Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200214 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa I.. T. U., nar. X. L. XXXX, bytom F., X. L.. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24. novembra 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla z 22. júna 2016 o starobnom dôchodku navrhovateľa takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24. novembra 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla z 22. júna 2016 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa konštatovala, že navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikol od 6. októbra 2015 nárok na starobný dôchodok vo výške 354,40 EUR mesačne, ktorý sa dňom 6. októbra 2015 podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevypláca a nárok naň zaniká. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom dôchodkovom veku, pretože nezískal žiadnu dobu dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 2 - Dôchodkový vek dovŕšil 3. mája 2002, vo veku 60 rokov, čo bolo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto o jeho nároku na starobný dôchodok rozhodla v súlade s ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podľa tejto právnej normy s odchýlkami ustanovenými v zákone o sociálnom poistení. Uviedla, že navrhovateľ k 60. roku svojho veku získal 44 rokov doby zamestnania, pre účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 40 rokov v III. pracovnej kategórii, pretože na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok vymerala z priemerného mesačného zárobku určeného z rokov 1995 -1999 vrátane, ktorý po jeho úprave podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení činil 142,08 EUR a určila ho ako 50 % z tejto sumy s pripočítaním 15 % z priemerného mesačného zárobku za 15 rokov dôchodkového poistenia v III. pracovnej kategórii od 26. roku zamestnania, tj. vo výške 92,40 EUR mesačne (ku dňu vzniku nároku - dosiahnutím veku 60 rokov). Spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku podľa §- 293k zákona o sociálnom poistení odôvodnila poukazom na aplikované zákonné ustanovenia. Podľa § 293l ods. 1 zákona o sociálnom poistení k tejto sume starobného dôchodku pripočítala zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 (tj. od 1. júla 2007 do 31. decembra 2010 a od 1. júla 2014 do 30. septembra 2015), čo činilo 16,2413400 EUR mesačne, spolu 108,70 EUR mesačne a pripočítala aj zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok bez jeho poberania v zmysle § 23 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení a to za 1 472 dní (po odpočítaní náhradných dôb v rozsahu 265 dní) o 24,5 % priemerného mesačného zárobku, tj. o 26,63150 EUR mesačne (24,5 % zo sumy 108,70 EUR) na sumu 135,40 EUR mesačne. K tejto sume starobného dôchodku pripočítala zvýšenia podľa § 2 zákona č. 306/2002 Z.z. (112,1 %, tj. 151,80 EUR) zvýšenie pevnou sumou (42,20 EUR mesačne) i zvýšenie o 6 % mesačnej sumy dôchodku (19,80 EUR) podľa § 1 zákona č. 222/2003 Z.z. a o 5,20 EUR mesačne na základe valorizačného zvýšenia v roku 2014, čím dospela k vo výroku rozhodnutia uvedenej sume starobného dôchodku navrhovateľa 354,40 EUR mesačne. Súčasťou odôvodnenia zmenového rozhodnutia z 22.júna 2016 bola aj citácia zák. ustanovenia §-u 66 ods. 3,4,9 bez uvedenia súvisu s predmetom konania. Pri hodnotení činnosti navrhovateľa ako súdneho znalca pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia i zárobkov z nej dosiahnutých rozlíšila právny stav platný do a po 31. auguste 1995 s tým, že do 31. augusta 1995 mali znalci podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení postavenie samostatne zárobkovo činných osôb a takto mali byť v Sociálnej poisťovni evidovaní na základe podanej prihlášky bez povinnej účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Navrhovateľ si povinnosť prihlásenia od 4. mája 1995, tj. odo dňa, od ktorého bol zapísaný do zoznamu znalcov, do 31. 