorý v posudku z 25. júna 2015 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z prepúšťacej správy z psychiatrickej hospitalizácie z januára - marca 2015, z psychologického vyšetrenia z marca 2015, psychiatrického vyšetrenia z júna 2015 a ortopedického vyšetrenia z mája 2015. Výsledok posúdenia jej zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu bol totožný ako pri vzniku jej invalidity. V posudku uviedol, že navrhovateľka je v pravidelnej psychiatrickej liečbe od septembra 2006 pre atypickú depresiu, v novembri 2010 došlo k postupnému zhoršovaniu až do obrazu psychotickej depresívnej poruchy s pridružením panickej poruchy. Psychologickým vyšetrením z roku 2012 bola zistená organicita stredne ťažkého stupňa. Od posledného posúdenia bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici, po nasadení kombinácie antidepresív a anxiolitík s intenzívnou psychoterapiou sa jej stav postupne a pozvoľne zlepšil, bola bez suicidálnych myšlienok. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené je miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 %. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia zo 6. júla 2015. Po podaní odvolania sa v rámci odvolacieho správneho konania zaoberal posúdením zdravotného stavu navrhovateľky opätovne posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene, ktorý v posudku z 26. novembra 2015 zohľadnil novo predložené psychiatrické vyšetrenie z júna 2015 a prepúšťaciu správu z psychiatrickej hospitalizácie z augusta 2015 a dňom 26. novembra 2015 konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky na 60 %. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej označil poruchy osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu, tj. ochorenie nervového systému v zmysle kapitoly VI., odd. A, pol. 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, na rozdiel od prvého posúdenia ho však vyhodnotil ako ťažké podľa písm. c) cit. položky a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 60 %. Uviedol, že psychologickým vyšetrením z roku 2012 bola u navrhovateľky zistená organicita stredne ťažkého stupňa. Pre zhoršenie jej zdravotného stavu bola v januári - marci 2015 hospitalizovaná, po liečbe sa jej stav postupne a pozvoľna zlepšil. Následne však opäť došlo k dekompenzácii stavu, pre ktorú bola hospitalizovaná v auguste 2015. Uviedol, že na základe týchto skutočností navýšil pokles jej pracovnej schopnosti na 60 % a to dňom prejednania. Jeho posudkový záver, pokiaľ išlo o percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky i dátumu zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 15. januára 2016. Na rozdiel od prvoposudzovateľa však zmenil označenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky v súlade s diagnostickými závermi a označil zaň ťažkú formu depresívnej poruchy v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že hoci došlo k dekompenzácii psychického zdravia navrhovateľky už v januári 2015, čo bolo dôvodom na podanie jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, po aplikovanej liečbe sa jej stav podstatne zlepšil, normalizovala sa intrapsychická tenzia, nálada aj emotivita, preto v januári 2015 ešte nebolo preukázané trvalé chronické zhoršenie jej zdravotného stavu bez možnosti ovplyvnenia liečbou. K ďalšej dekompenzácii jej zdravotného stavu došlo v auguste 2015, s nutnou hospitalizáciou, po ktorej bolo dosiahnuté tiež zlepšenie jej zdravotného stavu, avšak v nasledujúcich psychiatrických ambulantných správach sú dokumentované psychické príznaky jej ochorenia napriek pravidelnej a chronickej liečbe. K pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľky uvedených v diagnostickom súhrne sa vyjadril tak, že nemajú vplyv na jej schopnosť vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutí z 1. februára 2016. Opakované posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky po podaní jej odvolania so zmenou miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku invalidity na aktuálnych 60 % od 26. novembra 2015 malo za následok, že rozhodnutie odporkyne zo 6. júla 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku sa stalo nesprávnym, pretože sa zmenili skutkové zistenia, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku. Uvedené odporkyňa správne vyhodnotila a správne rozhodnutím z 1. februára 2016 v rámci autoremedúry zrušila svoje rozhodnutie zo 6. júla 2015. Uvedený postup jej umožňuje ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a pretože bol správny, súd rozhodnutie odporkyne z 1. februára 2016, ktorým bolo zrušené odporkyne zo 6. júla 2015 potvrdil ako vecne správne. Napriek tomu, že v odvolacom správnom konaní došlo k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky a k zvýšeniu sumy jej invalidného dôchodku, nepovažoval krajský súd rozhodnutie odporkyne z 1. februára 2016 o zvýšení sumy invalidného dôchodku za súladné so zákonom, preto ho zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky bolo nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v tom, že zmena miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z pôvodných 45 % na aktuálnych 60 % od 26. novembra 2015 bola posudkovo odôvodnená dátumom opakovaného prejednania jej zdravotného stavu po podaní jej odvolania. Pokles pracovnej schopnosti poistenca a jeho prípadné zmeny súvisia výlučne s jeho zdravotným stavom a jeho prípadnými zmenami, ktoré trvajú dlhší čas a nereagujú na príslušnú liečbu, čo vyplýva z ust. § 71 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ sa odporkyňa pred vydaním rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky uspokojila s posudkom posudkového