Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200549 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200549.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: W.. I. E. - Agrofarma, miesto podnikania Pleš 88, 985 31 Pleš, IČO: 31 888 151, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Advokátska kancelária Vajnorská 20, 831 03 Bratislava proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu 23.05.2016 sa žalobca domáhal, aby „súd v konaní podľa § 250t O.s.p. uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 28.01.2015 podanom proti rozhodnutiu odporcu č. 9613401/5/5416655/2014/Rid zo dňa 12.12.2014 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (správne malo byť uvedené „uznesenia“), alebo aby v tej istej lehote odvolanie žalobcu zo dňa 28.01.2015 podané proti rozhodnutiu správcu dane spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu“. Mal za to, že žalovaný je v daňovom konaní č. 9613401/5/5416655/2014/Rid dlhodobo nečinný, nakoľko bezdôvodne odmieta konať spôsobom ustanoveným v § 73 ods. 1 a 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) o žalobcom podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane z 12.12.2014. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013 vydal rozhodnutie č. 2913401/5/5416655/2014/Rid zo dňa 12.12.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 54.407,62 € na DPH, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 39.433,99 € a vyrubil mu daň v sume 14.973,63 €. Predmetné rozhodnutie bolo doručované žalobcovi na adresu jeho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta so sídlom Advokátska kancelária Vajnorská 20, Bratislava (ďalej len „právny zástupca žalobcu“) v obálke s doručenkou pod č. zásielky UU716557569SK (ďalej len „zásielka“), ktorú žalovaný podal na poštovú prepravu v Rimavskej Sobote 19.12.2014. Právny zástupca žalobcu listom doručeným 18.12.2014 Pošte Bratislava 3 oznámil, že v čase od 22.12.2014 do 09.01.2014 (správne mal byť uvedený rok 2015) sa nebude v sídle jeho advokátskej kancelárie nikto nachádzať, a preto požiadal poštu, aby mu zásielky adresované v tomto období pošta doručila až 12.01.2015. Pri doručovaní predmetného rozhodnutia správcu dane však došlo k závade v doručovaní do vlastných rúk (pošta, ktorá rozhodnutie doručovala, pochybila), nakoľko žalobcovi nebolo doručené zákonným spôsobom tak, ako je to upravené v § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Predmetná zásielka bola dodaná na poštu Bratislava 3 dňa 22.12.2014 a v tento istý deň bol poštovou doručovateľkou vykonaný pokus o doručenie zásielky do vlastných rúk, ktorý bol neúspešný, nakoľko adresát - právny zástupca žalobcu v tejto dobe nebol na adrese zastihnutý. Poštová doručovateľka však právneho zástupcu žalobcu neupovedomila, že príde doručiť zásielky znovu v určený deň a hodinu a opätovné doručenie ani nevykonala. Dňa 23.12.2014 táto poštová doručovateľka vyhotovila oznámenie o uložení zásielky, ktoré zanechala len na pošte. Predmetné rozhodnutie správcu dane právny zástupca žalobcu prevzal na pošte 15.01.2015. Vyššie uvedeným postupom došlo k tomu, že právny zástupca žalobcu prevzal predmetnú zásielku s rozhodnutím až dňa 15.01.2015. Túto skutočnosť žalobca preukazoval listom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 01.04.2015, ktorým pošta odpovedala na sťažnosť vo veci doručovania predmetnej zásielky, ktorej obsahom bolo predmetné rozhodnutie správcu dane. Žalobca namietal, že pri doručovaní predmetného rozhodnutia správcu dane do vlastných rúk vo fáze náhradného doručenia nebol dodržaný zákonný postup pri doručovaní písomnosti do vlastných rúk adresáta upravený v § 31 ods. 2 Daňového poriadku z nasledovných dôvodov: a) po prvom neúspešnom pokuse o doručenie zásielky do vlastných rúk poštová doručovateľka právnemu zástupcovi žalobcu nevystavila a ani nezanechala v domovej listovej schránke výzvu s upozornením, že príde úradnú zásielku doručiť znovu v určený deň a hodinu, a teda nebol vhodným spôsobom upovedomený doručovateľom, že mu písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu tak, ako to upravuje § 31 ods. 2 Daňového poriadku; b) poštová doručovateľka ani nevykonala nový pokus o náhradné doručenie zásielky s rozhodnutím, a teda nebol vykonaný ani nový pokus o doručenie zásielky, ktorý sa musí vykonať podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku; c) poštová doručovateľka síce vyhotovila oznámenie o uložení zásielky na pošte, ale toto oznámenie zanechala priamo na pošte, čo nie je možné považovať za vhodný spôsob vyrozumenia adresáta o uložení písomnosti na pošte, ako to vyžaduje § 31 ods. 2 Daňového poriadku. 