Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200787 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200787.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu B. C., nar. XX.X.XXXX, M. V. L. XXX, štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom, ul. 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš proti žalovanej Obec Muránska Dlhá Lúka, Muránska Dlhá Lúka č. 111, 050 01 Revúca, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Valachovou, M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec o určenie, že žalobcovi mandát poslanca obecného zastupiteľstva žalovaného trvá takto r o z h o d o l : U r č u j e, že mandát poslanca Obecného zastupiteľstva Obce Muránska Dlhá Lúka žalobcovi B. C. t r v á . Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zanikajú právne účinky osvedčenia zo dňa 14.6.2016 o tom, že sa B. M. stala poslankyňou Obecného zastupiteľstva Obce Muránska Dlhá Lúka. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd určil, že jeho mandát poslanca Obecného zastupiteľstva Obce Muránska Dlhá Lúka trvá. Žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými dôvodmi: 2. Žalobcov syn v januári 2016 pre žalovanú pluhoval sneh, za čo mu mala byť poskytnutá odmena. Žalovaná faktúru vrátila listom, ktorý podpísal starosta obce T.. M. G. s tým, že synovi žalobcu sa odporúča zvoliť iný spôsob odplatnej spolupráce. Starosta žalobcovi oznámil, že odmenu za vykonané pluhovanie pre obec je možné vyplatiť len pokiaľ uzavrie dohodu o odpratávaní snehu s obcou žalobca. Starosta takúto dohodu aj pripravil a žalobca ju podpísal. Dohodnutou prácou malo byť odhŕňanie snehu v mesiacoch máj až december roku 2016. Po podpise zmluvy starosta prezentoval presvedčenie, že žalobcovi zanikol mandát poslanca obecného zastupiteľstva z dôvodu, že s obcou uzatvoril podpísaním predmetnej dohody pracovný pomer. Žalobca preto zaslal žalovanej písomné odstúpenie od dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.5.2016, v ktorom popísal skutočnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu predmetnej dohody, a teda že išlo o vylákanie podpisu tejto dohody z jeho strany a motív konania starostu. Starosta v odpovedi na túto písomnosť uviedol, že žalobca uzatvoril pracovný pomer s obcou a jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva mu preto ex lege zanikol. Žalobca bol za poslanca zvolený vo voľbách do orgánov územnej samosprávy 15.11.2014. Starosta obce pozvánkou na 14.6.2016 zvolal obecné zastupiteľstvo s programom rokovania „Zloženie sľubu nového poslanca z dôvodu zániku mandátu pána poslanca B. C.“. Na tomto zasadnutí za prítomnosti dvoch poslancov E. a I. bola náhradníčka z volieb do obecného zastupiteľstva vyzvaná k zloženiu sľubu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3. Ďalším žalobným dôvodom bolo, že z obsahu dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.5.2016 je zrejmé, že starosta svojím konaním vehementne usiloval o uzavretie pracovného pomeru medzi žalobcom a Obcou Muránska Dlhá Lúka, a to aj za cenu vylákania podpisu žalobcu na predmetnej dohode pod zámienkou vyplatenia odmeny žalobcovmu synovi za vykonané práce pre obec - pluhovanie snehu v zimných mesiacoch. Jeho konanie bolo vedené úmyslom, aby mohol konštatovať, že žalobcovi zanikol mandát poslanca. Toto sa jasne prieči dobrým mravom. Teda k uzavretiu dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.5.2016 došlo z iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu, či uspokojenia potrieb účastníkov tejto dohody. Jediným dôvodom bolo poškodiť žalobcu prostredníctvom vyvolania okolností spôsobujúcej zánik mandátu poslanca žalobcu. Žalobca túto dohodu uzatváral výlučne z dôvodu, aby bola vyplatená odmena za synom vykonané pluhovanie snehu a nie preto, aby túto prácu sám vykonával. Túto činnosť sám nikdy nevykonával a ani ju nemienil vykonať. Podľa žalobcu dohoda o pracovnej činnosti z týchto dôvodov v rozpore s dobrými mravmi, a preto ide o právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. 