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 3 - augusta 1995 nesplnil. Toto obdobie jeho dôchodkového poistenia pre účely určenia sumy starobného dôchodku nehodnotila. Nehodnotila ani obdobie jeho dôchodkového poistenia od 1. septembra 1995 do 31. decembra 2002, počas ktorého vykonával činnosť znalca iba v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov, pretože v tomto období nemal voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti, vyplývajúce z právnych predpisov pre samostatne zárobkovo činné osoby a preto mu z tohto titulu nemohlo vzniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Uviedla, že pokiaľ v tomto období vykonával činnosť znalca aj v konaní pre iné právnické a fyzické osoby, bol povinný plniť povinnosti, vyplývajúce pre samostatne zárobkovo činné osoby, z čoho žiadny konkrétny záver vo vzťahu k navrhovateľovi nevyvodila. Nehodnotila ani obdobie jeho dôchodkového poistenia od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005, pretože v tomto období nedosiahol príjem zakladajúci účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení, bez uvedenia konkrétnych skutkových zistení a aplikovanej právnej úpravy. Za obdobie od 1. januára do 31. júla 2006 a od 1. augusta do 31. decembra 2006 predložil navrhovateľ výpis z daňového priznania, na základe ktorého mu vzniklo od 1. júla 2007 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ktoré trvalo do 31. decembra 2010 a uvedené obdobie jeho dôchodkového poistenia bolo zhodnotené pre účely určenia výšky jeho starobného dôchodku. Vo vzťahu k obdobiu od 1. januára 2011 do 30. júna 2014, ktoré nehodnotila pre účely určenia sumy starobného dôchodku s poukazom na ust. § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uviedla, že povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby mu napriek existencii oprávnenia a vykonávaniu činnosti znalca s dosahovaním príjmu v tomto období netrvalo. Žiadny konkrétny skutkový dôvod vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý by odôvodňoval aplikovanie cit. právnej úpravy, neuviedla. Od 1. júla 2014 podľa odporkyne vzniklo navrhovateľovi na základe daňového priznania za rok 2013 podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. júla 2014 povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvalo ku dňu rozhodovania, preto uvedené obdobie jeho dôchodkového poistenia zhodnotila v priznanej výške starobného dôchodku. Záverom konštatovala, že navrhovateľ bol k 6. októbru 2015 poberateľom invalidného dôchodku (ktorý sa považuje za starobný dôchodok) vo výške 415,30 EUR mesačne, tj. 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 4 - k uvedenému dňu prevyšoval sumu starobného dôchodku určenú vo výške 354,40 EUR mesačne, preto podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení je možné navrhovateľovi pri súbehu nárokov na výplatu starobného a invalidného dôchodku vyplácať iba vyššiu dôchodkovú dávku, tj. invalidný dôchodok, preto rozhodla o zániku nároku na dôchodok starobný. Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu odporkyne z 24. novembra 2015 aj voči rozhodnutiu z 22. júna 2016, ktorým bolo prvé označené rozhodnutie zmenené v časti jeho odôvodnenia. Dôvodom podaných odvolaní bola námietka navrhovateľa, týkajúca sa nezahrnutia jeho činnosti súdneho znalca do výpočtu sumy starobného dôchodku. Poukázal na to, že od roku 1995 do roku 2004 bola znalecká činnosť oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Žiadal, aby bola suma jeho starobného dôchodku prepočítaná od roku 2002 a aby doňho boli zahrnuté príjmy, ktoré výkonom činnosti súdneho znalca dosiahol. Poukázal na to, že valorizačné zvýšenie starobného dôchodku je každoročne vyššie než dôchodku invalidného a tiež, že pokiaľ by bol výpočet jeho starobného dôchodku vykonaný v súlade s ust. § 293k zákona o sociálnom poistení, prevýšil by sumu poberaného invalidného dôchodku. Namietal tiež tvrdenie odporkyne, že v období od roku 2011 do 30. júna 2014 neplatil odvody do Sociálnej poisťovne, pretože tieto platil, avšak odporkyňou mu boli vrátené ako preplatok. Žiadal, aby vo výpočte sumy jeho starobného dôchodku boli zohľadnené všetky valorizačné zvýšenia od roku 2002 až do roku 2016 a aby bolo zohľadnené aj obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal popri poberaní starobného dôchodku (priznaného invalidného dôchodku). Domáhal sa zmeny rozhodnutia s tým, aby mu bol priznaný starobný dôchodok. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podaných odvolaniach a v nich uvedených argumentoch. Namietal spôsob rozhodovania odporkyne, ktorá ho raz považuje za invalidného, raz za starobného dôchodcu, čo považoval za nesprávne. Nesúhlasil so záverom odporkyne, že jeho invalidný dôchodok je vyšší, než jeho dôchodok starobný. Potvrdil, že na výzvu odporkyne v roku 2002 sa rozhodol byť naďalej poberateľom invalidného dôchodku, avšak v tom čase bol výpočet starobného aj invalidného dôchodku rovnaký, čo v súčasnosti už neplatí. Podstatný rozdiel je v sume valorizačných zvýšení od roku 2002, pretože starobné dôchodky sa valorizujú vo väčšom rozsahu, než dôchodky invalidné. Pokiaľ by bol riadnym starobným dôchodcom tiež by mal nárok na zohľadnenie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia popri poberaní starobného dôchodku, čo ako invalidný dôchodca nemá. Namietal, že neplatil odvody do Sociálnej poisťovne, pretože sa každoročne počas výkonu znaleckej činnosti informoval, aká odvodová povinnosť mu voči Sociálnej poisťovni vznikla a tým sa riadil. Navyše, uhradené odvody do Sociálnej poisťovne mu boli vrátené ako preplatok, o čom súdu predložil dôkaz. Namietal tiež tvrdenie Sociálnej poisťovne, že jej neoznámil, že bol vymenovaný za súdneho znalca, pretože odporkyňa o uvedenom vedela minimálne 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 5 - prostredníctvom podávaných daňových priznaní. Žiadal, aby bol jeho príjem po dovŕšení dôchodkového veku zohľadnený vo výške jeho starobného dôchodku a aby bol tento vypočítaný bez obmedzenia spätne od vzniku nároku naň. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako súladné so zákonom s tým, že ku všetkým výhradám navrhovateľa, predneseným aj na súdnom pojednávaní sa vyjadrila písomne 15. augusta 2016. Zdôraznila, že v žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky, za ktorej obsah zodpovedá žiadateľ, tj. navrhovateľ, tento neuviedol, že vykonáva znaleckú činnosť, preto odporkyňa až na základe jeho argumentov v podanom odvolaní dodatočne tvrdené skutočnosti zisťovala a nové zistenia zohľadnila vo vydanom zmenovom rozhodnutí. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 ustanovil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľa podaného na poštovú prepravu 7. januára 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul v účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťami navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s jeho žiadosťou o priznanie čiastočného invalidného, resp. invalidného dôchodku, s písomnou korešpodenciou medzi účastníkmi konania, s potvrdením Národného úradu práce o evidencii navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie, s rozhodnutím odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľovi, s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne ohľadom zamietnutia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s kontrolnou zostavou pre výpočet dôchodkovej dávky, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo 6. októbra 2015 a žiadal ho priznať od totožného dňa. V žiadosti uviedol prehľad svojich zamestnaní, z ktorého vyplynulo, že od 1. decembra 1964 do 5. júla 1969 bol zamestnaný v U. P. M., od 7. júla 1969 do 30. novembra 1981 v K. P. C., od 1. decembra 1981 do 10. augusta 1990 v N. v C., od 11. augusta 1990 do 9. júla 1993 v M. W. v A. a od 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 6 - 1. augusta 1993 do 24. mája 2000 bol zamestnancom Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Ako nezamestnaný bol evidovaný na úrade práce v období od 12. do 31. júla 1993 a od 14. júna 2000 do 21. februára 2002. Od 1. júla 2007 do 31. decembra 2000 a od 1. júla 2014 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a táto jeho činnosť trvala ku dňu podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku. S účinnosťou od 4. mája 1995 bol menovaný súdnym znalcom. Od 6. mája 2000 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2 942,- Sk mesačne, pričom jeho výška bola určená ako 66 % z upraveného priemerného