Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 52Cbi/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200400 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200400.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XXX, W. proti žalovanému JUDr. Ľudovít Paulovič, SKP úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, „v konkurze" so sídlom Bystrinská 2, 985 01 Kalinovo, SR, IČO: 00 196 029 o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty takto r o z h o d o l : I. Žalovaný je povinný vylúčiť nákladné vozidlo I. - I., EČV V. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“, 985 01 Kalinovo, IČO:00 196 029 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného ako správcu konkurznej podstaty vylúčiť nákladné vozidlo I. I., EČV:V. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“. Žalobca si v návrhu uplatnil k nákladnému vozidlu vlastnícke právo s odôvodnením, že ho nadobudol v dobrej vôli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2014 od vtedajšieho majiteľa I. H., Y. XXX. Uviedol, že v písomnom stanovisku z 7.1.2016, ktorým reagoval na oznámenie správcu konkurznej podstaty, aby vrátil do konkurznej podstaty predmetné vozidlo reagoval tým, že vozidlo bolo vyrobené v r. 1989 a od marca 2014, kedy ho začal využívať naň vynaložil nielen vyplatenie kúpnej ceny, ale aj nemalé finančné prostriedky potrebné na opravu vozidla vrátane vlastnej fyzickej práce. Uviedol, že nákladné vozidlo maximálne zhodnotil a v prípade, že by tak nekonal, t. j. nevynaložil potrebné investície do uvedeného vozidla, nemalo by v súčasnosti už žiadnu hodnotu. Spojazdnenie a súčasný funkčný stav uvedeného 27 ročného vozidla je výsostne jeho zásluhou, preto v prípade, ak súd jeho žiadosti nevyhovie, bude nútený všetky vynaložené finančné prostriedky v plnom rozsahu uplatniť voči majetku v konkurznej podstate úpadcu. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.05.2016 v ktorom uviedol, že v priebehu konkurzného konania boli podané návrhy správcu konkurznej podstaty proti žalovanému KALINOVČAN, spol. s r.o. o určenie odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu v počte 6 žalobných návrhov. Spojené súdne konanie o odporovacích návrhoch, vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51Cb/147/1999 bolo právoplatne skončené ku dňu 13.04.2015. Do právoplatného skončenia konania o odporovacích žalobách sa na hmotný majetok, ktorý tvoril predmet odporovacieho konania vzťahoval zákaz prevodu tohto majetku na tretie osoby, ktorý uložil Krajský súd v Banskej Bystrici predbežným opatrením č. k. 51Cb/147/1999-65 zo dňa 07.03.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2001. Konatelia spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. v každom jednotlivom prípade prevodu hmotného majetku, ktorý podliehal zákazu podľa zmieneného predbežného opatrenia na tretie osoby vykonali právny úkon, ktorý je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 76 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) od počiatku postihnutý absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie. Absolútne neplatný právny úkon nezakladá žiadne právne účinky vo vzťahu k prevodu vlastníctva, ku ktorému smeroval jeho účel. Podľa výroku rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013 sú všetky odporované kúpne zmluvy voči konkurzným veriteľom úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ neúčinné. Právnym následkom úspešnej odporovateľnosti je povinnosť dotknutých vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo k predmetu neúčinných kúpnych zmlúv vrátiť do konkurznej podstaty všetko, o čo sa majetok úpadcu neúčinnými právnym úkonmi ukrátil. 3. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/41/2009 zo dňa 20.08.2009 a uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli kúpne zmluvy vyhlásené za neúčinné je pre správcu konkurznej podstaty záväzný tým, že správca konkurznej podstaty je povinný zapísať majetok protiprávne prevedený do vlastníctva tretích osôb a vykonať jeho speňaženie. Ak však vydanie takéhoto majetku z neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty nie je dosť dobre možné, napr. pre zničenie alebo opotrebovanie majetku alebo v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu, musí byť do podstaty vydaná náhrada obdobne, ako je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Pre povinnosť vydať plnenie, majetok alebo náhradu za neho späť do konkurznej podstaty nemá právny význam či ten, čo plnenie získal bol v dobrej viere, alebo nie. Ten kto ušlé plnenie vydáva do konkurznej podstaty má právo na náhradu nákladov, ktoré na ušlé plnenie vynaložil. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 75/2010-18. 4. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností podaním zo dňa 15.12.2015 oznámil žalobcovi, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013 bol zákonným postupom správcu konkurznej podstaty s účinnosťou ku dňu 14.04.2015 do konkurznej podstaty úpadcu zapísaný hnuteľný majetok, ktorý navrhovateľ nadobudol v rozpore so súdom uloženým zákazom prevodu vlastníctva. Na žiadosť žalovaného následne príslušný dopravný inšpektorát vykonal blokáciu možnosti následného prevodu vlastníctva označeného majetku na ďalšiu osobu. 5. Tvrdenie žalobcu, že Traktor nadobudol do vlastníctva v dobre viere od predávajúceho I. H. v presvedčení, že predávajúci ako vlastník je oprávnený s predávanou vecou narábať bez obmedzenia žalovaný označil za právne irelevantné. Uviedol, že k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/10 zo dňa 10.02.2010 v ktorom poukázal na zásadu rímskeho práva nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Nie je možné platne nadobudnúť vlastnícke právo, ak subjekt od ktorého sa odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti toto právo nikdy nenadobudol a teda ho nemohol ani platne previesť. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/96/1995 a uviedol, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať každý. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti ex offo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, a preto ani nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa, a to aj v prípade, keď vec nadobudol dražbou z majetku tretej osoby. Rovnako nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. 6. V podaní doručenom krajskému súdu dňa 6.6.2016 žalovaný uviedol, že bola zákonným spôsobom naplnená právna domnienka podľa ust. § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), svedčiaca v prospech v súčasnosti už nezvratného sporného zápisu majetku do konkurznej podstaty vzhľadom k tomu, že opakované podanie vylučovacej žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, ktorá už bola súdom určená, zákon nepripúšťa. Uviedol, že vzhľadom na absolútnu výlučnosť oprávnenia správcu pre nakladanie s majetkom konkurznej podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV nie je prijateľný právny výklad, ktorý by zdôvodňoval podľa zákona neprípustnú ďalšiu dispozíciu s majetkom konkurznej podstaty zo strany tretej osoby, a to bez ohľadu na jej nevedomosť o konkurze a dobromyseľnosť. Pripustením extenzívnych tvrdení žalobcu o právnych účinkoch namietaných v konaní v súvislosti s následnými prevodmi časti majetku zapísaného do konkurznej podstaty na ďalšie osoby by bola v závažnej miere spochybnená všeobecne uznávaná právna doktrína procesnej a hmotnoprávnej autonómie nakladania s majetkom konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania, do ktorého môže zasahovať len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha, a to v rámci tohto konania. Osobitný právny význam pre prioritnú aplikáciu ust. § 19 ods. 1 a 2 ZKV má ust. § 66e ods. 2 ZKV, ktoré stanovuje prioritnú nadradenosť použitia ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnaní pred ustanoveniami iných všeobecno-záväzných predpisov, pokiaľ upravujú právne vzťahy odlišne od zákona o konkurze a vyrovnaní. V uvedenej aplikačnej a výkladovej kontinuite sú neakceptovateľné účelové tvrdenia žalobcu o prelomení konkurzného režimu vzhľadom na dobromyseľnosť nového vlastníka s poukazom na možné vydržanie vlastníckeho práva a pod. K podaniu žalovaný priložil listinné dôkazy: oznámenie správcu o zápise hnuteľného hmotného majetku do konkurznej podstaty zo dňa 04.09.2000 v rozsahu, ktorý vyplýva z prílohy k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999, žiadosť právneho zástupcu spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. adresovanú Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.09.2001 o určenie lehoty na podanie vylučovacej žaloby, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/280/99-709 zo dňa 21.09.2001 o uložení povinnosti spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. na podanie vylučovacej žaloby, vylučovaciu žalobu žalobcu Kalinovčan, s.r.o. zo dňa 25.10.2001, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.03.2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/106/03 zo dňa 18.02.2004 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51Cb/147/99 zo dňa 07.03.2000. 7. Krajský súd vykonal pojednávanie vo veci dňa 6.3.2017. Prítomný žalobca nebol zastúpený právnym zástupcom, preto súd prihliadal len na podania vykonané do nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, kedy zastúpenie advokátom vo veci povinné nebolo. 