4. Keďže dohoda o pracovnej činnosti je absolútne neplatný právny úkon, žalobca sa nestal zamestnancom Obce Muránska Dlhá Lúka, a preto mu nezanikol mandát poslanca Obecného zastupiteľstva Obce Muránska Dlhá Lúka podľa § 25 ods. 2, písm. h) v spojení s § 11 ods. 2, písm. b) zákona č. 369/1990 Zb.. 5. Ďalším žalobným dôvodom bolo, že aj v prípade, že by išlo o platnú dohodu, v prípade dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.5.2016, táto dohoda nezaložila medzi žalobcom a žalovaným pracovno- právny zamestnanecký vzťah a nevznikol medzi nimi pracovný pomer. Zamestnanec je ten, kto vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu osobne. Najdôležitejší indikátor pojmu zamestnanec ako aj pojmu závislá práca je osobný výkon práce a subordinačný princíp. Poukázal pritom na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-415/93 (Bosman), C-66/85 (Lawrie Blum) a C-256/01 (Allonby). Súd musí zobrať do úvahy, či vykonávaná práca je skutočne hospodárskou činnosťou, či je odplatná a či jej výkon podlieha pokynom zamestnávateľa. Ak tieto znaky práca nenapĺňa, nemôže sa jednak o zmluvu, ktorou sa zakladá pracovný pomer, resp. zamestnanecký vzťah. Medzi žalobcom a žalovaným aj v prípade platnosti tejto zmluvy by nevznikol zamestnanecký vzťah a ani výkon predmetnej práce by nenapĺňal znaky závislej práce. Išlo by len o výkon nárazovej činnosti (podľa charakteru počasia), nejednalo by sa o výkon práce pravidelne a v pracovnej dobe a rovnako by ani nešlo o výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, teda vzťah subordinácie by tu absentoval tiež. Podľa právneho stavu de lege lata v Slovenskej republike by išlo o zmluvu, ktorá vzhľadom na svoj predmet (práca daná výsledkom) nezodpovedá elementárnym charakteristikám pracovného pomeru. 6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej. K žalobným dôvodom uviedla, že žalobcovmu synovi musela vrátiť faktúru bez zaplatenia, pretože k nej nebola priložená žiadna dokumentácia osvedčujúca vykonanie fakturovanej činnosti a to objednávka, kalkulácia poskytnutej služby a záznam o prevádzke, pričom faktúra bola vystavená 10.5.2016 a ako druh služby bolo uvedené „Odhŕňanie snehu na obecných uliciach“ so splatnosťou 12. mája 2016 a deň vzniku daňovej povinnosti bol uvedený dátum 10. mája 2016. Ďalej k žalobnej námietke, že žalobca uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti so žalovanou a nemal v úmysle túto činnosť vykonávať, uviedla, že je nepochopiteľné, z akého dôvodu bola táto dohoda uzatvorená zo strany žalobcu, ktorá má ešte byť len naplnená, pretože odhŕňanie snehu podľa potreby prichádza do úvahy až v období zimných mesiacov. Nepochopiteľné je aj tvrdenie žalobcu o cieľoch žalovanej poškodiť žalobcu a vyvolať v jeho prípade zánik funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Podľa žalovanej žalobcovi nie je známa skutočnosť nezlúčiteľnosti funkcie poslancov obecného zastupiteľstva a zamestnanca obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb., a teda to že v prípade, že pracovnoprávny vzťah poslanca k obci, spĺňajúci tak formálne, ale najmä obsahové znaky pracovnoprávneho vzťahu vznikol po zložení sľubu poslanca obecného zastupiteľstva nastáva priamo ex lege podľa § 25 ods. 2, písm. h) zákona o obecnom zriadení zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a vychádzajúc z tejto jeho nevedomosti a neznalosti právnych predpisov, má byť konanie žalovanej ako aj jeho samotného v rozpore s dobrými mravmi a tak napĺňať znaky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaná nenútila žalobcu, aby takúto dohodu o pracovnej činnosti uzatvoril. Táto dohoda je platná. Žalovaná si splnila svoje zákonné povinnosti a prihlásila žalobcu do sociálnej poisťovne. Akt odstúpenia od predmetnej dohody listom z 12.5.2016 nie je riadnym skončením predmetného pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko Zákonník práce v platnom znení uvedený spôsob skončenia dohody o pracovnej činnosti nepozná a takýto spôsob skončenia ani nebol s účastníkmi dohodnutý. Na podporu svojho názoru sa odvolala na rozsudok Krajského súdu Prešov 3S/67/2012 z 28.3.2013. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 9.2.2017 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 8. Zo žalobcom predloženého dokladu fotokópie osvedčenia o zvolení za poslanca obecného zastupiteľstva vyplýva, že bol za tohto poslanca zvolený 15.11.2014. Správny spis obsahuje Zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 14.6.2016, ktorého sa podľa prezenčnej listiny z celkom 5 poslancov zúčastnili dvaja poslanci a náhradníčka. Programom rokovania bolo zloženie sľubu pani M.. Ďalej sa v správnom spise nachádza dohoda o pracovnej činnosti medzi žalovanou a žalobcom, pričom ako dohodnutá práca v článku 2 je uvedené, že zamestnanec bude vykonávať činnosť: „odhŕňanie snehu“. Práca zamestnanca bude spočívať v nasledujúcom: odhŕňanie snehu - podľa potreby. Dohodnutý rozsah pracovnej činnosti: zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na pracovnom čase v rozsahu max. 10 hodín týždenne. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že v prípade predĺženia dohody o pracovnej činnosti, bude účinnosť tejto dohody predĺžená na základe dodatku k tejto dohode. Ďalej dohoda obsahuje dohodnutú odmenu 17.-Eur v čistom za hodinu odhŕňania a dohoda sa uzatvára na dobu určitú od 31.5.2016 do 31.12.2016 a že dohodu je možné skončiť v súlade s § 128a ods. 3 Zákonníka práce. Ďalej dohoda obsahuje aj článok 6 - povinnosti zamestnanca a článok 7 - povinnosti zamestnávateľa. Dohoda je datovaná a podpísaná 30.5.2016. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil list „Odstúpenie od dohody o pracovnej činnosti z 30.5.2016“ doručený žalovanej 13.6.2016, podľa ktorého odstupuje od dohody v 15 dňovej lehote od podpísania dohody, pričom uvádza, že bol zavedený starostom obce tým, že mu tvrdil, že nemôže vyplatiť faktúru synovi žalobcu za pluhovanie snehu z miestnych komunikácií, ktoré bolo vykonané ešte v januári 2016, pretože jeho živnosť takúto činnosť neobsahuje, ale že môže zaplatiť za pluhovanie snehu žalobcovi, ale aby tak mohol urobiť, musí podpísať túto dohodu. V tej chvíli si žalobca neuvedomil, prečo takúto dohodu podpisuje, keď v lete sneh nepadá a od dohody odstupuje, pretože dostal dôveru od občanov a nechce ju sklamať a funkciu poslanca chce vykonávať naďalej. Pri podpise dohody bol zavedený a oklamaný starostom, čo si v tej chvíli neuvedomil. Starosta vedel o tom, že poslanec nemôže byť zamestnancom obce, a preto konal s plným vedomím, aby sa zbavil opozičného poslanca. Tiež zamestnávateľ nezabezpečil výkon dohodnutej náplne práce tak, aby ju mohol vykonávať v zmysle dohody a že starosta konal nekalým spôsobom s úmyslom poškodiť ho. V odpovedi na túto listinu žalovaná uvádza, že dôvody uvádzané v odstúpení sú právne irelevantné a to, že žalobca neovláda zákony, nemôže obstáť. Ďalej upozornila, že Zákonník práce nepozná termín odstúpenia od zmluvy, a teda úkon, ktorým mieni skončiť pracovnoprávny vzťah nie je v súlade so zákonom a ani s dohodou o pracovnej činnosti. Žalobca ďalej priložil faktúru vystavenú B. C., T.: XXXXXXXX s predmetom plnenia „Fakturujem Vám za odhŕňanie snehu na obecných uliciach, cena za hodinu 17.-Eur, v počte 6 hodín - 102.-Eur“. Potom list, ktorým bola faktúra žalovanou vrátená 23.5.2016, podľa ktorého faktúra nebude preplatená, pretože podľa výpisu zo živnostenského registra predmetom podnikania dodávateľa je „Poskytnutie služieb v lesníctve a poľovníctve“, a preto, že absentuje vo faktúre kalkulácia poskytnutej služby, čiže dôvod na základe čoho dospel dodávateľ k sume 17.-Eur za hodinu a záznam o prevádzke. Ďalej tam je v poslednej vete doporučenie „pretože takúto službu nie je možné v rámci Vašej podnikateľskej činnosti obci fakturovať, odporúčame zvoliť iný spôsob odplatnej spolupráce“. 9. Na pojednávaní pred súdom starosta žalovanej potvrdil žalobcom opisovaný priebeh uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti s tým, že podľa jeho vedomostí v zime začiatkom roka 2016 vykonal pluhovanie snehu na miestnych komunikáciách sám žalobca a nie jeho syn. Starosta mal za to, že išlo o sponzorskú pomoc. Následne prišla faktúra pre obec ako člena Združenia vlastníkov lesa, ktorá bola vrátená, pretože na základe takej faktúry nebolo možné vykonať úhradu. Ďalšia faktúra už bola adresovaná žalovanej, ale jej preplateniu bránilo aj to, že fakturujúci syn žalobcu nemal na fakturovanú činnosť živnosť. Starosta žalobcovi povedal, prečo nie je možné faktúru preplatiť a tiež to, že riešením je preplatenie žalobcovi ako fyzickej osobe a nie živnostníkovi. Následne podpísali dohodu o pracovnej činnosti. 