KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica18. 1. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/3/2016 z 18. 1. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. januára 2017, sp. zn. 30Sa/3/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200717.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200717
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200717.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej
veci žalobcu: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 1, XXX XX N. N., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko
Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/5333-POZ zo dňa 29.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový orgán verejnej správy - Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica,
odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej tiež UPSVaR) rozhodnutím číslo BB2/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2016/23093-0009 zo dňa 19.02.2016 rozhodol tak, že nevyhovel žiadostiam T. A. zo dňa
20.08.2013 a 08.01.2016 a nepriznal mu dodatočne peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím - V. Z. za obdobie od 24.02.2012 do 31.07.2013. Dôvodom bolo,
že v období od 24.02.2012 do 31.07.2013, za ktoré sa domáhal dodatočného priznania peňažného
príspevku na opatrovanie, T. A. nikdy nepodal žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie
V. Z., príslušný orgán verejnej správy vo veci peňažného príspevku na opatrovanie pánovi T. A. v
uvedenom období nerozhodoval. Z uvedeného, mal za preukázané, že neexistuje žiadne „pôvodné
rozhodnutie“, ktorým by príslušný orgán peňažný príspevok na opatrovanie pánovi T. A. nepriznal, aj keď
ho priznať mal, teda nebol naplnený základný predpoklad pre dodatočné priznanie peňažného príspevku
na opatrovanie podľa ustanovenia § 45 ods. 9 písm. a) zákona o príspevku na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia.

2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom v podstate dôvodil, že pri posudzovaní
odkázanosti V. Z. na pomoc inej fyzickej osoby došlo k porušeniu zákona, ako aj neuznaniu pokročilého
štádia Alzheimerovej choroby ako rozhodujúceho ochorenia pre stanovenie miery funkčnej poruchy a
v petite rozhodnutia nebolo uvedené, že je možnosť podania ďalšej žiadosti o peňažný príspevok na
opatrovanie. T. A., sa od 24.2.2012 ujal opatery o V. Z. a vzorne sa o ňu staral. ÚPSVaR sa žiadosťou
členov rodiny o dodatočné spätné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 45 ods. 9
písm. a) zákona č. 447/2008, vôbec nezaoberal, nevykonal žiadne dokazovanie a odignoroval lekárske
správy.

3. Na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko
Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica - žalovaný, ktorý odvolanie T. A. - žalobcu



zamietol a prvostupňového správneho orgánu č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/23093-0009 zo dňa
19.02.2016 potvrdil.

4. Tunajšiemu správnemu súdu bola dňa 11.07.2016 doručená žaloba žalobcu. Žalobca podanou
žalobou žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/
SOC/2016/5333-POZ zo dňa 29.04.2016, ktorým zamietol odvolanie T. A. a potvrdil rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny číslo BB2/
OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/23093-0009 zo dňa 19.02.2016, ktorým nepriznal T. A. peňažný príspevok
na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - V. Z. za obdobie od 24.02.2012 do
31.07.2013.

