Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/165/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200564 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200564.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci navrhovateľa: L.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX C. D. C. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku predčasného starobného dôchodku, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2016 podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. II. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. 550 301 6772 0 zo dňa 8. apríla 2016 priznala navrhovateľovi podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej v texte aj ZoSP) predčasný starobný dôchodok v sume 450,10 Eur mesačne od 1. marca 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok v zmysle § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože k 01.03.2016 získal 15 946 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 43 rokov a 251 dní, do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýba 1 rok a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima (237,70 Eur mesačne). Pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku odporkyňa vychádzala z ustanovenia § 68 ods. 1 ZoSP a určila ho ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 - 2015 (§ 63 ods. 6 ZoSP) odporkyňa zistila priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa hodnotou 0,9980 (§ 63 ods. 1 a ods. 4 písm. d) ZoSP). Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 platnej v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku, ktorá je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty 10,6865 na rok 2015 a indexu 1,02867383, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor (§ 64 ods. 3 a 6, § 226 ods. 1 písm. q) tretieho bodu ZoSP). Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ dosiahne dôchodkový vek dňom dovŕšenia 62 rokov veku, t. j. XX.XX.XXXX (§ 65 ods. 2 ZoSP), teda navrhovateľovi od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok chýba do dovŕšenia dôchodkového veku 365 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je 448,20 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,9980), obdobia dôchodkového poistenia (43,6877 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,9930), znížená o 0,5 % za každých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (6,5 %, čo zodpovedá 31,15439394). Uviedla výpočet: 0,9980 x 10,9930 x 43,6877 = 479,29836 mínus 31,15439 = 448,20 Eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku bola v súlade s § 82 valorizovaná o 1,9 Eur mesačne na sumu 450,10 Eur mesačne od 01.03.2016. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne sa navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolal, pretože nie je spokojný s výmerom predčasného starobného dôchodku. Namietal, že mu bolo zohľadnené ako rozhodujúce obdobie až obdobie od roku 1984, keď predtým zarábal viac. Uvádzal, že celý život pracoval ako učiteľ v školstve. To, čo mu bolo vypočítané, považuje za nespravodlivé. Za spravodlivé by to považoval vtedy, ak by mu bolo do osobného mzdového bodu zohľadnených celých 43 rokov a 251 dní. Priznaný dôchodok mu nebude postačovať ani na zaplatenie domova dôchodcov v starobe. V prípade neúspechu sa bude musieť obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu k namietanej nízkej sume predčasného starobného dôchodku a k spôsobu výpočtu osobného mzdového bodu poukázala na znenie § 67 ods. 1 ZoSP. Konštatovala, že boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane tých, ktoré sa za ne považujú). Poukázala na § 63 ods. 6 ZoSP, podľa ktorého rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, teda, v prípade navrhovateľa sú to kalendárne roky 1984 do 2015. Zopakovala spôsob výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporkyne. Žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 08.06.2017, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti navrhovateľa, ako aj poverenej zástupkyne odporkyne. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku. Predložil potvrdenie Súkromnej strednej odbornej školy technickej v Žiari nad Hronom o tom, že bol zamestnaný ako externý učiteľ na základe dohody o pracovnej činnosti v Strednom odbornom učilišti hutníckom v Žiari nad Hronom v období od 01.09.1996 do 30.06.1997 a od 02.09.1997 do 30.06.1998. Žiadal toto obdobie zohľadniť vo výpočte osobného mzdového bodu tvrdiac, že pre neho aj nepatrné zvýšenie starobného dôchodku je významné. Poverená zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom stanovisku k opravnému prostriedku a napriek predloženému potvrdeniu navrhovateľom na pojednávaní žiadala rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Spochybnila toto potvrdenie ako majúce význam pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku, pretože Sociálna poisťovňa neeviduje platby poistného z tohto pracovnoprávneho vzťahu. Poukázala na to, že navrhovateľ bol v administratívnom konaní poučený o nutnosti preukázať všetky obdobia dôchodkového poistenia. Navyše, navrhovateľ nedoložil samotnú dohodu o pracovnej činnosti, potvrdenie neobsahovalo údaj o dosiahnutom príjme, teda, nie je zrejmé, či vôbec odvodová povinnosť vznikla. Pokiaľ nebolo platené poistné, je predmetné potvrdenie irelevantné. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z. (ďalej v texte SSP), ktorý nahradil piatu časť Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. (ďalej v texte O.s.p.), t. č. zrušeného zákonom č. 160/2015 Z. z. - Civilným sporovým poriadkom (ďalej v texte CSP). Podľa § 492 ods. 1 SSP; konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V danom prípade bolo odvolanie (opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne) podané 12.05.2016 na Sociálnej poisťovni, ústredie, teda konanie začalo do 01.07.2016, takže správny súd ho dokončí podľa O.s.p. (§ 250m ods. 2 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje (zveroval) súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ nie je uvedené inak, na konanie sa použijú ustanovenia druhej hlavy (§ 250l ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v súlade s § 250l a nasl. O.s.p., vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie predčasného starobného dôchodku, s výpočtom sumy predčasného starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia, s pripojenými listinným dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 250q ods. 3 O.s.p. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 67 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. Podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Z citovanej právnej úpravy (§ 67 ods. 1 ZoSP) vyplýva, že nárok na predčasný starobný dôchodok poistencovi vzniká, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že splnenie všetkých troch podmienok je preukázané a nesporné. Spornou je namietaná výška predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ považoval za nesprávne, ak mu neboli ako rozhodujúce obdobie priznané kalendárne roky pred rokom 1984, pretože vtedy zarábal viac. Tiež tvrdil, že mu do osobného mzdového bodu malo byť zohľadnených celých 43 rokov a 251 dní. Tieto odvolacie námietky súd nepovažuje za dôvodné z nižšie uvedených dôvodov: Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 ZoSP; rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 64 ods. 3 ZoSP; dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Podľa § 64 ods. 6 ZoSP; aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Z citovanej právnej úpravy (§ 63 ods. 6 ZoSP) vyplýva, že rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku (predčasný starobný dôchodok) s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, t. j. v danom prípade sú relevantné roky 1984 až 2015. Preto nebolo možné pre účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu do rozhodujúceho obdobia zahrnúť roky pred 01.01.1984. Nie je možné zamieňať toto rozhodujúce obdobie, teda obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu s obdobím dôchodkového poistenia, keď navrhovateľovi bolo zistených 43 rokov a 251 dní tohto obdobia (15 946 dní) a v tomto rozsahu aj zohľadnených vo výpočte výšky predčasného starobného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod je len jedna z veličín, z ktorých sa vypočítava suma dôchodku; ďalšími veličinami sú obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota. Suma predčasného starobného dôchodku v zmysle § 68 ods. 1 je súčin priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia, ako aj aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t. j. u navrhovateľa je to súčin veličín 0,9980 x 43,6877 x 10,9930 = 479,29836 Eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať 6,5 % (31,15439 Eur), t. j. 0,5 % za každých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, keď navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok 01.03.2016 a dôchodkový vek dovŕšil 01.03.2017; potom suma predčasného starobného dôchodku je 448,20 Eur mesačne, ktorá bola valorizovaná v súlade s § 82 o 1,9 Eur mesačne na sumu 450,10 Eur mesačne, v ktorej sume bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok od 01.03.2016. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Odporkyňa postupovala pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku správne. Zabezpečila si potrebné podklady k rozhodnutiu, a to v spolupráci aj so samotným navrhovateľom, ktorý bol vyzvaný a poučený o nutnosti predložiť všetky relevantné potvrdenia preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia. Napriek tomu, navrhovateľ až v konaní pred súdom predložil ďalší dôkaz - potvrdenie zamestnávateľa o ďalšom pracovnom pomere s tým, že má význam pre určenie osobného mzdového bodu, čo by sa mohlo prejaviť na výške jeho predčasného starobného dôchodku, ktorý v súčasnosti je už starobným dôchodkom v súlade s § 69a ods. 1 ZoSP. Nakoľko navrhovateľ v konaní pred súdom vedenom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. predložením ďalšieho dôkazu spochybnil správnosť záveru odporkyne pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku, súd zrušil rozhodnutie odporkyne napadnuté odvolaním a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa vyhodnotí na pojednávaní predložený dôkaz a v prípade jeho relevancie ho zohľadní pri určení sumy dôchodkovej dávky. Preverí uvedené tvrdenia navrhovateľa, s ktorými sa vysporiada aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že zákon o sociálnom poistení stanovuje presné kritériá priznávania predčasného starobného dôchodku, ktoré odporkyňa pri rozhodovaní dodržiava. Námietky navrhovateľa o tom, že zákon je nespravodlivý, nastavený tak, aby poistencom boli priznávané dôchodky v čo najnižšej výške, námietky, že celý život pracoval v školstve, čomu teraz nezodpovedá výška priznaného dôchodku, ktorý mu nebude postačovať ani na zaplatenie domova dôchodcov v starobe, súd považuje za irelevantné privodiť zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, keďže nemajú vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Jediným dôvodom, pre ktorý súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, bolo spochybnenie záveru o priznanej sume predčasného starobného dôchodku vzhľadom na dôkaz, ktorý predložil navrhovateľ na pojednávaní o vykonávaní ďalšej práce externého učiteľa, ktorá skutočnosť mu nebola zohľadnená. Po preverení uvedeného tvrdenia odporkyňa opätovne rozhodne, pričom nie je vylúčené, že rozhodnutie bude rovnaké. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 3 O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, z dôvodu potreby doplnenia dokazovania za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci podľa § 196 ZoSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s druhá veta a contrario O.s.p.).