Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/152/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201014 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: X CONSULT, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 61/B, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 758 086, právne zastúpený: MAĎAR & Partners, s. r. o., Hradný areál Barbakan, Nám. Štefana Moyzesa 26, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103759437/2016 zo dňa 19.08.2016 a č. 103759371/2016 zo dňa 19.08.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žaloby z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná Daňovým úradom Banská Bystrica (správca dane) daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) za zdaňovacie obdobia január až jún, august až december 2011. Daňová kontrola začala dňa 17.05.2012 a bola prerušená rozhodnutím č. 9600403/5/62364/2013/Sev zo dňa 07.01.2013 podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Daňový poriadok). Dôvodom prerušenia daňového konania odo dňa 07.01.2013 do 31.01.2013 bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 2. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9601402/5/1750751/2013/Sev zo dňa 30.04.2013. 3. V protokole o daňovej kontrole bolo k zdaňovaciemu obdobiu jún 2011 konštatované, že daňový subjekt/žalobca nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie a porušil § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o DPH) tým, že v tomto zdaňovacom období vystavil pre odberateľa BAKSTAV, s.r.o., Zborov nad Bystricou 285, IČO: 36 699 217 (ďalej len BAKSTAV, s.r.o.) faktúry č. 20110033 zo dňa 29.06.2011, so základom dane 140.000,- Eur, DPH 28.000,- Eur a č. 20110034 zo dňa 30.06.2011, so základom dane 140.000,- Eur, DPH 28.000,- Eur. Predmetom fakturácie bola čiastková úhrada za dodané stavebné práce na stavbách Fotovoltaických elektrární Malý Krtíš III a Malý Krtíš IV (ďalej aj FVE Malý Krtíš III a Malý Krtíš IV). Obidve faktúry boli vedené v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, ale neboli uvedené v daňovom priznaní za jún 2011, ktoré bolo doručené správcovi dane 25.07.2011. Na základe uvedeného daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2011 neodviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 56.000,- Eur. 4. K zdaňovaciemu obdobiu august 2011 bolo v protokole konštatované, že daňový subjekt/žalobca nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie a porušil § 19 ods. 2 zákona o DPH tým, že v tomto zdaňovacom období vystavil pre odberateľa BAKSTAV s.r.o. faktúry č. 20110044 zo dňa 19.08.2011, so základom dane 83.390,- Eur, DPH 16.678,- Eur a č. 20110045 zo dňa 22.08.2011, so základom dane 90.610,- Eur, DPH 18.122,- Eur. Predmetom fakturácie bola čiastková úhrada za dodané stavebné práce na stavbe Fotovoltaických elektrární Hadovce (ďalej aj FVE Hadovce). Obidve faktúry boli vedené v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie august 2011, ale neboli uvedené v daňovom priznaní za august 2011, ktoré bolo doručené správcovi dane 27.09.2011. Na základe uvedeného daňový subjekt neodviedol v kontrolovanom zdaňovacom období daň z pridanej hodnoty vo výške 34.800,- Eur. 5. Ďalej bolo konštatované, že daňový subjekt/žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2011 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 4.400,- Eur, z dodávateľskej faktúry interné č. DF 411110 zo dňa 29.08.2011, od dodávateľa ARCADIA GROUP, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 595 195 (ďalej len ARCADIA GROUP, s.r.o.), za nákup 200 ks tonerov v celkovej sume 26.400,- Eur. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že daňový subjekt ARCADIA GROUP s.r.o. bol registrovaný ako platiteľ DPH od 06.03.2009 do 30.06.2011, čiže v čase vystavenia dodávateľskej faktúry zo dňa 29.08.2011 už nebol platiteľom DPH. Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane predstavuje 4.400,- Eur. 6. V závere protokolu bol konštatovaný rozdiel na DPH za obdobie jún 2011 v sume 56.000,- Eur a za obdobie august 2011 v sume 39.200,- Eur. 7. Daňový subjekt/žalobca vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole uviedol, že faktúry ním vystavené boli riadne zaúčtované, boli súčasťou evidencie DPH za obdobie jún 2011 a august 2011, a z vystavených faktúr bola riadne priznaná DPH a daň z príjmu. Administratívne pochybenie - neuvedenie vystavených a došlých faktúr do daňového priznania, bolo spôsobené chybou v účtovnom programe, kedy do daňového priznania nepotiahlo sumu základu dane a DPH z predmetných faktúr. Ak by aj vystavené a došlé faktúry boli zahrnuté do daňového priznania, spočítaním DPH by nevznikla žiadna daňová povinnosť ani nadmerný odpočet. 8. Daňový subjekt/žalobca ďalej namietal, že správca dane nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o DPH, ktorých základom je Smernica Rady 2006/112/ES. Opomenul tú skutočnosť, že daňový subjekt je povinný odviesť do štátneho rozpočtu iba netto - saldo zistené ako rozdiel medzi daňou na vstupe a daňou na výstupe, t. j. v konečnom dôsledku sa platí len z hodnoty, ktorú osoba na svojom stupni obchodu pridala. Správca dane sa žiadnym spôsobom nezaoberal splnením podmienok pre odpočet DPH, teda, či došlo ku zdaniteľnému plneniu, čím došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. 9. K spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. daňový subjekt uviedol, že v čase uzatvárania obchodu mu bolo deklarované, že dodávateľ je platcom DPH, preto nemal žiadny dôvod pochybovať o tejto skutočnosti. V účtovníctve je táto faktúra riadne zaevidovaná a spĺňa formálne obsahové náležitosti, preto nebol žiadny dôvod spochybňovať postavenie dodávateľa ako platiteľa DPH. Povinnosť iným spôsobom overiť skutočnosť, či dodávateľ je skutočne v čase dodania platiteľom DPH, daňovému subjektu nevyplývala zo žiadnych právnych predpisov. Ak by sa takáto povinnosť vyvodzovala z § 29 Daňového poriadku, išlo by o výklad nad rámec zákona. 10. Pripomienky k protokolu boli s daňovým subjektom prerokované na dvoch ústnych pojednávaniach. 11. Rozhodnutím č. 1018576/2015 zo 24.06.2015, vydaným vo vyrubovacom konaní po vykonanom dokazovaní, správca dane Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 56.000,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2011. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie a žalovaný prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. 20992158/2015 zo dňa 14.10.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Rozhodnutím č. 20418496/2015 zo 24.06.2015, vydaným vo vyrubovacom konaní po vykonanom dokazovaní, správca dane vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 39.200,- Eur za zdaňovacie obdobie august 2011. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie a žalovaný prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. 20992251/2015 zo dňa 14.10.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 13. Po zrušení rozhodnutia v odvolacom konaní a po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane následne rozhodnutím č. 103087100/2016 zo dňa 06.05.2016 opätovne rozhodol, že žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubuje rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 56.000,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2011. Daňová povinnosť v daňovom priznaní bola priznaná vo výške 82,38 Eur, daňová povinnosť zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 56.082,38 Eur a rozdiel dane na úhradu na základe vyrubovacieho konania bol určený vo výške 56.000,- Eur. 14. V rozhodnutí správca dane podrobne popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, podrobne popísal všetky vykonané dôkazy a predmet a priebeh ústnych pojednávaní, uviedol obsah vyjadrení daňového subjektu (zasielaných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania), ako aj obsah svojich stanovísk, ktorými reagoval na vyjadrenia daňového subjektu. 