10. Podľa § 25 ods. 2, písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (2) Mandát poslanca zaniká h) v prípadoch podľa § 11 ods. 2. 11. Podľa § 11 ods. 2, písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. (2) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený. 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom do 17.6.2016 (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 13. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 17.6.2016 (4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 14. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 17.6.2016 (1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. 15. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce (1) v znení účinnom do 17.6.2016 Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 16. Podľa § 223 ods. 2, prvá veta Zákonníka práce v znení účinnom do 17.6.2016 (2) Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. 17. Podľa § 228a ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 17.6.2016 (1) Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. (2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. 18. Podľa § 19 ods. 1 a 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 17.6.2016 (1) Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. (3) Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné. 19. Podľa § 15 Zákonník práce v znení účinnom do 17.6.2016 Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. 20. Podľa § 17 Zákonníka práce v znení účinnom do 17.6.2016 (1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. (2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. (3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. 21. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30.6.2016 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2016 (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak 23. Podľa § 192 ods. 1, 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (1) Ak zanikol mandát poslanca obecného zastupiteľstva, nastupuje ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov vo volebnom obvode, v ktorom zanikol mandát. V prípade rovnosti hlasov sa postupuje primerane podľa § 189 ods. 2 a 3. (2) Nastúpenie náhradníka oznámi starosta obce do 15 dní po tom, čo zanikol mandát, na úradnej tabuli obce a odovzdá mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom obecného zastupiteľstva. Osvedčenie podpisuje starosta obce. 24. Správny súd preskúmal zánik poslaneckého mandátu žalobcu z dôvodov uplatnených v žalobe. Súd je rozsahom a dôvodmi žaloby v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) viazaný. 25. Žalobca namietal, že mu nezanikol poslanecký mandát, pretože sa nestal zamestnancom žalovanej. Táto námietka bola dôvodná. Pracovnoprávne vzťahy je možné založiť aj mimo pracovného pomeru a to výnimočne na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Tieto vzťahy sú upravené v 9. časti Zákonníka práce s tým, že sa na ne vzťahuje aj prvá časť zákonníka práce a vybrané ustanovenia ďalších častí uvedené v § 223 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch je upravená v § 17 Zákonníka práce, z ktorého znenia je zrejmé, že žiadny z dôvodov neplatnosti uvedený v Občianskom zákone nie je upravený odlišne. V § 17 je pridaný ďalší dôvod neplatnosti a odlišná úprava následku neplatnosti právneho úkonu voči zamestnancovi, ak ju nespôsobil sám. Z toho vyplýva, že platnosť dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou 30.5.2016 (uzatvorenie ktorej podľa žalovanej spôsobilo zánik žalobcovho mandátu poslanca žalovanej) bolo potrebné posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Prejav vôle je v pracovnoprávnych vzťahoch potrebné vykladať podľa § 16 Zákonníka práce, teda tak ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Nesporné skutočnosti medzi účastníkmi sú, že žalovaná synovi žalobcu vrátila 23. mája 2016 faktúru za odhŕňanie snehu v zime v roku 2016 bez zaplatenia listom s doporučením zvolenia iného spôsobu odplatnej spolupráce. 