Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200790 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200790.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: R. Y., podnikajúcim pod obchodným menom R. Y., miesto podnikania Hviezdoslavova 485, 980 55 Klenovec, IČO: 45 299 366, zast. advokátom JUDr. Jánom Čipkom, AK so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0863/99/2015 zo dňa 13.06.2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave č. SK/0863/99/2015 zo dňa 13.06.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Banská Bystrica č. F/0249/06/15 zo dňa 04.11.2015 vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.500,- € m e n í tak, že žalobcovi ukladá podľa § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 25.08.2015 pokutu vo výške 400,- €. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50%. o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie: Inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI") pre Banskobystrický kraj v Banskej Bystrici (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") vykonali dňa 21.08.2015 v prevádzke „P. u R.", P. XXX, F., ktorú prevádzkuje žalobca (ďalej aj „prevádzka žalobcu") kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zák. č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 142/2013 Z.z. (ďalej len „zák. č. 377/2004 Z.z." alebo „Zákon o ochrane nefajčiarov"). V súlade s § 5 ods. 5 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 35/2015 Z.z. (ďalej len „zák. č. 128/2002" alebo „Zákon o štátnej kontrole") bol vykonaný kontrolný nákup osobou mladšou ako 18 rokov (maloletým H. D. vo veku nedovŕšených 16 rokov, konkrétne 15 rokov 9 mesiacov), ktorý bol vykonaný so súhlasom maloletej osoby a jej zákonného zástupcu. Pri výkone kontroly boli zistené nedostatky a to porušenie zákazu predaja tabakových výrobkov osobe mladšej ako 18 rokov, nakoľko predávajúci odpredal osobe mladšej ako 18 rokov (vo veku 15 rokov 9 mesiacov) tabakové výrobky, a to 1 krabičku cigariet MARLBORO á 3,10 €/krabička, pričom predávajúci vydal doklad o kúpe z elektronickej registračnej pokladnice č. 004 zo dňa 25.08.2015, aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný. Inšpektori prvostupňového orgánu verejnej správy vyhotovili o vykonanom kontrolnom nákupe Inšpekčný záznam dňa 25.08.2015, súčasťou ktorého je o.i. vyjadrenie p. C. Y., zamestnankyne kontrolovanej prevádzkovej jednotky (manželky žalobcu), ktorá nespochybnila zistené nedostatky, avšak uviedla, že mladistvý vyzeral staršie, keďže bol vyššej zavalitej postavy, mal dlhšie vlasy, klobúk a fúzy. Na základe zistení z vykonanej inšpekcie prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi dňa 09.10.2015 doručil Oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom ho oboznámil s nedostatkami zistenými pri predmetnej kontrole týkajúcimi sa porušenia § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. s tým, že mu bola poskytnutá možnosť v stanovenej lehote sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca sa k zisteným nedostatkom písomne vyjadril podaním zo dňa 14.10.2015, v ktorom o.i. uviedol, že predávajúca odpredala neplnoletej osobe cigarety z dôvodu, že nemala podozrenie, že kupujúci nemá 18 rokov, pretože vyzeral staršie, mal dlhšie vlasy, fúziky, na hlave klobúk a vyzeral na vysokoškoláka. Výber mladíka inšpektormi považoval za neseriózny, nakoľko vyzeral plnoletý a posúdenie veku podľa vzhľadu je subjektívne. Poukázal na to, že týždenne kupuje a predáva 5 až 6 kartónov cigariet, zisk z predaja jedného kartónu je len cca 0,90 €. Zároveň uviedol, že prijal opatrenia, aby k porušeniu zákazu v budúcnosti nedošlo a pri stanovení výšky postihu žiadal prihliadnuť na skutočnosti uvedené vo vyjadrení. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal dňa 04.11.2015 rozhodnutie č. F/0249/06/15 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým žalobcovi za porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, keď pri kontrole dodržiavania ustanovení zák. č. 377/2004 Z.z. bolo zistené, že predávajúci (žalobca) predal osobe mladšej ako 18 rokov - maloletému H. D. vo veku nedovŕšených 16 rokov veku (15 rokov a 9 mesiacov) tabakové výrobky, a to 1 krabičku cigariet MARLBORO á 3,10 € /krabička, aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný a preto za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. uložil žalobcovi podľa § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. pokutu vo výške 1.500,- €. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v prevádzke žalobcu bola vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení zák. č. 377/2004 Z.z., ktorou bolo zistené, že predávajúci odpredal osobe mladšej ako 18 rokov (H. D. vo veku 15 rokov 9 mesiacov) tabakové výrobky, konkrétne 1 krabičku cigariet MARLBORO napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný, čím došlo k porušeniu § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. Uviedol, že kontrolný nákup bol vykonaný za prítomnosti maloletej osoby v súlade s ust. § 5 ods. 3 zák. č. 128/2002 Z.z., so súhlasom mladistvej osoby a písomným súhlasom jej zákonného zástupcu (rodiča), pričom písomný súhlas rodiča je uložený v zapečatenej obálke priloženej k inšpekčnému záznamu. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku. Poukázal na ust. § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"), podľa ktorého účastník má možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, i k spôsobu jeho zistenia, pričom žalobca toto svoje procesné právo využil a k zisteným nedostatkom sa písomne vyjadril. Prvostupňový orgán verejnej správy k vyjadreniu predávajúcej v inšpekčnom zázname a písomnému vyjadreniu žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania uviedol, že zák. č. 377/2004 Z.z. jednoznačne zakazuje predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a tým, aj keď nepriamo, umožňuje predávajúcemu overiť si dátum narodenia spotrebiteľa, u ktorého má predávajúci pochybnosti, či spĺňa podmienku veku. Poskytnutie tohto údaju je dobrovoľné, ale v prípade, že spotrebiteľ sa odmietne preukázať preukazom totožnosti, predávajúci má zákonnú možnosť odmietnuť realizáciu predaja. Uviedol, že z dôvodu, aby sa zabránilo možnému omylu v odhade veku, orgán verejnej správy vybral maloletú osobu, ktorá nie je výzorom ani vekovo približná osobám vo veku 18 rokov. Argumentoval, že pokiaľ predávajúci predáva tabakové výrobky a potrebu overenia veku ponecháva len na subjektívne, resp. vizuálne posúdenie predavača, nesie vždy riziko, že môže dôjsť k odpredaju tabakových výrobkov osobe mladšej ako 18 rokov a takýmto konaním dôjde k porušeniu zákona, za ktoré predávajúci zodpovedá objektívne. Zákon predaj týchto výrobkov mladistvým zakazuje a je vecou predávajúceho, aby si organizačne zabezpečil kontrolu osôb, u ktorých nie je jednoznačné na prvý pohľad, že prekročili vek 18 rokov. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení ďalej uviedol, že skutočnosti uvádzané účastníkom konania v písomnom vyjadrení nemajú vplyv na zodpovednosť účastníka konania za porušenie zákona, pretože žalobca nesie v tomto prípade objektívnu zodpovednosť a zákon neumožňuje kontrolnému orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. Žalobcom uvedené skutočnosti nespôsobujú zbavenie sa zodpovednosti. K výberu maloletého, ktorý vykonal kontrolný nákup, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že kontrola bola vykonaná v súčinnosti s osobou mladšou ako 18 rokov. Skutkový stav považoval za riadne zistený a na základe ustanovení Zákona o ochrane nefajčiarov riadne vyhodnotený ako stav protiprávny, pričom prvostupňový orgán verejnej správy použil zákonné prostriedky na zistenie skutkového stavu a zodpovednosť žalobcu bola spoľahlivo preukázaná. Pri určení výšky pokuty prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle § 10 ods. 9 Zákona o ochrane nefajčiarov prihliadol na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie maloletých tým, že predávajúci predal osobe mladšej ako 18 rokov, maloletému H. D. vo veku nedovŕšených 16 rokov veku (15 rokov a 9 mesiacov), tabakové výrobky (1 krabičku cigariet MARLBORO) a to aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný, čím došlo nielen k porušeniu § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z., ale aj k možnému ohrozeniu či poškodeniu zdravia mladistvého umožnením požívania tabakových výrobkov, ktorých škodlivosť pre zdravie je všeobecne známa. Orgán verejnej správy prihliadol aj na reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a tabakových výrobkoch. Výrazne škodlivý účinok na ľudský organizmus majú aj škodlivé látky nachádzajúce sa v dyme alebo dechte. Vplyv takto zdraviu škodlivých látok je o to nebezpečnejší a vážnejší, že sa jedná o maloletého spotrebiteľa. Prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 6 ods. 2 Zákona o nefajčiaroch poukázal aj na § 6 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého každý kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli zohľadnené pri určovaní výšky postihu, bolo podľa orgánu verejnej správy nesplnenie zákonných povinností predávajúceho odmietnuť predaj tabakového výrobku maloletému s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zisteného nedostatku. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia orgán verejnej správy pri určovaní výšky pokuty za zistený protiprávny skutkový stav podľa odôvodnenia rozhodnutia vzal do úvahy, že účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, t.j. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. V rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za protiprávne konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji výrobkov či poskytovaní služieb konajú. Pri posúdení vyššie uvedených hľadísk porušenie povinnosti prvostupňový orgán verejnej správy kvalifikoval ako závažné. Orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol dôkazy, ktoré tvorili podklad vydaného rozhodnutia a po ich vyhodnotení uložil žalobcovi pokutu, ktorej výška vychádza z objektívnych zistení orgánu verejnej správy a zodpovedá v plnej miere rozsahu a významu zistených nedostatkov. V odôvodnení uviedol, že z ust. § 10 Zákona o ochrane nefajčiarov orgánu verejnej správy vyplýva obligatórna povinnosť pristúpiť k uloženiu pokuty v prípade zistenia porušenia niektorej z povinností uloženej zákonom, pričom rozhodujúci je skutkový stav zistený v čase kontroly. Ďalej poukázal na to, že pokuta, ktorú môže orgán verejnej správy v zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. uložiť osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov podľa § 6, je v rozmedzí od 331,- € do 6.638,- €, pričom v tomto prípade bola pokuta uložená v zákonnej hranici sadzby. Z uvedeného dôvodu orgán verejnej správy považoval pokutu uloženú v tejto výške s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská stanovené zákonom za pokutu primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona, pričom vyslovil názor, že výška pokuty bude mať nielen sankčný, ale predovšetkým preventívny účinok. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0863/99/2015 zo dňa 13.06.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, dôvody, na ktorých prvostupňový orgán verejnej správy založil svoje rozhodnutie a obsah podaného odvolania. Podľa názoru žalovaného skutkový stav bol spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu bola nepochybne preukázaná. Žalovaný nezistil dôvod na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom aj výšku pokuty považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu. Žalovaný sa následne vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu s tým, že žalobca nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav, námietky žalobcu považoval za subjektívne a nemajúce vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani na výšku pokuty. Žalovaný považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za dostatočne určité, pričom prvostupňový orgán verejnej správy uviedol skutkové okolnosti a správne právne vec posúdil. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k priamemu ohrozeniu zdravia nie je podľa žalovaného dôvodom zníženia výšky pokuty, nakoľko v administratívnom konaní bolo spoľahlivo preukázané porušenie zákonom stanovenej povinnosti a to predaj tabakového výrobku osobe mladšej ako 18 rokov, ktorý je zakázaný. Žalovaný dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dozor na vnútornom trhu v zmysle zák. č. 128/2002 Z.z., pričom podľa § 5 ods. 3 cit. zákona je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa zák. č. 377/2004 Z.z. za prítomnosti maloletej osoby. Žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy postupoval v súlade so zák. č. 377/2004 Z.z. Zdôraznil, že podľa § 6 ods. 2 cit. zákona sa zakazuje predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov, pričom vykonanou kontrolou dňa 25.08.2015 bolo preukázané, že žalobca odpredal osobe mladšej ako 18 rokov tabakový výrobok - 1 krabičku cigariet značky MARLBORO H. D. vo veku 15 rokov. Uvedenú skutočnosť nie je možné obhájiť tým, že maloletý vyzeral ako dospelá osoba. Poukázal na to, že účastník konania mal možnosť overiť si dátum narodenia spotrebiteľa, u ktorého mal predávajúci pochybnosti, či spĺňa podmienku veku. Poskytnutie tohto údaju je dobrovoľné, avšak v prípade, že sa spotrebiteľ odmietne preukázať, predávajúci má zákonnú možnosť odmietnuť realizáciu predaja. Žalovaný poukázal na to, že 15 ročnú maloletú osobu nie je možné v žiadnom prípade považovať za osobu staršiu ako 18 rokov. Zdôraznil, že účastník konania musí postupovať obzvlášť obozretne pri predaji tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, nakoľko mnohí maloletí sú už na prvý pohľad výzorovo viditeľne starší ako 18 rokov. Preto je potrebné, aby účastník konania na svojej prevádzke zabezpečil dôkladné dodržanie zákazu tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak tak, aby sa predmetné výrobky nedostali do rúk 15 ročným maloletým osobám. 5. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na neprimeranú výšku pokuty vo vzťahu k celkovým tržbám z predaja cigariet v určitom období, ďalej na negatívne dôsledky konania zamestnanca, ku ktorým nemohlo dôjsť, ako aj na skutočnosť, že nemohla byť ohrozená ochrana zdravia ľudí a nehrozili škodlivé následky na zdravie, pričom žiadal o zníženie uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti nezobral do úvahy, nakoľko má za to, že nemajú vplyv na výšku uloženej pokuty a prvostupňový orgán verejnej správy nevybočil pri správnej úvahe pri ukladaní výšky pokuty zo zákonných kritérií. Podľa žalovaného uvedené skutočnosti sú subjektívneho charakteru a nemajú vplyv na zodpovednosť účastníka konania, ani na výšku uloženej pokuty. Žalovaný považoval odôvodnenie výšky pokuty v rozsahu uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí za dostatočné. Pri určení výšky postihu žalovaný zohľadnil závažný charakter zisteného protiprávneho konania, nakoľko protiprávnym konaním účastníka konania bol odpredávaný tabakový výrobok maloletému 15 ročnému spotrebiteľovi. Žalovaný poukázal na to, že akcia na ochranu detí a mládeže pred hrozbou návyku na nikotín je všeobecne známa a bola prezentovaná vo všetkých médiách. Výška uloženej pokuty je obzvlášť prísna vzhľadom k tomu, že tabakový výrobok bol odpredávaný maloletému spotrebiteľovi. Správny orgán pri zistení nedodržania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov uložil pokutu obligatórne, ako to vyplýva zo zákona a jej výška je primeraná zistenému nedostatku. Z uvedeného dôvodu považoval orgán verejnej správy porušenie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov za závažné porušenie zákonnej povinnosti, a preto pristúpil k uloženiu sankcie v takejto výške. Orgán verejnej správy pri ukladaní výšky sankcie prihliadol na charakter porušenej povinnosti, nakoľko porušením zákonnej povinnosti sa tabakový výrobok dostáva do rúk maloletého spotrebiteľa, ako aj na následok porušenia zákonnej povinnosti, keďže požívaním tabakových výrobkov maloletými spotrebiteľmi je ohrozené ich zdravie. Žalovaný poukázal na to, že o uložení pokuty rozhodol orgán verejnej správy v zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z., podľa ktorého SOI uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov podľa § 6 cit. zákona, pokutu vo výške od 331,- € do výšky 6.638,- €, pričom uloženú pokutu považuje odvolací orgán za primeranú zistenému skutkovému stavu. Pri určení výšky pokuty bolo podľa žalovaného v zmysle § 10 ods. 9 cit. zákona prihliadnuté na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie, keď účastník konania porušil zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Následkom protiprávneho konania bolo porušenie práva spotrebiteľa chráneného dotknutým zákonným ustanovením. Došlo k možnému ohrozeniu zdravia mladistvého umožnením požívania tabakových výrobkov, ktorých škodlivosť pre zdravie je všeobecne známa. Orgán verejnej správy prihliadol aj na reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku, pričom toto nebezpečie je o to vážnejšie, že sa jedná o maloletých spotrebiteľov. Pokuta bola podľa žalovaného prvostupňovým orgánom verejnej správy uložená odôvodnene, v adekvátnej výške a od uloženej pokuty žalovaný očakáva nielen represívny, ale aj preventívny účinok. 6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a vydané rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy vo výroku o výške pokuty za nesprávne, svojvoľné a nezohľadňujúce kritériá pre ukladanie pokút vyplývajúce z ust. § 10 ods. 9 Zákona o ochrane nefajčiarov v nadväznosti na § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku. S poukazom na § 198 ods. 1 písm. a/ SSP navrhol, aby správny súd na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania zmenil výšku sankcie. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. vo výške 1.500,- € zmenil tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 331,- €. Zároveň uplatnil náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že sankcia uložená napadnutým rozhodnutím nezodpovedá ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku a § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. a poukázal na svoje vyjadrenia uvedené v administratívnom konaní i v odvolaní. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobcom uvádzané subjektívne skutočnosti nemajú vplyv na zodpovednosť žalobcu, ako aj na výšku uloženej pokuty. Uviedol, že spôsob vykonania kontrolného nákupu nepovažuje za spravodlivý z dôvodu, že maloletý, ktorý nákup uskutočnil, svojím fyzickým výzorom, ako aj odevom nevzbudzoval u zamestnankyne prevádzky žiadne pochybnosti o tom, že dovŕšil 18 rokov, a preto nevyužila možnosť overiť si vek spotrebiteľa. Konanie zamestnankyne pri predaji 1 krabičky cigariet bolo neúmyselné. Vyslovil názor, že využívanie maloletých osôb vyspelého vzhľadu SOI považuje za zavádzajúce a účelové so zámerom zvýšiť pravdepodobnosť kriminalizácie kontrolovaných prevádzok, keďže v zásade nie je možné vyžadovať od každého zákazníka preukázanie veku. Takéto konanie považuje žalobca za rozporné so svedomitým a zodpovedným prístupom k plneniu povinností správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Žalobca konštatoval, že zistené porušenie § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov v jeho prevádzkarni zo strany zamestnanca je prvým, jedinečným a neopakovateľným. Došlo k predaju jedinej krabičky cigariet jedinému maloletému spotrebiteľovi, pričom je preukázané, že k vzniku žiadneho škodlivého následku na zdraví nedošlo. Zároveň nemožno dokázať ani to, že by konanie zamestnankyne prevádzky malo konkrétne hroziace škodlivé následky na zdravie, keďže maloletý si krabičku cigariet kupoval len za účelom kontroly prevádzky žalobcu zo strany SOI. V tejto súvislosti poukázal na to, že v jeho pohostinstve je zakázané fajčiť od r. 2011, čo preukazuje jeho prísny postoj k ochrane zdravia nefajčiarov. 7. Nad rámec odvolacích dôvodov žalobca navrhol skúmať, či je možné ukladať žalobcovi sankciu za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov. V priebehu správneho konania bolo preukázané, že žalobca sám cigarety osobe mladšej ako 18 rokov nepredal. Za určitých okolností by podľa názoru žalobcu teda bolo možné uvažovať, že porušil ust. § 8 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane nefajčiarov tým, že si nesplnil povinnosť zabezpečiť dodržiavanie zákazu podľa § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov. Žalobca po zohľadnení zákonných predpokladov, ktoré je potrebné skúmať pri ukladaní pokút, považuje uloženú pokutu za neprimerane vysokú. Namietal, že uložením pokuty vo výške 1.500,- € došlo k porušeniu zásady proporcionality, ktorá predpokladá vyváženú aplikáciu sankcií zodpovedajúcu záujmom štátu a záujmom jednotlivca (žalobcu). Namietal, že pokuta mu bola uložená bez toho, aby kontrolný orgán využil možnosť upozorniť ho na zistený nedostatok. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že výška pokuty je pre jeho podnikanie likvidačná. Argumentoval, že kontrolou registračnej pokladnice v sledovanom období zistil, že v období od 22.07.2015 do 12.11.2015 odpredal celkom tabakové výrobky v hodnote 755,- €, pričom hrubý zisk z predaja cigariet za 113 dní predstavuje 26,42 €. Poukázal na to, že v r. 2015 bol jeho základ dane z príjmov po znížení o nezdaniteľnú časť 0 €. Uvedené údaje podľa žalobcu preukazujú, že uložená pokuta je zrejme neprimeraná, spôsobujúca značnú hospodársku škodu jeho podnikaniu s likvidačným charakterom. Pri takýchto následkoch podľa žalobcu nesporne prevažuje represívny charakter uloženej sankcie a nie je zachovaná jednak zásada individuálnej, ako aj generálnej prevencie, ani výchovný účel vykonanej kontroly a celého správneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považoval rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy vo výroku o výške pokuty za neprimerané povahe skutku a uložená sankcia má pre jeho podnikanie s tabakovými výrobkami likvidačný charakter. 8. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") s odôvodnením, že vzhľadom na ekonomickú stránku jeho podnikania s tabakovými výrobkami a jeho príjem v r. 2015 z pohostinstva je jediným príjmom v domácnosti žalobcu. O predmetnom návrhu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/129/2016-50 zo dňa 09.02.2017 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, keďže žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2017. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány postupovali v súlade so zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa pri rozhodovaní podrobne zaoberali, pričom svoje skutkové i právne závery v odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili. Žalovaný následne poukázal na priebeh administratívneho konania, vydané prvostupňové rozhodnutie, obsah podaného odvolania i druhostupňové rozhodnutie žalovaného. Súčasne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, pričom skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v podanej správnej žalobe, považoval za výlučne subjektívne, ktoré na zodpovednosť žalobcu nemajú žiadny vplyv. Žalovaný argumentoval, že zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho je v danom prípade koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. žalobca zodpovedá za porušenie zákona bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ako aj bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. V rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji výrobkov konajú. Z uvedeného dôvodu považoval za bezpredmetné konštatovanie žalobcu, že jeho zamestnankyňa sa uvedeného porušenia dopustila neúmyselne. Za subjektívne považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že zamestnankyňa sa domnievala, že maloletá osoba H. D., ktorej tabakový výrobok odpredala, dosiahla vek 18 rokov, keď svojím vzhľadom pôsobila staršie, ako bol jej reálny vek a z toho dôvodu zamestnankyňa žalobcu nevyužila možnosť overiť si vek spotrebiteľa. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že zák. č. 377/2004 Z.z. chráni každú osobu mladšiu ako 18 rokov, bez ohľadu na jej vonkajší vzhľad či prejav. V opačnom prípade by došlo k negatívnej diskriminácii osôb, ktoré svojím vzhľadom pôsobia staršie ako 18 rokov a tieto osoby by boli vyňaté z podzákonnej ochrany. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako predávajúci bol v zmysle zákona povinný pri svojej podnikateľskej činnosti postupovať vo vzťahu k spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť dodržiavanie povinností, resp. zákazov a obmedzení vyplývajúcich im z príslušných platných právnych predpisov, a to aj prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí v mene predávajúceho pri predaji výrobkov konajú. Zákon o ochrane nefajčiarov explicitne zakazuje predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a je teda v záujme predávajúceho overiť si dátum narodenia spotrebiteľa. Poskytnutie tohto údaju je síce dobrovoľné, ale v prípade, že sa spotrebiteľ odmietne preukázať, predávajúci má zákonnú možnosť odmietnuť realizáciu predaja. Predavačka mala možnosť požadovať identifikáciu osoby, ktorá požadovala predaj tabakového výrobku do kontrolovaného nákupu za účelom zistenia jej veku pred tým, ako jej tabakový výrobok odpredala. Obranu žalobcu, že predavačka nemala pochybnosti o veku spotrebiteľa, považoval žalovaný za neopodstatnenú a nezakladajúcu dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti za spoľahlivo zistené porušenie predmetného ustanovenia Zákona o ochrane nefajčiarov. Subjektívne posúdenie maloletého predávajúcim a následný zlý odhad nezbavuje predávajúceho zodpovednosti za porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, v danom prípade osobe vo veku 15 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletí v súčasnej dobe pôsobia svojím výzorom staršie, žalobca mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, komu takýto výrobok odpredá a za týmto účelom v odôvodnených prípadoch požiadať kupujúceho o vydanie dokladu totožnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/138/2010 zo dňa 09.11.2010. Žalovaný zdôraznil, že pochybnosť predávajúceho je založená nie na subjektívnych, ale na objektívnych príčinách a zamestnankyňa konajúceho v mene žalobcu mala od kupujúceho vyžiadať vydanie dokladu totožnosti, napriek skutočnosti, že bola o plnoletosti tejto osoby presvedčená. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že SOI účelovo použila na výkon kontroly osobu, ktorá svojím vzhľadom pôsobila staršie za subjektívne, pričom zdôraznil, že SOI pri výbere maloletej osoby, za prítomnosti ktorej vykoná kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení Zákona o ochrane nefajčiarov, neuplatnil kritérium vzhľadu, a teda aby osoba pôsobila staršie ako je jej reálny vek za účelom zvýšenia kriminalizácie žalobcu, ako sa mylne domnieva žalobca. Jediným kritériom, na základe ktorého pristupuje SOI k voľbe takejto osoby je jej vek a podstatné je, aby išlo o osobu mladšiu ako 18 rokov (za splnenia podmienky získania predchádzajúceho písomného súhlasu jej zákonného zástupcu v zmysle § 5 ods. 3 zák. č. 128/2002 Z.z., v zmysle ktorého je SOI na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby. Cieľom uvedenej kontroly bolo vytvoriť podmienky simulujúce situáciu, v ktorej by bolo možné jednoznačne a preukázateľne preveriť dodržiavanie povinností, resp. zákazov predávajúceho vyplývajúce z osobitného predpisu a tým získať potrebné dôkazy svedčiace o porušení zákona. 