Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/147/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200998 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200998.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: E. B. - R - STAIRS, IČO: 405 35 983, miesto podnikania Záhrbská 15623/7, 968 01 Nová Baňa, zastúpený: JUDr. Roman Kasan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 8/655, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016/42243 UPS/US1/OK2/KON/2016/77 zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2016/42243 UPS/ US1/OK2/KON/2016/77 zo dňa 14. marca 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica bola vykonaná kontrola nelegálneho zamestnávania podľa § 13 ods. 1 písm. v) a § 68 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole“), u kontrolovaného subjektu E. B. - R - STAIRS, Záhrbská 7, Nová Baňa, IČO: 40535983. Kontrola bola vykonaná dňa 24.11.2015, v čase od 8.50 do 9.05 hod, v prevádzke stolárstva G. V.. 2. O priebehu tejto kontroly bol vyhotovený priebežný protokol č. BS1/RK/KON/2015/149-0001, z ktorého vyplýva, že v čase výkonu kontroly boli v prevádzke identifikované dve osoby, ktoré vykonávali stolárske práce, a to výrobu rámov a práce na hobľovačke. Kontrolný orgán vyžiadal od kontrolovaného subjektu vyjadrenie k prítomnosti a činnosti identifikovaných osôb v kontrolovanej prevádzke s tým, že toto vyjadrenie má podať do jedného dňa od výkonu kontroly na mieste. 3. Ešte v deň výkonu kontroly poslal kontrolovaný subjekt/žalobca prostredníctvom e-mailu kontrolnému orgánu vyjadrenie, že nemá žiadne doklady od osôb, ktoré sa nachádzali v jeho prevádzke, rok bol práceneschopný a jeho prevádzka bola zastavená, nemal žiadne zákazky. Vo vyjadrení ďalej tvrdil, že vo firme robí sám a osoby, ktoré sa nachádzali v prevádzke, mali povolenie robiť si svoje práce pre vlastnú potrebu domácnosti, keďže on stále ešte nepracuje. 4. Následne bol vyhotovený Protokol o výsledku kontroly č. BS1/RK/KON/2015/149-0005, s ktorým bol kontrolovaný subjekt oboznámený dňa 02.12.2015. 5. Kontrolovaný subjekt/žalobca sa ku kontrole vyjadril v podaní zo dňa 08.12.2015. Vo vyjadrení uviedol, že po skončení práceneschopnosti sa zameriaval na prípravu na prerušenie živnosti, pretože ho čaká operácia kolenného kĺbu, ktorá ho vyradí na dlhšiu dobu z činnosti. Jeho doterajšia práceneschopnosť trvala od 03.10.2014 do 31.10.2015, a teda nemal žiadne zákazky. Ďalej uviedol, že do stolárstva chodieva pravidelne, aby pripravil prevádzku na prerušenie a chodia tam za ním často jeho priatelia, ktorí kvôli jeho dlhodobým zdravotným problémom prejavujú o neho záujem. Takáto situácia vznikla aj v deň vykonávanej kontroly, kedy prišli za ním ráno jeho priatelia W. R. a U. M., že by potrebovali pred sviatkami niečo urobiť do domácnosti. Keďže v ten deň nemal naplánovanú žiadnu zákazku a bol v stolárstve sám, umožnil im využiť jeho stroje. Po tom, ako sa dohodli a priniesli si materiál, on odišiel domov a oni si robili prácu pre svoju vlastnú potrebu. Pokiaľ bolo poukazované na to, že pred kontrolou zastalo pred prevádzkou motorové vozidlo, bol to on sám a prišiel po rebrík. Zo strany kontrolórov neboli vzaté do úvahy jeho vyjadrenia a vyjadrenia jeho priateľov, že nie sú jeho zamestnancami a nevykonávajú pre neho žiadnu prácu. Podľa jeho názoru neboli naplnené znaky závislej práce. Priložil potvrdenie od lekára o práceneschopnosti a čestné vyhlásenia jeho priateľov - identifikovaných v prevádzke počas kontroly o tom, že vyrábali predmety pre svoju vlastnú osobnú potrebu. 