Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200299 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200299.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: K. P., nar. XX. M. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XX XX V., zast. advokátom JUDr. Jozefom Koľom, so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-XX/XXXX-G. zo dňa 4. decembra 2015 IČSZ: XXX XXX XXXX p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-G. z 04.12.2015 identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia: XXX XXX XXXX podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.12.2009. Odporkyňa rozhodnutie okrem iného odôvodnila aj tým, že Okresný súd Revúca uznesením zastavil konanie, v ktorom si navrhovateľ žalobou voči bývalému zamestnávateľovi uplatnil odškodnenie z titulu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa XX.XX.XXXX. V tomto súdnom konaní bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom /ďalej len ZP/ na okolnosti či zhoršovanie zdravotného stavu navrhovateľa /L./ je následok predchádzajúceho ochorenia, úrazu alebo či úraz bol vyvolávajúcim resp. zhoršujúcim faktorom. Odporkyňa ďalej pri rozhodovaní vychádzala z lekárskej správy posudkového lekára pobočka Rožňava zo dňa 26.10.2015, podľa ktorej navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu má 0 % pokles pracovnej schopnosti. Posudkový lekár posúdil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v intenciách znaleckého posudku č. 78/2013 zo dňa 25.04.2013 vypracovaného Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., v Bratislave. Odporkyňa k návrhu právneho zástupcu na doplnenie dokazovania SP ústredie, poukázala na jednoznačný záver znaleckého posudku: „je problematické sa jednoznačne vyjadriť v akom rozsahu sa podieľal úraz na zhoršení zrakovej ostrosti a perimetra, nakoľko nie sú k dispozícii perimetrom objektivizované rozsahy poškodenia zorného poľa a rozsah poruchy vízu na ľavom aj pravom oku z obdobia krátko pre úrazom“. Uvedený záver znaleckého posudku bezpochybne naznačuje, že doplnenie dokazovania v smere žiadanom zo strany právneho zástupcu nie je a ani nebude možné z objektívnych dôvodov (absencia zachytenia stavu zraku pred úrazom). Navyše podľa názoru SP, ústredie odstránenie uvedeného objektívneho dôvodu nie je možné dosiahnuť ani inou formou doplnenia dokazovania (iným znalcom, znaleckou organizáciou), čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že pod vypracovaný znalecký posudok sa podpísali štyria znalci a navyše „Na prípade sa aktívne podieľal ako odborný konzultant znaleckej organizácie aj S.. K. L., K.. (Q., prednosta Q. H., W. J. S.“). V neprospech poškodeného zásadným spôsobom svedčí aj predchádzajúce konanie o tom istom nároku, o tom istom účastníkovi konania, z titulu tej istej poistnej udalosti ukončené právoplatným rozhodnutím SP, ústredie č. XXXX-X/XXXX-G. zo dňa 11.1.2011. Na podporu tohto tvrdenia SP, ústredie poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok uviedol, že už v súdnom konaní žiadal odstrániť nejasnosti tohto znaleckého posudku a navrhol znalecké dokazovanie na tieto otázky: - ako znalci dospeli k špecifikácii diagnóz, ktoré mal spôsobiť pracovný úraz - bližšie objasnenie pojmu - vysokej pravdepodobnosti - t. j. či ide o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou resp. stanoviť túto pravdepodobnosť v percentách. Navrhovateľ tiež uviedol, že aj v administratívnom konaní zotrval na požiadavke doplniť dokazovanie v tomto smere. Odporkyňa však toto dokazovanie neurobila a vydala rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom budú odstránené rozpory medzi znaleckým posudkom a záverom posudkového lekára doplnením tohto posudku, prípadne aby rozpor bol odstránený vypracovaním nového znaleckého posudku. Odporkyňa v písomnom stanovisku z 08.03.2016 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie z 04.12.2015 potvrdiť ako vecne správne. Odporkyňa