Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200434 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200434.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX R., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22592-4/2016-BA zo dňa 15.03.2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca si žalobou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 29.07.2015 uplatnil nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04.07.2014 podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), v ktorej ako zamestnávateľa zodpovedného za chorobu z povolania označil G. X. s.r.o. G.. V prílohe žiadosti žalobca predložil Lekársky posudok o bolestnom spracovaný a vydaný podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“), ktorý dňa 09.07.2015 vyhotovil G.. O. E. (ďalej aj „lekársky posudok zo dňa 09.07.2015 vyhotovený ošetrujúcim lekárom“). Lekársky posudok v časti A hodnotenie bolestného obsahoval číselné označenie položiek podľa prílohy č. 1, časť I a III k zák. č. 437/2004 Z.z., diagnózy, hodnotenie v bodoch podľa § 9 cit. zákona č. 437/2004 Z.z. a zdôvodnenie nasledovne: položka 136d: priečna zlomenina proximálnej diafýzy ľavej ramennej kosti s posunom fragmentov ad latus, liečená operáciou, ohodnotená 100 bodmi, ktoré v lekárskom posudku posudzujúci lekár zvýšil z dôvodu bolestivejšieho spôsobu liečenia v zmysle § 9 ods. 5 a 6 cit. zákona o 50%, spolu 150 bodov a položka č. 232b: poúrazová paréza plexus brachialis vľavo - horný typ, ohodnotená 85 bodmi. Bolestné ošetrujúci lekár ohodnotil spolu 235 bodmi. Prvostupňový správny orgán vykonal kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, o čom bola spísaná Zápisnica dňa 30.10.2015, podľa ktorej výsledkom kontroly bodového hodnotenia bolo zistenie, že celkový počet bodov mal byť správne uvedený vo výške 150. Posudkový lekár nesúhlas s lekárskym posudkom o bolestnom zdôvodnil tým, že položka 136d s počtom bodom 100 zodpovedá nálezu po úraze a je správna, avšak bez zvýšenia o 1/2, pretože krátkodobé hnisanie kože v oblasti rany zvládnuté antibiotickou liečbou sa nepovažuje za komplikované hojenie v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a položka 235b s počtom bodov 85 zodpovedá stavu po úraze a je správna. Posudkový lekár však poukázal na § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo na končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, čo je v tomto prípade funkčná strata hornej končatiny a mala byť použitá položka 159a s počtom bodov 150. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti žalobcu o priznanie nároku za bolesť v dôsledku pracovného úrazu podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodol Rozhodnutím č. 10958-10/2015-BB zo dňa 04.11.2015 tak, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04.07.2014 v sume 2.574,- € určenej podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na doklady predložené žalobcom k žiadosti, ktorou si uplatnil nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, a to Oznámenie poistnej udalosti spísané 08.07.2014 zamestnávateľom G. X. s.r.o. G., ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy 14.07.2014, Záznam o registrovanom pracovnom úraze spísaný 04.07.2014, fotokópie lekárskych správ doručené 29.07.2015, Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystavený 09.07.2015 posudzujúcim lekárom G.. E., doručený 29.07.2015. V predmetnom lekárskom posudku z 09.07.2015 bola náhrada bolesti s poukazom na § 7-10 zák. č. 437/2004 Z.z. ošetrujúcim lekárom ohodnotená na 235 bodov. Ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že vykonal kontrolu bodového ohodnotenia s poukazom na § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že v posudku o bolestnom z 09.07.2015 je správne uvedená položka 136d - zlomenina ramennej kosti liečená operáciou, ale s počtom bodov 100, zvýšenie o 1/2 nie je správne, nakoľko hojenie bolo bez komplikácií. Položka č. 232b s počtom bodov 85 zodpovedá stavu po úraze a je správna. Na základe toho malo byť priznané celkovo 185 bodov, avšak podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo na končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, čo je v tomto prípade funkčná strata hornej končatiny a položka č. 159a s počtom bodov 150. Vzhľadom na uvedené náhradu za bolesť prvostupňový orgán verejnej správy určil vo výške 2.574,- € ako súčin počtu bodov 150 a sumy 17,16 € za 1 bod. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 04.11.2015 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal aplikáciu ust. § 9 ods. 7 zák. č. 347/2004 Z.z., poukazoval na ústavno konformný výklad predmetného ustanovenia, ako aj na to, že v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení môžu osoby uvedené v § 3 ods. 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku s tým, že kontrolou bodového hodnotenia nemožno rozumieť právo posudkového lekára meniť výšku priznaného bodového ohodnotenia. Vyslovil názor, že pokiaľ zistené skutočnosti nasvedčovali nedôvodnosti bodového hodnotenia bolestného vo výške 235 bodov mohla Sociálna poisťovňa podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. požiadať o vydanie kontrolného znaleckého posudku, ktorým by nezávislý znalec posúdil správnosť sporných otázok. Súčasne namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Žiadal priznať bodové ohodnotenie bolestného v celkovej výške 4.033,- €. 4. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým Rozhodnutím č. 22592-4/2016-BA zo dňa 15.03.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania vo veci uplatneného nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu. Poukázal na to, že posudková lekárka žalovaného po dôkladnom preskúmaní zdravotnej dokumentácie poškodeného (žalobcu) a za jeho osobnej účasti vyhotovila dňa 11.02.2016 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, pričom o tomto úkone bola vyhotovená zápisnica. V predmetnej zápisnici posudková lekárka žalovaného zdôvodnila nesúhlas s bodovým hodnotením uvedeným v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára z 09.07.2015 s tým, že obidve položky (položka č. 136d a položka č. 232b) sú správne, avšak po sčítaní bodového hodnotenia celkový počet bodov presahuje bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny (v tomto prípade strata hornej končatiny) podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. K námietke neoprávneného krátenia bodového hodnotenia bolestného uvedeného v lekárskom posudku s poukazom na právny výklad znenia § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že zákon zveril ošetrujúcemu lekárovi do kompetencie poškodenie zdravia ohodnotiť počtom bodov v rámci rozpätia stanoveného v Prílohe č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. a v zmysle ustanovení zák. č. 437/2004 Z.z. Úlohou posudkového lekára je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. skontrolovať toto bodové hodnotenie. Žalovaný poukázal na to, že opätovnou kontrolou bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku posudková lekárka pobočky (prvostupňového orgánu verejnej správy) zotrvala na svojom medicínskom závere vyslovenom v kontrole bodového hodnotenia z 30.10.2015, ako i v bodovom hodnotení, keď uznala položky č. 136d so základným počtom bodov 100 bez zvýšenia, nakoľko krátkodobé hnisanie kože v oblasti rany sa z posudzovaného hľadiska v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. nepovažuje za komplikované hojenie a v položke č. 232b s počtom bodov 85, spolu počet bodov 185, avšak následne vykonala redukciu bodov z dôvodu, že sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na tú istú končatinu v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. V cit. ustanovení sú upravené zásady na hodnotenie bolesti, pričom v prípade, ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Žalovaný poukázal na položku č. 