15. Správca dane poukázal na to, že stavebné práce, fakturované predmetnými faktúrami, mali byť žalobcom dodané objednávateľovi BAKSTAV, s.r.o. prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti nalind consulting, s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava/od 07.07.2011 Régnum Staving, s.r.o., Kopčianska 15, Bratislava, IČO: 46 061 045 (ďalej len nalind consulting, s.r.o. alebo Régnum Staving, s.r.o.). V tejto súvislosti odkázal na to, že v priebehu daňovej kontroly požiadal príslušný daňový úrad o miestne zisťovanie vo vzťahu k daňovému subjektu nalind consulting, s.r.o., neskôr Régnum Staving, s.r.o., konkrétne o preverenie zdaniteľných obchodov, deklarovaných na súvisiacich faktúrach. Predmetom uvedených faktúr mala byť odmena za práce vykonané na FVE Malý Krtíš III, Malý Krtíš IV a Hadovce pre odberateľa-žalobcu. Na základe dožiadania bolo oznámené, že daňový subjekt je nekontaktný, na adrese sídla sa nenachádza, nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty od štvrtého štvrťroku 2011, daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie r. 2011 nepodal. Faktúry vystavené dňa 28.06.2011 pre daňový subjekt X CONSULT, s.r.o., vystavila konateľka spoločnosti, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri ako konateľka od 07.07.2011. 16. Ďalej poukázal na to, že ďalším dožiadaním žiadal preverenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. 2011072815 zo dňa 29.08.2011, vystavenej pre daňový subjekt/žalobcu spoločnosťou ARCADIA GROUP, s.r.o., v celkovej sume 26.400,- Eur, predmetom ktorej mal byť predaj HP Toner CC530AD black dual pack - 200 ks. Na základe tohto dožiadania bolo oznámené, že spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. bola registrovaná ako platiteľ DPH v období od 06.03.2009 do 30.06.2011. 17. V rozhodnutí poukázal správca dane aj na výsluchy svedkov: G. F., Q. XX, K. - konateľka nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o., Q. Q. ml., bytom F. XX, C. C. - syn nebohého Q. Q. st., ktorý mal byť oprávnený konať za spoločnosť nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. na základe plnomocenstva, A. C., T. H. C. č. XXX - konateľ spoločnosti BAKSTAV, s.r.o., Z. O., bytom M. XX, T. K. a Z. O., bytom bytom N. 9, M., ktorí mali vykonávať stavebné práce a Z.. Z. A., bytom U. F. č. XX, C. - manager a konateľ obchodných spoločností, podieľajúcich sa na stavbe fotovoltaických elektrární. 18. K svedeckým výpovediam správca dane uviedol, že svedkyňa F. nemala žiadnu vedomosť o chode spoločnosti, ktorej mala byť konateľkou a nemala k dispozícii žiadne doklady, samotná spoločnosť Régnum Staving, s.r.o. bola nekontaktná a od roku 2011 nepodáva daňové priznania. Svedok Q. Q. ml. nemal so spoločnosťou X CONSULT, s.r.o. a ani so spoločnosťami Régnum Staving, s.r.o. a BAKSTAV, s.r.o., uzatvorenú pracovnú alebo inú zmluvu, stavby nevedel bližšie konkretizovať, ak niečo na stavbách vykonával, tak na pokyn svojho otca P.. Q. Q.. Svedok Z. O. nemal uzavretú žiadnu pracovnú zmluvu alebo dohodu s niektorou so zainteresovaných spoločností, stavenisko popísal ako dve miesta v blízkosti Krtíša, ako lúku, na ktorej boli kríky a stromy, robiť sa tam mali príjazdové cesty, teda jednoznačne prípravné práce. Svedok Z. O. obdobne ako svedok O. nemal uzavretú pracovnú zmluvu alebo dohodu s niektorou zo zainteresovaných spoločností, nevedel pre ktorú firmu pracoval, v Krtíši mali pracovať v období školských prázdnin, mala to byť lúka, na ktorej nebolo nič postavené. Svedok Z.. A. uviedol, že všetky stavby boli do konca júna ukončené, úprava terénu mala byť vykonaná pred montovaním panelov, prístupové cesty sa mali robiť pred aj po zapojení do siete. Uvedené tvrdenia svedkov sú podľa správcu dane v rozpore s kolaudačnými rozhodnutiami a ani jeden z nich nepreukázal, že by práce mali byť dodané žalobcovi spoločnosťou nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving s.r.o., čo podľa správcu dane potvrdzujú aj nasledujúce rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: 19. Podľa rozhodnutia č. 1228/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013 pre regulovaný subjekt SULLO, s.r.o., Bratislava, bolo zariadenie FVE Hadovce uvedené do prevádzky dňa 28.06.2011. 20. Podľa rozhodnutia č. 0569/2012/E-OZ zo dňa 30.12.2011 pre regulovaný subjekt EcoPLan8, s.r.o., BB, bolo zariadenie FVE Malý Krtíš III. uvedené do prevádzky dňa v júni 2011. 21. Podľa rozhodnutia č. 0674/2014/E-OZ zo dňa 17.10.2013 pre regulovaný subjekt FV powerhouse5, s.r.o., BB, bolo zariadenie FVE Malý Krtíš IV. uvedené do prevádzky dňa 21.06.2011. 22. Na základe uvedených rozhodnutí správca dane zdôraznil, že zariadenia Malý Krtíš III. a IV. boli uvedené do prevádzky v júni 2011 a 21.06.2011, ale podľa Preberacích a odovzdávacích protokolov (predložených správcovi dane daňovým subjektom až dňa 25.02.2013) boli práce na týchto stavbách odovzdané dňa 29.07.2011. V tejto súvislosti potom poukázal ešte na výpoveď svedka Z. O., ktorý k stavbám v okolí Krtíša uviedol, že robili práce mimo zastavaného územia a že tam bola priestrannejšia lúka a nebolo tam nič postavené. Rovnako aj svedok Z. O. uviedol, že na mieste výkonu prác nebolo nič postavené a robili dve príjazdové cesty. Ak v júni mala byť stavba už v prevádzke, musela reálne stáť a v tomto mesiaci nemohli byť potom podľa správcu dane vykonávané prípravné práce. 23. K návrhu daňového subjektu/žalobcu na opätovné vypočutie svedka Q. Q. ml. z dôvodu, že jeho výpoveď bola v predchádzajúcom rozhodnutí vyhodnotená ako nedostatočná a že svedok sa môže ešte konkrétne vyjadriť k detailom prác vykonaných na stavbách, správca dane uviedol, že tento svedok už bol vypočutý a pri jeho vypočutí bol prítomný konateľ aj splnomocnený zástupca daňového subjektu a mohli mu klásť otázky. 24. Ďalej správca dane poukázal na nasledujúce nezrovnalosti v listinných dôkazoch: Listinné d?kazy týkajúce sa FVE Malý Krtíš III.: - faktúra č. 1100605, dodávateľ nalind consulting, s.r.o., pre odberateľa X CONSULT, s.r.o. - dátum dodania služby 28.06.2011, základ dane 132.000 Eur, DPH 26.400,- Eur - zmluva o dielo medzi nalind consulting, s.r.o. a X CONSULT, s.r.o., zo dňa 16.05.2011, predložená dňa 25.02.2013, cena diela 204.00,- Eur bez DPH - súpis prác, dielo FVE Malý Krtíš III. zo dňa 29.07.2011 - cena 204.000,- Eur, pečiatka Régnum Staving, s.r.o., podpis F. - služby boli dodané 28.06.2011 v zmysle vyššie uvedenej faktúry, čo je v rozpore so súpisom prác zo dňa 29.07.2011 - Preberací a odovzdávací protokol zo dňa 29.07.2011 - cena neuvedená, pečiatka Régnum Staving, s.r.o., podpis F., pričom podľa faktúry mali byť práce dodané 28.06.2011 - dňa 28.01.2015 predložil daňový subjekt „Súpis vykonaných a prevzatých prác - FVE Malý Krtíš III.“ s cenou 204.000,- Eur bez DPH, s dátumom prevzatia prác 29.06.2011, čo je v rozpore so súpisom, ktorý bol predložený 25.02.2013 a s Preberacím a odovzdávacím protokolom. Navyše ako zhotoviteľ je uvedená spoločnosť Régnum Staving, s.r.o., ktorá v čase vystavenia súpisu dňa 29.06.2011 neexistovala (až od 07.07.2011), je tam len podpis F. bez pečiatky - dňa 29.01.2016 doložil daňový subjekt „Krycí list rozpočtu na FVE MK III.“ zo dňa 16.05.2011 - zhotoviteľ nalind consulting, s.r.o. - v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania daňový subjekt krycie listy nespomenul a nepredložil, a svedkyňa F. uviedla, že nemá žiadne dokumenty - v územnom rozhodnutí zo dňa 29.04.2010 je uvedené, že ako prístupová komunikácia bude slúžiť prístupová komunikácia od susedného pozemku spoločnosti Devenport Group, s.r.o., BB/FVE Malý Krtíš II. - stavebné povolenie zo dňa 13.05.20110 - v časti Prístupová komunikácia sa uvádza, že prístupová cesta bude pokračovanie prístupovej cesty od FVE Malý Krtíš II. k pozemku v šírke 5 m a dĺžke 180 m /900 m2/ a z novej vnútroareálovej komunikácie v šírke 4m a dĺžke 30 m /120 m2/, čo je spolu 1020 m2 - v Súpise prác vykonaných a prevzatých práce z 29.06.2011 je uvedené 5000 m2 - cena samotnej prístupovej cesty vo výške 179.000,- Eur, uvedená v súpise zo dňa 29.06.2011, je neprimeraná za 180 m cesty s povrchom zo zhnutnenej štrkodrvy a 30 m cesty s povrchom z triedeného makadamu, teda bez asfaltového povrchu - stavebné povolenie - stavba mala byť dokončená najneskôr do 31.12.2010 - v popise projektového zámeru na FVE Malý Krtíš III. a IV. - stavba mala byť začatá v apríli 2011, panely sa mali montovať po 25.05.2011 a prevádzka od 30.05.2011 - uvedené termíny sú v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a v rozpore s tvrdeniami svedkov O. a O., tvrdenia o realizácií prác v júni 2011 sa nezakladajú na pravde Listinné d?kazy týkajúce sa FVE Malý Krtíš IV.: - faktúra č. 1100607, dodávateľ nalind consulting, s.r.o., pre odberateľa X CONSULT, s.r.o. - dátum dodania služby 28.06.2011, základ dane 132.000,- Eur, DPH 26.400,- Eur - zmluva o dielo medzi nalind consulting, s.r.o. a X CONSULT, s.r.o., zo dňa 16.05.2011, cena diela 204.000,- Eur bez DPH - súpis prác zo dňa 29.07.2011 - cena 204.000,- Eur, pečiatka Régnum Staving, s.r.o., podpis F., služby boli dodané 28.06.2011 v zmysle vyššie uvedenej faktúry, čo je v rozpore so súpisom - Preberací a odovzdávací protokol zo dňa 29.07.2011 - cena neuvedená, pečiatka Régnum Staving, s.r.o., podpis F., pričom podľa faktúry mali byť práce dodané 28.06.2011 - dňa 28.01.2015 predložil daňový subjekt „Súpis vykonaných a prevzatých prác“ s cenou 204.000,- Eur bez DPH s dátumom prevzatia prác 29.06.2011, čo je v rozpore so súpisom, ktorý bol predložený 25.02.2013 a s Preberacím a odovzdávacím protokolom. Navyše ako zhotoviteľ je uvedená spoločnosť Régnum Staving, s.r.o., ktorá v čase vystavenia súpisu dňa 29.06.2011 neexistovala (až od 07.07.2011), je tam len podpis F. bez pečiatky - dňa 29.01.2016 doložil daňový subjekt „Krycí list rozpočtu na FVE Malý Krtíš IV.