10. K námietke žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto je nepochybne výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu. Žalovaný ako odvolací orgán sa v priebehu odvolacieho konania zaoberal otázkou, či správne uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených Zákonom o ochrane nefajčiarov, pričom dôvod na prehodnotenie výšky uloženej pokuty žalovaný nezistil. Rozsah uloženej sankcie orgány verejnej správy náležite odôvodnili tak v intenciách § 10 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov, ako aj v medziach § 10 ods. 9 cit. zákona. Žalovaný v súvislosti s výškou uloženej pokuty poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Predmetné ustanovenie Správneho poriadku vyjadruje zásadu materiálnej rovnosti vychádzajúcej z ústavného princípu rovnosti osôb pred zákonom vyjadreného v čl. 13 ods. 3 Ústavy SR. Orgán verejnej správy podľa žalovaného neporušil ani zásadu proporcionality. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a tým aj primeranosti uloženej sankcie. Zdôraznil, že závažnosť zisteného protiprávneho konania v danom prípade zvyšuje skutočnosť, že tabakový výrobok bol odpredaný osobe vo veku 15 rokov, čo orgán verejnej správy rovnako zohľadnil pri určení výšky pokuty. Ďalším kritériom, na ktoré orgán verejnej správy prihliadol pri určení výšky pokuty je čas trvania protiprávneho konania, ktorý sa zhoduje s časom vykonanej kontroly. Pokiaľ sa týka samotného následku protiprávneho konania, orgány verejnej správy prihliadli na hroziace škodlivé následky na zdravie spočívajúce vo vzniku závislosti od tabaku a následne negatívne účinky aktívneho fajčenia, a to osobitne u osôb mladších ako 18 rokov, v danom prípade vo veku 15 rokov. Žalovaný zdôraznil, že uvedená skupina osôb vo veku menej ako 15 rokov je obzvlášť citlivou najmä vo vzťahu ku skutočnosti, že takéto osoby si menej uvedomujú následky fajčenia na svoje zdravie. Žalovaný preto dospel k názoru, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty vychádzali zo všetkých zákonných kritérií a pokutu uložili vo výške zodpovedajúcej zistenému skutkovému stavu, ako aj charakteru porušenia Zákona o ochrane nefajčiarov. Pokuta uložená v uvedenej výške plní nielen represívno-výchovnú, ale aj preventívnu funkciu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), v ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Podľa žalovaného je žiaduce, aby výška uloženej sankcie bola citeľná v majetkovej sfére účastníka konania a nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Orgán verejnej správy pri určení výšky pokuty podľa žalovaného zohľadnil všetky zákonné kritériá, t.j. závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania, ako aj hroziace škodlivé následky na zdravie. Žalovaný vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcu, že ust. § 10 ods. 9 cit. zákona predpokladá vyhodnotenie subjektívnych okolností konkrétneho prípadu, nakoľko kritériá, na ktoré má správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadnuť, predstavujú objektívne aspekty konkrétneho konania a to čo sa týka jeho závažnosti, času trvania, ako aj dopadu - možných následkov na zdravie spotrebiteľa. Uvedené kritériá sú upravené taxatívne, t.j. orgán verejnej správy je pri určení výšky pokuty povinný prihliadnuť na predmetné zákonom ustanovené kritériá, k čomu v danom prípade zo strany orgánu verejnej správy aj došlo. Ostatné skutočnosti uvádzané žalobcom majú podľa žalovaného subjektívny charakter a na určenie výšky pokuty nemajú vplyv. Žalovaný považoval za podstatné uviesť, že skutočnosť, že išlo o prvé porušenie povinnosti, bola orgánom verejnej správy zohľadnená v rámci závažnosti samotného konania, nakoľko v prípade, ak by orgán verejnej správy zistil opakované porušenie predmetného zákonného zákazu, resp. povinnosti, závažnosť konania by bola vyššia a tým by bola primerane vyššia aj výška uloženej pokuty. Žalovaný zároveň vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že akcia na ochranu detí a mládeže pred hrozbou návyku na nikotín je všeobecne známa a bola prezentovaná vo všetkých médiách. Žalovaný naviac poukázal na to, že na stránke www.soi.sk v kategórii informácia pre verejnosť bolo dňa 13.08.2015 zverejnené oznámenie o pripravovanej akcii v termíne od 24.08. do 15.09.2015, pričom cieľom kontrolnej akcie bolo práve preverenie dodržiavania ustanovení § 6 - zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov určených na fajčenie a neobsahujúcich tabak osobám mladším ako 18 rokov a odopretie predaja týchto výrobkov osobe mladšej ako 18 rokov. 11. K námietke žalobcu, že pokuta mu bola uložená bez toho, aby kontrolný orgán využil možnosť upozorniť žalobcu na zistený nedostatok, žalovaný uviedol, že v zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. je orgán verejnej správy povinný, v prípade ak zistí porušenie § 6 ods. 2 zákona, pristúpiť k uloženiu pokuty v zákonom stanovenom rozsahu, a preto nie je v možnostiach orgánu verejnej správy výlučne upozorniť na zistený nedostatok bez ďalšieho. Žalovaný s poukazom na § 10 ods. 2 a § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. a na judikatúru všeobecných súdov (krajských súdov i Najvyššieho súdu SR) poukázal na výšku pokút ukladaných za porušenie cit. ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. Žalovaný napokon poukázal na účel a ciele prijatia Zákona o ochrane nefajčiarov, pričom potreba a prospech takejto zákonnej úpravy je jednoznačne preukázaná výsledkami domácich i svetových prieskumov verejnej mienky a skúsenosťami z krajín EÚ. Zámerom zákona bolo aj vytvorenie dostatočných podmienok na ochranu maloletých osôb pred účinkami tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, a to práve prostredníctvom zákazu predaja týchto výrobkov. Poukázal na všeobecnú nebezpečnosť fajčenia, ktoré je rizikovým návykom ohrozujúcim zdravie, na účinky cigaretového dymu a fajčenia s poukazom na údaje Svetovej organizácie zdravia (WHO). Následky fajčenia sú u detí a mladistvých osôb vážnejšie a aj z uvedeného dôvodu považuje žalovaný predaj cigariet osobe vo veku 15 rokov v dobe, keď ochrana zdravia spotrebiteľa patrí v EÚ k prioritám a najdôležitejším základným právam spotrebiteľa, za absolútne neakceptovateľný tak z pohľadu samotných následkov fajčenia u detí a mládeže, ktoré sú o to závažnejšie, že fajčenie v takomto veku ovplyvňuje rast a vývoj a poškodzuje nezrelý organizmus jedinca a taktiež na fakt, že závislosť od nikotínu vzniká v mladšom veku rýchlejšie ako u dospelého jedinca. V tejto súvislosti poukázal na existujúce štúdie. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného nie je možné akceptovať názor žalobcu, že odpredaním jedinej krabičky cigariet osobe, ktorá túto kúpila za účelom kontroly, je možné vylúčiť akýkoľvek hroziaci škodlivý účinok na zdraví spotrebiteľa, pretože predávajúci vopred nemal vedomosť o tom, že cigarety odpredáva osobe len za účelom výkonu kontroly. Orgán verejnej správy vzdal do úvahy možné hroziace škodlivé následky na zdravie spotrebiteľa v dôsledku umožnenia požívania tabakových výrobkov, ktorých škodlivosť pre zdravie je všeobecne známa. Prihliadal aj na reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku, pričom toto nebezpečenstvo je o to závažnejšie, že sa jedná o maloletého spotrebiteľa. Uvedeným konaním žalobcu zároveň došlo k porušeniu práva spotrebiteľa chráneného dotknutým ustanovením Zákona o ochrane nefajčiarov, konkrétne práva na dodržiavanie zákazu predávajúceho odpredať osobe mladšej ako 18 rokov tabakové výrobky. Za právne irelevantné žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že v kontrolovanej prevádzke je zakázané fajčiť od r. 2011, čo predstavuje žalobcov prísny postoj k ochrane zdravia nefajčiarov. Rovnako na výšku pokuty podľa žalovaného nemá vplyv ani konštatovanie žalobcu ohľadne likvidačného charakteru pokuty s poukazom na jeho hrubý zisk za určené obdobie, resp. na základ dane v r. 2015. 12. Pokiaľ žalobca nad rozsah odvolacích dôvodov uviedol, že v danom prípade by sa dalo uvažovať o tom, že sa dopustil porušenia § 8 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane nefajčiarov, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie ukladá fyzickej osobe - podnikateľovi a právnickej osobe povinnosť zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení (bez ich ďalšej konkretizácie). V prípade ak však takýto subjekt nezabezpečí dodržanie v danom prípade konkrétne zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, dopustí sa porušenia § 6 ods. 2 cit. zákona. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ust. § 8 ods. 1 písm. b/ zákona upravuje všeobecne formulovanú povinnosť, pričom už porušenie konkrétnych zákonných zákazov, resp. obmedzení je zakotvené v jednotlivých ustanoveniach zákona. Ust. § 6 ods. 2 je v danom prípade vo vzťahu k § 8 ods. 1 písm. b/ špeciálnym ustanovením. Uvedené potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že v zákone sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo príslušnému orgánu povinnosť uložiť dotknutej osobe sankciu za nesplnenie povinnosti dodržiavať zákazy a obmedzenia tohto zákona, pričom za nerešpektovanie zákazu podľa § 6 orgán verejnej správy uloží pokutu v zákonom stanovenom rozsahu podľa § 10 ods. 2. 13. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Nestotožnil sa s výškou uloženej pokuty, ani s tvrdením žalovaného o tom, že by výška uloženej pokuty bola v súlade so zákonom najmä z dôvodov, že v jeho prípade išlo o prvé porušenie Zákona o ochrane nefajčiarov. Súhlasil s tým, že ust. § 10 ods. 9 Zákona o ochrane nefajčiarov predstavuje objektívne aspekty konkrétneho konania tak, ako uvádza žalovaný, žalovaný však vo svojom vyjadrení neodôvodňuje výšku pokuty konkrétnou skutočnosťou o závažnosti jeho konania, o čase trvania, ako aj dopade - možných následkoch na zdravie spotrebiteľa. Žalobca zotrval na stanovisku, že konanie, pre ktoré mu bola uložená pokuta, nemohlo mať žiadne následky na zdravie spotrebiteľa a k porušeniu Zákona o ochrane nefajčiarov došlo len a výlučne v súvislosti s kontrolným nákupom. Poukázal na to, že výška pokuty je pre jeho podnikanie takmer likvidačná. Aj uloženie pokuty na spodnej hranici stanovenej zákonnej sadzby by v jeho majetkovej sfére predstavovalo citeľný zásah a vôbec nie je túto pokutu možné považovať za pokutu v zanedbateľnej výške. Poukázal na to, že uložená výška pokuty nemôže plniť žiadnu z funkcií, ktoré by sankcia mala plniť, okrem funkcie represívnej a to práve z dôvodu jej výšky. Žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného o tom, že ust. § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov je vo vzťahu k § 8 ods. 1 písm. b/ cit. zákona špeciálnym ustanovením. Pre možnosť uloženia pokuty podľa § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov je podľa žalobcu potrebné, aby boli naplnené všetky znaky tohto správneho deliktu, najmä musí byť naplnená subjektívna stránka, teda úmysel dopustiť sa porušenia zákazu podľa § 6 ods. 2 cit. zákona i objektívna stránka tohto konania. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobcovi ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebol preukázaný žiadny úmysel dopustiť sa konania, ktoré ust. § 6 ods. 2 Zákona o ochrane nefajčiarov chráni. Zároveň orgán verejnej správy nepreukazuje, akým konaním žalobcu malo dôjsť k porušeniu zákazu a či medzi jeho konaním a následkom, teda faktickým predajom jednej krabičky cigariet maloletej osobe, je príčinná súvislosť. Ak tieto dve stránky nie sú naplnené, nemôže byť podľa žalobcu preukázaná ani dôvodnosť na uloženie pokuty, najmä keď sám zákaz predaja neporušil. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Súčasne predložil listiny na preukázanie dôvodnosti svojho tvrdenia o neprimeranej výške uloženej pokuty a to Daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2015-2016, Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch manželky C. Y. a syna H. Y. za r. 2016, ktorí so žalobcom žijú v spoločnej domácnosti a Intervalové uzávierky z elektronickej registračnej pokladne za mesiace január až december 2016. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Nenamietal, že osobe mladšej ako 18 rokov bola predaná 1 krabička cigariet. Poukázal však na obranu pracovníčky žalobcu, že podľa výzoru tejto osoby nemohla dospieť k názoru, že by sa jednalo o osobu mladšiu ako 18 rokov. Táto skutočnosť bola podľa neho dôvodom na posúdenie vyvinenia sa zo spáchania správneho deliktu. Namietal, že orgán verejnej správy nedôsledne postupoval pri stanovení výšky pokuty a táto bola v rozhodnutí všeobecne, bez konkrétnych dôkazov odôvodnená. Akcentoval skutočnosť, že u žalobcu išlo o prvé porušenie takejto povinnosti a uložená pokuta nezohľadňuje príjmy ani ekonomickú situáciu žalobcu a má pre žalobcu likvidačný charakter. Aj keď bola pokuta uložená v 1/4 možnej sadzby, vzhľadom na okolnosti vyplývajúce z administratívneho konania, ako aj zo žaloby, ide o pokutu neprimerane vysokú. V tejto súvislosti poukázal na príjmy žalobcu z predaja cigariet, na predložené daňové priznania žalobcu osvedčujúce výšku týchto príjmov, ktoré slúžia aj na prevádzku jeho domácnosti. Navrhol vykonať dokazovanie ním predloženými dôkazmi a žiadal, aby správny súd využil oprávnenie moderovať výšku pokuty, pretože sú na to splnené podmienky. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca uloženú pokutu už uhradil, na jej zaplatenie si však musel požičať finančné prostriedky, o čom predložil na pojednávaní ako dôkaz Zmluvu o pôžičke z 20.04.2017 a Vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad o výške vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom. Ďalej poukázal na dôkazy osvedčujúce likvidačný charakter uloženej pokuty predložené správnemu súdu. Mal za to, že uloženie pokuty na dolnej hranici sadzby, t.j. vo výške 331,- €, postačuje na splnenie účelu trestného postihu a bude plniť nielen represívny charakter. Nad rámec doterajších prednesov namietal, že rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej odôvodňuje výšku pokuty, nezodpovedá § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že námietky žalobcu boli subjektívneho charakteru a nemohli mať vplyv na výšku pokuty, najmä namietal, že nemohli nastať škodlivé následky konania žalobcu. 16. Žalobca na pojednávaní nepoprel, že cigarety boli predané, nešlo však o úmysel a nechcel sa ani obohatiť na predaji cigariet. Poukázal na okolnosti svojho podnikania a na to, že ide o nefajčiarsku prevádzku. Uviedol, že on sám videl osobu, ktorej boli cigarety predané. Chlapec podľa vzhľadu nevyzeral na to, že by nemal 18 rokov. Aj keď bol zákon porušený, vyslovil názor, že pokuta bola uložená v neprimeranej výške a to aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých žalobca podniká, miesto podnikania, výšku denných tržieb a na to, že na prevádzkovanie jeho živnosti sú odkázaní dvaja členovia jeho domácnosti. Na zaplatenie pokuty 1.500,- € si musel požičať a pôžičku bude musieť splácať. 17. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe. Poukázala na to, že žalobca nespochybnil skutkový stav a namietal len neprimeranosť výšky uloženej pokuty. Uviedla, akým spôsobom žalovaný posúdil námietky žalobcu vo vzťahu k výzoru maloletej osoby. Zdôraznila, že nie je dôležitý výzor, ale vek osoby, pričom zákon ukladá zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nie osobám, ktoré vyzerajú mladšie ako 18 rokov. Maloletý mal v tomto prípade 15 rokov a 9 mesiacov, a preto uloženú pokutu považoval žalovaný za pokutu uloženú v primeranej výške a v súlade s § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. Žalovaný zohľadnil všetky kritériá uvedené v cit. ustanovení a to závažnosť porušenia, čas trvania, ako aj hroziace alebo vzniknuté škodlivé následky. Zdôraznila, že od 13.08.2015 boli zverejnené na webových stránkach žalovaného a boli prezentované aj v médiách informácie o uskutočnení kontroly zameranej na kontrolu zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a žalobca mal zabezpečiť dodržiavanie zákona. Zástupkyňa žalovaného mala za to, že žalovaný sa vysporiadal s výškou uloženej pokuty aj vo vzťahu k dodržaniu zásady proporcionality. Vo vzťahu k výzoru maloletej osoby zástupkyňa žalobcu uviedla, že vek maloletej osoby je objektívnou skutočnosťou a nie je dôležité, ako táto osoba vyzerá. Dôležité je, že má menej ako 18 rokov, čo žalovaný uviedol aj vo svojom rozhodnutí. Vo vzťahu k individuálnemu posúdeniu poukázala aj na rozhodnutia všeobecných súdov, kedy sa v prípadoch zistenia porušenia zákazu predaja tabakových výrobkov maloletým zaužívala prax, že pokiaľ sú predané tabakové výrobky osobám mladším ako 15 rokov, je pokuta vyššia a pri predaji osobám od 15 do 18 rokov nižšia. Podľa zástupkyne žalovaného v prípade žalobcu bola zohľadnená skutočnosť, že išlo o prvé porušenie povinnosti, pri opakovanom porušení by bola pokuta vyššia. Pokuta vo výške 331,- € sa podľa zástupkyne žalovaného ukladá za také porušenia zákona, ktoré sú menej škodlivé, napr. ak absentuje označenie prevádzky, alebo bolo zistené porušenie informačnej povinnosti vyplývajúcej zo zák. č. 377/2004 Z.z. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 24. Podľa § 1 zák. č. 377/2004 Z.z. v znení úč. do 29.02.2016 tento zákon upravuje a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia, b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu. 25. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov. 26. Podľa § 10 ods. 1, 2, 9, 11 zák. č. 377/2004 Z.z. (1) Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá pri maloobchodnej činnosti predáva tabakové výrobky neoznačené na spotrebiteľskom balení varovnými označeniami podľa § 4. (2) Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6. (9) Pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie. (11) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní. 5) 27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 28. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 29. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úč. do 31.12.2015 (ďalej len „zák. č. 128/2002 Z.z.") slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. 1a) 31. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 128/2002 Z.z. slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby") zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1. 32. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zák. č. 128/2002 Z.z. (1) Kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. (2) Slovenská obchodná inšpekcia môže na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov, právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len "prizvané osoby") s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontrolnej úlohy, a požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na desať pracovných dní kalendárneho roka. Účasť týchto zamestnancov na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Prizvané osoby majú práva a povinnosti inšpektorov v rozsahu im vydaného oprávnenia okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm. b) a f); na maloletú osobu podľa odseku 3 sa okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm. a) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú. (3) Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu 11a) za prítomnosti maloletej osoby. 