8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že navrhuje podanú žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedol v písomných vyjadreniach v podanej žalobe, nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej veci podanej žaloby nepožíva podľa názoru žalovaného právnu ochranu, lebo zasahuje do ochrany majetku konkurznej podstaty v zmysle ZKV, s ktorým majetkom je výlučne podľa § 14 ods. 1 písm. a/ oprávnený nakladať SKP. Poukázal na skutočnosti, ktoré preukázal predložením listinných dôkazov doručených súdu v prílohe podania zo dňa 6.6.2016, kde bolo preukázané, že sa jedná o hnuteľnú vec, ktorá bola zapísaná do konkurznej podstaty ku dňu 4.9.2000 a od tohto dátumu ide o majetok podliehajúci konkurzu, ku ktorému nemôže vykonávať žiadne dispozičné právo tretia osoba. Akýkoľvek iný výklad je v rozpore s ustanoveniami ZKV z hľadiska ochrany majetku konkurznej podstaty, pričom ZKV v ust. § 66e ods. 2 nepripúšťa aplikáciu všeobecno-záväzných predpisov, ktoré upravujú prevodné právne úkony vo vzťahu k majetku konkurznej podstaty iným spôsobom než je postup upravený v ZKV podľa § 27. Aplikácia všeobecno-záväzných predpisov, či už Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva predstavuje kolíziu so ZKV, kde ZKV má jednoznačne nadradené postavenie a z tohto dôvodu je aplikácia všeobecno-záväzných predpisov vylúčená. Vzhľadom na stav, keďže predmetom nadobudnutia vlastníckeho práva zo strany žalobcu je úkonom ukracujúcim konkurznú podstatu navrhol, aby takémuto právnemu úkonu nebola priznaná súdna ochrana a podaná žaloba zamietnutá. 9. Súd vykonal dokazovanie Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom ako kupujúcim a I. H. ako predávajúcim dňa 27.2.2014, technickým preukazom motorového vozidla, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/280/99-4865 zo dňa 15.03.2016, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51Cb/147/99 zo dňa 07.03.2000, vyjadrením Okresného riaditeľstva PZ v U., Okresný dopravný inšpektorát V. zo dňa 13.8.2015, evidenčnou kartou vozidla EČV: V. I. I., oznámením správcu o zápise hnuteľného hmotného majetku do konkurznej podstaty zo dňa 04.09.2000 v rozsahu, ktorý vyplýva z prílohy k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999, žiadosťou právneho zástupcu spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. adresovanou Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.09.2001 o určenie lehoty na podanie vylučovacej žaloby, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/280/99-709 zo dňa 21.09.2001 o uložení povinnosti spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. na podanie vylučovacej žaloby, vylučovacou žalobou žalobcu Kalinovčan, spol. s r.o. zo dňa 25.10.2001, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.03.2003, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/106/03 zo dňa 18.02.2004, ako aj obsahom celého súdneho spisu. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 51Cb/147/99 zo dňa 07.03.2000 zakázal žalovanému KALINOVČAN spol. s r. o., aby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej previedol na inú osobu vlastnícke právo k nehnuteľným a hnuteľným veciam okrem iného aj k vozidlu, ktorý je predmetom konania. Uložil žalovanému KALINOVČAN spol. s r. o., aby sa do právoplatného skončenia konania o neúčinnosť kúpnej zmluvy zdržal konania, ktoré smeruje k zmene vlastníctva. 11. KALINOVČAN spol. s r. o. v podaní zo dňa 12.09.2001 doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici žiadosť, aby ho súd vyzval na podanie žaloby proti správcovi o určenie, že hnuteľné veci vrátane Traktora nepatria do konkurznej podstaty úpadcu. 12. Uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/2820/99-709 zo dňa 21.09.2001 uložil krajský súd obchodnej spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o., aby do 30 dní od rozhodnutia podala na krajskom súde žalobu proti správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie vecí: hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok, identifikovaných v prílohe č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999 v hodnote 20.830.930,70,- Sk z konkurznej podstaty. 13. Žalobou zo dňa 25.10.2001 sa žalobca KALINOVČAN spol. s r. o., IČO: 36 033 847 domáhal v konaní sp. zn. 28Cbi/332/01, aby súd určil, že veci zapísané do konkurznej podstaty úpadcu PD Kalinovo, IČO: 09 196 029 hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok, identifikovaných v prílohe č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999 v hodnote 20.830.930,70,- Sk sú z konkurznej podstaty vylúčené. 14. Uznesením krajského súdu sp. zn. 28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.03.2003 bolo konanie o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu, a to hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok identifikovaných v prílohe č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999 v hodnote 20.830.930,70,- Sk zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu. Uznesenie bolo potvrdené zo strany Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/106/03 zo dňa 18.02.2004 a právoplatnosť nadobudlo dňa 01.04.2004. 