“ zo dňa 16.05.2011 - zhotoviteľ nalind consulting, s.r.o. - v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania krycie listy daňový subjekt nespomenul a nepredložil, svedkyňa F. uviedla, že nemá žiadne dokumenty - v územnom rozhodnutí z 29.04.2010 je uvedené, že ako prístupová komunikácia bude slúžiť prístupová komunikácia od susedného pozemku FVE Malý Krtíš III. - cena 179.000,- Eur bez DPH za prístupovú komunikáciu bez asfaltového povrchu, uvedená v súpise z 29.06.2011, je neprimeraná - v popise projektového zámeru na FVE Malý Krtíš III. a IV. - stavba mala byť začatá v apríli 2011, panely sa mali montovať po 25.05.2011 a prevádzka od 30.05.2011 - uvedené termíny sú v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a v rozpore s tvrdeniami svedkov O. a O.. 25. Správca dane ďalej poukázal na svoje stanoviská, ktorými reagoval v priebehu vyrubovacieho konania na vyjadrenia a námietky daňového subjektu. V rámci týchto stanovísk uviedol, že nespochybňuje, že práce na FVE Malý Krtíš III. a IV. boli zrealizované, ale neboli dodané dodávateľom nalind consulting, s.r.o/Régnum Staving, s.r.o. Práce mali byť realizované v júni ale podľa kolaudačných rozhodnutí mali byť v júni stavby už v prevádzke. Predmetom zmlúv s nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o., mala byť príprava územia, príjazdová komunikácia a zariadenie staveniska pre jednotlivé FVE, realizácia týchto prípravných prác v júni 2011, kedy mali byť stavby už v prevádzke, je potom nemožná. Ak daňový subjekt aj s odkazom na výpoveď svedka A. uviedol, že práce nemuseli byť realizované v bezprostrednej blízkosti stavieb, teda že stavby už mohli stáť a práce mohli byť realizované ďalej od nich, čo si svedkovia O. a O. nemuseli všimnúť, správca dane k tomuto uviedol, že z výpovedí svedkov vyplýva, že sa tam nachádzala len čistá lúka bez fotovoltaických panelov. Svedkovia síce potvrdili vykonávanie prác, ale ani jeden z nich nevedel uviesť, pre akú spoločnosť sa práce vykonávali, nepreukázali, že by práce vykonávali pre spoločnosť nalind consulting, s.r.o. Ďalej ešte správca dane zdôraznil zistenia z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti BAKSTAV, s.r.o. 26. V súvislosti s výpoveďou Z.. Z. A. správca dane poukázal na to, že tento pri výsluchu uviedol, že doloží plnomocenstvo, podľa ktorého bol oprávnený konať za jednotlivé spoločnosti, zúčastňujúce sa na stavbe FVE, ale plnomocenstvo nepredložil. Aj keď tento svedok uviedol, že niektoré práce v teréne sa mohli vykonať aj po zapojení FVE do siete, tieto práce neboli predmetom predmetných zmlúv a faktúr. 27. Správca dane uznal, že v Protokole o daňovej kontrole bolo konštatované len porušenie § 19 ods. 1,2 zákona o DPH a neboli uvedené aj skutočnosti týkajúce sa odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o., ktorými sa však zaoberal už počas vykonávanej daňovej kontroly. 28. Správca dane konštatoval porušenie § 9, § 19 ods. 2, § 69 ods. 5, § 49 ods. 1,2 a § 78 zákona o DPH daňovým subjektom/žalobcom, pretože nepriznal a neodviedol daň na výstupe z faktúr vystavených pre spoločnosť BAKSTAV, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2011 a vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. 29. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a namietal jeho nezákonnosť. Správca dane sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s novými dôkazmi, predloženými daňovým subjektom, svedčiacimi v jeho prospech. Použitá argumentácia dostatočne nepodporuje záver vyvodený správcom dane. 30. Správca dane svojím postupom obišiel ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože daňová kontrola bola nahradená vyrubovacím konaním, pričom odvolateľ/žalobca zdôraznil, že orgány štátnej správy môžu konať len to, čo im zákon umožňuje, čo bolo v tomto prípade porušené. 31. Správca dane porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. 32. Namietal aj vyvodené závery o nepriznaní a neodvedení dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených pre spoločnosť BAKSTAV, s.r.o., neuznanie nároku na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou nalind consulting, s.r.o, záver o tom, že nedošlo k dodaniu služby, a preto nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa a ani právo odpočítať daň u daňového subjektu. 33. Faktúry vystavené spoločnosťou BAKSTAV, s.r.o., boli riadne zaúčtované a sú súčasťou evidencie DPH, neuvedenie predmetných faktúr do daňového priznania bolo administratívnou chybou v účtovnom programe. Kontrole bola podrobená len výsledná suma v daňovom priznaní, na ktorú nemalo vplyv nezahrnutie faktúr do daňového priznania. Ak by boli faktúry zahrnuté do daňového priznania, resp. bolo by podané dodatočné daňové priznanie, výsledná daňová povinnosť by bola nulová a nevznikol by ani nadmerný odpočet. 34. Správca dane nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o DPH a nevysporiadal sa so zásadou netto systému platenia pri DPH. Správca dane uznal svoje pochybenie spočívajúce v tom, že až vo vyrubovacom konaní sa začal zaoberať splnením podmienok pre odpočítanie DPH, čím porušil zásadu zákonnosti, pretože rezignoval na skúmanie týchto podmienok počas daňovej kontroly, ktorá slúži na tento účel. 35. Žalobca dostatočne preukázal vznik nároku na odpočet DPH, čomu nasvedčujú dôkazy, konkrétne výsluchy svedkov G. F., Q. Q., Z. O., Z. O., Z.. Z. A.. 36. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na čestné vyhlásenie Z.. P. N., Z.. Z. A. a A. C., a na listinné dôkazy, konkrétne zmluvy o dielo, faktúry, súpisy prác a krycie listy. Podľa odvolateľa/ žalobcu materiálna existencia vykonaných prác nebola sporná, o čom svedčí aj následné odovzdanie prác spoločnosťou BAKSTAV, s.r.o., spoločnosti DAVICOR, a.s. Ak správca dane pociťoval dôkaznú núdzu ohľadom spoločnosti Rénum Staving, s.r.o., nemohol toto prenášať na daňový subjekt. 37. Správca dane predčasne vydal Protokolu z daňovej kontroly v snahe vyhnúť sa zmeškaniu lehoty podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a následne riešil skutočnosti, ktoré mali byť predmetom daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní. 38. Žalovaný rozhodnutím č. 103759371/2016 zo dňa 19.08.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s tým, že sa stotožnil s argumentáciou uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí. 39. V rozhodnutí popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane odstránil vady vytknuté v prvom odvolacom rozhodnutí. 40. Ďalej uviedol, že argumenty správcu dane sú logické a právne závery sú relevantné, správca dane vec správne právne posúdil. Skutkový stav bol dostatočne zistený pre vydanie rozhodnutia, a to z dôkazov vykonaných v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu vyrubovacieho konania. Rozhodnutie je presvedčivo a dostatočne odôvodnené, preto ho nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné. Správca dane postupoval podľa § 3, § 24 a § 63 zákona o DPH, vychádzal zo zásad daňového konania. 41. Pokiaľ žalobca/odvolateľ namietal, že správca dane nahradil daňovú kontrolu vyrubovacím konaním, k tomu žalovaný uviedol, že vyrubovacie konanie bolo vykonané v zmysle Daňového poriadku a bolo vykonané a rozšírené o dokazovanie pre potreby úplného zistenia skutkového stavu pre správne určenie dane. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznať práva možno len rozhodnutím, správca dane má preto možnosť a aj povinnosť viesť dokazovanie aj počas vyrubovacieho konania, aby bola daňová povinnosť správne určená. Nedošlo k nahradeniu daňovej kontroly vyrubovacím konaním ale k úplnému využitiu zákona, ktoré viedlo k správnemu určeniu dane. 42. Správca dane sa zaoberal tvrdeniami daňového subjektu, ktoré sa týkali nároku na odpočítanie dane a už počas daňovej kontroly viedol dokazovanie, s čím bol daňový subjekt oboznámený na pojednávaní dňa 07.03.2013. Správca dane následne zvážil potrebu dokazovania, ktoré navrhol daňový subjekt. Dokazovanie bolo vedené v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. 