5. Žalobca namietal, že
1) zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci - o V. Z. sa žalobca začal
starať nepretržite od 24.02.2012 (po prepustení z nemocnice F.D. Roosevelta po liečbe urosepsy, ktorú
si, podľa žalovaného ako samostatná a plne orientovaná zapríčinila pri samostatnom použití toalety) až
do jej smrti, 22.10.2015. V. Z. nikdy nebola umiestnená v žiadnom zariadení pre seniorov, ani opatrovaná
opatrovateľskou službou.
2) Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádzali správne rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov - žalobca novú žiadosť o
peňažný príspevok na opatrovanie ŤZP nepodal z dôvodu, že preukázaná Alzheimerova choroba v
pokročilom štádiu nebola pre žalovaného dostatočný dôvod na vyhovenie žiadosti o peňažný príspevok
na opatrovanie pre O. Z.. Z tohto dôvodu žalobca nemal komu a nemal čo oznámiť.
3) Žalovaný podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil svoje zamietavé stanovisko,
nevykonal žiadne dokazovanie pri rozhodovaní sa dopustil závažných chýb, ktoré mali vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2016 zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia
z dôvodov v ňom uvedených. Uviedol, že žiadosť žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na
opatrovanie V. Z. bola podaná prvýkrát dňa 20.08.2013 a týmto dňom začalo konanie o predmetnom
peňažnom príspevku. Predchádzajúce konanie o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie V.
Z. súviselo s iným účastníkom konania O. Z.. Poukázal na § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon), pričom mal za preukázané, že konanie o priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu možno začať len z úradnej povinnosti. Opätovne uviedol, že žalobca podal žiadosť dňa
20.08.2013, teda týmto dňom začalo konanie o predmetnom peňažnom príspevku. Peňažný príspevok
na opatrovanie V. Z. bol žalobcovi priznaní od 01.08.2013 v zmysle § 43 ods. 2 zákona. Žalovaný
ďalej uviedol, že rozhodnutie ktoré je predmetom tohto prieskumného konanie na súde, bolo vydané na
základe žiadosti žalobcu o dodatočné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie V. Z. za obdobie
od 24.02.2012 do 31.07.2013 podľa § 45 ods. 9 písm. a) zákona. Podľa uvedeného ustanovenia tak
prvostupňový, ak aj odvolací organ verejnej správy vec správne posúdil a vo veci rozhodli. Rozhodnutie
bolo jasné, zrozumiteľné a logicky odôvodnené, obsahuje všetky obsahové i formálne náležitosti a
bolo vydané v súlade so zákonom. Pre vznik nároku na peňažný príspevok na opatrovanie nestačí len
fakt, že fyzická osoba poskytuje pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch
sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít. Dôležité je podať
žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre
priznanie peňažného príspevku.

7. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov a po preskúmaní veci a
postupu žalovaného dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo
mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

8. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 162/2015 Súdneho správneho poriadku (ďalej len „SSP“); sudca na
krajskom súde koná a rozhoduje o
a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o
priestupku,
b) správnych žalobách v sociálnych veciach,
c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,



e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 199 ods. 1 SSP; § 199; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

10. Zo spisu prvostupňového orgánu verejnej správy súd zistil, že dňa 20.08.2013 bola podaná žiadosť
o spätné dodatočné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie V. Z. pre jej vážny zdravotný stav
pre O. Z. od 30.09.2011 do 23.02.2012 (vnučka V. Z.) a od 24.02.2012 T. A. (zať V. Z.).

11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím
číslo BB2/OPPK/SOC/2013/20833 zo dňa 04.11.2013, priznal príspevok pre žalobcu od 01.08.2013,
nakoľko o priznaní dodatočného príspevku nebolo rozhodnuté bolo podané odvolanie. Odvolanie bolo
zamietnuté rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava pracovisko BB č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/4307-POZ z
10.03.2014 a opäť nerozhodol ani o žiadosti o dodatočné spätné priznanie príspevku.

12. Na Krajský súd Banská Bystrica bola podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia
v časti nekonania o žiadosti o dodatočné spätné priznanie príspevku. Krajský súd Banská Bystrica
uznesením č.k. 24S/60/2014-18 z 12.12.2014 konanie zastavil, nakoľko účastníci konania súhlasili, že
príspevok na opatrovanie bol správne priznaný.

13. Dňa 21.01.2015 bolo podané podanie na krajskú prokuratúru, ktorá upovedomila ÚPSVaR o potrebe
rozhodnúť o dodatočnom spätnom priznaní peňažného príspevku. Zároveň bol podaný dňa 21.01.2015
na Krajský súd Banská Bystrica návrh proti nečinnosti, ktorý krajský súd v konaní 24S/18/2015 zamietol,
nakoľko neboli využité všetky zákonné prostriedky pred podaním tohto návrhu.