159a, ktorá upravuje sadzbu bodového hodnotenia v rozsahu 150 bodov pri amputácii (odňatie) exartikulácii v ramennom kĺbe a to v Prílohe č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. v časti I (sadzby za bolesť pri úrazoch). Žalovaný uzavrel, že posudkoví lekári v danom prípade postupovali správne, keď vo všetkých kontrolách bodového hodnotenia vykonaných v tomto administratívnom konaní uviedli, že vzhľadom na § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. (viac poškodení, ktoré sa vzťahuje na tú istú končatinu), bolo potrebné bodové hodnotenie za poranenie poškodeného (žalobcu) na ľavej ruke redukovať na 150 bodov v zmysle položky č. 159a. Podľa právneho názoru žalovaného bodové hodnotenie bolestného uvedené v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára nebolo správne, pretože bolo v príkrom rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ odvolateľ (žalobca) tvrdil, že u neho nedošlo k anatomickej, resp. funkčnej strate hornej končatiny, pretože končatina bola zachovaná a nedošlo k jej jednoduchej amputácii v priebehu jednej operácie, ale naopak, žalobca bol nútený podrobiť sa viacerým bolestivým operáciám a pooperačným obdobiam, žalovaný uviedol, že nesúhlas poškodeného s prirovnaním jeho poškodenia zdravia so skutočnou fyzickou anatomickou, resp. funkčnou stratou hornej končatiny a nesúhlas so znením § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý jednoznačne určuje maximálne bodové hodnotenie bolesti pri poškodení zdravia, pri ktorom došlo k viacerým poraneniam jedného orgánu alebo na jednej končatine v zmysle Prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. je nesprávne, pričom poukázal na rozsah a charakter bolesti súvisiacej s amputáciou hornej končatiny (fyzická bolesť a fantómové bolesti). V dôsledku toho vyslovil názor, že pri amputácii v žiadnom prípade nejde len o jednorazové poškodenie a pôsobenie bolesti po kratšiu dobu, ako si to mylne vykladá poškodený, ale jedná sa o dlhodobý proces liečby po fyzickej i po psychickej stránke, ktorý je sprevádzaný značnými bolesťami. K argumentácii odvolateľa s poukazom na právnu úpravu v ČR v súvislosti s ustáleným názorom odborníkov na funkčnú, resp. anatomickú stratu končatiny a Metodiku Najvyššieho súdu ČR k náhrade nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že táto argumentácia je právne irelevantná, keďže bodové hodnotenie bolestného z titulu pracovného úrazu je na území SR upravené v zák. č. 437/2004 Z.z. a v Prílohe č. 1 k tomuto zákonu. K námietke odvolateľa týkajúcej sa nesprávnej aplikácie a výkladu ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. žalovaný poukázal na jednoznačnú právnu úpravu cit. ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. V tejto súvislosti podporne poukázal aj na názor hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu pri Ministerstve zdravotníctva SR prof. G.. D. H., V.., ktorý o.i. uviedol, že podľa jeho medicínskeho názoru funkčná strata končatiny a amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy. K námietke odvolateľa o možnosti Sociálnej poisťovne požiadať o vydanie znaleckého posudku, ak zistené skutočnosti nasvedčovali nedôvodnosti bodového hodnotenia bolestného vo výške 235 bodov, žalovaný uviedol, že postup podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. prichádza do úvahy len v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, pričom sa jedná o možnosť, nie o povinnosť a zároveň poukázal na to, že žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nemal v tomto administratívnom konaní žiadne pochybnosti, pretože výsledky kontrol posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vykonaných v predmetnej veci sú totožné, bez akýchkoľvek nejasností a rozporov a sú totožné v základnom bodovom hodnotení bolestného aj s bodovým hodnotením ošetrujúceho lekára. Porovnaním záverov v lekárskom posudku a kontrol vykonaných posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne žalovaný dospel k právnemu záveru, že tento rozpor v záveroch nespočíva v medicínskom posúdení, ale súvisí s právnym posúdením veci a to vo vzťahu k aplikácii § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade nebolo potrebné požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku, nakoľko sa jedná o právne posúdenie veci a znalecký posudok by túto otázku nevyriešil. Z uvedeného dôvodu žalovaný uzavrel, že poškodenému (žalobcovi) vznikol nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo 04.07.2014 v sume 2.574,- € (zdravotný stav poškodeného bol ustálený k dátumu vystavenia lekárskeho posudku v r. 2015, kedy hodnota 1 bodu bola 17,16 €), pričom priznaná suma bola určená podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. ako súčin počtu bodov 150 a hodnoty 1 bodu vo výške 17,16 €. 5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22592-4/2016-BA zo dňa 15.03.2016 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy č. 10958-10/2015-BB zo dňa 04.11.2015, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04.07.2014 v sume 2.574,- €, potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca v žalobe poukázal na to, že dňa 04.07.2014 došlo v spoločnosti G. X. s.r.o., G. (ďalej aj „zamestnávateľ“) pri plnení pracovných úloh k pracovnému úrazu, v dôsledku ktorého žalobca utrpel mnohopočetné závažné poranenia, v dôsledku ktorých bol viac krát ústavne hospitalizovaný a musel sa podrobiť náročnej a bolestivej liečbe. Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky stanovené relevantnou právnou úpravou pri priznanie nároku na náhradu škody na zdraví, vyzval dňa 27.07.2015 prvostupňový orgán verejnej správy na náhradu bolestného vo výške 4.033,- €, ktorý uplatnený nárok zodpovedal základnému bodovému hodnoteniu bolestného vo výške 235 bodov stanovenom v posudku o bolestnom chirurgom G.. O. E., Nemocnica s poliklinikou Brezno, potvrdeného G.. G. N., primárom chirurgického oddelenia Nemocnice s poliklinikou Brezno zo dňa 09.07.2015. Prvostupňový orgán verejnej správy považoval stanovené bodové ohodnotenie za nedôvodné a požiadal posudkovú lekárku o prehodnotenie. Posudková lekárka vykonala kontrolu bodového ohodnotenia, pričom podľa jej odborného názoru bolo bodové hodnotenie vypracované ošetrujúcim lekárom žalobcu v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., a preto rozhodla o zosúladení (krátení) bodového hodnotenia bolestného. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy dospela k záveru, že súčet jednotlivých položiek poškodenia zdravia pri pracovnom úraze zo 04.07.2014 presahuje rámec bodového hodnotenia v porovnaní s amputáciou hornej končatiny (položka č. 159a, 150 bodov). Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že v danom prípade bodové hodnotenie jednotlivých poškodení tej istej končatiny nemôže presiahnuť 150 bodov. Na základe takéhoto právneho názoru rozhodol o žalobcovej žiadosti prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo 04.11.2015 tak, že mu priznal právny nárok na bolestné vo výške 2.574,- € (150 bodov x 17,16 €). Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný považoval odvolanie za nedôvodné a priznal žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 2.574,- €, pričom podkladom pre vydanie rozhodnutia boli totožné odborné závery posudkovej lekárky žalovaného, ktorá opätovne prirovnala poškodenie hornej končatiny žalobcu k amputácii. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutím žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, pričom nezákonnosť rozhodnutia žalovaného žalobca videl v nasledovných skutočnostiach: 1) v nevyhodnotení vykonaných dôkazov žalovaným, resp. v absencii tohto hodnotenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to najmä nezohľadnenie skutočnosti, že v prípade poškodenia ľavej hornej končatiny žalobcu nemožno aplikovať § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., nakoľko pri pracovnom úraze nedošlo k jej jednoduchej amputácii; 2) neoprávnené krátenie bodového hodnotenia bolestného posudkovým lekárom s poukazom na § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. a 3) odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., čo ho robí nepreskúmateľným. Žalobca namietal, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom utrpel rozsiahle poranenia hornej končatiny, avšak k jej amputácii nedošlo. Poukázal na to, že existuje rozdiel medzi jednorazovým poškodením hornej končatiny v zmysle jej amputácie a takým poškodením hornej končatiny, pri ktorom pri opakovaných liečebných zákrokoch zostáva zachovaná. Amputácia musí byť podľa jeho názoru hodnotená nižším počtom bodov, nakoľko sa jedná „iba“ o jednorazové poškodenie, resp. pôsobenie bolesti po kratšiu dobu, pričom u žalobcu ide zjavne o odlišnú situáciu. Žalovaný pri rozhodovaní o výške odškodnenia bolestného vychádzal z § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. a záveru posudkovej lekárky, podľa ktorého možno náhradu za bolesť priznať iba maximálne do výšky bodového hodnotenia rovnajúceho sa anatomickej, resp. funkčnej strate končatiny. Uvedenú argumentáciu žalovaného, ako aj posudkovej lekárky, považuje žalobca za nesprávnu. Podľa názoru žalobcu nedošlo k jednoduchej amputácii, nemožno teda pristúpiť ku kráteniu bodového ohodnotenia v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na názory najvyšších odborných kapacít právneho, lekárskeho, ako aj poisťovacieho prostredia, ktoré boli oslovené Najvyšším súdom ČR pri zostavovaní Metodiky, akým spôsobom sa má aplikovať abstraktné znenie § 2958 nového českého Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2014, ktorý v celom rozsahu nahradil dovtedy platnú vyhlášku Ministerstva zdravotníctva ČR č. 440/2001 Sb. Žalobca poukázal na súčasnú právnu úpravu platnú v ČR citujúc ust. § 2958 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „při ublížení na zdraví odčiní škůdce ujmu poškozeného peněžitou náhradou, vyvažující plně vytrpěné bolesti a další nemajetkové ujmy. Nelze-li výši náhrady takto určit, stanoví se podle zásad slušnosti“. Prijatím nového Občianskeho zákonníka v ČR bol zrušený aj § 6 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva ČR č. 440/2011 Sb. o odškodnení bolesti a stížení společenského uplatnení (ďalej len „vyhl. č. 440/2001 Sb.“), podľa ktorého „pokud lze škodu na zdraví hodnotit podle více položek poškození zdraví stanovených v přílohách této vyhlášky, bodové ohodnocení těchto položek se sčítá. Jedná-li se však o poškození téhož orgánu, nesmí součet bodového ohodnocení převýšit bodové ohodnocení za jeho anatomickou nebo funkční strátu“. Uvedená právna úprava v ČR bola kompatibilná, resp. totožná s právnou úpravou v SR. K zrušeniu tohto sporného ustanovenia vyhl. č. 440/2001 Sb. došlo po rozsiahlej odbornej diskusii, pričom žalobca poukázal na Metodiku Najvyššieho súdu ČR schválenú občianskoprávnym a obchodným kolégiom najvyššieho súdu, pričom na tejto odbornej práci sa podieľali viaceré kapacity, ktoré žalobca v žalobe vymenoval. V prípade komplikovaného poškodenia končatiny, ktorá si vyžaduje absolvovanie viacerých operačných zákrokov, bolestivú a zdĺhavú liečbu, musí podľa žalobcU zákonite výška odškodnenia presahovať výšku odškodnenia za bodové ohodnotenie jednorazovej anatomickej straty končatiny. Žalobca zároveň v žalobe navrhol súdu s poukazom na čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 144 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a to podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie vo veci prerušiť a podať návrh na ústavný súd na začatie konania o posúdení súladu § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. s ustanoveniami čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy SR. Poukázal na to, že obmedzenie základných práv v demokratickej spoločnosti je prípustné len ak to vyžaduje dosiahnutie zamýšľaného cieľa, pričom podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR sa musí dbať na podstatu a zmysel garantovaných základných práv a slobôd. Takýto zásah nemôže byť v nepomere k významu veci a ujme, ktorú spôsobil dotknutým osobám. Žalobca uviedol, že pokiaľ konajúci súd dospeje k právnemu záveru, že znenie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. neumožňuje jeho interpretáciu a aplikáciu ústavne konformným spôsobom tak, že jeho aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade skutočnej jednorazovej amputácie končatiny, potom je nutné konštatovať, že sporné ustanovenie nespĺňa princíp materiálneho právneho štátu a zasahuje do ústavných práv žalobcu. Napadnuté ustanovenie hmotnoprávnej povahy považuje žalobca za zásadné zníženie celkového štandardu jeho základných práv a v záujme vyhodnotenia tejto otázky je podľa názoru žalobcu nevyhnutné zrealizovať test proporcionality pozostávajúci z preskúmania podmienky vhodnosti, podmienky nevyhnutnosti a podmienky primeranosti, v ktorom vyvažovaním dotknutých ústavných princípov sa získa odpoveď, či zákonodarca prijatím § 9 ods. 7 cit. zákona akceptoval všeobecné ústavné princípy v čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR. Obmedzenie finančného odškodnenia zdravia pri mnohonásobnom poranení tej istej končatiny, ktorá si vyžadovala viacero medicínskych zákrokov, oproti jednorazovej amputácii, diskriminuje žalobcu, pričom napadnutá právna norma je neprimeraná vo vzťahu k cieľu, ktorá ňou bola sledovaná. Žalobca zároveň poukázal na § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Ďalej poukázal na § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého môže sociálna poisťovňa ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Žalobca vyslovil názor, že posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený krátiť bodové ohodnotenie bolestného, pretože táto kompetencia mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. V prípade, ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o bolestnom, bol podľa žalobcu žalovaný oprávnený požiadať o vydanie znaleckého posudku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalobca napokon s poukazom na § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Namietané konanie považoval za nespravodlivé, nakoľko skutkové a právne závery žalovaného sú podľa neho svojvoľné, neudržateľné a popierajúce zmysel a podstatu spravodlivého konania. Myšlienkový postup uvedený v odôvodnení rozhodnutia musí podľa žalobcu spĺňať požiadavku objektívnej zrozumiteľnosti, presvedčivosti a zároveň hodnoverným spôsobom zodpovedať všetky otázky relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu absentuje náležité zhodnotenie posudku o bolestnom zo dňa 09.07.2015, absentuje náležité vysvetlenie, prečo žalovaný v rozhodnutí vecne nezohľadnil argumentáciu žalobcu obsiahnutú v odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery G.. T. a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca mal za to, že závery posudkovej lekárky žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu postihnuté viacerými zásadnými pochybeniami tak hmotnoprávneho, ako aj procesného právneho charakteru, pričom porušenie zákonných povinností viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením bolestného v neuznanej výške 1.459,- € s ročným úrokom z omeškania 5% od 30.03.2016 do zaplatenia. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24S/55/2016-49 zo dňa 04.01.2017 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby a žiadal, aby žalobca doplnil žalobu o žalobný návrh, resp. návrh výroku rozhodnutia správneho súdu tak, aby tento zodpovedal ustanoveniam Správneho súdneho poriadku, keďže správny súd v správnom súdnictve nie je oprávnený rozhodovať o povinnosti nahradiť žalobcovi škodu na zdraví tak, ako to žalobca požadoval v žalobe. Žalobca na základe predmetnej výzvy súdu podaním doručeným správnemu súdu 30.01.2017 upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.03.2016 s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca požiadal o priznanie nároku na náhradu za bolesť, pričom rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy mu bol priznaný nárok na náhradu za bolesť v sume 2.574,- € v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa 04.07.2014. Poukázal na to, že sporným je bodové hodnotenie v Lekárskom posudku o bolestnom vyhotovenom 09.07.2015 G.. O. E. (ošetrujúcim lekárom, chirurgom NsP Brezno), v ktorom bola bodovo ohodnotená bolesť žalobcu z titulu pracovného úrazu podľa položky č. 136d - priečna zlomenina proximálnej diafýzy ľavej ramennej kosti s posunom fragmentov ad latus liečená operáciou vo výške 100 bodov, zvýšená o 50 % podľa § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z. pre bolestivejší spôsob liečenia, t.j. spolu 150 bodov a položka č. 232b - poúrazová paréza plexus brachialis vľavo - horný typ vo výške 85 bodov, spolu vo výške 235 bodov. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy pri kontrole bodového hodnotenia zistila, že lekársky posudok ošetrujúceho lekára nie je správny, pretože položka č. 136d s počtom bodov 100 síce zodpovedá nálezu po úraze a je správna, ale bez zvýšenia o polovicu, pretože krátkodobé hnisanie kože v oblasti rany liečené antibiotickou liečbou sa nepovažuje za komplikované hojenie v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a položka č. 232b s počtom bodov 85 je správna. Spolu bolo bodové ohodnotenie bolesti vo výške 185 bodov, ale v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. sa u žalobcu viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán, resp. končatinu a súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, čo je v tomto prípade funkčná strata hornej končatiny - položka č. 159a s počtom bodov 150. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 15.01.2016 (po podaní odvolania) opätovne vykonala kontrolu bodového hodnotenia s rovnakým výsledkom. Následne posudková lekárka žalovaného po preskúmaní zdravotnej dokumentácie žalobcu za jeho osobnej účasti vyhotovila 11.02.2016 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, pričom v časti „zdôvodnenie nesúhlasu“ uviedla totožné závery, ako posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy, t.j. že položka č. 136d zlomenina tela ramennej kosti liečená operáciou s počtom 100 bodov je uvedená správne, nesúhlasila s navýšením o 50 bodov, nakoľko po prvej operácii nedošlo k žiadnym komplikáciám v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a súhlasila s položkou 232b vo výške 85 bodov pre poranenie dôležitých periférnych nervov s prerušením vodivých vlákien. Keďže celkový súčet bodov (185) presahuje bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu hornej končatiny v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., stanovila celkový počet bodov na účely náhrady za bolesť na 150. Z uvedeného pre žalovaného vyplýva, že lekársky posudok ošetrujúceho lekára nie je správny a je vyhotovený v rozpore s ustanoveniami zák. č. 437/2004 Z.z. a Prílohy č. 1 k tomuto zákonu. Žalovaný poukázal na to, že medicínske posúdenie bodového hodnotenia bolesti uvedeného v lekárskom posudku i závery posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného sú hodnoverné, zhodujú sa a sú vyhotovené bez akýchkoľvek rozporov a nejasností, v dôsledku čoho žalovaný považuje posúdenie skutočného stavu veci za objektívne. Poškodenie zdravia žalobcu bolo podľa žalovaného ohodnotené počtom bodov v rozsahu stanovenom zák. č. 437/2004 Z.z. Kontrola bodového hodnotenia bola vykonaná v súlade s ust. § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z., pričom bolo zistené, že u žalobcu došlo k viacerým poškodeniam zdravia následkom pracovného úrazu, ale iba na jednej a tej istej hornej končatine, čo žalobca nepopiera, pričom v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, čo sa v tomto prípade posudzuje podľa položky č. 159a - amputácia (odňatie) exartikulácia v ramennom kĺbe, ktorá je hodnotená počtom bodov 150. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam, ktoré boli zhodné s odvolacími námietkami žalovaného a ku ktorým sa už podrobne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namieta právny výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., žalovaný uviedol, že toto ustanovenie jednoznačne a jasne určuje maximálne bodové hodnotenie bolesti pri poškodení zdravia, pri ktorom došlo k viacerým poraneniam jedného orgánu alebo na jednej končatine v zmysle Prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že touto námietkou sa podrobne zaoberal a jeho úvaha je uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru ČR a českých súdov, žalovaný poukázal na to, že podmienky nároku na úrazové dávky, t.j. aj nároku na náhradu za bolesť z titulu pracovného úrazu, sú na území Slovenskej republiky právne upravené v zák. č. 461/2003 Z.z., v zák. č. 437/2004 Z.z. a v Prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Na túto vec sa vzťahuje výlučne legislatíva SR. K návrhu žalobcu na prerušenie konania a začatie konania o súlade právnych predpisov žalovaný uviedol, že tento návrh ponecháva na úvahu krajského súdu, pričom žalovaný nepovažuje § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. za nesúladný so zákonom. K návrhu žalobcu v predmetnej veci požiadať o vydanie znaleckého posudku žalovaný uviedol, že tento návrh žalovaný neakceptoval, nakoľko z medicínskeho hľadiska uznal, že jednotlivé položky bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára sú správne a zodpovedajú poškodeniu zdravia žalobcu z titulu pracovného úrazu zo 04.07.2014 a s týmto návrhom sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného znalec by sa v znaleckom posudku vyjadril k medicínskej stránke veci, ktorá nie je sporná. V tejto veci sa jedná o právny výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., a teda ide o otázku právnu. Kontrola bodového hodnotenia vyhotovená posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, má v zmysle § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. charakter odborného posudku a je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré prispievajú k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca svojimi úvahami vyjadrenými v žalobe dospel k nesprávnym medicínskym i právnym zisteniam a vo veci urobil nesprávny právny výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože z doloženého Lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára je zrejmé, že ošetrujúci lekár v danom prípade neakceptoval ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Podklad pre určenie výšky bolestného vychádza z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobcu a z právneho posúdenia uvedeného ustanovenia, pričom žalobca nepredložil k žalobe žiadny dôkaz, ktorý by vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia spochybnil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zotrval na svojom názore vo vzťahu k vykonaniu bodového hodnotenia bolestného posudkovými lekármi i žalovaného. Mal za to, že v tomto prípade došlo k dôvodným pochybnostiam o správnom stanovení jednotlivých položiek bolestného, a preto bol žalovaný za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu povinný požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Zdôraznil, že oprávnenie posudkových lekárov nie je možné stotožňovať s kompetenciou záväzne meniť bodové ohodnotenie a povinnosť žalovaného požiadať o vydanie znaleckého posudku vyplýva priamo zo zákona, ak posudkoví lekári dospeli pri kontrole bodového hodnotenia k odlišnému záveru, ako ošetrujúci lekár. Zdôraznil, že žalovaným priznané bodové ohodnotenie neadekvátne reflektuje na bolesti žalobcu vytrpené v priebehu liečebného procesu. Vo vzťahu k posúdeniu ústavnosti resp. neústavnosti § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Vyslovil názor, že právna úprava musí nesporne reflektovať rozdiel medzi amputáciou a takým poškodením končatiny, pri ktorom po opakovaných liečebných zákrokoch zostáva zachovaná. Amputácia musí byť podľa neho hodnotená nižším počtom bodov, nakoľko sa jedná „iba“ o jednorazové poškodenie, resp. pôsobenie bolesti po kratšiu dobu, pričom žalobca si musel vytrpieť bolesti pri opakovaných operáciách. Navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 9. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) úč. od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zotrval aj na svojom návrhu na prerušenie konania s tým, aby správny súd podal návrh na konanie o súlade právnych predpisov. Za podstatnú považoval námietku, že žalovaný nevyhodnotil správne skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Ohodnotenie vykonané žalovaným nebolo adekvátne bolesti, ktorú žalobca vytrpel pri poškodení zdravia v dôsledku pracovného úrazu. Aj keď zákon neukladá žalovanému povinnosť vykonať znalecké dokazovanie, v prípade existencie pochybností pri rôznom bodovom ohodnotení vyplývajúcom z lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim lekárom a ohodnotením vyhotoveným administratívnym orgánom je namieste, aby žalovaný vykonal znalecké dokazovanie za účelom odstránenia týchto pochybností. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Zdôraznil, že žaloba obsahuje dostatočnú argumentáciu názoru žalobcu, že nie je namieste aplikácia ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. a to aj vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa súčasnej platnej právnej úpravy tejto problematiky v ČR, ktorá je podporená rôznymi lekárskymi a odbornými autoritami. 12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení k žalobe a považovala rozhodnutie za zákonné. Zotrvala aj na dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v žalobe i v administratívnom konaní namietal uplatňovanie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že žalovaný ako orgán verejnej správy je povinný postupovať v súlade so zákonom. Vo vzťahu k súdnoznaleckému dokazovaniu uviedla, že ustanovenie zákona je jednoznačné a takéto znalecké dokazovanie je možné nariadiť len v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti. V konaní k takýmto dôvodným pochybnostiam nedošlo, pretože tak v lekárskom posudku vyhotovenom prvostupňovým i druhostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj v lekárskom posudku vyhotovenom ošetrujúcim lekárom nedošlo k pochybnostiam, pochybnosťou bola len otázka aplikácie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., resp. žalobcom požadované neuplatnenie tohto ustanovenia s argumentáciou, že žalobca pri poškodení svojho zdravia v dôsledku pracovného úrazu mal utrpieť viac bolesti, ako je tomu pri jednorazovej amputácii. Navrhla preto, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení k 29.07.2015 (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. 14. Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania. 15. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 16. Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 17. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. 18. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 19. Podľa § 172 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). 20. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 21. Podľa § 196 ods. 1, 3, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 22. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Osobitným predpisom pri rozhodovaní o bolestnom je zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“). 24. Podľa § 1 zák. č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 25. Podľa § 2 ods. 1, 3 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (3) Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1) d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. 26. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. 27. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 28. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. 29. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 a 7 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. (5) Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. (6) Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. (7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 32. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 35. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorý na základe žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04.07.2014 vo výške 4.033,- € priznal žalobcovi nárok na náhradu za bolesť len vo výške 2.574,- € s odôvodnením, že bodové hodnotenie vypracované ošetrujúcim lekárom žalobcu bolo v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., keďže súčet bodového hodnotenia jednotlivých položiek poškodenia zdravia (ľavá horná končatina) prekročilo bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny (položka č. 159a - 150 bodov). Správny súd súčasne preskúmal konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. 36. Žalobca v žalobe navrhol, aby v prípade, ak správny súd dospeje k záveru, že výklad § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. nepripúšťa takú jeho interpretáciu, aby mal poškodený nárok na ekvivalentné odškodnenie zodpovedajúce prežitým bolestiam, traumám a liečeniam, podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR a § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie prerušil a po právoplatnosti uznesenia o prerušení konania v zmysle § 37 a nasl. zák. č. 38/1993 Z.z. podal návrh na začatie konania o posúdení súladu § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. s ustanoveniami čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy SR. 37. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 39. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 40. Zákonodarca v § 100 ods. 1 SSP ustanovuje dôvody pre prerušenie konania obligatórne, teda také dôvody, za splnenia ktorých zákonných podmienok ustanovených v tejto právnej norme je povinný správny súd konanie vo veci prerušiť. V preskúmavanom prípade žalobcom podaný návrh na prerušenie konania možno subsumovať pod ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP. Správny súd konanie uznesením preruší z tohto dôvodu len vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. Správny súd v preskúmavanom prípade dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre obligatórne prerušenie konania a na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, pretože nedospel k záveru, že ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. je v rozpore s čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy SR. Najvyšší súd SR v obdobných veciach judikoval (napr. rozsudok č.k. 4Sžo/36/2012, 4Sžo/51/2015) a to v intenciách Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 99/08 zo dňa 01.04.2008 (a tiež napr. Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 420/2010 zo dňa 06.10.2010, že: „Pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné (vnútorné) presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu „robil poštára“ s ústavným súdom. Je nepochybné, že len ústavnému súdu prináleží vysloviť právny záver o tom, z akého dôvodu je ten či onen zákon v rozpore s ústavou, ústavným zákonom, či medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu aj odôvodnenie krajského súdu, z ktorého o.i. vyplýva, že potreba postupu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je daná presvedčením všeobecného súdu, nie pochybnosťou účastníka konania, sa javí ako logické a legitímne. Také odôvodnenie krajského súdu, ktoré by spočívalo v jeho názoroch a hodnoteniach o súladnosti či nesúladnosti konkrétneho zákonného ustanovenia s označeným článkom ústavy a dohovoru tak, ako to vyžadovala sťažovateľka, by suplovalo konanie o súlade právnych predpisov, ktoré v súlade s čl. 125 ústavy patrí do výsostnej právomoci ústavného súdu. A preto názor krajského súdu o tom, že v danom prípade nejestvovala pochybnosť o súladnosti s vecou súvisiaceho všeobecne záväzného predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná, ako aj o tom, že potreba postupu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je daná vôľou účastníka konania, považuje ústavný súd za postačujúcu.