43. Ak daňový subjekt tvrdil, že mal nárok na odpočítanie dane a v prípade, že by podal dodatočné daňové priznanie, bola by nulová daňová povinnosť, mal všetky tieto skutočnosti preukázať, teda preukázať splnenie zákonných podmienok stanovených zákonom o DPH. 44. Zásada daňovej neutrality nebráni odopretiu práva na odpočítanie dane, pokiaľ je preukázané, že základné podmienky pre odpočítanie neboli splnené. 45. Neobstojí odvolávanie sa na zásadu neutrality a na nemožnosť ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov, ktoré sa zúčastnili v obchodnom reťazci zdaniteľných obchodov (predchádzajúcich a nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode). 46. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavujú prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia Smernice právo na odpočítanie dane nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. 47. Zo záverov správcu dane vyplýva, že právo na odpočítanie dane nebolo hodnoverne preukázané, pretože nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako bol deklarovaný v predložených faktúrach. Práve z tohto dôvodu nebol priznaný nárok na odpočet DPH, nie z dôvodu, že si ho daňový subjekt neuplatnil. 48. Závery správcu dane vyplývajú z faktov, ktoré boli získané z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania. 49. Nesplnenie podmienok na odpočet DPH nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zdôraznil potrebu preukázania splnenia formálnych a aj materiálnych podmienok pre odpočítanie DPH. 50. Ďalej žalovaný poukázal na logické nezrovnalosti v predložených dokumentoch a v svedeckých výpovediach a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2011 týkajúce sa dôkazného bremena. 51. Pokiaľ daňový subjekt poukazoval na to, že neboli zobraté do úvahy čestné vyhlásenia, žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011. Z demonštratívneho výpočtu dôkazných prostriedkov v 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a svedecké výpovede založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktoré nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to Daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ú SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za splnenia výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku. Správny poriadok sa na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní je irelevantné. Čestné vyhlásenia nie sú zaradené v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov v § 24 ods. 4 Daňového poriadku, preto závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno použiť aj pre daňové konanie. 52. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, ktorou dňový subjekt namietal, že absentovala úvaha správcu dane v procese hodnotenia dôkazov, naopak z rozhodnutia je podľa žalovaného zrejmé ako správca dane hodnotil jednotlivé dôkazy. 53. Daňové orgány v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zisťujú alebo preverujú základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo pre vznik daňovej povinnosti. Bolo povinnosťou daňového subjektu počínať si s primeranou obozretnosťou a preveriť si svojho obchodného partnera. 54. Pokiaľ daňový subjekt poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-343/03, 355/03 a 484/03, žalovaný uviedol, že aj Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží právo odmietnuť priznanie práva na odpočet dane, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou činnosťou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a služieb platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny dvor tiež uviedol, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 55. K námietke o obchádzaní § 46 ods. 10 Daňového poriadku a o predčasnom ukončení daňovej kontroly žalovaný popísal postup pri začatí a prerušení daňovej kontroly a námietky o jej dĺžke považoval za neopodstatnené. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/170/2015. 56. Rozhodnutím č. 103087402/2016 zo dňa 06.05.2016 správca dane rozhodol, že žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubuje rozdiel dane v sume 39.200,- Eur za zdaňovacie obdobie august 2011. Daňová povinnosť v podanom daňovom priznaní bola 345,90 Eur, daňová povinnosť zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 39.545,90 Eur a rozdiel dane na úhradu na základe vyrubovacieho konania bol určený vo výške 39.200,- Eur. 57. Rozhodnutie je odôvodnené obdobným spôsobom, a vychádzalo z rovnakých dôkazov ako rozhodnutie správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2011, uvedené v bode 13. 58. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu správca dane poukázal na rozpory v týchto listinných dokladoch : - faktúra č. 1100809, dodávateľ Régnum Staving, s.r.o., pre odberateľa X CONSULT, s.r.o. - dátum dodania služby 30.08.2011, základ dane 79.220,-Eur, DPH 15.844,-Eur, - faktúra č. 1100805, dodávateľ Régnum Staving, s.r.o., pre odberateľa X CONSULT, s.r.o. - dátum dodania služby 30.08.2011, základ dane 86.080,-Eur, DPH 17.216,- Eur - Zmluva o dielo medzi Régnum Staving, s.r.o. a X CONSULT, s.r.o., zo dňa 07.07.2011, cena diela 284.050 Eur bez DPH, príloha č. 1 bez dátumu, pečiatka a podpis X CONSULT, s.r.o. - dňa 28.01.2015 predložil daňový subjekt „Súpis vykonaných a prevzatých prác“ s dátumom prevzatia prác dňa 29.07.2011 - cena 340.860,- Eur bez DPH, pečiatka Régnum Staving, s.r.o., dátum prevzatia je v rozpore s faktúrami, podľa ktorých mali byť práce dodané 30.08.2011, cena diela je v rozpore s cenou podľa Zmluvy - v súpise prác je uvedené, že sa realizovali práce: - zariadenie staveniska od 01.08.2011 do 09.08.2011, príprava územia od 10.08.2011 do 19.08.2011, príjazdové komunikácie od 20.08.2011 do 24.09.2011, čo je v rozpore s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1228/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013, podľa ktorého zariadenie na výrobu elektriny FVE Hadovce 1 malo byť uvedené do prevádzky dňa 28.06.2011 a s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1336/2012/E-OZ zo dňa 23.05.2012, podľa ktorého zariadenie na výrobu elektriny FVE Hadovce 2 malo byť uvedené do prevádzky v júni 2011 - neprimeranosť ceny samotnej prístupovej cesty v celkovej sume 276.800,- Eur bez DPH (cesta bez asfaltu) - daňový subjekt nemal vôbec k dispozícii projektovú dokumentáciu na FVE Hadovce, čo zdôvodnil tým, že práce vykonával prostredníctvom subzhotoviteľa - oproti tomu A. C. vypovedal, že od spoločnosti DAVICOR, a.s., prefotil podklady napr. projektovú dokumentáciu a následne ju posunul spoločnosti X CONSULT, s.r.o. - svedkovia O. a O. nepotvrdili výkon prác v auguste 2011. 59. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt vystavil v zdaňovacom období august 2011 pre odberateľa BAKSTAV, s.r.o., faktúry č. 20110044, ktoré boli zaznamenané v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie august 2011, ale daň z týchto faktúr nebola priznaná ani odvedená v zdaňovacom období august 2011, čím daňový subjekt porušil ustanovenia § 9, § 19 ods. 2 a § 69 ods. 5 zákona o DPH. 60. Správca dane neuznal nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou Régnum Staving, s.r.o., pretože daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že práce na stavbách FVE Hadovce boli dodané spoločnosťou Régnum Staving, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Nebolo potvrdené dodanie prác v takom množstve, druhu a rozsahu ako bolo uvedené na faktúrach, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. Keďže tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť ako dodávateľovi, nevzniklo ani daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. 