15. Žalobca I. I. V. nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 27.2.2014 od občana I. H., bytom Y. XXX za kúpnu cenu 2.150,--eur. 16. Okresné riaditeľstvo PZ v U., Okresný dopravný inšpektorát V. oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti zo dňa 31.7.2015 bolo nákladné motorové vozidlo I. I. V. (predtým W.) zablokované. 17. Žalovaný oznámením zo dňa 15.12.2015 oznámil žalobcovi, že nákladné vozidlo zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. 18. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty podal dňa 18.12.2015 Krajskému súdu v Banskej Bystrici správu, v ktorej oznámil súdu postup správcu podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV v nadväznosti na zistený hnuteľný majetok, ktorý bol v oznámenom rozsahu zapísaný do konkurznej podstaty na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51Cb/147/99 zo dňa 13.10.2013 s účinnosťou zápisu ku dňu 14.04.2015. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51-24K/280/1999-4865 zo dňa 15.03.2016 uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu o vylúčenie hnuteľného majetku (predmetného vozidla) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ proti žalovanému s upozornením, že v prípade ak žaloba nebude podaná v lehote určenej súdom, predpokladá sa, že vec bola zahrnutá v súpise konkurznej podstaty úpadcu oprávnene. 20. Žalobca prevzal citované rozhodnutie krajského súdu dňa 29.3.2016 a žalobu o vylúčenie hnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty doručil krajskému súdu v určenej 30 dňovej lehote. 21. Z evidenčnej karty vozidla I. I. EČV V. (pôvodné W.) vyplýva, že súčasným vlastníkom držiteľom vozidla je žalobca, od 2.8.1989 do 2.12.2004 Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, od 2.12.2004 do 22.3.2007 KALINOVČAN spol. s r. o. od 22.3.2007 do 23.1.2008 AGRO RÁTKA - S, s. r. o., od 23.1.2008 do 5.2.2008 S. X., od 5.2.2008 do 4.2.2011 C. D. a od 4.2.2011 do 7.3.2014 I. H.. 22. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom pre konkurzné konanie vedené na úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ (ďalej len ZKV), súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. 23. Podľa § 16 ods. 4 ZKV, právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 24. Podľa § 66e ods. 1 ZKV, na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 66e ods. 2 ZKV, ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. 26. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 27. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 28. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). 29. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 30. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 170/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 32. Podľa § 90 ods. 1 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 33. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí. 34. Súd prvej inštancie v konaní preskúmaval, či žalobca splnil procesné podmienky Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorými si vlastník môže uplatniť nárok na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a zároveň súd ako prejudiciálnu otázku riešil, či žalobca nadobudol vlastnícke právo ku hnuteľnej veci, ktorej vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty si v konaní uplatnil. 35. Z procesného hľadiska postupoval súd v súlade s ust. § 470 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto súd prihliadal k žalobe podanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy právne zastúpenie nebolo povinné, avšak poučil žalobcu, že podľa § 90 ods. 1 a 2 CSP v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzom musí byť strana zastúpená advokátom, inak súd na jej podania neprihliada. Keďže žalobca po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku už žiadne vyjadrenia v spore neprezentoval, súd vychádzal iba z jeho úkonov, ktoré urobil pred nadobudnutím účinnosti CSP, kedy ešte zastúpenie advokátom vo veci povinné nebolo. 36. Ako súd zistil, žalobca podal žalobu o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty v 30-dňovej lehote určenej Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 51-24K/280/99-4865 zo dňa 15.03.2016. Z uvedeného dôvodu má súd prvej inštancie za to, že si právo na vylúčenie veci v zmysle § 19 ods. 2 ZKV uplatnil riadne a včas. 37. Následne súd preveroval, či v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní bolo prípustné podanie excidenčnej žaloby k nákladnému vozidlu. Správca konkurznej podstaty totiž v priebehu konania ako žalovaný rozšíril svoju obranu o tvrdenie, že podanie excidenčnej žaloby žalobcom už nie je prípustné z dôvodu, že v konkurze vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo konanie o vylúčení predmetného majetku z konkurznej podstaty prebiehalo, a preto opätovné konanie nie je prípustné. S týmto záverom sa konajúci súd nestotožnil. 