3. Doručovanie do vlastných rúk, konkrétne fáza náhradného doručenia, podľa žalobcu nebola vôbec vykonaná tak, ako to ustanovuje § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca poukázal na ust. § 31 ods. 2 Daňového poriadku, v ktorom je vyjadrená fikcia doručenia. Táto fikcia doručenia písomností však platí len vtedy a len za splnenia podmienky, že bol presne splnený a dodržaný spôsob náhradného doručovania písomností, ktorý sa uvádza v 1. a 2. vete ust. § 31 ods. 2 Daňového poriadku, k čomu v tomto prípade nedošlo, nakoľko žalobca, resp. jeho právny zástupca nebol upovedomený doručovateľom vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu, nebol vykonaný nový pokus doručiť mu písomnosť a nebol ani vhodným spôsobom vyrozumený o uložení písomnosti na pošte. Ak nie je naplnená čo i len jedna zákonná podmienka pre náhradné doručenie písomností podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, nemôže sa uplatniť fikcia doručenia vyjadrená v 3. vete § 31 ods. 2 Daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikáty týkajúce sa náhradného doručovania písomností (napr. R75/2004, R52/1996, R19/1968 a R5/2006). Žalobca listom jeho právneho zástupcu - žiadosťou o doručovanie zásielok podanou na pošte Bratislava 3 dňa 18.12.2014 pošte oznámil, že sa nebude zdržiavať v sídle svojej advokátskej kancelárie v období od 22.12.2014 do 09.01.2015 podľa žalobcu preukazuje, že právny zástupca žalobcu sa v mieste doručovania v tomto období nezdržiaval a zároveň nemal reálnu možnosť si písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Žalobca argumentoval, že vzhľadom na prevzatie predmetného rozhodnutia správcu dane dňa 15.01.2015, až od tohto momentu, resp. nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula 31.01.2015, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň 30.01.2015. Rozhodnutie správcu dane žalobca napadol odvolaním, ktoré bolo doručené žalovanému elektronickými prostriedkami 29.01.2015, teda v lehote na podanie odvolania. Žalovaný mu listom zo dňa 02.02.2015 oznámil, že (podľa žalobcu riadne a včas) podané odvolanie žalobcu zamieta, čo odôvodnil tým, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, v zmysle ktorého odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. Tento právny názor žalovaný odôvodnil tým, že rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené 07.01.2015 s poukazom na § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Súčasne uviedol (podľa žalobcu nesprávne), že odvolanie bolo možné podať do 22.01.2015, t.j. do 15 dní odo dňa 07.01.2015, kedy malo byť rozhodnutie doručené žalobcovi. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti Oznámeniu o zamietnutí odvolania podal odvolanie zo dňa 06.02.2015 s odôvodnením, že rozhodnutie o zamietnutí odvolania je nezákonné, pričom toto odvolanie bolo žalovanému doručené elektronickými prostriedkami 06.02.2015 a následne doručené poštou 09.02.2015. V predmetnom odvolaní žalobca argumentoval, že predmetné rozhodnutie správcu dane z 12.12.2014 nebolo doručené žalobcovi postupom podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, a preto mu začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu správcu dane až odo dňa nasledujúceho po prevzatí predmetného rozhodnutia na pošte, t.j. od 16.01.2015, pričom posledným (15-tym) dňom na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol 30. január 2015. Z uvedeného žalobca vyvodil, že odvolanie, ktoré proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal elektronickými prostriedkami dňa 29.01.2015, bolo podané riadne a včas. Predmetné odvolanie žalobca podaním zo dňa 18.02.2015, ktoré bolo toho istého dňa doručené elektronickými prostriedkami žalovanému, bolo prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu doplnené a žalobca predložil súčasne vyjadrenie pošty k doručovaniu predmetnej zásielky, ktorej obsahom bolo rozhodnutie správcu dane zo dňa 12.12.2014. Z predloženého vyjadrenia pošty zo dňa 16.02.2015 vyplynulo, že zásielka s predmetným rozhodnutím bola doručovaná do vlastných rúk dňa 22.12.2014, avšak tento pokus o doručenie bol neúspešný. Z vyjadrenia tiež vyplynulo, že pošta pri doručovaní predmetného rozhodnutia do vlastných rúk pochybila a nevykonala náhradné doručenie - nový pokus o doručenie zásielky, v dôsledku čoho nebolo doručovanie vykonané v súlade s § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca preto v podaní zo dňa 18.02.2015 žiadal, aby žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti prehodnotil svoje rozhodnutie o odmietnutí odvolania. Žalovaný na predmetné odvolanie proti Oznámeniu o zamietnutí odvolania zo dňa 06.02.2015 listom zo dňa 17.02.2015 žalobcovi oznámil, že informácie, ktoré odporca poskytol v Oznámení o zamietnutí odvolania zo dňa 02.02.2015 sú nemenné a platia, pričom ďalej opätovne zopakoval, že odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zamieta z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol v Oznámení o zamietnutí odvolania zo dňa 02.02.2015. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k oznámeniu odporcu zo dňa 17.02.2015 zaslal listom zo dňa 20.02.2015 stanovisko, v prílohe ktorého opätovne predložil vyjadrenie pošty zo dňa 16.02.2015, ktoré obsahovalo rovnakú argumentáciu ako v predchádzajúcom odvolaní. List zo dňa 17.02.2015 žalovaný prevzal 23.02.2015. Následne žalovaný listom z 26.02.2015 označeným ako „Vec zamietnutie odvolania“ žalobcovi opäť oznámil, že jeho stanovisko je nemenné a predmetné rozhodnutie bolo doručené v zmysle § 31 Daňového poriadku. Poukázal pritom na fikciu doručenia ustanovenú v poslednej vete § 31 ods. 2 Daňového poriadku ignorujúc skutočnosť, že v predmetnom daňovom konaní sa zistilo z vyjadrenia samotnej pošty, že náhradné doručenie (pokus o nové doručenie) rozhodnutia nebolo vykonané. Vzhľadom na to, že žalovaný nerešpektoval skutočnosť, že odvolanie, ktoré žalobca podal 29.01.2015 proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12.12.2014 bolo podané riadne a včas v lehote na podanie odvolania, podaním zo dňa 06.05.2015 žalovanému navrhol, aby predložil včas podané odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu a súčasne sa bránil podaním mimoriadnych opravných prostriedkov, konkrétne návrhom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Daňového poriadku, návrhom na preskúmanie rozhodnutia správcu dane a návrhom na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí odvolania mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku, čím sledoval, aby vec bola predložená odvolaciemu orgánu na rozhodnutie, nakoľko vo veci rozhodoval stále žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal bez toho, aby bral zreteľ na zistenie, že doručenie predmetného rozhodnutia správcu dane do vlastných rúk nebolo vykonané v súlade so zákonom. K tomuto podaniu predložil žalobca žalovanému i komplexnú odpoveď - list spoločnosti Slovenská pošta a.s. z 01.04.2015, ktorým tento subjekt odpovedal na sťažnosť žalobcu vo veci doručovania zásielky, ktorej obsahom bolo rozhodnutie správcu dane, v ktorom jasne tento subjekt uviedol jednotlivé pochybenia poštovej doručovateľky pri doručovaní zásielky - predmetného rozhodnutia do vlastných rúk právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovaný návrh žalobcu na predloženie včas podaného odvolania na rozhodnutie odvolaciemu orgánu odignoroval a jeho odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolacieho orgánu nepredložil. Vo veciach žalobcom podaných mimoriadnych opravných prostriedkov nekonal s odôvodnením, že konaniu o nich bráni kolízia dvoch splnomocnení, ktoré žalobca udelil svojmu právnemu zástupcovi JUDr. Ľubomírovi Hlbočanovi na zastupovanie v daňovom konaní vo veci daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013 a Generálneho splnomocnenia udeleného splnomocnencovi W.. R. E. z dôvodu, že daňový subjekt môže mať v daňovom konaní len jedného zástupcu v zmysle § 9 ods. 5 Daňového poriadku, hoci táto prekážka nebránila v minulosti žalovanému konať v predmetnom daňovom konaní. 4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v zmysle zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach podal dňa 26.08.2015 sťažnosť na postup žalovaného v predmetnom daňovom konaní, na ktorú obdržal od žalovaného oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 20.11.2015 s tým, že žalobcovu sťažnosť vyhodnocuje ako neopodstatnenú z dôvodu, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a ani interných riadiacich aktov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napriek tomu, že žalobca riadne a včas podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12.12.2014, odmietal postupovať zákonným spôsobom (podľa § 73 ods. 1 a 2 Daňového poriadku) a nerozhodol o jeho odvolaní (v prípade, že by sa rozhodol mu vyhovieť) a ani nepostúpil jeho odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiálom a predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, žalobca voči žalovanému podľa § 66 Daňového poriadku uplatnil opatrenie proti nečinnosti žalovaného konať o riadne a včas podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12.12.2014 a to podaním zo dňa 17.03.2016, ktoré doručil elektronickými prostriedkami Finančnému riaditeľstvu SR ako druhostupňovému orgánu oprávnenému rozhodnúť vo veci v prípade, ak je prvostupňový orgán nečinný. Na predmetné podanie žalobcu zo dňa 17.03.2016, ktorým uplatnil u Finančného riaditeľstva SR opatrenie proti nečinnosti žalovaného, žalobca obdržal odpoveď aj od žalovaného zo dňa 01.04.2016, v ktorej žalovaný zdôvodnil svoje nekonanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré žalobca uplatnil podaním zo dňa 07.05.2015, vôbec sa však nevyjadril k tomu, prečo odmieta na návrh žalobcu podaný tým istým podaním predložiť jeho odvolanie spolu so svojím rozhodnutím zo dňa 12.12.2014 a so všetkým spisovým materiálom a predkladacou správou odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní, hoci žalobca podľa svojho tvrdenia v daňovom konaní riadne a nespochybniteľne preukázal, že mu rozhodnutie správcu dňa zo dňa 12.12.2014 nebolo doručené do vlastných rúk spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v § 31 ods. 2 Daňového poriadku, čo bráni uplatneniu fikcie doručenia predmetného rozhodnutia, z ktorej žalovaný vychádza, a že žalobca odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal riadne a včas. Finančné riaditeľstvo SR na podanie žalobcu zo dňa 17.03.2016, ktorým uplatnil opatrenie proti nečinnosti žalovaného, odpovedalo žalobcovi listom zo dňa 12.04.