61. Ďalej ešte správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH tým, že daňový subjekt/žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2011082815 zo dňa 29.08.2011, od dodávateľa ARCADIA GROUP, s.r.o. za nákup 200 ks tonerov v celkovej sume 26.400,- Eur, základ dane 22.000,- Eur a daň 4.400,- Eur, pričom dodávateľ bol registrovaný ako platiteľ DPH len v období od 06.03.2009 do 30.06.2011, čiže v čase vystavenia faktúry nebol platiteľom DPH. 62. Aj proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, odôvodnené rovnakým spôsobom ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktorým bol správcom dane vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011. V tomto odvolaní navyše ešte namietal, že pri uzatvorení obchodu s ARCADIA GROUP, s.r.o., bolo deklarované, že dodávateľ je platiteľom DPH, bolo to uvedené aj na faktúre, preto nebol dôvod pochybovať o tejto skutočnosti. Preukázanie dodania tovaru bolo splnené tým, že v účtovníctve je riadne zaevidovaná faktúra, ktorá spĺňa obsahové a aj formálne náležitosti. Splnil teda podmienku stanovenú Smernicou, že musí mať faktúru. 63. Rozhodnutím č. 103759437/2016 zo dňa 19.08.2016 žalovaný prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011, potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil obdobným spôsobom ako rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bola vyrubená DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011. K neuznaniu nároku na odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou ARCADIA GROUP, s.r.o., uviedol, že zákon o DPH jasne konštatuje, že faktúra musí byť vystavená platiteľom DPH, čo v tomto prípade nebolo. 64. Správnymi žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 23S/152/2016-37 zo dňa 08.02.2017 boli veci, ktoré sa na správnom súde začali na základe samostatných správnych žalôb žalobcu a boli vedené pod sp. zn. 23S/152/2016 a sp. zn. 23S/153/2016, spojené na spoločné konanie, vedené ďalej pod sp. zn. 23S/152/2016. Obidve správne žaloby obsahujú rovnaké žalobné námietky, ktorými žalobca vytýka nesprávne právne posúdenie a podstatné porušenie ustanovení o konaní daňovými orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žaloba vo veci vyrubovacieho rozhodnutia, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2011, obsahuje navyše žalobné námietky vo vzťahu k neuznaniu nároku na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou ARCADIA GROUP, s.r.o. 65. V poradí prvou správnou žalobou, vedenou pod sp. zn. 23S/152/2016, sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2011. V poradí druhou správnou žalobou, vedenou pod sp. zn. 23S/153/2016, sa žalobca domáhal súdneho prieskumu - rozhodnutia, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia jún 2011. Z hľadiska časovej postupnosti však správny súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádza najprv rozhodnutie žalovaného a správcu dane, vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2011 a až potom vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2011. 66. Žalobca v správnych žalobách namietal: a) Správca dane a žalovaný nesprávne interpretovali skutkové zistenia, pričom sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom v jeho prospech. Zvolená argumentácia nepodporuje vyvodené závery, preto je rozhodnutie nezákonné a nespravodlivé. Došlo k obchádzaniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku, keď správca dane nahradil daňovú kontrolu vyrubovacím konaním. Štátne orgány môžu v oblasti verejného práva konať len to, čo im zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy umožňujú, preto sú povinné pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd, nakoľko dochádza k odnímaniu časti nadobudnutého vlastníctva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 241/07. b) Žalobca poukázal na § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorom je zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov a v tej súvislosti poukázal na potrebu posúdiť hodnovernosť ale aj opodstatnenosť dôkazov bez ohľadu na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov konania. Dôkazy je potrebné vyhodnotiť aj podľa zásad formálnej logiky. S prihliadnutím na tento záver potom nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. c) Žalobca rozporoval tvrdenie správcu dane o tom, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienok na odpočítanie dane a vyjadril presvedčenie, že spoľahlivo a bez akýchkoľvek skutočností preukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a že zdaniteľné obchody reálne boli. d) Argumenty žalovaného boli podľa žalobcu presvedčivo vyvrátené dôkazmi: Pokiaľ žalovaný uviedol, že svedkyňa G. F. nemala vedomosť o chode spoločnosti, ktorej bola konateľkou a nemala k dispozícii žiadne doklady, podľa žalobcu táto svedkyňa jednoznačne uviedla, že všetko, čo sa tákalo obchodov, daní, styku s bankami a obchodnými partnermi, zabezpečoval pán Q. Q., ktorý bol na všetko splnomocnený. Zároveň potvrdila, že vedela o tom, že sa mali vykonávať nejaké stavebné práce na FVE Malý Krtíš III. a Malý Krtíš IV., ako aj na Hadovciach 2. časť. Potvrdila, že podpísala nejaké faktúry, ale neprečítala si, čoho sa týkajú. Svedkyňa zároveň vysvetlila okolnosti svojho pôsobenia v spoločnosti Régnum Staving, s.r.o./predtým nalind consulting, s.r.o. Rovnako aj svedok Q. Q. pri výsluchu potvrdil, že boli vykonávané práce na predmetných elektrárňach, ako aj to, že na tieto stavby chodieval so svojim otcom, niekedy na jeho príkaz aj sám a že na stavbách sa nachádzali robotníci, ktorí za svoju prácu dostávali aj odmenu. e) Pokiaľ žalovaný tvrdil, že údaje na faktúrach nekorešpondujú s v tom čase už vydaným kolaudačným rozhodnutím zo dňa 28.06.2011, podľa ktorého zariadenie FVE Malý Krtíš III. malo byť uvedená do prevádzky v júni 2011 a s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 17.10.2013, podľa ktorého zariadenia FVE Malý Krtíš IV. malo byť uvedené do prevádzky 21.06.2011 a z toho teda vyplývajú logické nezrovnalosti, žalobca v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka A. zo dňa 13.04.2016. Tento podľa názoru žalobcu dostatočne odstránil nezrovnalosti, keď uviedol, že po pripojení do siete sa vykonávali práce, ktoré nesúvisia priamo s prevádzkou elektrárne, napr. práce na likvidácii cesty, na úpravách terénu, oplotení, odstraňovaní chýb a nedorobkov. Z tejto výpovede vyplýva, že stavby elektrární boli síce dokončené a pripojené do siete koncom júna, avšak niektoré stavebné práce sa ukončovali až po pripojení do siete. f) Pokiaľ žalovaný uviedol, že rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sú v rozpore s výpoveďami svedkov O. a O., žalobca poukázal na to, že stavebné práce boli vykonávané najmä na príjazdových cestách, teda stavby elektrární sa nemuseli nachádzať v bezprostrednom okolí samotných terénnych úprav, k výkonu ktorých boli svedkovia vypočúvaní. Výpovede svedkov, v ktorých opisujú okolie stavieb, preto nemusia bezpochybne vyvracať tvrdenia žalobcu. g) Správca dane a aj žalovaný nepovažovali predloženie čestných vyhlásení za právne relevantné. Podľa žalobcu je v § 24 ods. 4 Daňového poriadku obsiahnutý len demonštratívny výpočet dôkazov, preto použiteľnosť čestných vyhlásení, ak sú následne doložené aj listinné dôkazy, je jednoznačne prípustná. Odovzdanie prác žalobcom spoločnosti BAKSTAV, s.r.o., bolo preukázané viacerými listinnými dôkazmi, a to zmluvami o dielo vrátane ich príloh a faktúrami, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú súpisy prác. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Ak však tento vyčerpal všetky vlastné dôkazné bremeno a ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúci doklad (faktúru a prílohy), dôkazné bremeno znáša správca dane. Pokiaľ má daňová transakcia racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie práva, správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať a mal by pripustiť vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013). h) Materiálna existencia dodaných stavebných prác podľa žalobcu nie je sporná, o čom svedčí aj skutočnosť, že spoločnosť BAKSTAV, s.r.o., odovzdala tieto práce ďalej spoločnosti DAVICOR, a.s. Záver, ktorý správca dane vyvodil zo zistených skutkových okolností, nezodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Ak správca dane pociťoval dôkaznú núdzu vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti týkajúcich sa spoločnosti Régnum Staving, s.r.o./nalind consulting, s.r.o. a touto núdzou potom zaťažuje žalobcu, takýto postup nie je podľa žalobcu správny a zákonný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C 354/03, C-355/03 a C-484/03, EÚ C-80/11 a 142/11. Odpočítanie DPH v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonnosti, ktorej sa dopustil vystaviteľ faktúry, ale len v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočet, vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce nárok na odpočet, je súčasťou