v stanovisku uviedla, že posudkový lekár pobočky vypracoval dňa 26.10.2015 lekársku správu v ktorej zaujal stanovisko k námietkam právneho zástupcu v časti II. „posudok“. Posudkový lekár uviedol, že nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu, že je nutný ďalší znalecký posudok, nakoľko znalecký posudok je dostačujúci a je v ňom zreteľne vyjadrené, že predmetný úraz hlavy nebol podstatnou príčinou, ktorá viedla k poškodeniu L., tou však bol dlhoročný degeneratívny proces. Nakoľko posudkový lekár pobočky nevyhovel opravnému prostriedku vec postúpil na posúdenie posudkovému lekárovi ústredia. Posudková lekárka ústredia vyhotovila dňa 18.2.2016 na účely posúdenia poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa lekársku správu, v ktorej uviedla, že neurologické vyšetrenie zdravotného stavu navrhovateľa vykonané počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení NsP V. v dňoch od XX.X.XXXX. do 1.6.2007, nepotvrdilo závažné neurologické ochorenie, rovnako aj CT vyšetrenie mozgu a lebky zo dňa 24.5.2007 a kontrolné CT vyšetrenie mozgu a lebky. Ďalej uviedla, že očné vyšetrenie počas tejto hospitalizácie popisuje atrofiu papily optického nervu, ako aj zmeny na očnom pozadí v súvislosti s chorobou vysokého tlaku. Ďalej posudková lekárka ústredia uviedla, že porucha zraku - E.M. E. je staršieho dáta a súvisí aj so stavom po prekonanom zápale S. G. v O. I.. Posudková lekárka ústredia uviedla, že ani MR vyšetrením mozgu na neurologickom oddelení NsP G. v dňoch od 10.10. do 19.10.2007 neboli potvrdené posttraumatické zmeny mozgu v oblasti zrakového centra, avšak boli potvrdené degeneratívne zmeny až blokové postavenie chrbtice. Ďalej posudková lekárka ústredia poukázala na vykonané vyšetrenia zraku navrhovateľa zo dňa 22.4.2008 realizované S.. Z. P. K.. dokumentujúce, že vzhľadom na prítomnosť veľkých drúz v oblasti terča zrakového nervu nemožno očakávať výrazné zlepšenie vízu. Posudková lekárka ústredia vysvetlila, že drúzy zrakového nervu chápeme ako nahromadenie odpadového materiálu v zrakovom nerve, sú podmienené geneticky, nevznikajú úrazom, často bývajú súčasťou iných ochorení, napr. vysoký krvný tlak. Ďalej uviedla, že drúzy vznikajú v dôsledku degeneratívnych zmien, ktoré boli v prípade navrhovateľa diagnostikované už v roku 1969 a následne v roku 1972. Podľa posudkovej lekárky ústredia zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa nie je úplne jasný charakter a rozsah zrakovej poruchy pred úrazom, nakoľko chýba objektivny korelát dynamiky zrakovej poruchy (kompletný nález očného vyšetrenie je len z júna 1972). Na základe týchto skutočností, potvrdených aj závermi znaleckého posudku, posudková lekárka ústredia usúdila, že nie je možné (prakticky nemožné) sa jednoznačne vyjadriť v akom rozsahu sa podieľal úraz na zhoršení zrakovej ostrosti a perimetra, avšak možno jednoznačne konštatovať, že predmetný úraz hlavy nebol podstatnou príčinou, ktorá viedla k uvedenému poškodeniu zraku (viď znalecký posudok č. 78/2013), nakoľko degeneratívny proces u poškodeného je popisovaný už v roku 1972, a taktiež atrofia oboch zrakových nervov popísaná aj v roku 1995“. „Treba tiež pripomenúť, že v súvislosti so zhoršením zraku u posudzovaného neboli vôbec vyhodnotené ani ďalšie onemocnenia, na ktoré sa posudzovaný lieči, ktoré zhoršujú vízus bez ohľadu na prekonaný úraz, ako je choroba vysokého tlaku, A., ktorý je popisovaný na oboch očiach, multiinfarktové neúrazové postihnutie mozgu, atreosklerotické zmeny na cievach súvisiace s vekom atď.