38. Primárne zo spisového materiálu vyplýva, že subjektom ktorý sa domáhal vylúčenia nákladného vozidla zo súpisu konkurznej podstaty v konaní sp. zn. 28Cbi/332/01 bol subjekt KALINOVČAN spol. s r. o., ktorý bol na podanie takej to žaloby vyzvaný uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/2820/99-709 zo dňa 21.09.2001 ako pôvodný nadobúdateľ hnuteľných vecí, ktoré nadobudol od úpadcu na základe kúpnych zmlúv, ktoré boli neskôr rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51Cb/147/99 zo dňa 10.10.2013 vyhlásené za neúčinné. Zákon o konkurze a vyrovnaní pritom nevylučuje, že k tej istej veci podajú vylučovaciu žalobu viaceré subjekty, ktoré sa paralelne domnievajú, že im svedčí právo, či už vlastnícke, alebo iné právo, na základe ktorého by mali nárok na vylúčenie predmetnej veci zo súpisu konkurznej podstaty. Zákon o konkurze a vyrovnaní tiež neupravuje lehotu, v ktorej je správca konkurznej podstaty povinný oznámiť súdu, že zistil, že vec sa nachádza u tretej osoby, teda lehotu v ktorej je nutné vyzvať držiteľa veci na podanie vylučovacej žaloby. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty v podaní doručenom súdu dňa 12.05.2016 uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013 bol zákonným postupcom správcu konkurznej podstaty podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV s účinnosťou ku dňu 14.04.2015 do konkurznej podstaty úpadcu zapísaný hnuteľný majetok, ktorým je v prejednávanom prípade nákladné vozidlo. V logickej následnosti krokov zároveň žalovaný požiadal príslušný dopravný inšpektorát, aby vykonal blokáciu možností následného prevodu vlastníctva k nákladnému vozidlu a žalobcovi podaním zo dňa 15.12.2015 oznámil, že nákladné vozidlo bolo zaradené do súpisu konkurznej podstaty. Tento postup správcu bol v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože žalobca ako držiteľ veci musí byť v zmysle § 19 ods. 2 ZKV vyzvaný podať proti správcovi vylučovaciu žalobu. A to aj v prípade, ak vzhľadom na totožnú hnuteľnú vec súd rovnakým postupom vyzve na podanie vylučovacej žaloby iné subjekty, ktoré sa zhodne domnievajú, že majú k danej veci právo oprávňujúce na vylúčenie veci z podstaty. Preto nie je v rozpore s ustanoveniami Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak bol na podanie vylučovacej žaloby na základe oznámenia správcu konkurznej podstaty žalobca vyzvaný na jej podanie napriek tomu, že s vylučovacou žalobou vzhľadom na neuspel v dôsledku zastavenia konania o vylúčenie veci v roku 2003 subjekt KALINOVČAN, spol. s r.o. 39. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol správne vyzvaný na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, do ktorého bol tento majetok zapísaný správcom ku dňu 14.04.2015, súd ďalej zisťoval, či žalobcovi svedčí také právo, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty. 40. V konaní nebola sporná skutočnosť, že pôvodný predávajúci spoločnosť KALINOVČAN spol. s r.o. sa vlastníkom prevádzaného vozidla nestal, a to na základe toho, že súd rozhodol o neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou mal tento majetok nadobudnúť od úpadcu. V zmysle §16 ods. 4 ZKV sa však rozhodnutím súdu stali kúpne zmluvy neúčinnými iba voči konkurzným veriteľom a nie voči tretím osobám, teda ani voči tretím osobám, na ktoré bol majetok prevedený. Neúčinnosť právneho úkonu v dôsledku odporovacej žaloby je v Zákone o konkurze a vyrovnaní upravená výslovne voči konkurzným veriteľom a nepôsobí proti všetkým (erga omnes) Voči tretím osobám (ktoré nadobudli majetok od KALINOVČAN spol. s r.o.) preto rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu nepôsobí, takže ho mohli od neho nadobudnúť. 41. Ako súd zistil, hnuteľnú vec nákladné vozidlo I. I. súčasné EČV V. nadobudol žalobca Kúpnou zmluvou z 27. 2.2014 od predávajúceho - občana I. H., za kúpnu cenu 2.150,--eur. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca nemal pri uzavretí kúpnej zmluvy postavenie podnikateľa, preto kúpna zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka. 42. Na rozdiel od Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka je možné nadobudnúť vec iba od vlastníka, pretože Občiansky zákonník pri prevode vlastníctva na základe kúpnej zmluvy vychádza z rímskej zásady „nikto na druhého nemôže previesť viac práv, než sám má“. Občiansky zákonník však upravuje aj iné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, než len kúpnou zmluvou. V zmysle § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Jednou zo skutočností ktorú zákon ustanovuje ako predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva v ust. § 134 ods. 1 OZ je vydržanie. Oprávnený držiteľ hnuteľnej veci sa stáva jej vlastníkom vydržaním, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov. 43. Súd preto u žalobcu a vzhľadom na krátkosť držby veci žalobcom aj u jeho právneho predchodcu skúmal, či boli naplnené predpoklady vydržania, ktorými je dobromyseľnosť pri nadobudnutí vydržanej veci, ako aj uplynutie doby troch rokov, ktorá je predpísaná pre dobu vydržania pri hnuteľných veciach. Dobromyseľnosť sa musí týkať presvedčenia, že vec nadobudol jej držiteľ zákonným spôsobom do svojho vlastníctva. 