6. Oznámením č. BS1/RK/KON/2016/10-0006 zo dňa 15.01.2016 kontrolný orgán žalobcovi oznámil neopodstatnenosť jeho námietok voči kontrolným zisteniam. V oznámení bolo konštatované, že nelegálne zamestnávanie bolo jednoznačne preukázané. Identifikované osoby nemohli vykonávať činnosti, pri ktorých boli identifikované, bez vedomia žalobcu, čo znamená, že výkon práce vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti bol preukázaný. Vykonávali predmetné práce pre žalobcu ako pre zamestnávateľa, ktorý by bol zodpovedný aj v prípade pracovného úrazu. Je irelevantné, či realizovanou prácou vyrábali výrobok pre žalobcu, alebo či bezplatne na jeho strojoch a s bezplatným využitím energie vyrábali svoj vlastný nábytok. Súhlas žalobcu s využitím priestorov a zariadení jeho prevádzky spĺňa charakter práce pre neho ako pre zamestnávateľa, hoci z ekonomického hľadiska môže ísť o jeho poškodenie. K práci musel dať žalobca pokyny (minimálne vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), takže závislá práca podľa jeho pokynov bola preukázaná. Ak by kontrolná skupina prišla do prevádzky v čase neprítomnosti žalobcu, identifikované osoby by zabezpečili kontakt so žalobcom, teda zabezpečovali chod prevádzky v mene žalobcu. Identifikované osoby mali aj vymedzený pracovný čas. 7. Protokol o výsledku kontroly č. BS1/RK/KON/2015/149-0005 bol so žalobcom prerokovaný dňa 19.01.2016, o čom bola spísaná zápisnica. 8. Na základe výsledkov kontroly Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. BS1/RK/KON/2016/10-0014 zo dňa 04.02.2016, uložil E. B. - R - STAIRS, Nová Baňa (žalobca) pokutu podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“), ku ktorému malo dôjsť v jeho prevádzke stolárstva na adrese Areál G., V., dňa 24.11.2015, kde využíval závislú prácu dvoch identifikovaných osôb - W. R. a U. M. a s týmito osobami nemal uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Uvedeným konaním porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní s ohľadom na definíciu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Nelegálne zamestnávanie bolo preukázané Protokolom o výsledku kontroly. 9. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že na základe vykonaného dokazovania zistil orgán verejnej správy 1. stupňa nasledujúci skutkový a právny stav veci: Protokolom o výsledku kontroly a priebežným protokolom bolo preukázané nelegálne zamestnávanie zo strany účastníka konania/žalobcu ako zamestnávateľa. Kontrola bola vykonaná v súlade s § 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, priamo na mieste výkonu kontroly bol kontrolovaný subjekt vyzvaný na vyjadrenie k prítomnosti osôb. Protokol o výsledku kontroly s ním bol prerokovaný a kontrolovaný subjekt bol zároveň vyrozumený o neopodstatnenosti námietok, ktoré vzniesol ku kontrolným zisteniam. 10. Vyjadrenie účastníka konania/žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné na spochybnenie preukázaného nelegálneho zamestnávania dvoch fyzických osôb pri kontrole v otvorenej prevádzke. Predmetom konania bolo uloženie pokuty za nelegálne zamestnávanie a nie opätovné preukazovanie nelegálneho zamestnávania. 11. Výstupom z kontroly nelegálneho zamestnávania bolo preukázané nelegálne zamestnávanie a bolo povinnosťou úradu uložiť zaň pokutu. V tomto konaní neboli vzaté do úvahy podklady a vyjadrenia, ktoré kontrolovaný subjekt už raz predložil v súvisiacom procese kontroly nelegálneho zamestnávania. Tieto materiály boli predmetom preukázania/nepreukázania nelegálneho zamestnávania a kontrolný orgán v procese kontroly nelegálneho zamestnávania na ne reagoval. 12. Pokiaľ kontrolovaný subjekt poukazoval na prerušenie živnostenského oprávnenia, táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná, pretože znenie § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti nevylučuje uloženie pokuty fyzickej osobe bez živnostenského oprávnenia, resp. s pozastaveným oprávnením výkonu živnosti. Argumenty účastníka konania o práceneschopnosti a nerozbiehaní podnikateľských aktivít pred pozastavením živnosti vyhodnotil prvostupňový orgán verejnej správy taktiež ako neopodstatnené, v konfrontácii so zistením kontrolnej skupiny pri kontrole na mieste. Tieto argumenty majú určitý vplyv len na výšku uloženej pokuty, nie na spochybnenie preukázania nelegálneho zamestnávania. 