Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200520 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200520.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX. T. XXXX, bytom B. M. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. LEGART, s.r.o., IČO: 47 252 332, so sídlom Nitrianska 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, IČO: 30 810 787, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 2055-2014 II/15-2016 zo dňa 07. marca 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa (v administratívnom konaní „prihlasovateľka") podala dňa 24. novembra 2014 žiadosť o zápis kombinovanej ochrannej známky do registra ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „register"), s prepisom slovného znenia do latinského písma: „C." pre triedu tovarov a služieb XX - pohostinstvá (služby), XX - kaviarne, XX - knihárstvo, nasledovného vyobrazenia: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy") žalobkyni listom z 13. januára 2015 oznámil výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti, v ktorom uviedol, že označenie, tak ako bolo prihlásené, môže mať za následok to, že určitá časť verejnosti bude toto označenie vnímať ako označenie nemravné, pohoršujúce alebo vulgárne. Je vo verejnom záujme, aby štát registráciu takéhoto označenia ako ochrannej známky nepripustil a prihlášku ochrannej známky U. XXXX-XXXX zamietol podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zákon č. 506/2009 Z.z." alebo „zákon o ochranných známkach"). Žalobca vo vyjadrení k prieskumu zápisnej spôsobilosti mal za to, že prihlásená ochranná známka je spôsobilá na zápis. Žiadal, aby Úrad tento zápis bez zbytočného odkladu vykonal, pričom argumentoval významom slova „K.", ako aj skutočnosťou, že medzinárodná ochranná známka „K. - L." bola platná aj na území Slovenskej republiky, a teda Úrad jej súlad s verejným poriadkom a dobrými mravmi už v minulosti skúmal a tento pojem nevyhodnotil ako pojem hanlivý, či urážlivý, prípadne priečiaci sa dobrým mravom. Zároveň vo vyjadrení namietal, že v registri Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ďalej len „OHIM") je zapísaných až 15 rôznych ochranných známok obsahujúcich pojem „K.". Pojem „K." už požíva právnu ochranu ochrannej známky na území Slovenskej republiky. Počas konania o zápis ochrannej známky do registra bola prvostupňovému orgánu verejnej správy doručená žiadosť o sprístupnenie informácie a zaslanie kópií dokladov zo strany T.. T. Q. a T.. A. Q., ktorí v žiadosti uviedli, že prihlasované logo je v rozpore s verejným poriadkom a dobrými mravmi, je pre verejnosť a hlavne deti a mladistvých pohoršujúce a je potrebné podniknúť všetky dostupné právne kroky za účelom zamedzenia pokračovania pohoršujúceho stavu. O žiadosti o zápis ochrannej známky do registra rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy tak, že prihlášku ochrannej známky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 14. marca 2016. 2. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. POZ 2055-2014/ Z-151-2015 zo dňa 09. apríla 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") prihlášku ochrannej známky POZ XXXX-XXXX s názvom „lJ. z 24. novembra 2014 prihlasovateľky B. K. zamietol podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z.. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že žalobkyni bolo na základe prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky oznámené, že prihláška ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z., nakoľko podľa § 5 ods.1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. Žalobkyňa v odpovedi vyjadrila nesúhlasné stanovisko s názorom Úradu. Podľa prihlasovateľky slovo „K." neevokuje žiadny hanlivý alebo urážlivý výraz, ide o slovo z francúzskeho jazyka vo význame kastról, pekáč, panvica, sliepočka. Prihlasovateľka vo vyjadrení tiež uviedla, že časť relevantnej verejnosti, ktorá neovláda francúzsky jazyk, by pojem „K." vyslovovala doslovne s použitím slovenskej výslovnosti. Časť relevantnej verejnosti, ktorá ovláda francúzsky jazyk, prípadne sa zaujíma o gastronómiu vie, že pojem „K." je ekvivalent hrnca. Týmto pojmom sa označuje liatinový hrniec tradičnej francúzskej gastronómie, ktorý vyrába spoločnosť Staub založená v roku 1974. Slovný prvok „K." je podľa prihlasovateľky tiež obsiahnutý v názve viacerých reštaurácií. Prihlasovateľka poukázala na niekoľko zapísaných ochranných známok, ktoré obsahujú slovo „K." a platia na území Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán verejnej správy prihlasované označenie opätovne preskúmal, zobral do úvahy všetky vyjadrenia prihlasovateľky a doložené doklady. Naďalej mal za to, že kombinované označenie „. nie je v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. spôsobilé na zápis do registra ochranných známok pre prihlasované služby uvedené v triedach XX a XX Medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Predmetné označenie môže u časti slovenskej verejnosti vzbudiť pohoršenie a nemravné asociácie, pretože najvýraznejší slovný prvok „K." obsiahnutý v prihlasovacom označení navodzuje vulgarizmus, resp. vulgárnu nadávku. S predmetným označením sa nemusia stretnúť len cielení spotrebitelia, ktorým sú poskytované služby v gastronómii, ale aj širšia verejnosť, ktorá nepozná význam francúzskeho slova „K.". Prvostupňový orgán verejnej správy zdôraznil, že napriek tomu, že slovo „K." je po preklade z francúzskeho jazyka do slovenského jazyka vo význame hrniec, pekáč, rajnica, kastról, musí posúdiť, či príslušné slovo nenavodzuje, resp. nemá pre slovenskú verejnosť pohoršujúci význam. Kľúčovým faktorom pri posudzovaní označenia je jeho vnímanie príslušnou skupinou verejnosti v osobitnom kontexte toho, ako a kde sa s výrobkami a službami stretávajú. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora z 09. marca 2012 vo veci T-417/10 !Que buenu ye! Hijoputa, bod 21 konštatoval, že francúzske slovo „K." v prihlasovanom označení má z fonetického a vizuálneho hľadiska zreteľne urážlivý vplyv na normálne citlivých ľudí, a teda kombinované označenie „. bude príslušná skupina slovenskej verejnosti, alebo aspoň jej podstatná časť, vnímať ako označenie, ktoré je v priamom rozpore so základnými normami spoločnosti. Úrad uviedol, že neposudzoval pohnútky prihlasovateľky, či chcela alebo nechcela šokovať alebo urážať príslušnú verejnosť, ale posudzoval objektívnu skutočnosť, že prihlasované označenie môže byť vnímané ako šokujúce alebo urážlivé, neslušné. Poukázal na to, že z prirodzeného záujmu štátu a spoločnosti vyplýva absolútna výluka registrácie označení ako ochranných známok, ktoré sa priečia verejnému poriadku a dobrým mravom. Označenia takéhoto typu, pohoršujúce a urážajúce čo i len časť verejnosti, nemožno uznať za ochrannú známku. Z uvedeného dôvodu mal za to, že prihlasované označenie nie je spôsobilé pre zápis do registra ochranných známok. Vo vzťahu k prihlasovateľkou vymenovaných názvov reštaurácií obsahujúcich slovný prvok „K." uviedol, že tieto reštaurácie sa nenachádzajú na území Slovenskej republiky, a teda ich návštevníci si budú pomenovania reštaurácií s predmetným slovným prvkom spájať výlučne s gastronómiou, nie však s vulgárnou nadávkou, ktorá je známa iba na území Slovenska, prípadne Českej republiky. K námietke prihlasovateľky k iným ochranným známkam prvostupňový orgán verejnej správy zdôraznil, že medzinárodná ochranná známka MOZ č. XXXXXX „K. - L." nebola po roku 1993 obnovená, a teda nebola platná na území Slovenskej republiky. K ostatným prihlasovateľkou vymenovaným ochranným známkam Spoločenstva Úrad namietol, že nemá možnosť odmietnuť označenia, ktoré sú predmetom prihlášok ochranných známok Spoločenstva, resp. nemôže zasiahnuť do rozhodovania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu. Mal za to, že nie je možné vytvárať analógiu medzi posudzovaním francúzskeho slova „K." v G. a posudzovaním tohto slova na území Slovenskej republiky, nakoľko u francúzsky hovoriacej verejnosti je vo význame hrniec alebo pekáč, ale u slovenskej verejnosti evokuje alebo navádza na vulgarizmus, resp. vyvoláva asociáciu s hrubým vulgarizmom. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný") svojím rozhodnutím č. POZ 2055-2014 II/15-2016 zo dňa 07. marca 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") v spojení s § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh prvostupňového konania, ako aj odvolacie námietky žalobkyne. Konštatoval, že prihlásené označenie je kombinovaným označením, ktoré je tvorené viacerými slovnými a obrazovými prvkami. Slovné prvky predstavujú výrazy „C.", „K." a „Q.", pričom slovo „K." je v porovnaní s ďalšími dvoma slovnými prvkami výrazne väčšie. Okrem toho prihlásené označenie obsahuje po obvode (z ľavej a pravej strany) umiestnené symboly „{„J."} predstavujúce zložené zátvorky, medzi ktorými sa nachádzajú ďalšie prvky, ako sú písmená gréckej abecedy „?" (J.) a „?" (G.), obrázkové prvky hrnca, pohára či príboru oddelené matematickým znamienkom „+" (plus) a tiež obyčajné zátvorky. Vzájomná kombinácia slovných a grafických prvkov pritom pripomína matematický výraz, resp. časť matematickej rovnice, v ktorej ako dominantný prvok vystupuje slovo „K.". Vzhľadom na veľkosť tohto slova v porovnaní s ostatnými slovnými či grafickými prvkami obsiahnutými v prihlásenom označení žalovaný konštatoval, že spotrebitelia budú na prihlásené označenie odkazovať práve na základe slova „K.". Spotrebitelia zvyčajne na ochranné známky odkazujú práve prostredníctvom slovných a nie obrazových prvkov. Žalovaný tiež konštatoval, že vo vzťahu k slovnému prvku „K." ide o slovo z francúzskeho jazyka, ktoré je možné do slovenčiny okrem iného preložiť aj ako kastról, rajnica, pekáč či panvica. Považoval za zrejmé, že francúzsky hovoriaci spotrebiteľ vysloví toto slovo ako [B.], čo vo fonetickom prevedení zodpovedá slovenskému hanlivému výrazu pre mužský pohlavný orgán používanému obvykle ako hrubý vulgarizmus. K rovnakej, resp. takmer rovnakej výslovnosti uvedeného slovného prvku môže pritom dospieť aj slovenský spotrebiteľ, ktorý má vo zvyku pri cudzojazyčných slovách, v ktorých za spoluhláskou „c" nasleduje jednoduchá samohláska, vyslovovať namiesto hlásky „c" hlásku „k", čo je aj prípad francúzskeho slova „K.". Aj z vizuálneho hľadiska slovo „K." navodzuje určitú spojitosť s vyššie zmieneným vulgarizmom. Žalovaný sa tak stotožnil s konštatovaním prvostupňového orgánu verejnej správy, že prihlásené označenie, na ktoré budú spotrebitelia odkazovať prostredníctvom slovného prvku „K.", je spôsobilé evokovať v mysli časti relevantnej verejnosti vulgarizmus, resp. vulgárnu nadávku. Ak žalobkyňa (prihlasovateľka) poukázala, že ide konkrétne o tradičný liatinový hrniec predstavujúci symbol francúzskej gastronómie, žalovaný zdôraznil, že slovo „K." nepatrí do základnej slovnej zásoby francúzskeho jazyka a teda nie je dôvodné predpokladať, že by priemerný slovenský spotrebiteľ, ktorému sú nárokované služby určené, mal vedomosť o tomto význame sporného slova. Pripustil, že určitej malej skupine spotrebiteľov, odborníkov z oblasti gastronómie, je táto informácia známa. Nárokované služby sú však určené širokej spotrebiteľskej verejnosti, a preto považoval túto skutočnosť z hľadiska posúdenia zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia za irelevantnú. Význam slova „K." vo francúzskom jazyku nie je v posudzovanom prípade relevantný, nakoľko pre odmietnutie zápisu podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. je rozhodujúce to, ako označenie ako celok pôsobí na vnímanie spotrebiteľa, a teda či je spôsobilé vzbudiť aspoň u časti spotrebiteľskej verejnosti určité pohoršenie alebo pobúrenie. Ochranná známka je v obchodnom styku dostupná nielen relevantnej skupine verejnosti, ale aj širokému okruhu spotrebiteľov všetkých vekových kategórií. Je vo verejnom záujme nepripustiť zápis označení, ktoré môžu v mysli aspoň časti verejnosti evokovať hrubý vulgarizmus. Skutočnosť, že určitá skupina spotrebiteľov, ktorá rozumie významu slova „K." nebude dané slovo považovať za urážlivé, je v danom prípade bezpredmetná. K odvolacej námietke prihlasovateľky, že relevantný slovenský spotrebiteľ bude prihlásené označenie vyslovovať ako [K.], resp. [C.] žalovaný uviedol, že slovenský spotrebiteľ je zvyknutý, najmä v prípade zjavne cudzojazyčných slov, vyslovovať hlásku „c" ako „k", k čomu uviedol prípady (K.