14. Dňa 07.01.2016 bola z opatrnosti opätovne podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o spätnom
priznaní peňažného príspevku na opatrovanie. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica,
odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/23093-0009 zo dňa
19.02.2016 rozhodol tak, že nevyhovel žiadostiam T. A. zo dňa 20.08.2013 a 08.01.2016 a nepriznal mu
peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - V. Z. za obdobie
od 24.02.2012 do 31.07.2013.

15. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Na základe podaného odvolania rozhodoval
druhostupňový orgán verejnej správy Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89
Banská Bystrica - žalovaný, ktorý odvolanie T. A. - žalobcu zamietol a prvostupňového správneho orgánu
č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/23093-0009 zo dňa 19.02.2016 potvrdil.

16. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon); ak fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku
vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch
3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

17. Podľa § 43 ods. 2 zákona; peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa
kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu ak § 40
ods. 16, 18 až 20 neustanovujú inak.



18. Podľa § 45 ods. 9 písm. a) zákona; peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná,
odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne
sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne
o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán
dodatočne zistí, že
a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal.

19. Podľa § 45 ods. 10 zákona; za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý
vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný
orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti
novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie
peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov
odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný
príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný
príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume. /ods. 10/

20. Preskúmaním rozhodnutie žalovaného a postupu, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého
rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že nemožno dať za pravdu žalobcovi a že nim podaná žaloba
nie je dôvodná.

21. V zmysle zákonných ustanovení o priznaní dodatočného opatrovateľského príspevku je nesporne
určený postup orgánov verejnej správy podľa § 45 ods. 9 písm. a) zákona a § 45 ods. 10 zákona. Ako
súd zistil žalobca podal žiadosť o priznanie peňažného príspevku po prvýkrát dňa 20.08.2013, pričom
žiadal priznať príspevok za obdobie od 24.02.2012. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa v zmysle
citovaného ustanovenia § 43 ods. 2 zákona prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v
ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Žalobcovi bol priznaný príspevok
od 01.08.2013.

22. Žalobca T. A. v čase keď sa začal starať o V. Z. (dňa 24.02.2012) nepodal žiadosť o priznanie
príspevku na opatrovanie, čím nesplnil zákonný predpoklad pre spätné priznanie opatrovateľského
príspevku, tak ako to zákon jednoznačne vyžaduje.

23. V tomto prípade nemožno prihliadať na skutočnosť, že O. Z. (rodinná príslušníčka T. A.) podala
žiadosť o priznanie príspevku 30.09.2011 a zohľadniť prípadne jej žiadosť, nakoľko táto nebola
účastníčkou správneho konania o priznanie príspevku na opatrovanie pre T. A., pretože účastníkom
konania je v prípade priznania tejto dávky iba osoba, ktorá poskytla opatrovanie (§ 40 ods. 1 zákona).

24. Žalobca mal možnosť podať žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku už v čase keď sa začal
starať o V. Z.. Predmetné správne konanie pred príslušným orgánom verejnej správy nemôže byť
ovplyvnené prípadným konaním O. Z., ktorej nebol priznaný opatrovateľský príspevok. Žalobca sa
nesprávne domnieval, že ak nebol priznaný príspevok O. Z., tak nebude ani jemu. Jedná sa o dve
samostatné konania. T. A. bol uzrozumený, že je možné podať žiadosť o priznanie príspevku a tak aj
urobil dňa 20.08.2013.

25. Časové hľadisko je pre poskytovanie príspevkov kľúčové ide o vznik práv, ktoré sa odvíja od
preukázateľných skutočností.

26. Vyhodnotiac zistený skutkový stav, ako i právne posúdenie veci dospel súd k záveru, že žalovaný
rozhodol zákonne, a preto súd žalobu zamietol v súlade s § 190 SSP.

27. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167
ods. 1 SSP a contr.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).



O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v
potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho
spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.