mesačného zárobku vo výške 4 067,- Sk a zhodnotených bolo 41 rokov v III. pracovnej kategórii. Od 22. februára 2002 je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý bol vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku. Navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku žiadal aj v minulosti, žiadosťou z 28. januára 2008, o ktorej rozhodla odporkyňa 12. marca 2008 tak, že konštatovala vznik nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 28. januára 2008 vo výške 7 291,- Sk mesačne, ktorý sa podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevypláca a dňom 21. januára 2008 nárok naň zaniká. Ďalšou žiadosťou z 11. februára 2013 sa domáhal priznania starobného dôchodku od 11. februára 2010. O tejto žiadosti rozhodla odporkyňa 26. februára 2010, keď konštatovala, že podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 a § 293 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi vznikol od 28. januára 2008 nárok na starobný dôchodok vo výške 7 602,- Sk mesačne, ktorý sa však podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevypláca a nárok naň dňom 28. januára 2008 zaniká. Rozhodnutím z 15. marca 2013 odporkyňa podľa § 293ac ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení v spojení s ust. § 259 ods. 1 tohto zákona žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 11. februára 2013 zamietla s tým, že rozhodnutím z 26. februára 2010 mu už starobný dôchodok bol k 28. januáru 2008 vymeraný, ale nevyplácal sa, pretože invalidný dôchodok bol vyšší ako dôchodok starobný, preto nové vymeranie starobného dôchodku do úvahy neprichádza. Prílohou rozhodnutia odporkyne z 24. novembra 2015 bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté odporkyňou započítané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období . V preskúmavanom konaní bol sporný výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa k 6. októbru 2015 s ohľadom na zistené obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal po vzniku nároku na starobný dôchodok, zárobky dosiahnuté výkonom jeho znaleckej činnosti od roku 1995 , zistený priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola suma starobného dôchodku určená v súvislosti so zrušením obmedzení vyplývajúcich zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, uhradené odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré boli vrátené ako preplatok a rozsah odporkyňou započítaných valorizačných zvýšení pre určenie sumy jeho starobného dôchodku k 6. októbru 2015. 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 7 - Z ust. § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§196 ods.7 cit. zákona). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia je aj jeho preskúmateľnosť, tj. logické a v súlade s aplikovanou právnou úpravou vyhodnotené dokazovanie, ktorým bol riadne a úplne zistený skutkový stav veci, relevantný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Povinnosťou subjektu, ktorý rozhodnutie vydal, tj. Sociálnej poisťovne, je v odôvodnení vydaného rozhodnutia ozrejmiť svoje úvahy na základe ktorých zistila daný skutkový stav veci a akými myšlienkovými pochodmi dospela k ich realizovanému právnemu vyhodnoteniu. Dostatok vecných odborných argumentov, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, je nevyhnutný pre možnosť účastníka uplatniť voči rozhodnutiu argumentačne podložený opravný prostriedok a v prípade jeho podania sú nevyhnutné pre posúdenie vecnej správnosti opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia. Vykonanie dokazovania a vyhodnotenie jeho výsledkov patrí do pôsobnosti odporkyne, ktorá o žiadosti navrhovateľa rozhoduje a nie je úlohou preskúmavacieho súdu dedukovať, či doplňovať vecnú alebo právnu argumentáciu rozhodnutia, ktorá mala byť uvedená už v odôvodnení jej formálne a obsahovo perfektného rozhodnutia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutie ani v znení jeho zmeny nezodpovedá zákonným požiadavkám na preskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle cit. právnej úpravy, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie. Z rozhodnutia odporkyne v znení