“ Absenciu zdravotnej dokumentácie, ktorá by zdokumentovala stav už predtým poškodeného zraku navrhovateľa v období pred pracovným úrazom zo dňa XX.X.XXXX, nie je objektívne možné nahradiť ďalším znaleckým dokazovaním, ktoré navrhuje právny zástupca. Odporkyňa na záver poukázala na zhodný názor posudkových lekárov SP a znaleckej organizácie, že strata zraku navrhovateľa nie je dôsledkom pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX, ale degeneratívneho a zápalového procesu popisovaného v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa už v roku 1972. Na základe vyššie uvedených skutočností, listinných dôkazov, popísaného priebehu vykonaného dokazovania odporkyňa má za to, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi následkami pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX. a poškodením zraku navrhovateľa, ktorá je jednou zo základných podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu stanovenou v § 88 zákona, a z toho dôvodu navrhovateľovi nárok na túto dávku nevznikol. Krajský súd vec preskúmal na pojednávaní dňa 11.01.2017, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku, v ktorom je uvedená skutková aj právna podstata nároku navrhovateľa. Uviedol, že posudkoví lekári neodstránili rozpor medzi ich závermi a znaleckým posudkom, napriek tomu, že znalci v znaleckom posudku uviedli osobu znalca oprávnenú podať žiadané vysvetlenia či doplnenia. Posudkoví lekári nie sú odborníci na akékoľvek ochorenie a preto podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z neúplne zisteného skutočného stavu veci. Poukázal tiež na to, že v opravnom prostriedku navrhli ako má byť doplnené dokazovanie, boli uvedené aj otázky, na ktoré mal znalec odpovedať. Doplnenie dokazovania žiadali aj v administratívnom konaní, ale odporkyňa túto požiadavku ignorovala. Pre prípad úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania. Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP zo dňa 11.01.2016. Poukázala na znalecký posudok, v ktorom znalci zodpovedali všetky otázky súvisiace s pracovným úrazom. Zdôraznila, že v zmysle § 88 ods.1 zsp poistenec má nárok na úrazovú rentu ak v dôsledku pracovného úrazu došlo k poklesu jeho pracovnej schopnosti. V tejto súvislosti poukázala na závery znalcov, ktoré sú jednoznačné v tom zmysle, že nie je príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a poškodením zdravia a na str. 28 znaleckého posudku, kde je uvedené, že je vysoko pravdepodobné, že úraz urýchlil poškodzovanie, už predtým degeneratívnym a zápalovým procesom poškodeného zraku. Degeneratívny proces u navrhovateľa bol popísaný už v roku 1972 a v roku 1995 E.M. E. bola spôsobená podľa nálezov ložiskovým nedokrvením mozgu v parentiálnej oblasti v pravo a nebola následkom otrasu mozgu. Zároveň na str. 29 znaleckého posudku znalci vyslovili záver, že pri pracovnom úraze dňa XX.XX.XXXX u navrhovateľa nedošlo k takému poškodeniu mozgu, pri ktorom mohlo dôjsť k poškodeniu nervovo očných centier záhlavových lalokov mozgu alebo k porušeniu zrakových nervov. Na základe týchto záverov znalcov odporkyňa mala preukázané, že pracovný úraz zo dňa XX.XX.XXXX nebol príčinou poškodenia zraku navrhovateľa a z tohto dôvodu odporkyňa nevykonala ďalšie dokazovanie. Na záver uviedla, že zo znaleckého posudku nesporne vyplýva, že z dôvodu nedostatku predchádzajúcich lekárskych vyšetrení nie je možné objektívne zdokumentovať zdravotný stav navrhovateľa pred úrazom a preto znalci v posudku uvádzajú termín vysoká pravdepodobnosť. Právny zástupca navrhovateľa v reakcii na prednes zástupcu odporkyne uviedol, že navrhovateľ pred úrazom XX rokov pracoval v Y. prevádzke bez akýchkoľvek PN v plnom výkone a až potom po pracovnom úraze už nemohol vykonávať svoju pôvodnú prácu. Právny zástupca navrhovateľa v tejto súvislosti poukázal aj na bodové hodnotenie, ktoré znalci uviedli v posudku pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia pre stratu zraku. Znalci uviedli toto zdôvodnenie: u navrhovateľa došlo v poúrazovom období k prehĺbeniu poruchy zraku. Vzhľadom k okolnostiam predmetného úrazu je vysoko pravdepodobné, že na prehĺbení poruchy zraku sa podieľal aj úraz, preto z odborného hľadiska navrhujeme priznať položku strata zraku (rozsah bodov 0 - 1800). Stanovenie počtu bodov je komplikované tým, že v anamnéze existujú