13. Keďže bolo preukázané nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb, boli podľa prvostupňového orgánu verejnej správy splnené podmienky stanovené v § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti pre uloženie pokuty. Výška pokuty bola stanovená ako najnižšia možná pokuta s ohľadom na závažnosť porušenia zákona, ako aj s ohľadom na osobu účastníka konania a skutočnosť, že účastník konania sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania dopustil prvý krát. 14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal, že už pri samotnej kontrole kontrolórom podal náležité vysvetlenie o prítomnosti svojich známych v priestoroch svojej prevádzky. Toto vysvetlenie predložil aj v písomnej podobe spolu s vyhláseniami svojich priateľov o tom, prečo sa v prevádzke nachádzali. Jeho vysvetlenia a dôkazy zostali bez náležitého vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach. Namietal ďalej, že prvostupňový správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, keď ich označil len ako neopodstatnené. Namietal tiež, že neboli naplnené identifikátory závislej práce, pretože osoby prítomné v dielni nevykonávali žiadne práce pre neho, on im nič neprikazoval, nebol a ani nie je medzi nimi žiadny vzťah podriadenosti. Pracovali na svojich osobných veciach z prineseného materiálu a vo svojom mene, načo im on umožnil využívať v tom čase nevyužívané stroje. Nevykonávali nič podľa jeho pokynov a ani v jeho mene, nevykonávali prácu ani v pracovnom čase. 15. Rozhodnutím č. 2016/42243 UPS/US1/OK2/KON/2016/77 zo dňa 14.03.2016 bolo žalovaným odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 16. V rozhodnutí bolo konštatované, že žalovaný osobitne posúdil priebežný protokol o kontrole zo dňa 24.11.2015, protokol o výsledku kontroly zo dňa 02.12.2015, zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.01.2016, vyjadrenie kontrolovaného subjektu zo dňa 08.12.2016 a oznámenie o neopodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam zo dňa 15.01.2016 (označené ako dôkazy pod číslom 1 - 5). Žalovaný konštatoval, že medzi správnym orgánom a účastníkom konania je rozpor v dokazovaní nelegálneho zamestnávania. Žalovaný prijal právny názor prvostupňového orgánu, ktorý je podľa jeho názoru umocnený ešte aj komentárom k § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak sa fyzická osoba nachádza v prevádzkarni podnikateľa, resp. v mieste, v ktorom sa uskutočňuje jeho podnikateľská činnosť (v predmetnom prípade ide o miesto výkonu kontroly), jej konanie podnikateľa zaväzuje. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 35/2006. Prenášanie zodpovednosti za vykonávanú prácu s tým, že osoby zistené v prevádzke si vyrábali okrasné predmety pre svoje rodiny, nie je možné klasifikovať ako neporušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní - v prevádzkarni boli v čase prevádzkových hodín, vykonávali stolársku prácu, ktorá je hlavným predmetom činnosti kontrolovaného subjektu. Keďže osoby, ktoré boli v prevádzke zistené, nie sú účastníkom konania, prenášanie zodpovednosti nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nezbavuje účastníka konania zodpovednosti. Navyše, prítomnosť nepoučených osôb na mieste výkonu kontroly, ktoré vykonávali prácu na hobľovačke a pri výrobe rámov, je v rozpore s bezpečnostnými predpismi a s predpismi ochrany zdravia pri práci. 17. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou orgánu kontroly uvedenou v dôkaze č. 5 - odpoveď na námietky, čím podľa jeho názoru odmietol tú časť odvolania, ktorá napádala nedostatočne zistený skutkový stav veci. Odmietnutie čestných vyhlásení prvostupňovým orgánom, ktoré nevykonal účastník konania, ale zúčastnené osoby, bolo podľa žalovaného v súlade s § 39 zákona o správnom konaní. Prijatím dôkazov pod č. 1 a č. 5 bola podľa žalovaného odmietnutá námietka žalobcu, podľa ktorej páni R. a M. boli na mieste výkonu kontroly len z osobných dôvodov, vyrábali okrasné predmety pre svoje rodiny. Obvinený/žalobca nepredložil orgánu kontroly žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil kontrolné zistenia orgánu kontroly a to, že zistené osoby boli nelegálne zamestnávané. 18. Žalovaný ďalej konštatoval, že nezistil porušenie zákona, ani žiadnu vadu správneho konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť obsahu vydaného rozhodnutia, preto rozhodol tak, že rozhodnutie potvrdil. Uloženú pokutu považoval za dostatočnú pre naplnenie represívneho, ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom. 19. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konanie. 20. V správnej žalobe žalobca poukázal na okolnosti, za ktorých bola vykonávaná kontrola. Uviedol, že jeho priatelia s jeho súhlasom, na jeho strojoch, z prineseného materiálu, zhotovovali veci pre svoju osobnú potrebu. On im stroje umožnil využiť, nakoľko nemal žiadne zákazky a jednalo sa o priateľskú výpomoc. Kontrolórom prítomnosť svojich priateľov na mieste vysvetlil. Poukázal tiež na to, že bol dlhodobo chorý a práceneschopnosť ukončil len niekoľko dní pred kontrolou, ako aj na to, že jeho zdravotný stav bol a aj je taký, že musel prerušiť živnosť. V čase výkonu kontroly sa nachádzal v prevádzke, pretože ju pripravoval na prerušenie živnosti a v prípade záujmu by pre zákazníkov menšie práce vykonal sám. Medzi ním a jeho priateľmi išlo o vzťah občianskoprávny, nie o vzťah zamestnanecký. 21. Ďalej uviedol, že vysvetlenie prítomnosti jeho priateľov v prevádzke bolo posúdené ako irelevantné a v samotnom protokole o kontrole pracovníci úradu uviedli časť znakov závislej práce, a to: výkon vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne pracovníkom, podľa jeho pokynov a v pracovnom čase s tým, že jemu, ako kontrolovanému zamestnávateľovi vznikla povinnosť zadávať predmetné práce v rámci pracovnoprávneho vzťahu a túto povinnosť nemal splnenú. Poukázal na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj na odpoveď ministra L. E. na poslaneckú interpeláciu zo dňa 18.03.2014 v súvislosti so závislou prácou. 22. Žalobca považoval tvrdenie o tom, že vznikla povinnosť zadávať práce, za zavádzajúce a následné rozhodnutia úradu za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Znaky závislej práce a nelegálneho zamestnávania neboli naplnené kumulatívne tak, ako to má na mysli Zákonník práce. V danom prípade nejde o závislú prácu, pretože jej identifikátory neboli vôbec naplnené. 23. Proti výsledkom kontroly podal námietky, ku ktorým pripojil čestné vyhlásenia svojich priateľov. Námietky, ako aj čestné vyhlásenia, boli vyhodnotené ako irelevantné. 24. Žalobca nesúhlasil s označovaním svojich priateľov ako „identifikovaných pracovníkov“, pretože toto oslovenie evokuje pracovnoprávny vzťah spadajúci pod Zákonník práce, a malo by byť používané oslovenie identifikovaná osoba, ktoré je neutrálne. Žalobca ďalej namietal, že v odvolacom konaní boli opäť dôkazy vyhodnotené len jednostranne. Odvolací orgán sa podľa jeho názoru nezaoberal vôbec skutočnosťou, že v konaní predložené čestné vyhlásenia svedkov boli pri vyhodnotení dôkazov opomenuté i napriek tomu, že v prípade ich odmietnutia mal správny orgán vykonať dôkaz výsluchom svedkom bez toho, aby to navrhol účastník konania, pretože predložený dôkaz neakceptoval. Predloženými čestnými vyhláseniami svedkovia oznamovali správnemu orgánu im známe skutočnosti, ale tento dôkaz bol odignorovaný. Rozhodnutia podľa žalobcu vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôsledkom čoho bolo i nesprávne právne posúdenie veci. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa protiprávneho konania dopustil, svojim konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti. 25. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý označil výklad o kumulatívnom splnení znakov závislej práce za mylný. Žalovaný sa podľa jeho názoru detailne vysporiadal s každým bodom odvolania, ktoré podal žalobca. Svoje odôvodnenie oprel o dôkazy, osobitne a podrobne objasnil dôvody odmietnutia čestných vyhlásení kontrolovaných osôb s oporou v príslušných ustanoveniach Správneho poriadku. Vypočúvanie svedkov nebolo dôvodné, indikovalo možnosť manipulovaných zavádzajúcich tvrdení kontrolovaných osôb - kontrolované osoby svoje vyjadrenie a odôvodnenie prítomnosti na kontrolovanej prevádzkarni poskytli formou vyjadrenia orgánu kontroly priamo pri výkone kontroly. Správny orgán postupoval v súlade s § 34 ods. 4 Správneho poriadku a skutkový stav na kontrolovanej prevádzkarni v čase výkonu kontroly mal dôkazne preukázaný. 