- K. K., Q.). Na základe uvedeného je preto dôvodné predpokladať, že i v danom prípade bude slovenský spotrebiteľ slovo „K." reprodukovať ako [ko-kot]. Mal tiež za to, že spotrebitelia budú na prihlásené označenie odkazovať v jeho skrátenej verzii, t.j. že vyslovia len slovo „K." a nie všetky slovné prvky „.", nakoľko slovné prvky „C." a „Q." sú v prihlásenom označení vizuálne málo výrazné až zanedbateľné. Žalovaný tiež poukázal na to, že i samotná prihlasovateľka pripustila, že slovo „K." môže byť vyslovené ako [B.], pričom uviedla, že by k tomu došlo iba v prípade prekrúcania slova a kvôli zámernému hľadaniu hanlivého výrazu. Túto argumentáciu považoval žalovaný za bezpredmetnú, nakoľko v prípade uplatnenia zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. je rozhodujúca potenciálna objektívna možnosť označenia pôsobiť hanlivým, urážlivým alebo vulgárnym dojmom. Postačuje, ak označenie pôsobí, resp. môže pôsobiť poburujúco iba na časť spotrebiteľskej verejnosti. V takom prípade nie je spôsobilé pre zápis do registra ochranných známok. Je namieste registráciu takýchto nevhodných označení v záujme ochrany verejného poriadku a dobrých mravov vylúčiť. Prah citlivosti spotrebiteľov na vnímanie vulgárnych či urážlivých výrazov sa môže naprieč spoločnosťou výrazne líšiť, a preto je potrebné prihliadnuť najmä na skupinu detí, mládeže, prípadne seniorov, ktorí sú na vulgarizmy obzvlášť citliví. Vo vzťahu k tvrdeniu prihlasovateľky o tom, že na území Slovenskej republiky sú platné ochranné známky Spoločenstva oznamujúce slovo „K." žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o zápisnej spôsobilosti označení prihlásených na zápis do registra ochranných známok postupuje výlučne na základe zákona o ochranných známkach. Pri výkone tejto pôsobnosti Úrad nie je viazaný rozhodnutiami iných úradov alebo inštitúcií v rovnakých či obdobných veciach, a teda ani rozhodnutiami Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu. Úrad nemá možnosť ingerencie do zápisných konaní iných úradov. Posúdenie zápisnej spôsobilosti označení prihlásených na zápis do registra ochranných známok je závislé na správnej úvahe každého úradu vychádzajúcej z okolností viažucich sa k danému štátu, či regiónu, medzi ktoré nepochybne miera citlivosti spotrebiteľskej verejnosti pri vnímaní konkrétneho označenia, ktorá nemusí byť nevyhnutne rovnaká vo všetkých štátoch, kde sa ochrana požaduje. Nie je možné vylúčiť, že dve zhodné, či podobné označenia, budú v rôznych úradoch posúdené odlišným spôsobom, a preto argumentácia prihlasovateľky predchádzajúcimi zápismi podobných ochranných známok prostredníctvom Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu neobstojí. Medzinárodná ochranná známka č. XXXXXX „K. - L." bola zapísaná do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva ešte v roku 1948, pričom 01.08.1968 bola jej ochrana rozšírená na územie vtedajšej Československej socialistickej republiky. Predmetná ochranná známka podliehala prieskumu na zápisnú spôsobilosť podľa právnych predpisov platných v danom období, nie podľa v súčasnosti platného zákona o ochranných známkach. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný argumentáciu prihlasovateľky v tomto smere za irelevantnú. Žalovaný uzavrel, že prihlásené označenie môže byť časťou verejnosti vnímané ako hanlivé označenie muža, resp. mužského pohlavného orgánu. Prihlásené označenie tak napĺňa zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z., a preto nie je spôsobilé na zápis do registra ochranných známok. Na základe uvedeného žalovaný považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za zákonné. V konaní o rozklade žalovaný nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. 4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, v ktorej žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný resp. prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že označenie „K." je v rámci celého označenia ochrannej známky najvýraznejším prvkom, žalobca tvrdil, že ochranná známka tvorí ucelený celok tak grafických obrazcov, ako aj slova „K.", „C." a slova „Q." a z hľadiska posudzovania zákonnosti takéhoto označenia nie je správne subjektívne hodnotiť, či ide viac alebo menej výrazný prvok celej ochrannej známky. Bežný spotrebiteľ, resp. široká verejnosť vníma ochrannú známku ako celok a nesústreďuje sa výhradne na slovo „K.". Prvostupňový orgán verejnej správy hodnotil iba časť z navrhovanej ochrannej známky, a to pojem „K.", pričom tento pojem hodnotil individuálne, bez akejkoľvek spojitosti k označeniu ako celku. Prvostupňový orgán verejnej správy absolútne nevenoval pozornosť aj ostatným znakom (obrázkom), z ktorých sa označenie skladá. Takýto spôsob považovala žalobkyňa za spôsob, ktorý obchádza zákon, resp. je nezákonný. Z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že označenie sa má posudzovať ako celok a nie iba jeho časť. Žalovaný už venoval pozornosť označeniu ako celku, napriek tejto skutočnosti však potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a priklonil sa argumentačne na jeho stranu. Táto argumentácia však nie je presvedčivá a dostatočná. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jej námietkami. Žalovaný nevenoval jej námietkam a argumentom pozornosť, tieto nijakým spôsobom nevyvrátil a právne nehodnotil. Žalobkyňa v administratívnom konaní upozornila na medzinárodnú ochrannú známku „K. - L.", ktorá bola v minulosti platná na území Slovenskej republiky. Nakoľko došlo k zapísaniu predmetnej medzinárodnej ochrannej známky, vtedajší úrad musel skúmať jej súlad tak s verejným poriadkom, ako aj s dobrými mravmi už v minulosti a vyhodnotiť ju ako vhodnú, nehanlivú a širokú verejnosť neurážajúcu ochrannú známku. Skutočnosť, že k predĺženiu medzinárodnej ochrannej známky po roku 1993 nedošlo, nemá žiaden právne relevantný vplyv na skutočnosť, že išlo o zákonu vyhovujúce označenie medzinárodnej ochrannej známky. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaný nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, námietky, či skutočnosti, ktorými by vyvrátil, že pôvodná právna úprava posudzovania ochrannej známky z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, verejným poriadkom je odlišná od súčasnej právnej úpravy, resp. že v spoločnosti nastal nejaký výrazný posun vo vnímaní a vyslovovaní jednotlivých slovných spojení. Skutočnosť, že ochranná známka „K. - L." bola posudzovaná podľa vtedajšieho právneho predpisu je síce logickým tvrdením, avšak nie tvrdením, ktoré by vyvracalo skutočnosť, že pojem „K." je v súlade s dobrými mravmi a verejným poriadkom a tak bol vyhodnotený v minulosti. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že v súčasnej dobe je v Spoločenstve zaregistrovaných 15 rôznych ochranných známok Spoločenstva, v ktorých je obsiahnutý pojem „K.". Poukázala na § 47 ods. 1 a § 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 506/2009 Z.z.. Právnym dôsledkom citovaných ustanovení by malo byť zabezpečenie rovnakých práv prihlasovateľov na území Slovenskej republiky ako v Spoločenstve. Podľa názoru žalobkyne konanie žalovaného takémuto dôsledku nenasvedčuje. Je konaním diskriminačným a zjavne protizákonným, nakoľko odňatie ochrany totožného označenia na totožnom území sa prieči ustanoveniam zákona o ochranných známkach. Registrácii ochranných známok Spoločenstva obsahujúcich pojem „K." predchádza splnenie podmienok, ktoré sú zhodné s podmienkami pre registráciu národnej ochrannej známky, nakoľko vychádzajú z rovnakého právneho predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 (ďalej aj „Nariadenie"). Žalovaný na jednej strane rešpektoval ochranné známky Spoločenstva obsahujúce pojem „K." na území Slovenskej republiky, poskytoval im ochranu a na strane druhej inú ochrannú známku, ktorá taký istý pojem obsahuje, odmietol registrovať. Žalobkyňa sa tak dostala do nerovného postavenia v porovnaní s inými prihlasovateľmi, jej právo obsahovo aj teritoriálne zhodné s právami iných prihlasovateľov nepožíva rovnakú právnu ochranu. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vec T- 232/10 Couture Tech Ltd. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, podľa ktorého „Z čl. 7 ods. 1 písm. f) a čl. 7 ods. 2 Nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva vyplýva, že ak je ochranná známka v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi v časti únie, jej zápis sa musí zamietnuť, pričom túto časť môže prípadne tvoriť aj jediný členský štát.". Z uvedeného vyplýva, že OHIM skúmal prípustnosť zapisovaných ochranných označení z pohľadu všetkých členských štátov, pričom nenašiel dôvod na zamietnutie registrácie hoci aj v jednom členskom štáte. Preto neexistuje taký dôvod ani na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa tak mala za to, že žalovaný sa nedokázal vysporiadať so všetkými ňou predloženými argumentmi. Svoje rozhodnutie pritom zúžil na veľmi strohé tvrdenie, ktoré však nevyvracia a neospravedlňuje jeho nezákonné rozhodnutie, ktoré je jednoznačne v rozpore s Nariadením. Žalobkyňa zdôraznila, že v odôvodnení rozhodnutia musia byť uvedené najmä dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, ako hodnotil dôkazy a právne úvahy, ktorými sa riadil, tieto musia jasne a určito vyvrátiť námietky žalobcu, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia musí účastníkov konania jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov a rovnako v prípade kontroly správnosti rozhodnutia slúžiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia. V prípade, ak rozhodujúci orgán v časti týkajúcej sa právne významných skutočností neodôvodnení svoje rozhodnutie, porušuje Ústavou Slovenskej republiky zakotvené právo na spravodlivý proces, a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a z toho dôvodu aj arbitrárne a neplatné. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že v napadnutom rozhodnutí podrobne opísal všetky prvky prihláseného označenia a dôvodne konštatoval, že sporný slovný prvok prihláseného označenia je v porovnaní s ostatnými prvkami dominantným prvkom a ostatné prvky označenia nie sú spôsobilé ovplyvniť ani zmeniť vnímanie slovného prvku „K." vo vulgárnom význame. Tento prvok je výrazný, ľahko čitateľný a navyše väčšina prvkov prihláseného označenia nie je slovná. Je namieste tvrdenie, že práve tento prvok prihláseného označenia zaujme (v negatívnom slova zmysle) slovenského spotrebiteľa najviac, nakoľko si tento prvok spojí s vulgárnym významom. Ani samotná žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom by mohli ostatné prvky ovplyvniť žalovaným uvedené vnímanie tohto prvku. Žalovaný zdôraznil, že text napadnutého rozhodnutia poukazujúceho na dominantnosť sporného slovného prvku prihláseného označenia, je len časťou odôvodnenia. Tým podstatným je to, že slovný prvok „cocotte" evokuje u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti vulgarizmus, resp. vulgárnu nadávku, a teda pokiaľ ho prihlásené označenie obsahuje, existuje zápisná prekážka podľa § 5 ods.1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. Prihlásené označenie by tak zrejme nebolo zapísané do registra ochranných známok ani v prípade, ak by tento slovný prvok nebol dominantným, ale bol by v prihlásenom označení obsiahnutý tak, ako sa snaží v žalobe prezentovať žalobkyňa, a teda ako jeden z viacerých rovnocenných prvkov prihláseného označenia. Výklad žalobkyne, že v prípade zápisnej prekážky podľa uvedeného ustanovenia nemôže úrad hodnotiť jednotlivé prvky, resp. časti prihlásených označení, ktoré majú vulgárny, rasistický alebo pornografický obsah, je neprijateľný. Argumentácia žalobkyne týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci je založená na nesprávnej premise, že prihlásené označenie možno z hľadiska zápisnej prekážky v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 506/2009 Z.z. posudzovať len ako celok. Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, žalovaný mal za to, že ide o nekorektné tvrdenie žalobkyne o tom, že rozkladovej argumentácii nevenoval pozornosť, pričom sama žalobkyňa cituje časti napadnutého rozhodnutia, v ktorých žalovaný na túto argumentáciu reagoval. Skutočnosť, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami k spokojnosti žalobkyne nemožno zamieňať s absenciou odôvodnenia. Odkázal vo vzťahu k zápisu medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „K. - L." na argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k zapísaným ochranným známkam Európskej únie žalovaný zdôraznil, že ide o rozhodnutia inštitúcie odlišnej od žalovaného, v danom prípade rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Rozhodnutia iných inštitúcií žalovaného nezaväzujú, tieto rozhodnutia ani súvisiace konania, ktoré im predchádzali, nemôže podrobiť prieskumu, ani sa vyjadriť k dôvodom, ktoré EUIPO viedli k rozhodnutiu o zápise spomínaných ochranných známok do registra. Právne úpravy ochranných známok Európskej únie a iné právne úpravy ochranných známok jednotlivých členských štátov sú nezávislé a autonómne systémy. Bolo by žiaduce, aby výsledky konaní pred EUIPO a všetkými národnými úradmi boli v zhode. Jazykové, historické, spoločenské a kultúrne dôvody to nie vždy umožňujú. Argumentácia žalobkyne týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sa sústredila na poukazovanie na zápisy iných ochranných známok a na to, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, prečo bolo v konaniach o ich zápise rozhodnuté tak, že boli zapísané do príslušných registrov a Úrad prihlásené označenie do registra ochranných známok nezapísal. V konaní pred žalovaným ale nebola posudzovaná zápisná spôsobilosť iných ochranných známok, ale zápisná spôsobilosť prihláseného označenia. Úlohou žalobkyne v súdnom konaní je poukázať na ustanovenia zákona č. 506/2009 Z.z., pripadne iného právneho predpisu, ktoré bolo v konaní porušené tak, aby mohla byť konštatovaná nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Púhe poukazovanie na fakt, že žalovaný nerozhodol obdobne ako v konaní o ochrannej známke v roku 1968 a tak, ako o zápise v iných ochranných známok rozhodol iný úrad, nie je postačujúce. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora EU č. T-232/10 Couture Tech Ltd. vyplýva, že zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO sa musí posudzovať výlučne na základe Nariadenia č. 207/2009, ako ho vykladá súd únie a nie na základe staršej rozhodovacej praxe. Rovnaké pravidlo je potrebné aplikovať pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti slovenských prihlášok ochranných známok a zákonnosť rozhodnutí Úradu sa musí posudzovať výlučne na základe zákona č. 506/2009 Z.z. a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe Úradu, či dokonca iných úradov. Podmienky na zápis buď splnené sú alebo splnené nie sú. Podmienky na zápis nestanovuje správny orgán svojím uvážením, či rozhodnutím, ale stanovil ich zákon o ochranných známkach. 6. Ďalšie vyjadrenie vo veci samej, vo veci podané nebolo. 7. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p."). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP. Po prejednaní veci na pojednávaní správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 9. Žalovaný na pojednávaní poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobné námietky považoval za nedôvodné, nakoľko ako napadnuté rozhodnutie tak aj rozhodnutie prvostupňového orgánu štátnej správy sú preskúmateľné, obsahujú dôvody a náležitosti podľa zákona a vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nemôže zabrániť, aby na verejnosti boli slová určitého významu používané, je ale v rozpore so zákonom, aby takýmto výrazom, resp. slovným prvkom bola poskytnutá ochrana formou ochrannej známky. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, zverejnené v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, vydanie 6/2015, pod č.3224/2015, ktorý v obdobnej veci konštatoval, že nie je možné, resp. vhodné poskytnúť ochranu takýmto slovným prvkom. Navrhol žalobu zamietnuť. 10. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 28 ods.2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie je dotknuté ustanovenie § 192, 198 a § 230 ods.1 písm.b) a ods.2 písm.a). 12. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa § 2 zákona č.506/2009 Z.z. označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. 16. Podľa § 3 zákona č.506/2006 na účely zákona je a) medzinárodnou ochrannou známkou ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „medzinárodný register") b) ochrannou známkou Spoločenstva ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Spoločenstva (ďalej len „register Spoločenstva") 17. Podľa § 24 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. o zápis ochrannej známky do registra sa žiada prihláškou podanou na úrade. 18. Podľa § 28 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. 