dve okolnosti, ktoré poukazujú na predchádzajúce zrakové postihnutie, prekonané zápalové ochorenie a degeneratívne ochorenie, ktoré bolo potvrdené aj našim vyšetrením. Tieto okolnosti sme plne zohľadnili pri stanovení výšky bodového hodnotenia. Zástupca odporkyne k návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na ďalšie dokazovanie uviedla, že pokiaľ navrhovateľ nebol spokojný s uvedeným znaleckým posudkom mohol si dať vypracovať svoje znalecké posúdenie zdravotného stavu a v prípade rozporov by to SP musela riešiť. Podľa názoru odporkyne znalecký posudok odpovedá dostatočne na všetky otázky súvisiace s pracovným úrazom navrhovateľa a poškodením zdravia a jednoznačne z neho vyplýva, že nie je tu príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a poškodením zdravia navrhovateľa. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 -percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 /ďalej len „ pokles pracovnej schopnosti“/. Podľa ods. 3 prvá veta cit. ust. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnení pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 cit. zákona. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe priložených lekárskych správ, hlásení o pracovnom úraze resp. choroby z povolania a ostatných údajov zo zdrav. Dokumentácie poškodeného, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení. Posúdenie poklesu pracovnej schopnosti vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár SP príslušnej pobočky a posudkový lekár SP ústredia. Príloha č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. obsahuje zoznam chorôb z povolania. Posudkový lekár pri posudzovaní choroby z povolania pre účely invalidity, posúdi túto chorobu ako každú inú, podľa závažnosti funkčných orgánových nálezov uvedených v Prílohe č. 4 cit. zákona a určí percentuálnu mieru poklesu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť nielen vo vzťahu k doterajšiemu zamestnaniu. Je zásadný rozdiel v tom, na aký účel posudkový lekár zdravotný stav posudzuje, či predmetom posudzovania je invalidita - dávka dôchodkového poistenia alebo úrazová renta - dávka úrazového poistenia. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely priznania úrazovej renty sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodeného skúma výlučne vo vzťahu k schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca t.j. presne to zamestnanie, z výkonu, ktorého mu vznikla choroba z povolania. Prístup posudkových lekárov k určeniu percentuálnej miery poklesu vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca je teda úplne odlišný, pretože obvyklé percento hodnotenia býva zásadne vyššie, ak sa poškodený už vôbec nevráti na výkon doterajšieho zamestnania. Na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty posudkovým lekárom SP pobočka Rožňava posúdil zdravotný stav navrhovateľa v posudku zo dňa 26.10.2015 so záverom, že navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88 lebo v dôsledku pracovného úrazu má 0 % mieru poklesu pracovnej schopnosti. Táto lekárska správa bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a bola citovaná aj v tomto rozhodnutí. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou SP-ú so sídlom v Poprade v posudku zo dňa 18.02.2016, ktorý potvrdil závery predchádzajúceho posudku. Posudková lekárka v posudku uviedla, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX utrpel pracovný úraz, pre ktorý bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení v V. (XX.X.XXXX - 1.6.2007) s potvrdenou aktuálnou diagnózou - ľahký otras mozgu s prítomnosťou ďalších onemocnení staršieho dáta - choroba vysokého tlaku, dvojité videnie a výpadok zorných polí na oboch očiach Y.. Prevedené neurologické vyšetrenie v čase hospitalizácie nepotvrdilo žiadne závažné neurologické ochorenie, CT vyšetrenie mozgu a lebky so záverom normálny nález na mozgu a lebke. Očné vyšetrenie popisuje atrofiu papily optického