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný nebol v daňovom konaní nečinný, pretože nečinnosť správcu dane je potrebné vykladať len v tom zmysle, že „správca dane v predmetnom prípade pri svojej činnosti nevykonal žiadny úkon (nevydal dokument, resp. nereagoval na podanie daňového subjektu), čo v tomto prípade nenastalo“. Žalobca v žalobe uviedol, že podaním zo 17.03.2016, ktorým uplatnil u Finančného riaditeľstva SR opatrenie proti nečinnosti žalovaného, vyčerpal všetky prostriedky na odstránenie nečinnosti odporcu, ktorých použitie umožňoval Daňový poriadok. 5. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny názor Finančného riaditeľstva SR uvedený v odpovedi zo dňa 12.04.2016, že nečinnosť správcu dane je potrebné vykladať len v tom zmysle, že správca dane je nečinný len vtedy, keď pri svojej činnosti nevykonal žiaden úkon, je nesprávny a odporuje ust. § 250t ods. 1 O.s.p. Z uvedeného ustanovenia totiž vyplýva, že pod nečinnosťou orgánu verejnej správy netreba rozumieť len jeho absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v tomto smere nečinný. Podľa žalobcu v tomto prípade žalovaný bez vážneho dôvodu nekoná so žalobcom po riadne a včas podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane spôsobom, ktorý ustanovuje § 73 ods. 1 alebo 2 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal konať zákonným spôsobom uvedeným v § 73 ods. 1 alebo 2 Daňového poriadku hneď potom, čo sa dozvedel, že rozhodnutie správcu dane nebolo žalobcovi doručené do vlastných rúk spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý je upravený v § 31 ods. 2 Daňového poriadku a nie je možné preto uplatniť fikciu doručenia tohto rozhodnutia. O skutočnostiach, že rozhodnutie správcu dane žalobcovi nebolo doručené do vlastných rúk zákonom stanoveným spôsobom sa žalovaný dozvedel už z podania žalobcu z 18.02.2015, ktorým doplnil svoje odvolanie podané proti oznámeniu o zamietnutí odvolania zo 06.02.2015, ku ktorého pripojil vyjadrenie pošty k doručeniu zásielky, ktorej obsahom bolo predmetné rozhodnutie správcu dane. Napriek argumentácii uvedenej v bode 2 tohto rozhodnutia osvedčujúcej názor žalobcu, že predmetné rozhodnutie správcu dane nebolo žalobcovi doručené do vlastných rúk zákonom stanoveným spôsobom, žalovaný naďalej trval na tom, že predmetné rozhodnutie mu bolo doručené fikciou 07.01.2015, hoci na to neboli podľa žalobcu splnené podmienky. Napriek žalobcom preukázaným skutočnostiam žalovaný zotrval na tomto nesprávnom právnom názore s tým, že predmetné doručenie správcu dane bolo (s použitím fikcie) žalobcovi doručené 07.01.2015 a že lehota na podanie odvolania skončila dňa 22.01.2015, v dôsledku čoho odmietol zákonne postupovať vo veci podľa § 73 ods. 1 alebo 2 Daňového poriadku, čím žalobcovi znemožnil konať pred orgánom štátnej správy a brániť svoje práva a oprávnené záujmy cestou využitia riadneho opravného prostriedku (riadne a včas podaného odvolania) proti rozhodnutiu správcu dane z 12.12.2014. Žalobcovi sa nepodarilo zjednať nápravu a odstrániť nečinnosť žalovaného ani podaním sťažnosti na postup žalovaného, ani uplatnením opatrenia na nečinnosť žalovaného pred odvolacím orgánom (Finančným riaditeľstvom SR), ktoré toto žalobcom tvrdené porušovanie jeho práv ignorovalo, čím vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu umožňoval využiť na odstránenie nečinnosti žalovaného tak zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ako aj Daňový poriadok. Žalobca z dôvodu, že žalovaný je v predmetnom daňovom konaní dlhodobo nečinný, nakoľko bezdôvodne odmieta konať spôsobom ustanoveným v § 73 ods. 1 alebo 2 Daňového poriadku o žalobcom podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane z 12.12.2014 navrhol, aby súd vyslovil povinnosť žalovanému konať a rozhodnúť vo veci ním podaného odvolania proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane tak, ako je uvedené v žalobe a v bode 1 tohto uznesenia. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobcu v daňovom konaní zastupoval splnomocnený zástupca - advokát JUDr. Ľubomír Hlbočan na základe plnej moci z 05.12.2013, a preto správca dane rozhodnutie z 12.12.