lekára, v ktorom bola zmena poklesu jej pracovnej schopnosti odôvodnená dátumom prejednania jej zdravotného stavu, bol jej postup nesprávny, s následným vydaním nezákonného rozhodnutia z uvedeného dôvodu. Vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje krajský súd na prepúšťaciu správu z hospitalizácie v psychiatrickej liečebni z marca 2015, z ktorej v závere vyplýva, že u navrhovateľky došlo len k čiastočnému zlepšeniu jej zdravotného stavu po aplikovanej liečbe, už v tom čase jej bola diagnostikovaná depresívna porucha ťažkého stupňa a bolo konštatované, že vzhľadom ku charakteru a priebehu ochorenia s následnou výraznou redukciou jej pracovného potenciálu je navrhovateľka trvale neschopná pravidelnej pracovnej a zárobkovej činnosti. Aj psychologickým nálezom z 19. marca 2015 bola u navrhovateľky napriek kontinuálnej antidepresívnej liečbe zistená depresívna nálada ťažkého stupňa. Už v psychiatrickom náleze z 3. apríla 2015 ambulantný psychiater konštatoval, že napriek hospitalizácii a prestavení medikácie došlo k zhoršeniu stavu navrhovateľky, zistený bol výrazný depresívny syndróm a prejavy PTSP - úľakové reakcie, flešbeky traumatických udalostí, dissomnia, beznádej, existencionálna úzkosť, preto pristúpil k zmene liečby. V diagnostickom závere uviedol, že u navrhovateľky ide o rekurentnú depresívnu poruchu aktuálne ťažkú fázu bez psychotických príznakov, v anamnéze opakovane aj s psychotickými príznakmi. Jej zdravotné ťažkosti si pre dekompenzáciu vyžiadali ďalšiu hospitalizáciu v auguste 2015. Hoci uvedené lekárske nálezy dokumentovali priebeh ochorenia navrhovateľky a mieru účinnosti aplikovanej liečby posudkoví lekári konštatovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky s navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti až dňom 26. novembra 2015 bez vyjadrenia akéhokoľvek súvisu stavu jej zdravotných ťažkostí s týmto dátumom. Z odborných lekárskych nálezov tiež vyplynulo, že navrhovateľka trpí sociálnou fóbiou, ktorá vylučuje možnosti jej pracovného uplatnenia, čo má na schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, resp. vyjadrenie miery jej poklesu podstatný význam. Krajský súd preto považoval rozhodnutie odporkyne aj za vydané na základe skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisu, čo bolo ďalším dôvodom na jeho zrušenie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na nesprávny postup odporkyne v predchádzajúcom konaní, keď o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku z 23. apríla 2015 nerozhodla správnym rozhodnutím, voči ktorému by sa navrhovateľka mohla odvolať. Už v tom čase sa navrhovateľka domáhala zvýšenia sumy invalidného dôchodku pre zhoršenie jej zdravotného stavu, posudkový lekár však konštatoval naďalej len 45 % pokles jej pracovnej schopnosti a odporkyňa rozhodnutie nevydala. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky tiež vyplynulo, že okrem jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a to ťažkej formy depresívnej poruchy trpí navrhovateľka aj ďalšími zdravotnými ťažkosťami, ktoré boli uvedené v diagnostickom súhrne (poruchy osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu, panická porucha, bipolárna afektívna porucha, postraumatická neuropatia ľavej dolnej končatiny, diabetes mellitus, astma, recidivujúce migrény, bolesti chrbtice), ktoré neboli pri zmene miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky nijakým spôsobom posudkovo vyhodnotené a posudkový lekár ústredia v posudku z 15. januára 2016 len konštatoval, že nie sú takého charakteru, aby ovplyvňovali jej schopnosť vykonávať doterajšiu zárobkovú činnosť. Pokiaľ sa odporkyňa pred vydaním rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky uspokojila s takýmto neúplným posudkom posudkového lekára, v ktorom absentovalo podrobné vecné a logické zhodnotenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky vo vzťahu k možnému navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení, bolo jej rozhodnutie nesprávne, pretože bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Aj z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil. Povinnosťou odporkyne je postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a musí pri posudzovaní veci objasniť rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. V súlade s cit. ustanoveniami však nebolo vykonané posudkové vyhodnotenie pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky a taktiež v posudkoch posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku absentovalo posudkové vyhodnotenie priznanej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie na úrovni 60 % z možného percentuálneho rozpätia 50-80 %. Posudok posudkového lekára musí obsahovať aj konkrétne vecné a logické odborné zdôvodnenie priznanej percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v rámci daného zákonného rozpätia a to v súlade s posudkovými, zákonnými kritériami a na základe objektívnych odborných lekárskych nálezov. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku. Z jej rozhodnutia musí vyplývať, na základe akých skutočností bol stanovený dátum zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, konkrétna miera jej zníženej pracovnej schopnosti a to s ohľadom na jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a tiež dôvody posudkového zohľadnenia, resp. nezohľadnenia jej pridružených zdravotných ťažkostí. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke napriek jej úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Z dôvodu jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) a voči výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.