nervu, ale aj zmeny na očnom pozadí v súvislosti s chorobou vysokého tlaku. V závere lekárskej správy z hospitalizácie je dokumentované, že poruchy zraku - E.M. E., ako aj nepriaznivý vízus je staršieho dáta v súvislosti s atrofiou optického nervu obojstranne a so stavom po prekonanom L. S. G. v O. I. (v zdravotnej dokumentácii sú uvádzané tieto poruchy so zhoršeným vízom už v roku 1969 a následné zhoršenie vízu v roku 1996). Tak isto i ďalšia hospitalizácia a neurologickom oddelení v G. 10.10 - 19.10.2007, vrátane prevedeného MR vyšetrenia mozgu nepotvrdila posttraumatické zmeny mozgu v oblasti zrakového centra. U posudzovaného sa počas tejto hospitalizácie objavil aj prechodný Q. E. N., ktorý bol po konzultácii s psychiatrom preliečený a zlepšený. Následne po hospitalizácii prevádzané opakované očné vyšetrenie (3.12.2007) kde je popisovaná výrazná drúzovitá formácia optického nervu, viac vľavo, čo očný lekár považuje za významný faktor zhoršenia zraku. Bola doporučená liečba a nasledujúce očné vyšetrenie zo dňa 22.4.2008 dokumentuje, že došlo k zlepšeniu hemodyamických parametrov. Očný lekár ďalej píše, že vzhľadom k prítomnosti veľkých drúz v oblasti terča zrakového nervu, nemožno očakávať nejaké výrazné zlepšenie vízu (vysvetlenie - drúzy zrakového nervu chápeme ako nahromadenie odpadového materiálu v zrakovom nerve). Sú geneticky podmienené - nie úrazovo. Tak je to aj v tomto prípade, kedy prítomnosť drúz v terči zrakového nervu a následného zhoršenia vízu nemožno považovať za následok úrazu, ktorý utrpel posudzovaný. Drúzy vznikajú v dôsledku degeneratívnych zmien a ich počet sa postupne navyšuje. Keďže degeneratívne zmeny u posudzovaného boli po prvý krát diagnostikované už v roku 1969 a následne potvrdené v roku 1972 počas hospitalizácie, je takmer isté, že pokračovanie novotvorby degeneratívych drúz je v súvislosti s dlhodobou degeneratívnou poruchou zrakového nervu a nie v súvislosti s prekonaným úrazom. Na základe dostupných vyšetrení zo zdravotnej dokumentácie nie je úplne jasný charakter a rozsah zrakovej poruchy posudzovaného pred predmetným úrazom. Chýba objektívny korelát dynamiky zrakovej poruchy (zrakovej ostrosti a poruchy perimetra zrakového poľa od roku 1972 až do obdobia kedy utrpel úraz). Kompletný nález očného vyšetrenia je len z júna 1972, kedy bol hospitalizovaný na J. H. v G. s diagnózou poškodenie zrakového nervu obojstranne. Bola popisovaná obojstranná M. Q. J.. V súvislosti s týmito skutočnosťami preto nie je možné (prakticky až nemožné) sa jednoznačne vyjadriť v akom rozsahu sa podieľal úraz na zhoršení zrakovej ostrosti a perimetra, avšak možno jednoznačne konštatovať, že predmetný úraz hlavy nebol podstatnou príčinou, ktorá viedla k uvedenému poškodeniu zraku (viď znalecký posudok č. 78/2013), nakoľko degeneratívny proces u poškodeného je popisovaný už v roku 1972 a taktiež atrofia oboch zrakových nervov popísaná aj v roku 1995. Posudkový lekár preto nesúhlasí s názorom právneho zástupcu, v tom zmysle, že je problematické sa jednoznačne vyjadriť v akom rozsahu sa podieľal úraz na zhoršení zdravotného stavu, čím podľa jeho názoru s pojmom vysoká pravdepodobnosť neznamená negáciu tej skutočnosti, že prekonaný úraz sa spolupodieľal na zhoršovaní zraku, ale práve naopak, je presvedčený, že je potvrdením základu, že úraz spôsobil uvedené poškodenie zdravia a je aj preukázaním príčinnej súvislosti. Posudkový lekár opakovane konštatuje, že tak ako to prezentuje právny zástupca posudzovaného (jeho hodnotenie je čisto administratívne a laické, nie je medicínsky podložené odbornými vedomosťami, ktorými disponuje v širokej miere posudkový lekár), Treba tiež pripomenúť, že v súvislosti so zhoršením zraku u posudzovaného, neboli vôbec vyhodnotené ani ďalšie onemocnenia, na ktoré sa posudzovaný lieči, ktoré zhoršujú vízus bez ohľadu na prekonaný úraz, ako je choroba vysokého tlaku glaukóm, ktorý je popisovaný na oboch očiach, multiinfarktové