daňového podvodu. Dôkazné bremeno potom nesú daňové orgány a od zdaniteľnej osoby možno vyžadovať iba obozretnosť primeranú okolnostiam. i) Pokiaľ daňové orgány uviedli, že námietky týkajúce sa daňovej kontroly sú neopodstatnené, žalobca zdôraznil, že nenamietal dĺžku daňovej kontroly ale skutočnosť, že správca dane vydal protokol z daňovej kontroly, pravdepodobne v snahe vyhnúť sa zmeškaniu predpísanej lehoty v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, predčasne a následné nedostatky daňovej kontroly vynahrádzal v rámci vyrubovacieho konania. V súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010. j) Vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august 2011 žalobca ešte uviedol, že daňový subjekt ARCADIA GROUP, s.r.o. pri uzavretí obchodu deklaroval, že je platcom DPH, vystavil faktúru ako platiteľ DPH, preto žalobca nemal dôvod pochybovať o tejto skutočnosti. Preukázanie dodania tovaru žalobca splnil tým, že v účtovníctve má riadne zaevidovanú faktúru, ktorá spĺňa formálne a aj obsahové náležitosti, preto nebol dôvod spochybňovať postavenie dodávateľa ako platiteľa DPH. 67. Žalovaný vo vyjadreniach k správnej žalobe uviedol, že žalobca len všeobecne rozporuje vykonané dokazovanie bez predloženia konkrétnych dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. 68. Žalovaný poukázal na závery obsiahnuté v preskúmavaných rozhodnutiach s tým, že počas daňovej kontroly a vykonávacieho konania správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, Daňového poriadku a zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov. Správca dane je v priebehu daňového konania oprávnený vyžadovať doklady, účtovníctvo, písomnosti a využiť všetky zákonom stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a obcí a správne určil a vyrubil daň. Daňový subjekt je povinný potrebné úkony strpieť. 69. Skutkový stav bol dostatočne zistený, daňové orgány vychádzali z dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania, ako aj z dôkazov predložených daňovým subjektom. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. 70. Postup správcu dane pri vykonaní a hodnotení dôkazov bol v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi zákonnými ustanoveniami. Rozhodnutie správcu dane bolo presvedčivo odôvodnené a spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto nemôže byť hodnotené ako nepreskúmateľné a postup správcu dane ako svojvoľný a neodborný. 71. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane nahradil daňovú kontrolu vyrubovacím konaním, žalovaný uviedol, že vyrubovacie konanie bolo vykonané v zmysle zákona a bolo rozšírené o dokazovanie pre potreby úplného zistenia skutkového stavu, pre správne určenie dane. Správca dane má možnosť, resp. povinnosť viesť dokazovanie aj počas vyrubovacieho konania za účelom správneho určenia daňovej povinnosti. 72. K výpovediam svedkyne F. a svedka Q. žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobca bol pri výsluchoch prítomný, k vykonaným dôkazom vznášal námietky, s ktorými sa správca dane vysporiadal v rozhodnutí. 73. Správca dane oznámil žalobcovi pokračovanie vo vyrubovacom konaní po zrušení prvého rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní žalovaným. V priebehu vyrubovacieho konania mal potom žalobca možnosť navrhovať nové dôkazy, ktoré aj boli vykonané. 74. V ďalšej časti vyjadrení žalovaný uviedol dôkazy a závery z nich vyvodené, ktoré už boli uvedené v rozhodnutiach správcu dane, ako aj v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou, na základe ktorých bolo konštatované porušenie zákona o DPH a určený rozdiel dane. V závere žalovaný zdôraznil, že žalobca mal povinnosť priznať a odviesť daň z dodávateľských faktúr a že ani žalobca a ani jeho obchodní partneri nevedeli dôkazmi preukázať dodanie zdaniteľného obchodu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že fakturované práce neboli vykonané spoločnosťami, ktoré boli na faktúrach uvedené. 75. Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na to, aby odstránil nejasnosti a pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov. 76. Žalovaný ešte zdôraznil zásadu poctivého obchodného styku a potrebnú obozretnosť v obchodnom styku, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11. 77. Tým, že žalobca predložil faktúru a ostatné dokumenty, čím splnil formálnu stránku nároku na odpočet DPH, nepreukázal ešte, že došlo k reálnemu uskutočneniu fakturovaných stavebných prác. Daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať pravdivosť údajov uvedených v listinách, pričom dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Ak tento spoľahlivo nepreukáže, že tovar bol dodaný/služba poskytnutá, nemôže byť priznaný nárok na odpočet DPH. 78. K námietke týkajúcej sa daňovej kontroly žalovaný podrobne popísal jej začatie, prerušenie a ukončenie s tým, že prebehla v zákonnej lehote. Odkázal ešte na názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. 23S/170/2015-31 zo dňa 09.03.2016. 79. Na základe uvedeného žiadal žalovaný správne žaloby zamietnuť. 80. K vyjadreniu žalobcu podal žalobca repliku. Žalovaný podľa jeho názoru neuviedol žiadne nové tvrdenia, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu a rozsiahle vyjadrenia žalovaného sú takmer identické s obsahom jeho rozhodnutí, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou predostretou žalobcom. XX. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa § X07 ods. 1 písm. d) K. na deň 26.04.2017. 82. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva v celom rozsahu na podaných žalobách. Z dôvodov podrobne uvedených v jednotlivých žalobných bodoch považuje žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nesprávne a nezákonné. Zdaniteľné obchody boli reálne, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalobca nemal. Na otázku zo strany súdu k namietanému vyhodnoteniu dôkazov uviedol, že tvrdí jednostrannosť daňových orgánov pri hodnotení dôkazov, tendenčný postup, v neprospech žalobcu. Poukázal na to, že zo svedeckej výpovede svedkyne G. F., konateľky spoločnosti Régnum Staving, s. r. o., Bratislava (do 07.07.2011 nalind consulting, s. r. o.), zo svedeckej výpovede Q. Q. z D., A. C., ale aj Z. O. a Z. O., vyplynulo, že stavebné práce boli vykonané tak, ako boli fakturované. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, konkrétne súpis prác, faktúry a protokoly o odovzdaní diela, nesúlad v dátumoch bol zrejme len administratívny omyl. Z výpovedí najmä Z. O. a Z. O. vyplynulo, že vedeli, kde vykonávali práce, poznali konateľa žalobcu pána X.. Z vykonaného vyhodnotenia dôkazov bol preto vyvodený nesprávny záver. V rámci konečného návrhu navrhol žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 83. Poverený zástupca žalovaného zotrvával na písomných vyjadreniach k žalobám, správcom dane bol podľa žalovaného dostatočne zistený skutkový stav veci, mal dostatok podkladov k vyvodeniu právnych záverov, k akým dospel. Svedecké výpovede neozrejmili reálnosť vykonaných stavebných prác, resp. ich vykonanie tak, ako boli fakturované. Svedecké výpovede si dokonca odporujú. V rámci konečného návrhu žiadal žaloby zamietnuť ako nedôvodné s tým, aby žalobca znášal trovy konania zo svojho. 84. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP). 85. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 86. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia a postup správcu dane, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto ich zamietol podľa § 190 SSP. 87. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103759371/2016 a č. 103759437/2016 zo dňa 19.08.2016, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy - Daňového úradu Banská Bystrica č. 103087100/2016 zo dňa 06.05.2016, ktorým vyrubil žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, rozdiel dane v sume 56.000,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2011 a č. č.103087402/2016 zo dňa 06.05.2016, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 39.200,- Eur za zdaňovacie obdobie august 2011. 