Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/153/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200533 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: C. H., nar. X. G. XXXX, bytom Q. XX/XX, W. R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. G. XXXX p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z XX.XX.XXXX podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení / ďalej len zsp/ odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok s účinnosťou od 12.05.2016. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uvedenom v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uvedenom v Prílohe I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Vzhľadom na uvedené invalidný dôchodok bol navrhovateľovi nepríslušne priznaný od 11.1.1995, pretože bolo dodatočne preukázané, že navrhovateľ naposledy pred dňom rozdelenia ČSFR bol zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom na území ČR. Nakoľko sídlo bývalého zamstnávateľa O. a.s. E. ku dňu rozdelenia ČSFR bolo v ČR, preto sa doby poistenia, ktoré získal pred 1.1.1993 považujú podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy uverejnenom v Prílohe II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, za doby poistenia ČR a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie, z dôvodu ,že v E. nikdy nepracoval. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 13.05.2016 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 15.02.2017 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľa a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, súd mal doručenie predvolania vykázané podľa § 47 ods.2 OSP, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zásielka sa súdu vrátila dňa 23.1.2017 (predvolanie na pojednávanie) ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP zo dňa 13.5.2016, v ktorom je uvedené, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČR a preto doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uvedenom v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uvedenom v Prílohe I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa sídlom zamestnávateľ rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ku dňu rozdelenia ČSFR bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia ČSFR31.12.1992, alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na území ČR. Všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1.1.1993 sa preto považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od 11.1.1995. Čiastočný invalidný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.8.1995. O dôchodku bolo rozhodnuté na základe žiadosti o dôchodok zo dňa 11.1.1995, v ktorej navrhovateľ uviedol, že od 14.4.1992 do 14.3.1994 nepracoval a bol evidovaný na úrade práce. Vzhľadom na uvedené bol navrhovateľovi invalidný dôchodok nepríslušne priznaný od 11.1.1995. Na základe novej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 25.9.2015 bolo dodatočne preukázané, že naposledy pred dňom rozdelenia ČSFR bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky. Nakoľko sídlo bývalého zamestnávateľa O. a.s. E. ku dňu rozdelenia ČSFR bolo v Českej republike, preto sa doby poistenia, ktoré získal pred 1.1.1993 považujú podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy uverejnenom v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, za doby poistenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorému mu predchádzal zistil, že napadnuté R je vecne správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Odporkyňa postupovala v zmysle § 112 ods. 6, podľa ktorého sa dávka odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nemal úspech a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.