neúrazové postihnutie mozgu aterosklerotické zmeny na cievach súvisiace s vekom atď. ktoré sú popisované pri viacerých odborných vyšetreniach. Po dôkladnom preštudovaní všetkých doložených lekárskych správ, vrátane vyhodnotenia záverov znaleckého posudku, posudkový lekár konštatuje, že predmetný úraz - ľahký otras mozgu neovplyvňuje a neovplyvňoval pracovnú schopnosť pre účely priznania úrazovej renty. V závere hodnotenia zdravotného stavu posudkový lekár poukazuje aj na tú skutočnosť, že z jeho strany boli dôsledne dodržané všetky ust. v § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní právny zástupca posudzovaného. Ďalej posudkový lekár uvádza, že ak nevzhliadne rozpor v skutkovom (t. j. medicínskom a právnom) stave nie je povinný nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie tak, ako to požaduje právny zástupca posudzovaného. Právny zástupca v opravnom prostriedku zo dňa 11.1.2016 nesprávne uvádza diagnózy v súvislosti s postihnutím zraku (akcelerácia zrakových nervov - správne znenie diagnózy je akcelerácia M. L. J. obojstranne), ktoré uvádza znalecký posudok č. 78/2013 a na ktorý sa odvoláva. Ďalej na strane č. 1 je nesprávne uvedený aj dátum vzniku úrazu (správny dátum úrazu je XX.X.XXXX). Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Právny zástupca navrhovateľa v priebehu administratívneho ako aj súdneho konania navrhoval ďalšie dokazovanie na odstránenie rozporu medzi názorom posudkového lekára a závermi znaleckej organizácie. Na otázku súdu akým spôsobom by malo byť vykonané dokazovanie právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že je potrebné, aby SP vyžiadala od osoby uvedenej v znaleckom posudku aby zodpovedala na otázky, ktoré sú uvedené v opravnom prostriedku t. j. na akom základe dospeli znalci k jednoznačnej špecifikácii diagnóz, ktoré mali spôsobiť pracovný úraz a bližšie objasnenie pojmu vysokej pravdepodobnosti t. j. či sa jedná o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou prípadne stanoviť túto pravdepodobnosť v percentách. Súd porovnal závery posudkových lekárov a závery znaleckej organizácie a dospel k záveru, že medzi nimi nie sú žiadne rozpory. Posudkoví lekári v posudkoch vychádzali okrem lekárskych správ aj zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že pracovný úraz hlavy nebol podstatnou príčinou, ktorá viedla k uvedenému poškodeniu zraku, nakoľko degeneratívny proces - G. M. J. Q. bola u poškodeného popisovaná už v r. 1972, kedy bol aj liečený K. na neurologickej klinike a tiež táto M. oboch zrakových nervov bola popisovaná aj v r. 1995. Je však vysoko pravdepodobné, že úrazový dej urýchlil progredujúce poškodzovanie zrakového nervu, už predtým poškodeného degeneratívnym a zápalovým procesom. U poškodeného pri pracovnom úraze dňa XX.X.XXXX nedošlo k takému poškodeniu mozgu, pri ktorom mohlo dôjsť k poškodeniu nervovo-očných centier v záhlavových lalokoch mozgu, alebo k porušeniu zrakových nervov. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie, pretože vychádzajúc zo znaleckého posudku takéto dokazovanie je prakticky nemožné. Súd posúdil napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním a zistil, že odporkyňa postupovala správne v zmysle citovaných právnych predpisov a navrhovateľ nesplnil podmienku miery poklesu pracovnej schopnosti. Súd posúdil aj posudky posudkového lekára a zistil, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľom bolo vykonané objektívne, komplexne a vychádza z príslušných odborných lekárskych nálezov zo znaleckého posudku vyhotoveného 4 znalcami: S.. Z. N., S.. N. H., S.. J. S., K.., O..S.. Z.. K. H., K.. a aktívne sa podieľal na ňom aj S.. K.F., K.. (Q., prednosta Q. H., W. J. S.). Znalci v posudku posudzovali zdravotný stav navrhovateľa v súvislosti s pracovným úrazom. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nemal úspech a preto mu súdu nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.