26. Žalovaný ďalej uviedol, že objasnil dôvody odmietnutia vykonávania ďalších dôkazov navrhovaných účastníkom konania a opakovane upozornil na komentár k § 16 Obchodného zákonníka. Prenášanie zodpovednosti za vykonávanú prácu nie je možné akceptovať, pretože zistené osoby boli v čase prevádzkových hodín v prevádzkarni, vykonávali stolársku prácu, ktorá je hlavným predmetom činnosti kontrolovaného subjektu. Uvedené osoby nie sú účastníkom konania, prenášanie zodpovednosti na nich preto nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nezbavuje žalobcu zodpovednosti. Navyše, prítomnosť nepoučených osôb na mieste výkonu kontroly, ktoré vykonávali prácu na hobľovačke a pri výrobe rámov, je v rozpore s bezpečnostnými predpismi a s predpismi ochrany zdravia pri práci. Ďalej žalovaný uviedol, že žaloba je len zopakovaním argumentácie účastníka konania, ktorú prednášal v administratívnom konaní, a to bez opory v konkrétnych dôkazoch. 27. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a že je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil ešte, že vykonávaná činnosť v stolárskej dielni sa podľa prijatého záveru jednoznačne môže vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu. V súlade s určenou pôsobnosťou úradu a žalovaného v zákone o službách zamestnanosti, je ich povinnosťou kontrolovať dodržiavanie platných právnych predpisov a chrániť práva a právom chránené záujmy občanov pred nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia sú zákonné. Žalobcovi bola uložená minimálna výška pokuty a zohľadnené všetky potrebné skutočnosti. 28. Na základe uvedeného potom žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, alebo aby alternatívne prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vecí vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/109/2016 a 23S/109/2016 (žalovaný mal zrejme na mysli 23S/108/2016). 29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nikdy v priebehu kontrolného konania nenamietal oprávnenie úradu práce vykonávať kontrolu, namietal len skutočnosť, že nie každá prítomnosť osoby v prevádzke je nelegálnou prácou alebo nelegálnym zamestnávaním. Kontrolný orgán neakceptoval viackrát vysvetľované okolnosti, za ktorých sa nachádzali v priestoroch prevádzky páni R. a M.. Poskytnuté vysvetlenia - čestné prehlásenia boli úradom vyhodnotené ako neakceptovateľné. V priebehu celého kontrolného konania sa úrad odvolával na skutočnosť, že páni R. a M. sa nachádzali v priestoroch prevádzky, obsluhovali stroje a takéto konanie bez zohľadnenia námietok vyhodnotil ako nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu. Vyhodnotenie výsledkov kontroly zo strany úradu bolo podľa žalobcu jednostranné a neboli zohľadnené predložené vyjadrenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení opisuje opätovne svoje zákonné oprávnenia a obhajuje záver, ktorý prijala kontrolná skupina, a to bez zohľadnenia namietaných okolností. Práve vyhodnotenie týchto okolností malo viesť k objektívnemu rozhodnutiu. Tieto skutočnosti neboli vyhodnotené, resp. boli vyhodnotené ako nedôvodné, indikujúce možnosť manipulovania prednesu určených tvrdení. S týmto tvrdením vyjadril žalobca nesúhlas. 30. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na svojom predošlom vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. 31. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie dňa 22.02.2017. 32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu znakov závislej práce ale išlo o občianskoprávny vzťah - výpomoc medzi kamarátmi. Poukázal ešte na to, že kontrolovaný subjekt bol v období, ktoré predchádzalo kontrole, dlhodobo práceneschopný a upriamil pozornosť na čestné vyhlásenia osôb identifikovaných pri kontrole v prevádzke. 33. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach a na odôvodnení rozhodnutia a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedla, že netrvá na návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia správneho súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 23S/108/2016 a 23S/109/2016 a nežiada, aby súd o nich rozhodol. 34. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, v medziach a v rozsahu správnej žaloby, s prihliadnutím aj na možnosť aplikácie ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e) a ods. 4 SSP. 35. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou vo veci správneho trestania, ktorým je podľa § 194 ods. 1 SSP rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné obdobné protiprávne konanie. Pri tomto type správnych žalôb je správny súd povinný mimo žalobných bodov ex offo skúmať, či v postupe orgánov verejnej správy nedošlo k niektorej z vád uvedených v § 195 písm. a) - e) SSP. V prejednávanej veci správny súd žiadnu z uvedených vád, okrem tých, ktoré boli vytýkané správnou žalobou, nezistil, nebol preto dôvod na postup podľa uvedených ustanovení SSP. 36. Za podstatnú považuje správny súd tú žalobnú námietku, ktorou žalobca vytýkal nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazuje na priebežný protokol a protokol o kontrole, na zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.01.2016, na vyjadrenie kontrolovaného subjektu zo dňa 08.12.2015 a na oznámenie o neopodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam zo dňa 15.01.2016. Týmito dôkazmi bolo podľa jeho názoru jednoznačne a nepochybne preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom. 37. V súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou považuje správny súd za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom ktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie, ako interpretačného postupu, v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia uplatňuje, je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom procese. Aj samotný Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu mimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady. 38. Jednou zo zásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V prípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo. 39. Správny súd považuje za nesprávne tvrdenie orgánu verejnej správy o tom, že nelegálna práca alebo nelegálne zamestnávanie boli preukazované v procese kontroly a v následnom rozhodnutí je len ukladaná sankcia. Súčasťou rozhodovacieho procesu o správnom delikte je nielen uloženie sankcie, ale aj rozhodnutie o zodpovednosti za protiprávne konanie (správny delikt), na ktoré práve uloženie sankcie nadväzuje. Tento záver je potvrdený aj tým, že rozhodnutia vydané orgánom verejnej správy v procese správneho trestania, musia vo výroku obsahovať (obdobne ako rozhodnutia vydané v trestnom konaní) popis skutku, jeho právnu kvalifikáciu, uloženú sankciu, a z jeho odôvodnenia musí byť zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a taktiež musí byť odôvodnená aj uložená sankcia. Aj keď predpisy, upravujúce konanie a postup orgánov verejnej správy, ukladajúcich sankcie za protiprávne konanie, často nestanovujú pre rozhodnutie o správnych sankciách tieto konkrétne náležitosti, požiadavka ich uvádzania vyplynula práve z aplikácie zásad trestného konania a bola ako nutná konštatovaná v judikatúre Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Základný rámec zásad, ktoré je potrebné aplikovať v oblasti správneho trestania, bol stanovený aj v jednom zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy, v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách. 40. Jedným z dôkazov, na ktoré sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva, je Priebežný protokol a Protokol o výsledku kontroly. V oboch protokoloch je uvedené, že počas kontroly boli zistené v kontrolovanej prevádzke dve osoby, jedna pracovala na hobľovačke a druhá vyrábala rámy, prevádzka bola otvorená, kontrolovaný subjekt práce nevykonával. Priebeh kontroly a kontrolné zistenia sú v nich zaznamenané len veľmi stručne, bez bližšieho popisu a bez toho, aby pri samotnej kontrole bolo zdokumentované vyjadrenie kontrolovaného subjektu a osôb identifikovaných v prevádzke, bez toho aby boli zdokumentované napríklad zásoby materiálu a popísané konkrétne predmety, ktoré boli vykonávanými prácami zhotovované. Práve podanie vysvetlenia a zaznamenanie situácie pri výkone kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne zaznamenané v priebežnom protokole, spisovanom priamo na mieste výkonu kontroly. 