jeho zmeny nevyplýva, na základe čoho dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľ činnosť znalca vykonával len v konaní pre štátne orgány a organizácie, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov, hoci to pre prípadné zhodnotenie obdobia jeho dôchodkového poistenia v čase od 1. septembra 1995 do 31. decembra 2002 považovala za relevantné. Nevyplýva z neho ani to, či zisťovala a zistila, že znaleckú činnosť (ne)vykonával aj pre iné subjekty a aké má uvedené vplyv na možné zhodnotenie uvedeného obdobia do obdobia jeho dôchodkového poistenia pre určenie výšky starobného dôchodku. Žiadne konkrétne skutkové zistenia neuviedla ani pri konštatovaní, že v období od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005 nedosiahol príjem, zakladajúci účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení a záver, že táto skutočnosť bola dôvodom pre 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 8 - nezhodnotenie uvedeného do obdobia dôchodkového poistenia nepodložila žiadnou právnou úpravou. Vo vzťahu k obdobiu od 1. januára 2011 do 30. júna 2014, počas ktorého podľa odporkyne navrhovateľovi netrvalo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, neuviedla žiadnu súvislosť tohto tvrdenia s poukazom na uvedené zákonné ust. (pozri str. 3 ods. 4 tohto rozsudku) v súvislosti so zisteným skutkovým stavom veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia sa týka aj odporkyňou uplatnených valorizačných zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa, pretože nijako nezdôvodnila, prečo vo výške starobného dôchodku nezohľadnila všetky valorizačné zvýšenia od vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok až do rozhodovania, čo navrhovateľ v konaní namietal. Krajský súd dáva odporkyni do pozornosti tú skutočnosť, že zvýšenie starobného dôchodku podľa § 23 zákona č. 100/1988 Zb. sa odvíja od priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol starobný dôchodok navrhovateľa vymeraný, tj. zvýšenie o 24,5 % za 1 472 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok bez jeho poberania malo byť vymerané zo sumy 142,08 EUR (priemerný mesačný zárobok), čo činí 34,8096 EUR a nie zo sumy 108,70 EUR (92,40 EUR základná výmera starobného dôchodku + 16,2413400 EUR zvýšenie podľa § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), tj. o 26,63150 EUR. Správnosť uplatneného postupu odporkyňa nijako nezdôvodnila, hoci má na výšku starobného dôchodku vplyv a to aj s ohľadom na ďalšie realizované zvýšenia. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne sa zaoberať žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a pri rozhodovaní zohľadniť, resp. sa právne vysporiadať s ním uplatnenými námietkami, pri rešpektovaní zákonných požiadaviek na preskúmateľnosť rozhodnutia tak, ako to bolo vyššie uvedené. Výšku starobného dôchodku navrhovateľa v súvislosti s vykonávanou znaleckou činnosťou odôvodní nielen z hľadiska započítaného obdobia dôchodkového poistenia ale aj s ohľadom na príjmy, získané z tejto činnosti s poukazom na konkrétne skutkové zistenia v tejto veci a relevantnú právnu úpravu. Ozrejmí aj navrhovateľom tvrdené vrátenie preplatku na odvodoch do Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že jeho starobný dôchodok nebol vypočítaný bez obmedzení tak, ako to právna úprava podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení umožňuje krajský súd uvádza, že v tejto časti jeho odvolanie nebolo dôvodné. Jeho priemerný mesačný zárobok bol zistený vo výške 142,08 EUR mesačne postupom vyplývajúcim z ust. § 293k zákona o sociálnom poistení. Konkrétny spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku v tejto sume bol uvedený na druhej strane, v III. odseku rozhodnutia odporkyne z 22. júna 2016 a krajský súd naň v podrobnostiach poukazuje s tým, 2 6 S d / 1 4 4 / 2 0 1 6 - 9 - že bol realizovaný v súlade so zákonom, pokiaľ sa v novom konaní nepreukáže ďalší hodnotiteľný zárobok navrhovateľa do vzniku nároku na starobný dôchodok. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi napriek tomu, že bol v konaní pred súdom úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.