88. V priebehu daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že žalobca mal v evidencii DPH v príslušných zdaňovacích obdobiach evidované faktúry, ktoré vystavil ako dodávateľ prípravných stavebných prác na stavbách fotovoltaických elektrární pre odberateľa BAKSTAV, s.r.o. Tieto faktúry neuviedol v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a neodviedol z nich DPH. Žalobca už v priebehu daňovej kontroly poukazoval na to, že tak ako do daňového priznania neuviedol faktúry vystavené pre odberateľa BAKSTAV, s.r.o., v dôsledku omylu pri vypracovaní daňového priznania neuviedol ani faktúry, ktoré mu vystavil jeho subdodávateľ prípravných stavebných prác - spoločnosť nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. Výsledná daňová povinnosť by bola podľa jeho tvrdenia pri zohľadnení systému netto platenia DPH nulová. V dôsledku uvedeného tvrdenia a obrany žalobcu ako daňového subjektu sa správca dane zameral už počas daňovej kontroly, a následne aj vo vyrubovacom konaní, na preverovanie skutočností súvisiacich s faktúrami vystavenými žalobcom pre odberateľa BAKSTAV, s.r.o., ale aj na skutočnosti týkajúce sa faktúr vystavených pre žalobcu jeho subdodávateľom spoločnosťou nalind consultig, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. 89. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že v konaní daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. 90. V prvej a zároveň v poslednej žalobnej námietke žalobca namietal obchádzanie ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 91. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 92. Správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote doručením Protokolu daňovému subjektu. Tento záver je nesporný, nakoľko dodržanie samotnej dĺžky daňovej kontroly, resp. jej ukončenia v zákonom stanovenej lehote, žalobca v správnej žalobe ani nenamietal. Podstatou jeho žalobnej námietky je, že správca dane vydal protokol o daňovej kontrole predčasne práve z dôvodu, aby daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote, a zisťovania, ktoré mali byť vykonané v priebehu daňovej kontroly, boli vykonané až vo vyrubovacom konaní, čím podľa žalobcu došlo k nahradeniu daňovej kontroly vyrubovacím konaním. 93. Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou odkazuje na závery obsiahnuté vo svojom rozhodnutí č.k. 23S/170/2015-31 zo dňa 09.03.2016, ktorým rozhodol vo veci preskúmania rozhodnutia totožného žalovaného, na základe správnej žaloby totožného žalobcu ako v tomto súdnom konaní a v ktorej žalobca vzniesol rovnakú žalobnú námietku. Tento záver správneho súdu bol odobrený aj Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/44/2016 zo dňa 04.04.2017, ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutie správneho súdu potvrdené. 94. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti, alebo priznávať práva, možno len rozhodnutím, pričom rozhodnutie musí vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Správca dane má preto možnosť, ako aj povinnosť viesť dokazovanie aj počas vyrubovacieho konania (a to aj v rámci odvolacieho konania) v záujme toho, aby bola daňová povinnosť určená správne. V predmetnom prípade sa správca dane už počas daňovej kontroly zameral na zisťovanie podstatných skutočností vo vzťahu k odberateľovi, ako aj vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, s čím bol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený. Následne vykonal správca dane vo vyrubovacom konaní početné dôkazy práve aj na návrh žalobcu ako daňového subjektu, ktorý aj vo vyjadrení a v námietkach proti protokolu o daňovej kontrole rozporoval závery daňovej kontroly. Preto správny súd považuje túto žalobnú námietku za nedôvodnú. 95. Ďalšími žalobnými námietkami žalobca namietal nesprávnu interpretáciu skutkových zistení a nedostatočné vysporiadanie sa s dôkazmi, ktoré svedčili v jeho prospech. V tejto súvislosti namietal eklektický a neopodstatnený výber dôkazov, smerujúci k jednostranným záverom, poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zdôraznil, že štátne orgány môžu konať len to, čo im všeobecné právne predpisy umožňujú. Namietal ešte, že vyvodené závery v preskúmavaných rozhodnutia nezodpovedajú zvolenej argumentácii, v dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné a nespravodlivé. 96. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 97. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (1). Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (3). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (4). 98. Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vykonal v priebehu vyrubovacieho konania veľké množstvo dôkazov, konkrétne listinné dôkazy (faktúry, zmluvy o dielo, súpisy prác, Preberacie a odovzdávacie protokoly, stavebné povolenia a pod.), výsluchy všetkých svedkov, ktorých žalobca navrhol vypočuť a vykonal miestne zisťovanie vo vzťahu k dodávateľským ako aj odberateľským spoločnostiam. O všetkých dôkazoch bol žalobca oboznámený, resp. o ich vykonaní bol správcom dane upovedomený, pri výsluchoch svedkov bol prítomný a mal možnosť klásť im otázky. Všetky tieto dôkazy boli zahrnuté do rozhodnutí, vyhodnotené jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, a správcom dane ako aj žalovaným z nich boli vyvodené logické a preskúmateľné závery. Správca dane už v priebehu vyrubovacieho konania zaujal stanovisko k niektorým vykonaným dôkazom a vyjadreniam žalobcu, od čoho sa potom odvíjala aj následná aktivita žalobcu v navrhovaní ďalších dôkazov. Z preskúmavných rozhodnutí správny súd nezistil, že by boli dôkazy vyhodnotené jednostranne, ako tvrdí žalobca. 99. S uvedenou námietkou o nesprávnom postupe pri hodnotení dôkazov úzko súvisí aj skupina žalobných námietok, ktorou žalobca tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a preto mu v dôsledku odpočítania DPH nevznikla žiadna daňová povinnosť. Samotný vznik daňovej povinnosti na základe faktúr vystavených pre spoločnosť BAKSTAV, s. r. o., žalobca v správnych žalobách nerozporoval. 100. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca nepriznal a neodviedol daň z priadnej hodnoty z dodávateľských faktúr vystavených pre spoločnosť BAKSTAV, s. r. o., ktoré mal vo svojej evidencii a neuviedol ich do daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Týmto postupom porušil povinnosť obsiahnutú v ustanovení § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Nárok na odpočítanie dane z faktúr, vystavených jeho subdodávateľom, nebol žalobcom uplatnený, pretože ani tieto faktúry neboli uvedené do daňového priznania, hoci ich mal v svojej evidencii. Tieto skutočnosti boli zo strany správcu dane preverované v rámci obrany žalobcu prednesenej proti zisteniam daňovej kontroly. 101. Žalobca v súvislosti s tvrdením o tom, že uniesol dôkazné bremeno, zdôrazňoval predovšetkým výsluch svedkyne G. F., konateľky spoločnosti Régnum Staving, s.r.o./nalind consulting s.r.o., ktorá podľa žalobcu vysvetlila okolnosti svojho pôsobenia v obchodnej spoločnosti a potvrdila, že sa mali vykonávať nejaké práce na FVE Malý Krtíš III. a IV. a Hadovce ale všetko zabezpečoval splnomocnenec P.. Q. Q.. 102. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že táto svedkyňa vo svojej výpovedi k faktúram, ktoré mali byť vystavené pre žalobcu dňa 28.06.2011 uviedla, že pán Q. jej doniesol podpísať nejaké faktúry, ale ona ich len podpísala a nepozerala o čo ide. Nevedela konkretizovať aké práce mali byť vykonané, vedela len, že sa malo niečo robiť na FVE Malý Krtíš III a IV, ale všetko robil pán Q.. Svedkyňa nepoznala žiadnych obchodných partnerov ani zamestnancov obchodnej spoločnosti, ktorej bola konateľkou, s pánom Ondrejkom (konateľom žalobcu) sa stretla asi dvakrát. Svedkyňa nevedela nič uviesť ani ohľadne faktúr zo dňa 30. 08. 2011, ktoré sa mali týkať FVE Hadovce 1. a 2. časť. Nepamätala si ani, či vykonával dodávateľské práce pre spoločnosť X CONSULT, s.r.o., ešte iný subjekt. Uviedla ďalej, že sídlo spoločnosti malo byť niekde v Bratislave, ale nikdy tam nebola, nepozná nijakých obchodných partnerov a ani zamestnancov. Nemala prístup ani k účtu a nevedela uviesť ani to, ako bol pán Q. vyplácaný za služby vykonávané pre spoločnosť Régnum Staving, s. r. o. 103. Vyhodnotenie svedeckej výpovede G. F., a to samostatne, ako aj v kontexte s inými dôkazmi, bolo vykonané daňovými orgánmi správne. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti je zodpovedný za výkon svojej funkcie a je dôvodné predpokladať, že má vedomosť o vonkajších, ako aj vnútorných podmienkach obchodnej spoločnosti, prípadne má chod spoločnosti zabezpečený prostredníctvom iných osôb, čo vie preukázať. Svedkyňa v tomto prípade len uviedla, že na všetko ohľadne chodu spoločnosti splnomocnila pána Q. ale plnomocenstvo doložiť nevedela. Správca dane zisťoval aj na miestne príslušnom daňovom úrade, či pre spoločnosť nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o., bolo registrované plnomocenstvo pre uvedenú osobu. Miestne príslušný správca dane oznámil, že takéto plnomocenstvo registrované nebolo. Z viacerých dôkazov vyplynulo, že pán Q. Q. sa podieľal na obstaraní stavebných prác, ale nepreukázalo sa jeho oprávnenie konať v mene spoločnosti nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. a nebol ani v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti. 104. Svedkyňa F. nemala žiadnu vedomosť o chode spoločnosti, nikdy nebola v jej sídle a nemala k dispozícii žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti. Z jej výpovede vyplýva, že len sprostredkovane od P.. Q. vedela, že sa majú vykonávať nejaké stavebné práce na fotovoltaických elektrárňach, ale ak aj niečo v súvislosti s týmito stavbami podpisovala, nikdy si neprečítala čo to bolo. Svedkyňa teda nevedela jednoznačne potvrdiť dodanie stavebných prác spoločnosťou nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. v čase, keď mali byť podľa faktúr dodané. Navyše je potrebné poukázať na to, že na „Súpise vykonaných a prevzatých prác - FVE Malý Krtíš III.“, s dátumom prevzatia prác 29.06.2011, je ako zhotoviteľ uvedená spoločnosť Régnum Staving, s.r.o., ktorá v čase vystavenia faktúry neexistovala (obchodné meno spoločnosti bolo v tom čase nalind consulting, s.r.o.). Uvedené je dôkazom, že svedkyňa nemala prehľad o spoločnosti, ktorej bola štatutárnym orgánom a jej výpoveď nepotvrdila, že by stavebné práce mali byť dodané v čase ich fakturácie deklarovaným subjektom. 105. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k splneniu povinnosti preukázať uskutočnenie zdaniteľných obchodov zdôrazňoval výpoveď svedka Q. Q. ml., tento svedok nebol v pracovnoprávnom vzťahu k žiadnej zo spoločností, podieľajúcich sa na stavbe FVE. Potvrdil len, že stavebné práce boli vykonávané na elektrárňach, ale nevedel presne uviesť, ani kde sa mali nachádzať, ani obdobie ich výkonu, vždy realizoval len príkazy svojho otca, ktorý mal byť splnomocnený konať za spoločnosť nalind consulting, s.r.o./ Régnum Staving, s.r.o. Pokiaľ tento svedok vypovedal, že na stavbách pracovali robotníci, ktorí za svoju prácu dostávali odmenu (ktorú im na pokyn svojho otca niekoľkokrát odniesol), nebolo preukázané, že by išlo o zamestnancov spoločnosti nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o. alebo že by tieto práce boli dodávané tejto spoločnosti na základe iných zmluvných vzťahov, ani že odmeny za vykonané práce boli hradené touto spoločnosťou. Záver daňových orgánov o tom, že ani výpoveďou tohto svedka nebolo preukázané reálne dodanie stavebných prác v časoch uvedených na predmetných faktúrach deklarovaným subjektom, považuje preto správny súd za správny. 106. Ďalej žalobca rozporoval závery správcu dane a žalovaného o tom, že údaje na faktúrach (kedy mali byť práce dodané) nekorešpondujú s rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, podľa ktorých v tom čase, keď práce podľa údajov uvedených na faktúrach mali byť dodané, už boli zariadenia v prevádzke. Tento záver mal byť podľa žalobcu objasnený výpoveďou svedka Z.. A., ktorý uviedol, že riadil výstavbu elektrární a že aj po pripojení do siete mali byť ešte vykonávané práce, ktoré nesúviseli priamo s prevádzkou elektrární - dokončovali sa niektoré stavebné práce, likvidovali sa cesty a podobne. 107. Správny súd je tohto názoru, že uvedený svedok nezrovnalosti zistené správcom dane neodstránil. Vo faktúrach, v ich prílohách a v zmluvách o dielo je uvedené, že predmetom dodávky boli prípravné stavebné práce - príprava územia, príjazdová komunikácia a zariadenie staveniska, v prípade FVE Hadovce aj búracie práce. Tieto práce museli byť realizované pred umiestňovaním fotovoltaických panelov a nie v čase, keď už boli elektrárne v prevádzke. Nemožno vylúčiť, že určitá činnosť bola realizovaná aj po spustení prevádzky, ale podstatné v prejednávanej veci bolo dodanie prípravných prác a z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto nemohli byť realizované v tom čase, ako bolo uvedené na faktúrach a iných dokladoch. Navyše tento svedok v čestnom vyhlásení uviedol, že bol konateľom spoločností, podieľajúcich sa na stavbe FVE, pričom skutočne ich konateľom v tom čase nebol a nepredložil ani plnomocenstvo, na základe ktorého bol oprávnený za tieto spoločnosti konať. 108. Tvrdenie žalobcu o tom, že výpovede svedkov O. a O. nemusia vyvracať tvrdenia žalobcu o realizácii prác, pretože stavby elektrární sa nemuseli nachádzať v bezprostrednej blízkosti samotných terénnych úprav, a teda svedkovia si nemuseli všimnúť, že tam stavby už stoja, sa javí ako účelové, nadväzujúce na výpoveď svedka Z.. A.. Navyše vyhodnocovať výpovede svedkov v tomto smere je nadbytočné, pretože aj oni vo svojich výpovediach potvrdili, že neboli v pracovnom pomere ani v inom zmluvnom vzťahu k spoločnosti nalind consulting, s.r.o./Régnum Staving, s.r.o., teda že reálne práce touto spoločnosťou neboli dodané. 109. K namietanému vyhodnoteniu čestných vyhlásení považuje správny súd za potrebné uviesť, že čestné vyhlásenia A. C. a Z.. Z. A. nie sú podstatné, pretože tieto osoby boli vypočuté následne ako svedkovia, pri výsluchu ktorých bol žalobca prítomný a predmetom ktorých boli aj skutočnosti obsiahnuté v čestných vyhláseniach. Navyše Z.. A. v čestnom vyhlásení uviedol aj údaje, ktoré neboli správne. Ohľadne použiteľnosti čestných vyhlásení ďalej správny súd poukazuje na závery vyslovené Najvyššími súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Sžf/40/2011. 110. Správny súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu, že daňové orgány na poli verejného práva môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Ústavnými dôsledkami zásady materiálnej pravdy (resp. inkvizičnej zásady uplatňovanej v daňovom konaní smerujúcej k materiálnej pravde) je skutočnosť, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v zmysle čl. 59 Ústavy SR. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, t.j. dane musí správca dane vyberať presne vo výške, ako to vyplýva zo zákona (ani viac, ani menej), inak by došlo k porušeniu čl. 20 Ústavy SR. Preskúmaním veci súd nezistil, že by v konaní pred daňovými orgánmi došlo k zásahu do podstaty a zmyslu základných práv a slobôd. Súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa § 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03); ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2010 sp.zn. 3Cdo 332/2009. Obdobne zastáva súd stanovisko, že ani účastník daňového konania nie je oprávnený vstupovať do procesu hodnotenia dôkazov. Ako bolo konštatované už vyššie, súd má za to, že úvahy, ktorými sa správca dane riadil pri hodnotení dôkazov, sú z odôvodnení napadnutých rozhodnutí zrejmé. 111. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane na neho neprípustne preniesol dôkazné bremeno, ktoré ho už nezaťažovalo a on splnil všetky podmienky nároku na odpočet DPH a preukázal aj ich splnenie, správny súd uvádza, že z dnes už ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. 112. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014.). 113. Z administratívnych spisov je tiež zrejmé, že v priebehu výkonu daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, bol daňový subjekt vyzývaný predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať relevantné skutočnosti, majúce vplyv na správne určenie dane. 114. To, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že žalobcovi bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. 115. Pokiaľ ide o neoprávnene uplatnený nárok na odpočítanie DPH na základe faktúry vystavenej spoločnosťou ARCADIA GROUP, s.r.o., v tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Keďže dodávateľ žalobcu nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, nevznikla mu daňová povinnosť, preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na svoju dobromyseľnosť, správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 6 Sžf 18/2011, 6Sžf 14/2012 zo dňa 28.03.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. S poukazom na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. 116. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúceho konania v medziach a rozsahu správnych žalôb, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom, preto správne žaloby zamietol. 117. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contr. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. 118. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.