19. Podľa § 28 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z. ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5 alebo 6, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. 20. Podľa § 5 ods.1 písm.f) zákona č.506/2009 Z.z. do registra sa nezapíše označenie, ak je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. 21. Podľa § 47 ods.1 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z. (1) Odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky, v ktorom je vyznačená Slovenská republika, do medzinárodného registra alebo odo dňa územného rozšírenia zápisu medzinárodnej ochrannej známky pre Slovensku republiku v medzinárodnom registri má zápis medzinárodnej ochrannej známky ten istý účinok ako národná prihláška. (2) Medzinárodná ochranná známka, pri ktorej je vyznačená Slovenská republika, podlieha prieskumu, či spĺňa podmienky podľa § 5 a 6, a podlieha aj námietkam ako národná prihláška. 22. Podľa § 48 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z. zápis ochrannej známky Spoločenstva v registri Spoločenstva má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako zápis ochrannej známky zapísanej v registri. Práva z ochrannej známky Spoločenstva možno uplatniť najskôr odo dňa, keď Slovenská republiky pristúpila k Európskej únii. 23. Podľa § 40 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, včas podaný rozklad má odkladný účinok. 24. Podľa § 40 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z. pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. 25. Podľa § 51 ods.5 zákona č.506/2009 Z.z. na konanie pred úradom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods.1 a § 60. 26. Podľa čl.1 Nariadenia (1) Ochranná známka pre tovary alebo služby ktorá je zapísaná v súlade s podmienkami uvedenými v tomto nariadení a spôsobom v ňom ustanoveným, sa nazýva „ochranná známka Spoločenstva". (2) Ochranná známka spoločenstva má jednotný charakter. Má rovnaké účinky v celom Spoločenstve: môže byť zapísaná, prevedená, možno sa jej vzdať, zrušiť ju alebo vyhlásiť za neplatnú a jej používanie môže byť zakázané len na území celého spoločenstva. Táto zásada platí, pokiaľ v tomto nariadení nie je uvedené inak. 27. Podľa čl.4 Nariadenia ochrannou známkou Spoločenstva môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno znázorniť graficky, najmú slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, tvar výrobku alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov. 28. Podľa čl.7 ods.1 písm.f) Nariadenia do registra sa nezapíšu ochranné známky, ktoré sú v rozpore so verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. 29. Podľa čl.7 ods.2 Nariadenia odsek 1 sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Spoločenstva. 30. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2424, ktorým sa mení nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva, nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Z doterajšieho Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) sa dňom 23. marca 2016 stal Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (angl. European Union Intellectual Property Office; EUIPO). Dňom 23. marca 2016 sa všetky platné ochranné známky Spoločenstva stali automaticky ochrannými známkami Európskej únie (angl. European Union Trade Mark; EUTM) a prihlášky ochranných známok Spoločenstva sa stali prihláškami ochranných známok Európskej únie. 31. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2055-2014 II/15-2016 zo dňa 7. marca 2016, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. POZ 2055-2014/Z -151-2015 zo dňa 24. novembra 2014 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý prihlášku ochrannej známky žalobkyne zamietol. 32. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 33. Žalobkyňa žiadala o zápis ochrannej známky do registra, vedeného Úradom. Prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 28 ods.1 zákona č.506/2009 preskúmal zápisnú spôsobilosť ochrannej známky, a teda či spĺňa podmienky ustanovené zákonom č.506/2009 Z.z.. V nadväznosti na preskúmanie zápisnej spôsobilosti navrhovaného označenia prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že označenie nie je spôsobilé na zápis, a preto v súlade s § 28 ods.3 zákona č.506/2009 Z.z. umožnil prihlasovateľke, aby sa vyjadrila k dôvodom, na základe ktorých mienil prihlášku zamietnuť. Prvostupňový orgán verejnej správy mal zato, že prihlasovateľka námietky Úradu týkajúce sa zápisnej spôsobilosti označenia svojou odpoveďou nevyvrátila. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy založil svoje rozhodnutie na zistení, že prihlásené označenie môže byť časťou verejnosti vnímané ako hanlivé označenie muža, resp. mužského pohlavného orgánu a napĺňa tak zápisnú výluku podľa ustanovenia § 5 ods.1 písm.f) zákona č.506/2009 Z.z., a preto nie je spôsobilé na zápis do registra ochranných známok. 34. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, žalovaný nepreukázal relevantným spôsobom, že navrhované označenie ako celok je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. Prvostupňový orgán verejnej správy pritom hodnotil iba časť navrhovaného označenia, pojem „K." hodnotil individuálne bez akejkoľvek spojitosti s navrhovaným označením ako celku a nevenoval pozornosť aj ostatným znakom označenia. Žalovaný síce hodnotil navrhované označenie ako celok, ale priklonil sa k argumentácii prvostupňového orgánu verejnej správy a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil. 35. Vo vzťahu k uvedenej žalobnej námietke súd konštatuje, že pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie nesprávna aplikácia právnej normy (pokiaľ orgán verejnej správy použil nesprávnu právnu normu), resp. nesprávna interpretácia právnej normy (pokiaľ orgán verejnej správy síce aplikoval správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil). Z uvedeného vyplýva, že pre úspešné uplatnenie námietky nesprávneho právneho posúdenia je potrebné poukázať na rozpor v aplikácii alebo v interpretácii právnej normy a takéto tvrdenie v žalobe absentuje. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne definuje, prečo podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy tiež jasne vyplýva, prečo aplikoval ustanovenie § 5 ods.1 písm.f) zákona č.506/2009 Z.z., poukázal na dobré mravy a podrobne rozpor s dobrými mravmi vyargumentoval. Ak žalobkyňa takúto argumentáciu žalovaného nepovažuje za presvedčivú a dostatočnú bez toho, aby v konkrétnostiach uviedla v čom je táto argumentácia nesprávna, ide len o vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím, ktorý nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje. 36. Ak žalobkyňa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy hodnotil prvok navrhovaného označenia „K." bez akejkoľvek spojitosti k označeniu ako celku, je potrebné zdôrazniť, že Úrad na neprípustnosť navrhovaného označenia z dôvodu podľa § 5 ods.1 písm.f) zákona č.506/2009 žalobkyňu upozornil po preskúmaní zápisnej spôsobilosti ochrannej známky a žalobkyňa v písomnom vyjadrení k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti nenamietala, že Úrad mal označenie hodnotiť ako celok a zamerala sa na argumentáciu vo vzťahu k spôsobilosti slova „K." vzbudiť u časti relevantnej verejnosti pohoršenie a nemravné asociácie. Administratívne konanie tvorí jeden celok. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy hodnotil časť navrhovaného označenia, ktorú považoval za jeho najvýraznejší prvok a žalovaný sa s takýmto hodnotením stotožnil, nespôsobuje to nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako orgán rozhodujúci o podanom rozklade doplnil argumentáciu Úradu a navrhované označenie hodnotil ako celok, pričom konštatoval, že ako dominantný prvok navrhovaného označenia vystupuje práve slovo „K." v dôsledku veľkosti tohto slova v porovnaní s ostatnými slovnými či grafickými prvkami obsiahnutými v prihlásenom označení. Žalovaný zároveň konštatoval, že spotrebitelia zvyčajne na ochranné známky odkazujú prostredníctvom slovných a nie obrazových prvkov. V administratívnom konaní tak žalobkyňa ako prihlasovateľka dostala odpoveď aj z hľadiska komplexného posúdenia navrhovaného označenia - kombinovanej ochrannej známky, tak aj z hľadiska špecifického posúdenia dominantnej časti navrhovaného označenia. V konečnom dôsledku žalobkyňa v podanom rozklade nenamietala, že prvostupňový orgán verejnej správy vec nesprávne posúdil z dôvodu, že zápisnú spôsobilosť navrhovaného označenia posudzoval iba z hľadiska jeho dominantného prvku. Žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. V rozkladovom konaní je koncentračná zásada vyjadrená tak, že pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom okrem zákonom stanovených výnimiek (§ 40 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z.). To znamená, že žalovaný nemohol vo svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení ísť nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal len rozkladovými dôvodmi tvrdenej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko vo veci nešlo o spoločné práva alebo povinnosti týkajúce sa viacerých účastníkov konania na jednej strane a ani o vec, ktorú možno začať z úradnej moci, postup žalovaného bol správny a zákonný. Na konanie pred úradom podľa zákona č.506/2009 Z.z. sa totiž vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods.1 a § 60. Skutočnosť, že žalovaný nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade doplnil odôvodnenie zápisnej spôsobilosti navrhovaného označenia komplexne, z hľadiska všetkých prvkov navrhovaného označenia, nemôže spôsobovať jeho nezákonnosť. Žalobná námietka, že prvostupňový orgán verejnej správy hodnotil prvok navrhovaného označenia „K." bez akejkoľvek spojitosti k označeniu ako celku a žalovaný hodnotil navrhované označenie ako celok a priklonil sa k argumentácií prvostupňového orgánu verejnej správy nemá vplyv na to, že vec správne právne posúdil ako žalovaný, tak aj prvostupňový orgán verejnej správy. 37. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jej námietkami a argumentmi a tieto nijakým spôsobom nevyvracia a právne nehodnotí, najmä pokiaľ ide o ochrannú známku „K. - L." a existenciu 15 rôznych ochranných známok obsahujúcich pojem „K.". 38. Žalobkyňa mala zato, že ochranná známka „K. - L." musela byť v minulosti preskúmavaná s ohľadom na verejný poriadok, ako aj s ohľadom na dobré mravy a v dôsledku toho, že bola do registra zapísaná, musela byť vyhodnotená ako vhodná, nehanlivá a širokú verejnosť neurážajúca. Žalovaný pritom nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, námietky, či skutočnosti, ktorými by vyvrátil, že pôvodná právna úprava posudzovania ochrannej známky z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi alebo verejným poriadok je odlišná od súčasnej právnej úpravy. Rozhodnutie žalovaného považovala v tomto smere za nepreskúmateľné z hľadiska nedostatku dôvodov týkajúcich sa argumentov a úvah, ktorými sa žalovaný zaoberal a ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí rozkladovou námietkou predchádzajúceho zápisu ochrannej známky „K. - L." zaoberal, považoval ju za irelevantnú z dôvodu, že predmetná ochranná známka (zapísaná do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva v roku 1948, pričom v roku 1968 bola jej ochrana rozšírená na územie vtedajšej Československej socialistickej republiky a k predĺženiu tejto ochrannej známky v roku 1993 nedošlo) nepodliehala prieskumu zápisnej spôsobilosti podľa v súčasnosti platného zákona o ochranných známkach. Tejto argumentácii žalovaného nemožno nič vytknúť. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy môžu v zmysle článku 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákonom upravujúcim ich postup v predmetnom prípade je zákon č.506/2009 Z.z., ktorý Úradu ukladá povinnosť v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúmať, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 28 ods.1 zákona č.506/2009 Z.z.) z hľadísk uvedených v § 5 a § 6 citovaného zákona. Ak žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že navrhované označenie je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, bol povinný prihlášku zamietnuť. Úrad pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti postupuje podľa právnej úpravy platnej v čase začatia konania o zápis navrhovaného označenia do registra ochranných známok, ktorá zápis označenia, ktoré je v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi, nedovoľovala vykonať. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v minulosti bola ochranná známka „K. L." zapísaná do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva s následným rozšírením ochrany aj na území Slovenskej republiky (vtedajšej ČSSR). Ako správne poznamenal žalovaný, podmienky na zápis buď splnené sú alebo splnené nie sú. Podmienky na zápis nestanovuje orgán verejnej správy svojím uvážením, ale ich stanovil zákon o ochranných známkach. Zákon č.506/2009 Z.z. žalovanému, resp. Úradu neukladá rozhodovať na základe skoršej rozhodovacej praxe Úradu. Pokiaľ teda žalovaný vyhodnotil z uvedených dôvodov rozkladovú námietku ako irelevantnú, nebol v odôvodnení rozhodnutia povinný poskytnúť žalobkyni komparáciu vývoja právnej úpravy, prípadne komparáciu posunu vo vnímaní a posudzovaní verejného poriadku a dobrých mravov. Podstatné je, že rozkladovou námietkou sa zaoberal, vyhodnotil ju argumentáciou uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti netrpí. 39. Žalobkyňa napokon namietla nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ochranným známkam Európskej únie obsahujúcim slovný prvok „K.", nakoľko podľa jej názoru sa žalovaný nevysporiadal so všetkými žalobkyňou predloženými argumentmi a svoje odôvodnenie zúžil na veľmi strohé tvrdenie, ktoré nevyvracia a neospravedlňuje jeho nezákonné rozhodnutie, ktoré má byť v rozpore s Nariadením. Žalobkyňa však v žalobe neuviedla, s ktorým rozkladovým argumentom žalobkyne sa žalovaný nevysporiadal a žalobná námietka je tak všeobecná a nekonkrétna. Aj keď žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 47 ods.1 a § 48 ods.2 zákona č.506/2009 Z.z., skutočnosť, že registrácii ochranných známok Európskej únie predchádza splnenie podmienok zhodnými s podmienkami pre registráciu národnej ochrannej známky, nakoľko vychádzajú z rovnakého právneho predpisu (Nariadenie Rady (ES) č.207/2009 z 26. februára 2009) a tvrdila, že konanie žalovaného je konaním diskriminačným a protizákonným a v dôsledku napadnutého rozhodnutia sa dostala do nerovného postavenia s inými prihlasovateľmi, neuviedla, na ktorú rozkladovú námietku nedostala v napadnutom rozhodnutí odpoveď. Z odôvodnenia žalobnej námietky nepreskúmateľnosti tak vyplýva iba nesúhlas žalovanej s napadnutým rozhodnutím, resp. jeho odôvodnením vo vzťahu k poukazu na ochranné známky Európskej únie. Nesúhlas žalobkyne s dôvodmi napadnutého rozhodnutia nespôsobuje jeho nezákonnosť. 40. Naopak, žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal poukazom žalobkyne na zapísané ochranné známky Európskej únie, kde obdobne ako vo vzťahu k ochrannej známke „K.-L.", zdôraznil, že pri rozhodovaní o zápisnej spôsobilosti označení prihlásených na zápis do registra ochranných známok Úrad postupuje výlučne podľa zákona č.506/2009 Z.z. a nie je viazaný rozhodnutiami iných úradov alebo inštitúcií v obdobných veciach a teda ani rozhodnutiami EUIPO (resp. v minulosti OHIM). Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, prečo neprihliadal na zápis iných ochranných známok obsahujúcich slovný prvok „K." v registri EUIPO a tento záver žalobkyňa nenapadla. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci T 232/10 Couture Tech Ltd c/a OHIM, podľa ktorého „z článku 7 ods.1 písm.f) a článku 7 ods.7 nariadenia č.207/2009 vyplýva, že ak je ochranná známka v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi v časti Únie, jej zápis sa musí zamietnuť, pričom túto časť môže prípadne tvoriť aj jediný členský štát", uvedené konštatovanie samo o sebe neznamená, že žalovaný rozhodol v rozpore s uvedeným rozhodnutím. Súdny dvor EÚ v rovnakom rozhodnutí konštatoval, že „označenia, ktoré môže príslušný skupina verejnosti vnímať ako označenia v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, nie sú rovnaké vo všetkých členských štátoch, najmä z jazykových, historických, spoločenských alebo kultúrnych dôvodov". Práve jazykový dôvod, fonetické a vizuálne hľadisko slovného prvku je dôvodom, pre ktorý žalovaný považoval prihlásené označenie za označenie spĺňajúce zápisnú výluku podľa § 5 ods.1 písm.f) zákona č.506/2009 Z.z.. Je prirodzené, že práve úrad členského štátu, konajúci v jazyku, podľa ktorého je slovný prvok „K." nevhodným, urážlivým či pohoršujúcim slovom, túto skutočnosť postrehne a vyhodnotí skôr, ako úrad iného členského štátu, v ktorého štátnom jazyku uvedený slovný prvok takýto význam nemá. Pokiaľ teda žalovaný nie je viazaný rozhodnutiami iných úradov a inštitúcií a ani rozhodnutiami EUIPO, ani nemá možnosť do konaní pred týmito úradmi a inštitúciami vstupovať a postupuje v súlade so zákonom č.506/2009 Z.z., jeho postup v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 41. V konečnom dôsledku žalobkyňa v žalobe záver žalovaného, o ktorý oprel napadnuté rozhodnutie, a teda, že „prihlásené označenie môže byť časťou relevantnej verejnosti vnímané ako hanlivé označenie muža, resp. mužského pohlavného orgánu a spĺňa tak zápisnú výluku podľa § 5 ods.1 písm.f) zákona o ochranných známkach, a preto nie je spôsobilé na zápis do registra ochranných známok", ničím nespochybnila. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.