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2013, doručoval na adresu tohto splnomocneného zástupcu. Tento predmetné rozhodnutie prevzal na poštovom úrade po skončení odbernej doby, čo podľa žalovaného malo za následok, že splnomocnený zástupca žalobcu zmeškal lehotu na podanie odvolania v zmysle § 72 ods. 3 Daňového poriadku. Keďže podľa žalovaného bolo odvolanie podané po lehote, správca dane odvolanie zamietol na základe Oznámenia o zamietnutí odvolania zo dňa 02.02.2015. K žalobcom namietanému doručovaniu predmetného rozhodnutia správcu dane z 12.12.2014 žalovaný s poukazom na § 24 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že z doručenky jednoznačne vyplýva deň opakovaného doručenia a deň uloženia zásielky, keďže v zmysle pripojenej doručenky bol neúspešný pokus o doručenie vyznačený dňa 22.12.2014, opakované doručovanie dňa 23.12.2014, deň uloženia zásielky dňa 23.12.2014 a príjem tejto písomnosti bol potvrdený dňa 15.01.2015, čo správca dane overil aj na portáli Slovenskej pošty a.s. - sledovanie zásielok. Keďže zásielka bola doručená po ukončení odbernej lehoty, správca dane zaslal dňa 23.01.2015 Slovenskej pošte a.s. reklamáciu. Výsledok reklamačného konania bol správcovi dane oznámený listom z 30.01.2015 s tým, že reklamovaná zásielka bola dodaná po ukončení odbernej lehoty 15.01.2015 a adresát prevzal zásielku osobne. Za vzniknutý nedostatok sa Slovenská pošta a.s. ospravedlnila. Správcovi dane teda nebolo oznámené, z akého dôvodu pošta písomnosť doručovala vyššie uvedeným spôsobom, ani to, že jej bola doručená žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu JUDr. Hlbočana o nedoručovanie zásielok v období od 22.12.2014 do 09.01.2015. Správca dane preto považoval predmetnú zásielku za doručenú dňom 07.01.2015 v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že Slovenská pošta a.s. nedoručovala zásielku ani v zmysle žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcu a keďže splnomocnený zástupca vedel, že rozhodnutie prevzal oneskorene, mohol podľa žalovaného podať odvolanie ešte v lehote do 22.01.2015. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca resp. jeho právny zástupca mal vedomosť o tom, že dotknuté rozhodnutie mu bude doručované práve v období, v ktorom žiadal nedoručovať zásielky, pretože v poslednej zápisnici o prerokovaní pripomienok dňa 05.12.2014 mu bolo oznámené, že rozhodnutie bude vydané do 15 dní od spísania zápisnice, t.j. do 20.12.2015. Splnomocnený zástupca žalobcu pri vyhotovovaní tejto zápisnice dňa 05.12.2014 správcovi dane neuviedol, že mu nebude možné doručovať zásielky z dôvodu jeho neprítomnosti na pracovisku. Splnomocnený zástupca žalobcu bol navyše oprávnený splnomocniť niekoho na prevzatie zásielky, alebo požiadať o doručovanie predmetného rozhodnutia priamo žalobcovi a nie žiadať Slovenskú poštu a.s. o nedoručovanie úradných zásielok, čo je v rozpore s Daňovým poriadkom a neumožňujú to ani Poštové podmienky a Technologický postup Slovenskej pošty a.s. K preskúmaniu rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že sám žalobca svojím konaním prispel k tomu, aby jeho podnet nemohol byť predložený príslušnému orgánu, nakoľko neodstránil nedostatky svojich podaní v požadovanom rozsahu. Ak by tak bol žalobca urobil, správca dane by sa návrhom žalobcu ďalej zaoberal a postúpil by ho nadriadenému orgánu na rozhodnutie podľa § 77 Daňového poriadku. Až z textu podania žalobcu doručeného správcovi dane 09.05.2016 na výzvu správcu dane z 05.05.2016 (hoci podľa žalovaného ani v tomto podaní žalobca jednoznačne svoje podanie nedoplnil) vyplýva, že žalobca podal „Návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí odvolania mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku a to rozhodnutia správcu dane č. 9613401/5/256999/2015/ Sek z 02.02.2015“. Správca dane až toto podanie považoval za podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku a výzvou z 12.05.2016 žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku, ktorý žalobca uhradil 18.05.2016. Správca dane následne predmetný podnet (návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) odstúpil odvolaciemu orgánu so spisovým materiálom, čo žalobcovi oznámil listom z 13.06.2016. Žalovaný dňa 04.08.2016 na základe listu z 03.08.2016 vrátil podnet (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) a spis ku konaniu č. 9613401/5/5416655/2014/Rid z 12.12.2014 z dôvodu pochybenia pošty a tým nesprávneho doručenia napadnutého rozhodnutia. Následne správca dane dňa 15.08.2016 opätovne doručil predmetné rozhodnutie správcu dane z 12.12.2014 splnomocnenému zástupcovi žalobcu W.. R. E., proti ktorému žalobca podal dňa 08.08.2016 elektronicky odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 104177880/2016 z 26.10.2016 rozhodnutie správcu dane č. 9613401/5/5416655/2014/Rid z 12.12.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, t.j. v súčasnosti v tejto veci prebieha vyrubovacie konanie. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu uznesením zamietol podľa § 249 SSP ako nedôvodnú a nepriznal účastníkom trovy konania. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe v lehote určenej správnym súdom písomne nevyjadril. 8. Žalobca podal žalobu dňa 23.05.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle ktorého ustanovenia § 244 ods. 4 O.s.p. súdy v správnom súdnictve rozhodovali o návrhoch na uloženie povinnosti orgánu verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzickej osoby v oblasti verejnej správy (konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy § 250t a nasl. O.s.p.). Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdila, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným predpisom tým, že je v konaní nečinný, mohla sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nebol prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňoval osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 veta in fine O.s.p. nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietol. 9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 10. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 11. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 12. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 13. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 a 2 SSP preskúmal postup žalovaného rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a aplikujúc ustanovenia SSP (§ 242 a nasl.), keďže ustanovenia SSP uplatnené na toto konanie nie sú v neprospech žalobcu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Z ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy zákon priznáva len takej fyzickej alebo právnickej osobe (žalobcovi), ktorá ako účastník administratívneho konania neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Teda žalobcovi, ktorý sa bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými prostriedkami. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že túto zákonnú podmienku žalobca splnil, keďže dňa 26.08.2015 podal sťažnosť na postup žalovaného v daňovom konaní v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, na ktorú sťažnosť obdržal od žalovaného oznámenie o výsledku jej prešetrenia zo dňa 20.11.2015 s tým, že sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pre účely tohto konania za prostriedky nápravy podľa § 244 ods. 1 SSP nie je možné považovať ani návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani návrh na obnovu konania. 16. Vzhľadom na to, že žalobca pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy vyčerpal postup ustanovený týmto zákonom v § 244 ods. 1 SSP (sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z., ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená), čím bola splnená aj podmienka prípustnosti žaloby uvedená v § 250t ods. 1 veta in fine O.s.p. platného a účinného v čase podania žaloby, správny súd preskúmal žalobu v rozsahu dôvodov žalobcom tvrdenej nečinnosti orgánu verejnej správy - žalovaného. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa pod nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 18. V preskúmavanom prípade žalobca tvrdí, že žalovaný je v predmetnom daňovom konaní dlhodobo nečinný, nakoľko bezdôvodne odmieta konať spôsobom ustanoveným v § 73 ods. 1 alebo 2 Daňového poriadku o žalobcom podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 9613401/5/5416655/2014/Rid zo dňa 12.12.2014, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 54 407,62 Eur na DPH, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 39 433,99 Eur a vyrubil mu daň v sume 14 973,63 Eur. Žalobca žiadal, aby správny súd žalovanému uložil povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu podanom proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12.12.2014 alebo aby mu uložil povinnosť postúpiť podané odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu (spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou). Žalobca považuje odvolanie podané elektronickými prostriedkami dňa 29.01.2015 za riadne a včas podané vzhľadom na to, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 12.12.2014 mu podľa jeho tvrdenia nebolo doručené do vlastných rúk zákonom stanoveným spôsobom. Vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že predmetné rozhodnutie správcu dane zo dňa 12.12.2014 bolo žalobcovi doručené s použitím fikcie doručenia dňa 07.01.2015. V dôsledku uvedeného mu žalovaný listom zo dňa 02.02.2015 oznámil, že odvolanie žalobcu zamieta, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, v zmysle ktorého odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. 19. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku, (1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28) c) verejnej vyhlášky. (3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. (5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia"); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, Daňového poriadku (1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. (2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. (3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 22. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3, 8 písm. a) Daňového poriadku (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). (3) Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. (8) Odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. 23. Podľa § 73 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. (3) Predkladacia správa obsahuje najmä a) zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania, b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania, c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní. (4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. (5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. 