33. Pod poznámkou 11a/ je uvedený § 6 ods. 2 a 3 zák. č. 377/2004 Z.z. 34. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou zo žiadneho dôvodu uvedeného v § 195 SSP a nejde ani o vec uvedenú v § 134 ods. 2 SSP. 35. Správny súd preskúmal vec z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom s poukazom na § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v súvislosti s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy len vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Rozhodnutie o výške uloženej pokuty považoval za svojvoľné a nezohľadňujúce kritériá pre ukladanie pokút v zmysle § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 4, 5 z dôvodov uvedených v žalobe (bode 6 a 7 tohto rozsudku). 36. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezohľadňujúce ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že takáto všeobecná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti. Správny súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bola táto námietka konkretizovaná. Ako už bolo vyššie uvedené (bod 35) správny súd v zmysle Správneho súdneho poriadku je pri prieskume napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi žaloby. Nie je však oprávnený všeobecne uplatnené dôvody za žalobcu na základe obsahu administratívneho spisu konkretizovať, resp. vyhľadávať a ani za žalobcu dopĺňať. Len samotný poukaz na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, (podľa ktorého rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a orgány verejnej správy musia dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely), bez konkretizácie nepostačuje na to, aby správny súd z takto uplatneného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy), tak ako boli uvedené aj v bodoch 4 a 5 tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na zisteniach z kontroly vykonanej v prevádzke žalobcu, pri ktorej bol zistený nedostatok, za ktorý žalobca zodpovedá a to porušenie povinnosti dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, (ďalej len „tabakové výrobky") stanovenej v § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. Kontrolou bolo zistené, že v prevádzke žalobcu bola odpredaná 1 krabička cigariet MARLBORO á 3,10 €/ krabička osobe vo veku 15 rokov 9 mesiacov, t.j. osobe mladšej ako 18 rokov. Odpredaním tabakových výrobkov osobe mladšej ako 18 rokov žalobca porušil ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. Žalobca takto zistený skutkový stav nerozporoval a to ani v administratívnom konaní, ani v preskúmavacom konaní pred správnym súdom. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Žalobcove námietky smerovali len k výške uloženej pokuty. Obdobne žalobca nekonkretizoval nezákonnosť postupu žalovaného vo vzťahu k uplatňovaniu zásady stanovenej v § 3 ods. 5 veta druhá Správneho poriadku. Z takto všeobecne uplatnenej námietky nemožno vyvodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezohľadňujúce ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku z dôvodu, že orgán verejnej správy nevyužil možnosť upozorniť žalobcu na zistený nedostatok pred uložením pokuty, správny súd uvádza, že uvedená námietka je nekonkrétna. Žalobca neuvádza, akú zákonom stanovenú povinnosť žalovaný porušil, ani to, aký mala mať uvedená skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) nemá v zák. č. 128/2002 Z.z. uloženú povinnosť osobitným spôsobom „upozorniť žalobcu na zistený nedostatok pred uložením pokuty". Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektori prvostupňového orgánu verejnej správy postupovali v súlade s § 6 ods. 1 písm. d/ a § 6 ods. 2 cit. zák. č. 128/2002 Z.z., o vykonanej kontrole vyhotovili na mieste písomný inšpekčný záznam, v ktorom opísali zistenia vyplývajúce z kontrolného nákupu a nariadili žalobcovi záväzným pokynom zabezpečiť, aby nedochádzalo k predaju tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov v zmysle platných právnych predpisov. Pracovníčka žalobcu bola s obsahom inšpekčného záznamu oboznámená a bolo jej umožnené sa k predmetným zisteniam vyjadriť. Následne prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku a preukázateľne doručil žalobcovi Oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom ho oboznámil s nedostatkami zistenými pri predmetnej kontrole spočívajúcimi v porušení ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. a umožnil mu v stanovenej lehote sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania. Ustanovenia zák. č. 377/2004 Z.z. neumožňujú prvostupňovému orgánu verejnej správy postupovať takým spôsobom, že by po upozornení žalobcu na zistené nedostatky upustil od uloženia sankcie, keďže cit. zák. č. 377/2004 Z.z. v § 10 ods. 2 ukladá prvostupňovému orgánu verejnej správy povinnosť uložiť sankciu fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov, podľa § 6, t.j. neumožňujú mu pokutu neuložiť. 38. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy konal v rozpore so svedomitým a zodpovedným prístupom k plneniu povinností stanovených v § 3 ods. 4 Správneho poriadku a to vo vzťahu k spôsobu vykonania kontrolného nákupu, ktorý žalobca nepovažoval za spravodlivý. Dôvodil, že maloletý, ktorý uskutočnil nákup, svojím fyzickým výzorom, ako aj odevom nevzbudzoval u zamestnankyne prevádzky žalobcu žiadne pochybnosti o tom, že dovŕšil vek 18 rokov, a preto nevyužila možnosť overiť si vek spotrebiteľa a jej konanie pri predaji cigariet bolo neúmyselné. Využívanie maloletých osôb vyspelého vzhľadu prvostupňovým orgánom verejnej správy žalobca považoval za zavádzajúce a účelové, so zámerom zvýšiť pravdepodobnosť kriminalizácie kontrolovaných prevádzok, keďže nie je v zásade možné od každého zákazníka vyžadovať preukázanie veku. Správny súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal inšpekciu, resp. kontrolu dodržiavania zák. č. 377/2004 Z.z., najmä ust. § 6 ods. 2 a 3 - zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov v súlade s ustanoveniami zák. č. 128/2002 Z.z., vrátane § 5 ods. 3 cit. zákona. Vykonať kontrolný nákup v takomto prípade a preveriť dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov v zmysle § 6 zák. č. 377/2004 Z.z. nie je možné iným spôsobom, ako prostredníctvom maloletej osoby, ktorá vykoná predmetný nákup na základe predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby v zmysle cit. § 5 ods. 3 zák. č. 128/2002 Z.z., ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade, pričom zmluva (písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej osoby H. D. s uvedením jeho chránených osobných údajov) je uložená v zapečatenej obálke, ktorá je súčasťou inšpekčného záznamu. Cieľom uvedenej kontroly vykonanej vyššie uvedeným spôsobom bolo vytvoriť podmienky simulujúce situáciu, v ktorej by bolo možné jednoznačne a preukázateľne preveriť dodržiavanie zákazu vyplývajúceho zo zák. č. 377/2004 Z.z. a získať potrebné dôkazy svedčiace o prípadnom zistení porušenia zákona. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že maloletá osoba, ktorá vykonala kontrolný nákup, nedosiahla vek 18 rokov (H. D. mal v čase vykonania kontrolného nákupu 15 rokov 9 mesiacov, t.j. nedovŕšených 16 rokov). Žalobca však namietal, že táto maloletá osoba vzhľadom na jej výzor a oblečenie pôsobila staršie a zamestnankyňa žalobcu nemala pochybnosti o tom, že dovŕšila 18 rokov. Správny súd považuje predovšetkým za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že zák. č. 344/2004 Z.z. explicitne (v § 6 ods. 2) zakazuje predaj tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov. Pre účely dodržiavania uvedeného zákazu (stanoveného zákonom) bol teda žalobca, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, povinný vykonať vo svojej prevádzke také opatrenia, aby táto zákonom uložená povinnosť bola dodržiavaná. Takýmto opatrením je predovšetkým overenie si dátumu narodenia, resp. veku spotrebiteľa vyžiadaním preukazu totožnosti (napr. občianskeho preukazu) predtým, než predávajúci spotrebiteľovi tabakové výrobky predá. Takýmto spôsobom sa môže predávajúci presvedčiť, či spotrebiteľ dosiahol 18 rokov veku. V prípade zistenia, že je spotrebiteľ mladší ako 18 rokov, je každý, kto predáva tabakové výrobky, povinný odoprieť ich predaj takejto osobe a to v zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 377/2004 Z.z. Odmietnuť predaj tabakových výrobkov je predávajúci oprávnený aj v prípade, ak nemá objektívne zistený vek spotrebiteľa z dôvodu, že tento odmietol poskytnúť predávajúcemu svoj občiansky preukaz, resp. iný preukaz totožnosti za účelom overenia jeho veku. Z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by bola zamestnankyňa žalobcu vyzvala kupujúceho spotrebiteľa (maloletú osobu) na overenie si dátumu narodenia, t.j. veku, napr. predložením preukazu totožnosti. Nepostačuje, aby predávajúci (žalobca) vychádzal pri predaji tabakových výrobkov len z vizuálneho posúdenia vzhľadu spotrebiteľa, ktorý je subjektívny a každý predávajúci tento vonkajší