30. mája 2016 starosta žalovanej žalobcovi navrhol a uzatvoril so žalobcom predmetnú dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou činnosťou „Odpratávanie snehu podľa potreby“ a časom trvania dohody od 31.5.2016 do 31.12.2016. Nebol spor ani o tom, že dohoda o pracovnej činnosti bola účastníkmi uzatvorená za účelom vytvorenia podkladu na vyplatenie už v januári 2016 vykonaných prác. Svedčí tomu aj skutočnosť, ktorú účastníci zhodne potvrdili na pojednávaní pred správnym súdom a to, že žalovaný po uzatvorení predmetnej dohody v najbližšom výplatnom termíne čiastku uvedenú na faktúre žalobcovi uhradil. (Ten ju následne vrátil). Uvedené nesporné skutočnosti svedčia tomu, že účelom tejto zmluvy bola úhrada za práce už vykonané pluhom žalobcovho syna tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. Zákonník práce v § 223 ods.1 citovanom v bode 15 tohto rozhodnutia vymedzil účel dohody o pracovnej činnosti. Účelom dohody o pracovnej činnosti podľa uvedeného § 223 ods. 1 Zákonníka práce je zabezpečenie úloh alebo potrieb zamestnávateľa. Preto účelom dohody o pracovnej činnosti súladným so zákonom je výlučne ten, ktorý vymedzil Zákonník práce. To znamená, že každý iný účel takejto dohody je v rozpore so zákonom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V preskúmavanom prípade bolo účelom uzatvorenia dohody niečo iné, ako plnenie budúcich úloh alebo budúcich potrieb žalovanej ako zamestnávateľa. Z vyjadrení oboch strán je nepochybné, že účelom dohody bolo vypracovať podklad, ktorý by umožnil vykonať platbu za už vykonané práce. Takýto účel zmluvy, keď zmluvné strany vychádzali z tvrdenia žalovanej o neexistencii inej legálnej možnosti zaplatenia už vykonaných prác (čo nebolo predmetom tohto konania, a preto súd neposudzoval, či skutočne legálna výplata už vykonaných prác možná nebola), a preto obaja účastníci zmluvy jej uzatvorením vedome zamýšľali obchádzať túto tvrdenú nemožnosť legálnej úhrady, je nielen v rozpore so zákonom ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda preto trpí neplatnosťou aj pre jej rozpor s dobrými mravmi. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému, a preto súd musel takýto právny stav zobrať do úvahy pri posudzovaní, či žalobcovi zanikol mandát poslanca z dôvodu uzatvorenia predmetnej dohody o pracovnej činnosti. Na základe neplatnej dohody o pracovnej činnosti nie je právne možné získať funkciu zamestnanca, a preto neboli naplnené podmienky zániku mandátu poslanca uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. 26. K argumentácii žalovanej o zániku poslaneckého mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva ex lege z dôvodu uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti, súd uvádza, že aj v prípade platnosti dohody o pracovnej činnosti je potrebné vychádzať zo znenia zákona pre určenie času, kedy nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája zánik poslaneckého mandátu. Rozhodnou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zánik mandátu poslanca, je poslancova funkcia zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený. Inak by tomu bolo, keby touto rozhodnou skutočnosťou bol vznik pracovnoprávneho vzťahu s obcou, v ktorej bol zvolený. Pri takej právnej úprave by mandát poslanca zanikol v momente uzatvorenia písomnej zmluvy, ktorou sa pracovnoprávny vzťah zakladá. Platná právna úprava v citovanom § 25 ods. 2, písm. h) zákona o obecnom zriadení ale zánik mandátu poslanca neviaže na vznik pracovnoprávneho vzťahu ale funkciu zamestnanca obce. Preto je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce, konkrétne jej vymedzenie zamestnanca. Zákonník práce nevymedzuje zamestnanca ako osobu, ktorá sa zaviazala vykonávať závislú prácu, kedy pri takomto vymedzení by funkciu zamestnanca nadobudla už uzatvorením pracovnej zmluvy. Zákonník práce osobu zamestnanca vymedzuje v § 11 ods. 1 tak, že zamestnancom je osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu vykonáva závislú prácu. Čiže osoba, ktorá vykonáva závislú prácu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach mimo pracovného pomeru. Vykonávať závislú prácu je povinná a oprávnená taká osoba, ktorá má založený pracovnoprávny vzťah odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce. Rozhodnou skutočnosťou pre určenie nadobudnutia funkcie zamestnanca je vykonávanie závislej práce, t.j. čas, kedy osoba je oprávnená a povinná takúto prácu vykonávať. V preskúmavanom prípade ale nedošlo k platnému založeniu pracovnoprávneho vzťahu, preto nebolo potrebné ani skúmať, kedy žalobcovi vznikla funkcia zamestnanca. Odhliadnúc od toho, potreba odpratávania snehu je objektívny stav závislý od počasia, ktorý v čase, na ktorú bola predmetná dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená, teda od 31.mája 2016 do 31. decembra 2015, ani nemusel nastať. 27. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovanej, že Zákonník práce odstúpenie od dohody o pracovnej činnosti nepozná. Podľa § 19 ods. 2 Zákonníka práce môže ten účastník zmluvy, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, odstúpiť od zmluvy, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Toto ustanovenie sa podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce vzťahuje aj na dohodu o vykonávaní pracovnej činnosti. Podľa žalovanej na strane žalobcu išlo o neznalosť zákona. Je zrejmé, že žalobca si v čase uzatvárania zmluvy minimálne neuvedomil, že vznik funkcie zamestnanca mu bude brániť vo výkone funkcie poslanca žalovanej. Táto právna úprava nebola neznáma žalovanej, a preto možno len konštatovať, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vedela o tejto nevedomosti žalobcu, resp. o takomto jeho postoji minimálne musela vedieť. Takúto nevedomosť je potrebné posúdiť ako omyl týkajúci sa okolnosti, bez ktorej by žalobca zmluvu neuzavrel. Omyl vo vôli môže spôsobiť akákoľvek okolnosť, ktorá spĺňa ten atribút, že bez nej by k uzatvoreniu zmluvy na strane mýliaceho sa, nedošlo. To znamená aj taká, ktorá spočíva v skutkovej okolnosti ako aj taká, ktorá spočíva v právnej skutočnosti, lepšie povedané, ktorá spočíva v neposúdení konkrétnej okolnosti ako právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája aj iné ako mýliacim sa zamýšľané právne účinky. Omyl spočíval v tom, že žalobca sa mýlil, ak nespojil vznik funkcie zamestnanca žalovanej so zánikom mandátu poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej. Potom aj v prípade, že by išlo o platnú dohodu o pracovnej činnosti, bolo od nej odstúpené v súlade so zákonom v čase pred začatím výkonu práce a to písomne, a teda platne v zmysle § 19 ods. 1 a 3 Zákonníka práce. Platným odstúpením od zmluvy sa v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákona zmluva zrušuje od začiatku, čiže aj v prípade, že by išlo o platnú dohodu o pracovnej činnosti, bola by táto zrušená od začiatku, a teda žalobca by nenadobudol funkciu zamestnanca žalovanej. 28. Správny súd potom, ako po preskúmaní zistil dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, rozhodol podľa § 323 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že určil, že žalobcov mandát poslanca zastupiteľstva trvá. 29. Súd v prípade, že rozhodne podľa § 323 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, že mandát poslanca trvá, zároveň má v rozhodnutí uviesť číslo a deň vydania uznesenia zastupiteľstva, ktorého právne účinky zanikli podľa odseku 2 a ktorým má byť uznesenie žalovanej, na základe ktorého by si výkon dotknutého mandátu poslanca uplatňovala iná osoba. V preskúmavanom prípade žalovaná neprijala uznesenie, ktorým by rozhodla o tom, že povolá za žalobcu náhradníka na zloženie sľubu poslanca. Starosta obce nepostupoval podľa § 192 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. a neoznámil na úradnej tabuli obce, že povoláva náhradníka z volieb za poslanca obecného zastupiteľstva, preto súd nemohol konštatovať, že účinky takéhoto oznámenia zanikli. Starosta obce ale vydal pre náhradníčku osvedčenie o tom, že sa stala poslankyňou. Vzhľadom na to, že na základe takéhoto osvedčenia by si mohla povolaná náhradníčka pani M. naďalej uplatňovať mandát poslanca, súd zároveň rozhodol o tom, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia účinky osvedčenia vydaného náhradníčke za poslanca, ktorého mandát nezanikol, stráca svoje účinky. Podľa § 323 ods. 2 Správneho súdneho poriadku týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce prijatého v čase, v ktorom nebolo žalobcovi podľa § 315 ods. 1 umožnené vykonávať v zastupiteľstve jeho mandát poslanca. 30. Správny súd žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého tak urobí vtedy, keď má žalobca úplný alebo čiastočný úspech. V tomto prípade bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 31. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.