24. V žalobe žalobca argumentoval, že nečinnosť správcu dane je potrebné vykladať takým spôsobom, že pod nečinnosťou orgánu verejnej správy netreba rozumieť len jeho absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. S touto argumentáciou sa správny súd stotožňuje a má za to, že nečinnosťou orgánu verejnej správy je jednak pasivita orgánu verejnej správy vo veciach, v ktorých bolo začaté administratívne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby orgán verejnej vo veci konal a rozhodol, ale aj situácia, keď orgán verejnej správy síce koná, avšak nie spôsobom, ktorý predpokladá právna úprava. 25. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2013. Na základe zistení vyplývajúcich z predmetnej daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní vydal následne rozhodnutie č. 9613401/5/5416655/2014/ Rid zo dňa 12.12.2014, ktoré v zmysle § 31 ods. 1 Daňového poriadku doručoval žalobcovi na adresu jeho splnomocneného zástupcu - advokáta JUDr. Ľubomíra Hlbočana, Vajnorská 20, Bratislava (plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu z 05.12.2013) do vlastných rúk. Z originálu „Doručenky do vlastných rúk“, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného a je pripojená k originálu predmetného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že predmetom doručovania bola zásielka, ktorej obsahom bolo rozhodnutie správcu dane č. k. 9631401/5/5416655/2014/Rid, pričom na predmetnej doručenke, ktorá je potvrdením o doručení písomnosti sú vyznačené poštovým doručovateľom poskytovateľa poštových služieb (v tomto prípade Slovenská pošta, a.s., Bratislava 3) nasledovné údaje: 1. neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie dňa 22.12.2014 (dátum je vyznačený pečiatkou, tzv. dátumovkou) 2. opakované doručenie: dátum 23.12.2014 3. deň uloženia zásielky: dátum 23.12.2014. Ďalej je na doručenke v kolónke: „Potvrdzujem prijatie tejto písomnosti“ umiestnená pečiatka adresáta (Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Hlbočan, Vajnorská 20, Bratislava), súčasťou ktorej je dátum 15.01.2015. Keďže doručenka je verejnou listinou, údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Správca dane vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v čase vrátenia doručenky správcovi dane nemal dôvod pochybovať o správnosti a pravdivosti údajov vyznačených na doručenke týkajúcich sa vykonaných (bezúspešných) pokusov o doručenie, resp. opakované doručenie zásielky adresátovi, ani o vyznačenom dni uloženia predmetnej zásielky. Správca dane preto správne vychádzal z údajov uvedených na predmetnej doručenke, z ktorých s poukazom na § 31 Daňového poriadku vyvodil záver, že predmetné rozhodnutie správcu dane sa považuje za doručené dňom 07.01.2015. Z ustanovenia § 31 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehote za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. Z predmetnej doručenky, na ktorej boli vyznačené poštovým doručovateľom všetky relevantné údaje umožňujúce správcovi dane aplikovať ustanovenie § 31 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyvodil, že zásielka bola uložená na pošte dňa 23.12.2014 a keďže adresát, ktorý je fyzickou osobou, si písomnosť nevyzdvihol do 15 dní odo dňa jej uloženia (deň uloženia 23.12.2014), t. j. do 07.01.2015, v zmysle § 31 ods. 2 veta in fine Daňového poriadku sa považuje posledný deň tejto lehoty, t. j. 07. január 2015 za deň doručenia zásielky, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. Z administratívneho spisu žalovaného i jeho vyjadrenia vyplýva, že vzhľadom na to, že zásielka bola adresátovi doručená po ukončení odbernej lehoty (15.01.2015), správca dane zaslal Slovenskej pošte a.s. reklamáciu dňa 23.01.2015. Výsledok reklamačného konania Slovenská pošta, a.s. oznámila správcovi dane listom č. R-909010-15-00015 zo dňa 30.01.2015 (ktorý bol správcovi dane doručený dňa 02.02.2015). Z predmetného listu vyplýva, že v rámci reklamačného konania bolo zistené, že reklamovaná zásielka bola dodaná po ukončení odbernej lehoty 15.01.2015, pričom adresát si zásielku prevzal osobne. Za vzniknutý nedostatok sa Slovenská pošta, a. s. správcovi dane ospravedlnila. Z predmetného listu vyplýva, že tento neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa dôvodu, pre ktorý Slovenská pošta a.s. doručovala predmetnú písomnosť adresátovi po uplynutí stanovenej odbernej lehoty, a teda správcovi dane nebola známa skutočnosť, že adresát požiadal Slovenskú poštu a.s. o zmenu spôsobu a lehoty doručovania zásielky (žiadosť nedoručovať zásielky v období od 22.12.2014 do 09.01.2015). Napokon skutočnosť, že žalobca si vyzdvihol (prevzal) predmetnú zásielku po uplynutí odbernej lehoty stanovenej v § 31 ods. 2 Daňového poriadku, je pre určenie dňa doručenia predmetnej zásielky správcom dane irelevantná. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12.12.2014 podal odvolanie, ktoré správcovi dane doručil elektronickými prostriedkami dňa 29.01.2014. Vzhľadom na to, že správca dane za deň doručenia predmetného rozhodnutia správcu dane zo dňa 12.12.2014 považoval v zmysle § 31 ods.2 Daňového poriadku deň 07.01.2015, pričom zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania (§ 72 ods. 3 Daňového poriadku) uplynula dňa 22.01.2015, správca dane správne považoval predmetné odvolanie za neprípustné, keďže bolo podané po zákonom určenej lehote (§ 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku). Následne správca dane postupoval v súlade so zákonom (§ 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku), keď odvolanie ako neprípustné zamietol a zamietnutie odvolania podľa ods. 4 bez zbytočného odkladu písomne oznámil žalobcovi listom č. 9613401/5/256999/2015/Sek zo dňa 02.02.2015, ktoré bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi preukázateľne doručené dňa 06.02.2015. Z administratívneho spisu i vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že správca dane sa až po vydaní predmetného „Oznámenia o zamietnutí odvolania zo dňa 02.02.2015“ od žalobcu dozvedel skutočnosti týkajúce sa doručenia, resp. okolnosti doručovania zásielky obsahujúcej rozhodnutie správcu dane zo dňa 12.12.2014, a to z podania žalobcu označeného ako „odvolanie“. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že „Oznámenie“ správcu dane vydané postupom podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým oznámil žalobcovi zamietnutie odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti (§ 83 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku) nie je rozhodnutím, proti ktorému Daňový poriadok pripúšťa podanie opravného prostriedku (odvolania). Takéto oznámenie je možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým mohlo byť zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca sa preto mohol domáhať ochrany proti takémuto zásahu do jeho práv postupom v zmysle § 244 a nasl. vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku podaním správnej žaloby v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote počítanej odo dňa, keď mu bolo oznámenie (opatrenie) správcu dane zo dňa 02.02.2015 doručené a mohol sa domáhať preskúmania tohto opatrenia v zmysle § 247 a nasl. vtedy platného o účinného Občianskeho súdneho poriadku. V takomto konaní mohol uplatniť námietky týkajúce sa ním tvrdeného nesprávneho, resp. nezákonného postupu správcu dane týkajúceho sa doručovania rozhodnutia správcu dane zo dňa 12.12.2014. Žalobca takýto prostriedok právnej ochrany nevyužil. 26. Orgán verejnej správy je v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy oprávnený konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný ako orgán verejnej správy je teda oprávnený, ale aj povinný konať v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to určil zákon, v tomto prípade správca dane bol povinný konať v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to určil Daňový poriadok. Tak, ako bolo uvedené v bode 25. tohto uznesenia, správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, t. j. zákonom stanoveným spôsobom, a preto nemožno dospieť k záveru, že bol v konaní nečinný. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného, a preto s poukazom na § 249 SSP žalobu zamietol. 28. Pre úplnosť správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že z vyjadrenia žalovaného doručeného správnemu súdu vyplýva, že po začatí konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy na Krajskom súde v Banskej Bystrici na základe podnetu žalobcu (návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí odvolania mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku) bola vec správcom dane odstúpená odvolaciemu orgánu (Finančnému riaditeľstvu SR) s úplným spisovým materiálom, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 13.06.2016. Následne Finančné riaditeľstvo SR 04.08.2016 vrátilo podnet a spis ku konaniu týkajúcemu sa rozhodnutia správcu dane zo dňa 12.12.2014 v dôsledku ním konštatovaného nesprávneho doručenia napadnutého rozhodnutia na opätovné doručenie predmetného rozhodnutia správcu dane zo dňa 12.12.2014 splnomocnenému zástupcovi žalobcu, proti ktorému následne žalobca podal dňa 18.08.2016 odvolanie. O tomto odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR Rozhodnutím č. 104177880/2016 zo dňa 26.10.2016 tak, že Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9613401/5/5416655/2014/Rid zo dňa 12.12.2014 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný správnemu súdu oznámil, že v tejto veci v súčasnosti prebieha vyrubovacie konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že predmetná žaloba je navyše bezpredmetná, keďže o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 12.12.2014 nadriadený orgán (Finančné riaditeľstvo SR) už rozhodol, predmetné rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové rozhodnutie. 29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 30. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.