“ V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že dôvod pre postup vo vyššie citovanom ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. účinného do 30.06.2016 je totožný s dôvodom pre postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP účinného od 01.07.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že podnet na súlad právnych predpisov nepredložil na Ústavný súd SR, keďže nedospel k záveru, že ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. je v rozpore s čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené správny súd zamietol žalobcov návrh na prerušenie konania, keďže neboli splnené zákonné predpoklady citované ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, pričom o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej v súlade s § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP. 41. Žalobca v žalobe namietal nevyhodnotenie vykonaných dôkazov žalovaným, najmä nezohľadnenie skutočnosti, že v prípade poškodenia ľavej hornej končatiny žalobcu nemožno aplikovať § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., nakoľko pri pracovnom úraze nedošlo k jej jednoduchej amputácii. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa aplikácie ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého možno náhradu za bolesť priznať iba maximálne do výšky bodového hodnotenia rovnajúceho sa anatomickej resp. funkčnej strate končatiny, považoval žalobca za nesprávnu, nakoľko nezohľadňuje nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia žalobcu, ktoré si vytrpel v liečebnom období. Žalobca s poukazom na priebeh liečby po úraze argumentoval, že amputácia musí byť hodnotená nižším počtom bodov, ako poškodenie hornej končatiny, pri ktorom po opakovaných liečebných zákrokoch ostáva zachovaná, nakoľko sa jedná „iba“ o jednorazové poškodenie, resp. pôsobenie bolesti po kratšiu dobu. Žalobca mal za to, že pokiaľ nedošlo k „jednoduchej“ amputácii, nemožno pristúpiť ku kráteniu bodového hodnotenia v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Uvedenú námietku správny súd posúdil ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedenú žalobcom namietanú aplikáciu a výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. považoval správny súd za nerelevantnú. V zmysle doterajšej súdnej praxe nesprávne právne posúdenie veci sa vymedzuje ako omyl v procese subsumácie riadne zisteného skutkového stavu účinnému pozitívnemu právu. Uvedený omyl sa môže vyskytovať v štyroch rovinách, a to že na predkladanú právnu situáciu v konaní orgán verejnej správy aplikoval 1. iný právny predpis, ako sa očakávalo, že mal aplikovať, vrátane v tom čase neúčinného, 2. správny právny predpis, ale iné ustanovenie, ako mal, 3. správny právny predpis, jeho správne ustanovenie, ale jeho výklad je nesprávny (vrátane porušenia zásady ústavnej alebo ľudskoprávnej konformity) alebo 4. správny právny predpis, správne jeho ustanovenie, ktoré však bolo neskôr vyhlásené za neústavné. Z obsahu žalobnej námietky žalobcu je zrejmé, že žalobca poukazuje na prípad bod bodom 3., t.j. namieta výklad ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa u prvostupňového orgánu verejnej správy žiadosťou domáhal priznania náhrady za bolesť z titulu pracovného úrazu. Následne vypracovaný lekársky posudok o bolestnom vyhotovený ošetrujúcim lekárom žalobcu, ktorý stanovil celkový počet bodov 235, bol po kontrole jeho správnosti prostredníctvom odboru lekárskej a posudkovej činnosti upravený prostredníctvom aplikácie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. na hodnotu 150 bodov. Lekár, ktorý je oprávnený vypracovať lekársky posudok poškodenia zdravia zapríčineného úrazom na účely odškodnenia bolesti, má oprávnenie a zároveň aj povinnosť zistené poškodenie zdravia ohodnotiť v rámci sadzieb bodového hodnotenia určených za jednotlivé poškodenia zdravia v prílohe 1. zák. č. 437/2004 Z.z. Posudkový lekár žalovanej má oprávnenie toto bodové ohodnotenie kontrolovať. Nemôže však sám posúdiť zdravotný stav žiadateľa o odškodnenie. To však neznamená, že musí s bodovým hodnotením uvedeným v lekárskom posudku len súhlasiť, resp. ho odsúhlasiť. Naopak, kontrola bodového hodnotenia slúži na elimináciu nesprávnosti v obsahu lekárskych posudkov. Napríklad, ako v tomto preskúmavanom prípade, na odstránenie nesprávnosti spočívajúcej v prekročení maximálneho počtu bodov pri súčte viacerých poškodení na zdraví spôsobených na tej istej končatine, aplikujúc ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Hodnotenie bolesti posudkovými lekármi prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, ktorí redukovali odškodnenie poškodenia zdravia žalobcu na jeho ľavej hornej končatine na 150 bodov s poukazom na položku č. 159a, z ktorého vychádzal žalovaný (ako i prvostupňový orgán verejnej správy) pri vydaní svojho rozhodnutia, resp. rozhodnutí je v súlade s § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Predmetné ustanovenie je zaradené systematicky v „Zásadách na hodnotenie bolesti“ upravených v zák. č. 437/2004 Z.z. Z § 9 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že bolesť sa hodnotí podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Zároveň z ust. § 9 ods. 7 cit. zákona jednoznačne vyplýva, že ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Postup žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy), ktorý v preskúmavanom prípade rozhodol o priznaní náhrady za bolesť v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., považuje správny súd za súladný so zákonom. Účelom ust. § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 437/2004 Z.z. pre situáciu spôsobenia viacerých poškodení zdravia na tom istom orgáne alebo končatine je stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré bez tohto obmedzenia mohlo prekročiť svojím aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení toho istého orgánu alebo končatiny hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre omnoho ťažšie následky poškodenia zdravia spôsobené anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny. U poškodení na zdraví, ktoré sa nekoncentrujú na ten istý orgán alebo končatinu zákonodarca takúto limitáciu hodnotenia bolesti neuplatňuje. Žalovaný pri určení výšky náhrady za bolesť postupoval v súlade s § 4, § 7 a § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Predložený lekársky posudok ošetrujúceho lekára sa odchýlil od zásad na hodnotenie bolesti stanovených v zák. č. 437/2004 Z.z., resp. neaplikoval ust. § 9 ods. 7 cit. zákona, hoci tak bol povinný urobiť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že závery posudkového lekára žalovaného vyslovené v rámci kontroly bodového hodnotenia, ktoré boli podkladom pre určenie výšky bolestného, vychádzajú z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie. Ani žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy a ani samotný žalobca nespochybnili poškodenie zdravia žalobcu, resp. jeho rozsah, konkrétne jeho hornej ľavej končatiny. Nebolo ani sporné, že nedošlo k amputácii ľavej hornej končatiny. Pokiaľ žalobca vyslovil názor, že amputácia musí byť hodnotená nižším počtom bodov, než poškodenie ľavej hornej končatiny, pri ktorom po opakovaných liečebných zákrokoch zostáva končatina zachovaná, tento nemá podklad v právnom predpise upravujúcom odškodňovanie náhrady za bolesť (zák. č. 