vzhľad vo vzťahu k určeniu veku môže vnímať odlišne. Skutočnosť, že (podľa tvrdenia žalobcu) spotrebiteľ vyzeral staršie a predavačka nemala pochybnosti o veku spotrebiteľa, je v tomto prípade irelevantná a nemôže predstavovať dôvod pre zbavenie zodpovednosti žalobcu za porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, t.j. za spáchanie správneho deliktu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/138/2010 zo dňa 09.11.2010, ktorý v obdobnom prípade vo vzťahu k spôsobu overenia si dátumu narodenia, resp. veku spotrebiteľa uviedol: „Ak predavačka využila iba jednu možnosť, ktorú ako tvrdí pri predaji má (vizuálny odhad), práve z dôvodu, že v súčasnej dobe nevieme jednoznačne odhadnúť, či ide o plnoletú alebo neplnoletú osobu, je to dôvodná pochybnosť, ktorú možno odstrániť vyžiadaním dokladu totožnosti." Pokiaľ žalobca tvrdil, že prvostupňový orgán verejnej správy účelovo použil na výkon kontroly osobu, ktorá svojím vzhľadom pôsobila staršie, správny súd uvádza, že pravdivosť takejto pohnútky prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca v konaní nepreukázal. Správny súd má za to, že pokiaľ sa nepreukáže opak (a v tomto prípade to žalobca nepreukázal), je potrebné vychádzať z premisy, že prvostupňový orgán verejnej správy konajúc v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR pri výkone kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. postupoval v intenciách ust. § 5 ods. 3 zák. č. 128/2002 Z.z., pričom túto kontrolu vykonal za prítomnosti maloletej osoby (t.j. objektívnym kritériom výberu takejto osoby bola skutočnosť, že táto osoba nedosiahla vek 18 rokov) a zákonný zástupca maloletej osoby vopred písomne udelil súhlas s výkonom takejto kontroly. 39. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy je svojvoľné a nezohľadňuje kritériá pre ukladanie pokút vyplývajúce z ust. § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z., je rovnako nedôvodná. Ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Žalobca mal za to, že pri uložení pokuty vo výške 1.500,- € prevažuje represívna stránka. K tomu správny súd uvádza, že zo všeobecného hľadiska ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Z ust. § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. vyplýva, že orgán verejnej správy má povinnosť sankcionovať fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak podľa § 6, pokutou vo výške od 331,- € do 6.638,- €. Pri ukladaní sankcie musí pritom orgán verejnej správy prihliadať na zákonom stanovené kritériá a týmito kritériami sú podľa § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. závažnosť porušenia povinností, čas trvania a vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z toho, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy orgánu verejnej správy. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Správny súd v preskúmavanom prípade zistil, že orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty zvážil všetky hľadiská pri určovaní výšky pokuty v zmysle § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. a svoju správnu úvahu riadne odôvodnil a to v intenciách zákonom stanovenej požiadavky vyplývajúcej z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a teda ani jeho nezákonnosť. Výška uloženej pokuty je v zákonom stanovených medziach a to vo výške 1 z maximálnej hranice zákonnej sadzby. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že orgán verejnej správy pri určení výšky pokuty prihliadal na závažnosť porušenia povinností, resp. na závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúcu v porušení práva spotrebiteľa na ochranu pred vznikom závislosti od nikotínu. Orgán verejnej správy prihliadol na zistenia vyplývajúce z inšpekčného záznamu o kontrole vykonanej u žalobcu a na skutočnosť, že došlo k porušeniu zákazu predaja tabakových výrobkov osobe mladšej ako 18 rokov (konkrétne 15 rokov a 9 mesiacov), ktorý zákaz je uložený zák. č. 377/2004 Z.z. každému, kto predáva tabakové výrobky. Závažnosť porušenia povinností - zákazu stanoveného zákonom vyplýva už zo samotného chráneného záujmu vyjadrenému v skutkovej podstatne správneho deliktu v § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z., podľa ktorého sa zakazuje predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov. Zákon súčasne ukladá povinnosť každému, kto predáva vyššie spomenuté výrobky odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov (§ 6 ods. 3 cit. zákona). Prijatie zákona o ochrane nefajčiarov sledovalo všeobecne prospešný cieľ, ochranu zdravia občanov. Zámerom citovaného zákona bolo aj vytvorenie dostatočných podmienok na ochranu maloletých osôb pred účinkami tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, a to prostredníctvom zákazu predaja takýchto výrobkov v predajniach s tovarom určeným pre deti, v predškolských zariadeniach, na detských ihriskách, v základných školách, v stredných školách, na vysokých školách a študentských domovoch, zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb, a tiež formou podomového a zásielkového predaja. Správny súd poukazuje na to, že pokuta má individuálny charakter a pri jej ukladaní je orgán verejnej správy povinný prihliadnuť na individuálne skutočnosti, ktoré nastali u osoby, ktorá zákaz porušila. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je v danom prípade takouto okolnosťou vek maloletej osoby 15 rokov 9 mesiacov, ktorej bol tabakový výrobok predaný. Ďalej žalovaný zohľadnil skutočnosť, že išlo o prvé porušenie povinností (v prípade opakovaného zistenia porušenia povinností by podľa tvrdenia žalovaného bola uložená vyššia pokuta) a ďalej na čas trvania. 40. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že pre možnosť uloženia pokuty podľa § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. je podľa neho potrebné, aby boli naplnené všetky znaky tohto správneho deliktu, o.i. subjektívna stránka (úmysel dopustiť sa porušenia zákazu podľa § 6 ods. 2 cit. zákona) a objektívna stránka tohto konania. Tvrdil, že žalobcovi nebol preukázaný úmysel dopustiť sa konania, ktoré ust. § 6 cit. zákona chráni, pričom konanie predavačky žalobcu nebolo úmyselné a navyše ani nebolo žalobcovi preukázané, že by sám predal cigarety maloletej osobe. Správny súd k tomu uvádza, že účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci. Objasniť správny delikt znamená o.i. spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Nevyžaduje sa teda úmysel. Z pripojeného administratívneho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že žalobca (resp. zamestnankyňa v jeho prevádzke) v rozpore s § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z. odpredala tabakové výrobky osobe mladšej ako 18 rokov. Uvedené ustanovenie zákona o ochrane nefajčiarov formulujú objektívnu zodpovednosť za opísané konanie porušujúce zákon, teda ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie. Žalobca teda zodpovedá za porušenie zákona bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ako aj bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. V rámci tejto zodpovednosti žalobca zodpovedá aj za konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji výrobkov konajú v jeho prevádzkarni, resp. prevádzke. Z uvedeného dôvodu je právne nerelevantná obrana žalobcu, že jeho zamestnankyňa sa uvedeného porušenia dopustila neúmyselne, resp. že žalobca sám (osobne) predmetné tabakové výrobky (cigarety) maloletej osobe mladšej ako 18 rokov nepredal. Rovnako subjektívne posúdenie maloletého predávajúcim a následný zlý odhad jeho veku vykonaný zamestnankyňou žalobcu nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov (v tomto prípade vo veku 15 rokov 9 mesiacov). Z citovaných ustanovení zák. č. 377/2004 Z.z. vyplýva jednoznačne zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a zároveň povinnosť každého, kto takéto tabakové výrobky predáva povinnosť odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov. 41. K námietke žalobcu, že preukázateľne nemohlo dôjsť k negatívnym dôsledkom konania jeho zamestnankyne, ochrana zdravia ľudí nemohla byť ohrozená a nehrozili škodlivé následky na zdravie, pretože maloletý si nekupoval cigarety na fajčenie, ale len pre účely kontroly, správny súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Jedným zo zákonom stanovených kritérií (§ 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z.), ku ktorým je povinný orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty prihliadať, je povinnosť prihliadnuť na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie. Vzhľadom na to, že zákon umožňuje orgánu verejnej správy alternatívne prihliadnuť buď na vzniknuté alebo na hroziace škodlivé následky na zdravie spotrebiteľa, možno konštatovať, že ide o ohrozovací správny delikt, pri ktorom pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie predmetného zákazu postačuje hrozba škodlivých následkov na zdravie. V prípade zistenia vzniku škodlivých následkov na zdraví spotrebiteľov by závažnosť protiprávneho konania bola vyššia. V preskúmavanom prípade nebol zistený a ani zisťovaný vznik škodlivých následkov na zdravie spotrebiteľa, prvostupňový orgán verejnej správy však zohľadnil pri určení výšky pokuty hroziace škodlivé následky na zdravie, ktoré spočívali v možnom ohrození zdravia mladistvého umožnením používania tabakových výrobkov, ktorých škodlivosť pre zdravie je všeobecne známa. Rovnako žalovaný prihliadol na hroziace škodlivé následky na zdravie spočívajúce vo vzniku závislosti od tabaku a následne negatívne účinky aktívneho fajčenia a to osobitne u osôb mladších ako 18 rokov (v danom prípade vo veku 15 rokov 9 mesiacov) s poukazom na to, existuje reálna možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a toto nebezpečie je o to vážnejšie, že sa jedná o maloletých spotrebiteľov. Tak ako bolo už vyššie uvedené, prvostupňový orgán verejnej správy zohľadnil aj čas trvania protiprávneho konania, nakoľko vychádzal z času vykonanej kontroly, a teda pri určení výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že maloletej osobe vo veku 15 rokov 9 mesiacov bol v čase predmetnej kontroly odpredaný predmetný tabakový výrobok. Správny súd dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný pri stanovení výšky pokuty prihliadol na kritériá stanovené zák. č. 377/2004 Z.z. v § 10 ods. 9 a orgány verejnej správy pri jej uložení nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, pričom táto pokuta bola uložená v zákonom stanovenom rozpätí (§ 10 ods. 9 cit. zákona). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým orgánom verejnej správy vo výroku o výške pokuty z dôvodov uplatnených žalobcom v žalobe nie je nezákonné. 42. Vzhľadom na to, že žalobca zodpovedá za konanie osôb vo svojej prevádzke, a teda nemožno spochybniť, že konaním zamestnankyne žalobcu došlo k porušeniu povinnosti stanovenej zákonom, resp. zákazu stanoveného v § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z.z., čím došlo k spáchaniu správneho deliktu v zmysle § 10 ods. 2 cit. zákona, za ktorý je orgán verejnej správy povinný uložiť sankciu, a za ktorý správny delikt žalobca zodpovedá, jeho argumentácia, že by bolo možné uvažovať o tom, že porušil ust. § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 377/2004 Z.z. tým, že nesplnil povinnosť zabezpečiť dodržiavanie zákazu podľa § 6 ods. 2 cit. zákona, je bezpredmetná. Správny súd poukazuje na to, že žalobcovi nebola a ani nemohla byť uložená sankcia za porušenie § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 377/2004 Z.z., keďže tento zákon (v § 10) porušenie takejto povinnosti nepovažuje za správny delikt a nesankcionuje ho (cit. zákon za správny delikt považuje také konanie, ktoré je upravené v § 8 ods. 2 až 4 a nezabezpečenie dodržiavania obmedzení uvedených v § 8 ods. 2 až 4 aj sankcionuje (§ 10 ods. 6 zák. č. 377/2004 Z.z.). 43. Podľa § 198 ods. 1, 2 a 4 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. (4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. 44. Žalobca podal návrh na to, aby správny súd s poukazom na § 198 písm. a/ SSP uloženú pokutu znížil s odôvodnením, že pokutu vo výške 1.500,- € považuje za neprimerane vysokú a majúcu pre neho, resp. pre jeho podnikanie likvidačný charakter. Moderačné oprávnenie zmeniť druh alebo výšku sankcie, t.j. rozhodnúť o peňažnej sankcii (v tomto prípade znížiť uloženú sankciu) a nahradiť tak výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie, podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP prislúcha správnemu súdu vtedy, keď na základe ním vykonaného dokazovania zistí, že táto sankcia by mala pre sankcionovaný subjekt (žalobcu) likvidačný charakter, alebo ak je táto sankcia neprimeraná povahe skutku. Môže tak urobiť aj v prípade, ak orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy. Žalobca v žalobe netvrdil, že sankcia je neprimeraná povahe skutku a ani nepredkladal o tom žiadne dôkazy. Preto správny súd takýto dôvod na zníženie uloženej pokuty z vykonaného dokazovania nezistil. Žalobca však tvrdil, že pokuta uložená vo výške 1.500,- € je neprimerane vysoká a má pre neho likvidačný charakter. V žalobe, písomnom vyjadrení i na pojednávaní poukázal na charakter, okolnosti a miesto vykonávania jeho podnikateľskej činnosti, na jeho ekonomickú situáciu, príjmy z podnikateľskej činnosti i z predaja cigariet, pričom príjmy z podnikateľskej činnosti sú jediným príjmom jeho domácnosti a sú na ne odkázané 2 osoby (manželka a syn). Tieto skutočnosti osvedčoval kópiou Daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2015 (podľa ktorého základ dane z príjmov predstavoval 0 €), kópiou účtovnej závierky k 31.12.2015 (podľa ktorej rozdiel príjmov a výdavkov, t.j. zisk predstavoval 5.375,- €). Na pojednávaní žalobca poukázal na predložené Daňové priznanie za rok 2016 (podľa ktorého rozdiel príjmov a výdavkov, t.j. zisk predstavoval 4.963,48 €), na potvrdenie o zdaniteľných príjmoch jeho manželky a syna a na doklady osvedčujúceho jeho obrat (intervalové súhrnné uzávierky za mesiace január až december 2016). Ďalej na pojednávaní uviedol, že predmetnú pokutu spolu s príslušenstvom (exekučné trovy podľa Vyúčtovania exekučného konania č. EX 3745/16, 2Er/1564/2016 z 09.05.2017) vo výške 1.759,66 € uhradil, avšak na zaplatenie si musel požičať finančné prostriedky vo výške 1.700,- € od p. Forcekovej, o čom predložil ako dôkaz Zmluvu o pôžičke z 20.04.2017. Správny súd po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu i s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v preskúmavacom konaní, ktorými osvedčoval svoje tvrdenie o likvidačnom charaktere pokuty uloženej vo výške 1.500,- € dospel k záveru, že sú splnené podmienky na postup podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, správny súd ju považuje za dôvodnú, pričom tak, ako bolo uvedené v bodoch 39,40 a 41 tohto rozsudku, orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy a uložil ju v zákonom stanovenom rozpätí (od 331,- € do 6.638,- €). Po vykonanom dokazovaní však správny súd dospel k záveru, že táto sankcia vo výške 1.500,- € by mala pre žalobcu likvidačný charakter, a preto znížil uloženú sankciu na 400,- €, keďže uloženie sankcie pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia považuje za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevencie. Pri stanovení výšky pokuty správny súd zohľadnil najmä výšku príjmov žalobcu, ekonomické výsledky jeho podnikateľskej činnosti, ako aj skutočnosť, že ide o prvé zistenie takéhoto nedostatku, pričom má za to, že na splnenie výchovného a motivačného účelu zákona a na dosiahnutie nápravy postačuje aj nižšia suma uloženej sankcie. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, využijúc moderačné oprávnenie podľa § 198 SSP rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v časti výroku týkajúceho sa výšky uloženej pokuty zmenil a pokutu znížil na sumu 400,- € tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 198 ods. 5 SSP). 46. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 47. Podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 48. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 3 písm. a/ SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50%. Žalobca žiadal na základe podanej žaloby zmeniť rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy v časti výroku o výške uloženej pokuty z dôvodu, že uložená pokuta je neprimerane vysoká a nezodpovedá ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku a kritériám stanoveným v § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe nie je rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) nezákonné, pretože sankcia bola podľa názoru správneho súdu uložená po zohľadnení kritérií stanovených v § 10 ods. 9 zák. č. 377/2004 Z.z. a v intenciách ust. § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, pričom orgány verejnej správy pri jej uložení nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy. Žalobca však súčasne v žalobe žiadal zmeniť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu, že uložená pokuta je neprimerane vysoká a má pre žalobcu likvidačný charakter a súčasne navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 198 SSP a zmenil výšku sankcie. Správny súd tak, ako je vyššie uvedené, vyhovel žalobe a zmenil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v časti výroku o uložení sankcie tak, že znížil výšku uloženej sankcie na sumu 400,- € z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní s poukazom na § 198 ods. 1 písm. a/ SSP dospel k záveru, že pokuta uložená žalobcovi vo výške 1.500,- € by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Správny súd teda využijúc inštitút sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP zmenil výšku uloženej sankcie, t.j. žalobca bol v konaní úspešný, avšak skutočnosť, že k zmene rozhodnutia nedošlo z dôvodu žalobcom v žalobe tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia vo výroku o výške pokuty, považoval za taký dôvod hodný osobitného zreteľa, v dôsledku ktorého žalobcovi nepriznal náhradu trov konania vo výške 50% účelne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 3 písm. a/ SSP), pričom súčasne prihliadol na skutočnosť, že orgány verejnej správy nemohli pri uložení sankcie prihliadnuť ku kritériám uvedeným v § 198 ods. 1 písm. a/ SSP (neprimeranosť sankcie povahe skutku alebo likvidačný charakter sankcie pre žalobcu) t.j. na kritériá, ku ktorým mohol prihliadnuť len správny súd na základe podanej žaloby a návrhu žalobcu postupom podľa § 198 ods. 1 SSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50%. 49. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.