44. Keďže právny predchodca žalobcu I. H. mal podľa údajov v evidenčnej karte vozidlo v nerušenej držbe od 4.2.2011 do 7.3.2014 a súd nemal za preukázané, že by v tejto držbe nebol dobromyseľný, vlastníctvo k nákladnému vozidlu ako k hnuteľnej veci nadobudol podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydržaním. Bol preto oprávnený previesť svoje vlastnícke právo na žalobcu, ktorý bol tiež ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci dobromyseľný. Nákladné vozidlo preto nadobudol žalobca v dobrej viere, že ho nadobúda do vlastníctva. 45. V tejto súvislosti poukazuje súd na ustanovenie § 130 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Keďže žiaden z predchádzajúcich držiteľov, ani žalobca neboli vo svojej držbe rušení až do výzvy na podanie vylučovacej žaloby, súd prihliadol k domnienke, že ich nerušená držba bola oprávnená. 46. Z uvedeného má konajúci súd za to, že nebolo preukázané, že by žalobca nadobudol vozidlo kúpnou zmluvou s vedomím, že ho nadobúda od osoby ktorá nie je oprávnená na predaj nákladného vozidla. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nadobudol nákladné vozidlo v dobrej viere, počas držby považoval vozidlo za svoje vlastníctvo a tak k nemu aj pristupoval, čo je zrejmé aj z investícii, ktoré do tohto vozidla vložil. 47. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 10.05.2016 správne poukázal na skutočnosť, že následkom úspešnej odporovateľnosti kúpnych zmlúv uzavretých úpadcom je správca povinný zahrnúť do konkurznej podstaty všetko, čo v dôsledku neúčinného právneho úkonu dlžníka ušlo z dlžníkovho majetku. Poukázal pritom aj na názor Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v rozhodnutí 6 Obo 41/2009 zo dňa 20.08.2009 pričom zdôraznil, že ak vydanie takéhoto majetku z neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty nie je dosť dobre možné, napr. pre jeho zničenie, alebo opotrebovanie majetku, alebo v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu, musí byť do podstaty vydaná náhrada obdobne, ako je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Citované rozhodnutie najvyššieho súdu SR tak potvrdzuje záver súdu, že prevod majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorým subjekt neoprávnene disponuje na tretiu osobu je z hľadiska práva možný. Jeho následkom však nie je odňatie uvedeného majetku tretej osobe (teda novému vlastníkovi) ako to tvrdí žalovaný, ale následkom je nárok správcu konkurznej podstaty na uplatnenie si náhrady za ušlý majetok obdobne ako pri bezdôvodnom obohatení. Vlastnícke právo tretej osoby, na ktorú bola vec z podstaty prevedená, je najsilnejším vecným právom, chráneným výslovne Ústavou Slovenskej republiky. 48. Rozhodnutie v neprospech žalobcu by podľa názoru súdu tiež bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 549/2015-33 z ktorého vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany sa musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, čo platí aj pre tento prípad, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto tipu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. Keďže žalobca je podľa zistení súdu dobromyseľným nadobúdateľom majetku, súd prihliadol na princíp všeobecnej spravodlivosti. Žalobca investoval do vozidla peňažné prostriedky s vedomím, že mu patrí. Bolo by voči nemu nespravodlivé, pokiaľ by nákladné vozidlo musel odovzdať do konkurznej podstaty, pričom to nebol žalobca, kto porušil povinnosti určené súdom. K porušeniu povinností prišlo zo strany nadobúdateľa týchto vecí od úpadcu, teda zo strany spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o., a preto prenášať zodpovednosť z tejto spoločnosti na žalobcu nie je spravodlivé, ale nemá to ani oporu v súčasnej právnej úprave. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k vozidlu vydržaním a preto rozhodol, že žalovaný je povinný predmetný hnuteľný majetok, ktorým je vozidlo vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty tak, aby žalobca ako jeho vlastník mohol k nemu nerušene vykonávať všetky práva vlastníka. 49. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP) a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.