41. Ďalšími dôkazmi, z ktorých žalovaný vychádzal, boli Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.01.2016, vyjadrenie kontrolovaného subjektu zo dňa 08.12.2015 a oznámenie o neopodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam zo dňa 15.01.2016. 42. Hodnotením zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly a hodnotením vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.12.2015 ako dôkazov sa žalovaný vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberal. Taktiež neuviedol, aké zistenia, vyplývajúce z týchto dôkazov, boli pre jeho rozhodnutie zásadné. 43. Pokiaľ ide o oznámenie o neopodstatnenosti námietok zo dňa 15.01.2016, žalovaný sa stotožnil so závermi uvedenými orgánom verejnej správy 1. stupňa v tomto dokumente a považoval ich za dostačujúce pre odmietnutie tej odvolacej námietky, ktorou žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav. V uvedenom oznámení orgán verejnej správy 1. stupňa len konštatoval, že spáchanie správneho deliktu bolo jednoznačne preukázané s odvolaním sa na priebežný protokol a zdôvodnil neopodstatnenosť námietok tým, že je irelevantné, či identifikované osoby vykonávali prácu pre žalobcu ako zamestnávateľa, alebo si zhotovovali niečo pre svoju vlastnú potrebu, ako aj tým, že súhlasom s využitím priestorov a zariadenia prevádzky bol preukázaný znak závislej práce - výkon práce pre žalobcu ako zamestnávateľa. Týmto dôkazom, ani v spojení s predošlými uvedenými dôkazmi, nie je podľa správneho súdu nepochybne preukázané spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Vo všetkých dôkazoch sú zaznamenané viac závery orgánu verejnej správy 1. stupňa, pričom tieto dôkazy nepreukazujú identifikátory závislej práce (konkrétne zistené skutkové okolnosti), ktorými by bolo preukázané spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Jediným dôkazom, v ktorom sú zaznamenané podstatné skutkové zistenia, je priebežný protokol, ktorý je, ako už bolo uvedené, veľmi stručný. 44. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 46. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti; ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 47. Podľa § 68a ods. 25 zákona o službách zamestnanosti; ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. 48. Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti; na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce; závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 50. Stručným spôsobom zdokumentovaný skutkový stav v priebežnom protokole a v protokole o kontrole, v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu o kontrole, s vyjadrením žalobcu a oznámením o neopodstatnenosti námietok, nie je postačujúci pre splnenie požiadavky úplne zisteného skutkového stavu veci. Navyše okrem zásad správneho trestania, z ktorých vyplýva požiadavka úplného zistenia skutkového stavu veci, sa na toto konanie vzťahuje aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Aj z tohto ustanovenia, upravujúceho postup orgánu verejnej správy 1. stupňa a žalovaného, vyplýva, že bolo ich povinnosťou úplne a presne zistiť skutočný stav veci, konkrétne naplnenie znakov závislej práce, vymedzených v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z dôkazov, z ktorých vychádzali orgány verejnej správy, vyplýva len to, že v čase výkonu kontroly sa v kontrolovanej prevádzke nachádzali dve osoby a tieto vykonávali prácu, na ktorú bola prevádzka určená. Aj pri rešpektovaní záverov v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/16/2014 zo dňa 25.03.2015 o tom, že pri preukazovaní znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha jednotlivým jej znakom, a aj pri prihliadnutí na objektívnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt, je nutné hlavné a rozhodujúce znaky zistiť a preukázať nepochybným spôsobom (najmä vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnávateľa a zamestnanca). Správny súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že nie je jeho povinnosťou vyhľadávať dôkazy preukazujúce nevinu obvineného, pretože sám obvinený má právo realizovať svoje právo na obhajobu. Taktiež je správny záver, že príslušné orgány verejnej správy sa majú obmedziť len na zistenie sporných skutočností. Dokazovaniu v naznačených smeroch ale predchádza základný rámec zistenia skutkového stavu a tomu zodpovedajúce dokazovanie nevyhnutné na to, aby bolo bez pochýb preukázané spáchanie skutku tak, ako je tvrdené a vymedzené v rozhodnutí o uložení sankcie. 51. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazoval na § 16 Obchodného zákonníka a na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ani tento jeho záver nebol správny. Uvedené ustanovenie je použiteľné v obchodných záväzkových vzťahoch, ktoré sú predmetom právnej úpravy Obchodného zákonníka a pre preukázanie nelegálneho zamestnávania nie je relevantné. 52. Žalobca v podanom odvolaní a aj v správnej žalobe orgánom verejnej správy vytýkal, že neboli vzaté do úvahy čestné vyhlásenia osôb identifikovaných v kontrolovanej prevádzke - pánov R. a M.. Správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že podľa 39 Správneho poriadku môže čestné vyhlásenie účastníka konania nahradiť dôkaz v prípade, ak orgán verejnej správy čestné vyhlásenie pripustí. V prejednávanom prípade boli predložené čestné vyhlásenia osôb, ktoré neboli účastníkmi konania o správnom delikte, preto nespĺňajú podmienku stanovenú v § 39 ods. 1 Správneho poriadku. Orgán verenej správy 1. stupňa sa v priebehu celého administratívneho konania a ani vo svojom rozhodnutí s neprípustnosťou čestných vyhlásení osôb identifikovaných v prevádzke nezaoberal. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný odobril postup prvostupňového orgánu v tom, že čestné vyhlásenia odmietol, pretože neboli podané účastníkmi konania napriek tomu, že prvostupňový orgán sa s čestnými vyhláseniami takto nevysporiadal. Aj keď záver o tom, že čestné vyhlásenie môže podať len účastník konania, je správny, práve z dôvodu predloženia takéhoto dôkazu, ktorý nebol akceptovateľný, ale z jeho obsahu vyplývali skutočnosti, v dôsledku ktorých sa výsledky kontrolného zistenia stali spornými, bolo potrebné oboznámiť účastníka konania s neakceptovaním týchto dôkazov, prípade vykonať výsluch osôb, ktoré čestné vyhlásenia podali. Je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že výpovede poskytnuté v rámci výsluchu, ktorý je realizovaný s časovým odstupom od vykonanej kontroly, môžu vykazovať znaky účelovosti. Práve z tohto dôvodu je nutné dôsledne vykonať kontrolu na mieste a skutkový stav podrobne zaznamenať v priebežnom protokole (vrátané vyjadrení subjektov identifikovaných pri kontrole). Práve tieto zistenia sú neopakovateľným úkonom, ktorý je v neskoršom konaní ťažké až vylúčené nahradiť. 53. Na nedostatok nedostatočne zisteného skutkového stavu a na nedostatočné oboznámenie žalobcu s tým, že čestné vyhlásenia nebolo možné akceptovať, nadväzuje aj nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V prejednávanom prípade orgán verejnej správy 1. stupňa vo výzve č. BS1/ RK/KON/2016/10-0011 zo dňa 26.01.2016 uviedol, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku žiada žalobcu o zaslanie jeho vyjadrení, podkladov a dôkazov v súvislosti s uložením pokuty, v lehote 3 dní od prevzatia výzvy. Uvedenou výzvou nebol naplnený obsah ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože prvostupňový orgán verejnej správy neoboznámil žalobcu s podkladmi svojho rozhodnutia a so spôsobom ich zistenia, na ktoré by nadväzovala možnosť žalobcu relevantne sa vyjadriť a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. 54. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne prejednať odvolanie žalobcu, pri ktorom bude rešpektovať vyššie uvedené závery správneho súdu. 55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť (v listinnej podobe) treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.