437/2004 Z.z.) platnej a účinnej na území SR. Skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že „bolesť“ vytrpená v súvislosti s poškodením zdravia, pričom ľavá horná končatina mu bola zachovaná, avšak musel sa podrobiť viacerým bolestivým operáciám a pooperačným obdobiam, v dôsledku čoho si vytrpel omnoho viac bolesti, než v prípade, keby došlo k jej odňatiu, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k aplikácii ust. § 9 ods. 7 cit. zákona, ani k aplikácii ust. § 9 ods. 1 a prílohy č. 1 k cit. zákonu. Je možné, že žalobca subjektívne pociťoval bolesti v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpel pri pracovnom úraze, ako intenzívne. Nie je však v kompetencii správneho súdu posudzovať, pri ktorom poškodení zdravia (či pri jednorazovej amputácii alebo pri poškodení končatiny, ktorá bola zachovaná) je bolesť intenzívnejšia. Správne súdnictvo posudzuje zákonnosť postupov v oblastiach špecializovanej verejnej správy, kde použité právne predpisy majú svoj pôvod v odbornej terminológii, ktorá charakterizuje tú ktorú oblasť verejnej správy. Preto výklad odborných právnych pojmov, t.j. ich obsah a rozsah aplikácie je tesne spätý s odbornou terminológiou uvedených regulovaných odvetví verejnej správy. Nie je teda ani úlohou orgánu verejnej správy, aby pri rozhodovaní posudzoval, či bolesť, ktorá je stanovená v jednotlivých položkách prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z., je väčšia alebo menšia, pretože v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR boli žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verenej správy povinní postupovať v súlade so zákonom, ústavou alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Je zrejmé, že zákonodarca v legislatívnom procese predchádzajúcom prijatiu zák. č. 437/2004 Z.z. i pri tvorbe jeho prílohy, ktorá je jeho súčasťou, spolupracoval o.i. s odbornými medicínskymi autoritami i relevantnými subjektami, výsledkom čoho je stanovenie jednotlivých položiek prílohy, ku ktorým s prihliadnutím na objektivizovanú intenzitu bolesti zákonodarca priradil určité bodové hodnotenie vyjadrené počtom bodov. Rovnako v zák. č. 437/2004 Z.z. boli vyššie uvedeným spôsobom stanovené zásady hodnotenia bolesti, vrátane limitácie výšky náhrady tak, ako je upravená v § 9 ods. 7 cit. zákona. V preskúmavanom prípade bolo teda úlohou žalovaného, aby po určení jednotlivých položiek ošetrujúcim lekárom žalobcu (po kontrole posudkovými lekármi, pričom stanovenie položiek - medicínske otázky neboli sporné) aplikoval ustanovenia zák. č. 437/2004 Z.z., t.j. aj ust. § 9 ods. 7 veta druhá cit. zákona, najmä pokiaľ nebolo medzi účastníkmi konania sporné, aké konkrétne poškodenie na zdraví žalobcu vzniklo, ani to, že poškodenie na zdraví sa vzťahuje na jednu a tú istú končatinu (ľavá horná končatina). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný aplikovať ust. § 9 ods. 7 cit. zákona, ktorý stanovil limit pre určenie maximálnej možnej výšky bodového hodnotenia, a teda postupoval v súlade so zákonom, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu pri určení výšky náhrady za bolesť vychádzal z počtu bodov 150 podľa položky č. 159a, čo pri hodnote jedného bodu 17,16 €, ktorá výška nebola žalobcom spochybnená, predstavuje 2.574,- €. 42. Pokiaľ žalobca v žalobe založil svoju argumentáciu o nemožnosti aplikácie ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., pokiaľ nedošlo k „jednoduchej“ amputácii, poukazom na obdobnú právnu úpravu v ČR, ako aj na názory odborných kapacít z právneho, lekárskeho a poisťovacieho prostredia, ktoré boli oslovené Najvyšším súdom ČR pri zostavovaní Metodiky, akým spôsobom sa má aplikovať ust. § 2958 nového českého Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2014, ktorý nahradil dovtedy platnú vyhlášku Ministerstva zdravotníctva ČR č. 440/2001 Z.z., ktorá obsahovala obdobnú úpravu odškodňovania bolesti (vrátane limitácie výšky náhrady za bolesť), ako zák. č. 437/2004 Z.z., správny súd uvádza, že pre orgány verejnej správy sídliace na území SR je záväzný právny poriadok platný a účinný na území Slovenskej republiky. Aplikácia judikatúry všeobecných súdov resp. Najvyššieho správneho súdu ČR, ako aj Metodiky vypracovanej k abstraktnému ustanoveniu nového Občianskeho zákonníka platného v ČR, (resp. iných právnych predpisov platných na území ČR), nie je prípustná, pokiaľ je právna úprava danej problematiky diametrálne odlišná tak, ako je tomu v tomto prípade. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na odborné stanovisko hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu pri Ministerstve zdravotníctva SR prof. G.. D. H., V.. k otázke hodnotenia bolestného v zák. č. 437/2004 Z.z., ktoré je súčasťou administratívneho spisu, v ktorom o.i. objasňuje, že pojmy „funkčná strata končatiny“ a „amputácia“ v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy, že toto odborné (medicínske) stanovisko správny súd nie je oprávnený spochybňovať. 43. K námietke neoprávneného krátenia bodového hodnotenia bolestného posudkovým lekárom správny súd uvádza: Tak ako už bolo uvedené v bode 41 tohto rozhodnutia, ust. § 3 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. výslovne stanovuje, že sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Zásady hodnotenia bolesti sú stanovené v § 9 cit. zákona. Medzi účastníkmi nebolo sporné posúdenie zdravotného stavu žalobcu obsiahnuté v lekárskom posudku, na základe ktorého žalobca požiadal o odškodnenie bolesti. Nebolo sporné ani to, že žalobca utrpel v zmysle Sadzobníka bodového hodnotenia bolesti viacerými poškodeniami zdravia (ľavej hornej končatiny). Sporné bolo, či žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) môže „krátiť“, resp. korigovať bodové hodnotenie stanovené ošetrujúcim lekárom v lekárskom posudku (a napokon aj bodové hodnotenie stanovené posudkovými lekármi žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy pri kontrole bodového hodnotenia) v prípade, ak súčet bodov viacerých poškodení zdravia na jednej končatine prekročí sadzbu bodového hodnotenia bolesti za anatomickú alebo funkčnú stratu tejto končatiny (s poukazom na § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z.). Nezákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia žalobca videl v tom, že žalovaný (resp. jeho posudkoví lekári) nie sú oprávnení krátiť bodové hodnotenie bolestného, pretože takáto kompetencia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. a v prípade, ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o bolestnom, bol žalovaný oprávnený požiadať o vydanie znaleckého posudku. Žalobca pritom odkázal na judikatúru všeobecných súdov SR. Nesúhlasil s takýmto postupom ani v prípade „zosúladenia“ bodového hodnotenia so zák. č. 461/2003 Z.z. s tým, že na zmenu výšky bodového hodnotenia je podľa neho oprávnený iba znalec v zmysle § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. Skutočne v prípade, že žalovaný pri kontrole bodového hodnotenia posudkovým lekárom zistí, že je sporné, či žiadateľ utrpel také poškodenie zdravia, ako je uvedené v lekárskom posudku (napr. z dôvodu, že takémuto poškodeniu nezodpovedá zdravotná dokumentácia alebo že rovnaké poškodenie zdravia bolo v lekárskom posudku ohodnotené viacerými sadzbami podľa rôznych položiek sadzobníka), ktoré spochybňujú dané posúdenie zdravotného stavu žiadateľa, nemôže žalovaný rozhodnúť podľa svojej úvahy a musí vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým je dokazovanie znalecké. Avšak, ak žalovaný zistí pri kontrole bodového ohodnotenia chybu a nesprávnosť v lekárskom posudku, ktorá nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu žiadateľa (ako tomu bolo v preskúmavanom prípade), je práve úlohou žalovaného, aby takúto chybu vyhodnotil a rozhodol v súlade so zákonom. Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 153 jednoznačne určil posudkovému lekárovi žalovaného oprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Toto ustanovenie slúži práve na to, aby v správnom konaní bolo zistené, či lekársky posudok v časti bodového hodnotenia zistených porušení zdravia, bol v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z. a jeho prílohou č. 1. Zákon teda priamo predpokladá, že lekársky posudok, ktorý nie je vydaný orgánom verejnej správy a nie je ani rozhodnutím, ktorým by bol žalovaný viazaný pri rozhodovaní o žiadosti o odškodnenie bolesti bez výnimky, podlieha ešte kontrole v konaní pred orgánom verejnej správy. Keďže v tomto prípade nebola zistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu a druhu poškodenia zdravia, t.j. žalobcovho zdravotného stavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalcom z medicínskeho odboru. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalobca napokon v žalobe ani netvrdil, že žalovaný mal nariadiť znalecké dokazovanie. Poukázal len na možnosť žalovaného požiadať o vydanie znaleckého posudku v prípade, ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o bolestnom. V administratívnom konaní však nebolo sporné hodnotenie zdravotného stavu žalobcu, t.j. či žalobca utrpel také poškodenie zdravia, ktoré je uvedené v lekárskom posudku a ani to, či dané poškodenie zdravia zodpovedá klasifikácii podľa prílohyč.1 k zák. č. 437/2004 Z.z. Z uvedeného vyplýva (ako to skonštatoval aj žalovaný), že v administratívnom konaní nebola sporná otázka, ktorá by si vyžadovala posúdenie znalcom ako odborníkom v oblasti medicíny. Pokiaľ sa v administratívnom konaní nevyskytla sporná skutočnosť, ktorú by bolo potrebné posudzovať s odborných hľadísk, nebolo by možné dospieť k záveru, že nevykonaním znaleckého dokazovania bol porušený zákon. Aplikácia ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. bola otázkou právneho posúdenia veci orgánom verejnej správy. Ani námietka žalobcu, podľa ktorej by nezákonnosť postupu žalovaného mala spočívať v tom, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie, by preto nebola podľa názoru správneho súdu dôvodná. Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Sžso/13/2010), v zmysle ktorej „...oprávnenie vykonávať kontrolu bodového hodnotenia nemožno stotožňovať kompetenciou posudkového lekára meniť bodové hodnotenie stanovené v lekárskom posudku vydanom v súlade s relevantnou právnou úpravou“ správny súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nemožno aplikovať citovanú judikatúru, keďže predmetný lekársky posudok ošetrujúceho lekára žalobcu, resp. bodové hodnotenie stanovené v tomto lekárskom posudku, nebolo vykonané v súlade s relevantnou právnou úpravou, pretože ošetrujúci (posudzujúci) lekár v lekárskom posudku ignoroval zásady hodnotenia bolesti uvedené v § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. To však neznamená, že žalovaný nie je povinný toto ustanovenie aplikovať na svoje rozhodnutie. Práve naopak, úlohou žalovaného bolo, aby zistené skutočnosti posúdil a aplikoval na ne právny predpis, čo aj urobil. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože bol správne zistený skutkový stav a správne bolo jeho právne posúdenie na základe skutočností, ktoré boli v administratívnom konaní zistené a to na základe lekárskeho posudku a na základe kontroly bodového hodnotenia vykonanej v priebehu administratívneho konania opakovane posudkovými lekármi s tým istým výsledkom. 44. Žalobca napokon namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že odôvodnenie neobsahuje náležitosti stanovené v § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Konkrétne namietal, že v odôvodnení žalovaný neuvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, že absentuje náležité zhodnotenie posudku o bolestnom zo dňa 09.07.2015, kritika odborno-právnych záverov posudkových lekárov, aké úvahy viedli žalovaného k rozhodnutiu a ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu v odvolaní. Ďalej, že žalovaný náležitým spôsobom nezdôvodnil svoj právny záver, ani to, z akého dôvodu považoval za prioritné závery G.. T.. Správny súd považuje námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia za nedôvodnú. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je také rozhodnutie, ktorému chýba odôvodnenie. Rovnako také rozhodnutie, v odôvodnení ktorého chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Nepreskúmateľné je i také rozhodnutie, v ktorom absentujú skutkové zistenia, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené. Jedná sa o prípady rozhodnutí, ktoré boli založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované alebo ktoré boli zistené z dôkazov, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ako aj o prípady, ak nie je vôbec zrejmé, či dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a ktoré skutočnosti z nich boli zistené. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vyššie uvedenými vadami netrpí. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti tak čo sa týka výroku (§ 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.), ako aj odôvodnenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v súlade s § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. S poukazom na obsah lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim lekárom žalobcu, ako aj na závery kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovými lekármi prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, žalovaný konštatoval, že výsledky kontrol posudkových lekárov prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy sú totožné, bez akýchkoľvek nejasností a rozporov a sú totožné v základnom bodovom hodnotení bolestného aj s bodovým hodnotením ošetrujúceho lekára žalobcu. Rozpor v záveroch teda nespočíva v medicínskom posúdení (z uvedeného dôvodu žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy nepožiadali o vydanie znaleckého posudku), ale súvisí s právnym posúdením veci, a to konkrétne aplikáciou ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že nebolo sporné, že poškodený (žalobca) v súvislosti s pracovným úrazom utrpel viac poškodení na zdraví na jednej a tej istej končatine (ľavá horná končatina), a preto bolo potrebné aplikovať na hodnotenie bolesti zásadu upravenú v § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. V dôsledku uvedeného bolo potrebné redukovať bodové hodnotenie za poranenie žalobcu na ľavej hornej končatine (stanovené tak ošetrujúcim lekárom žalobcu i posudkovými lekármi vo výške presahujúcej 150 bodov) podľa položky 159a na 150 bodov. Žalovaný súčasne vyhodnotil bodové hodnotenie bolestného uvedené v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára žalobcu za nesprávne a stanovené v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. Skutočnosť, že náhrada za bolesť bola žalobcovi priznaná vo výške 2.574,- €, t.j. vychádzala zo stanoveného počtu bodov 150 a to v dôsledku aplikácie ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. neznamená, že by žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) považovali kontrolu bodového hodnotenia a v rámci nej vyslovený názor posudkových lekárov žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy za nadradené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmá úvaha, ktorou sa žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval a obsahuje aj záver, ku ktorému žalovaný (zhodne s prvostupňovým orgánom verejnej správy) dospel pri aplikácii relevantných právnych predpisov. Námietka žalovaného, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahu, ktorá ho viedla k rozhodnutiu vo veci samej, nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s takýmto vyhodnotením, resp. s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné, a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 47. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.