KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica23. 5. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/167/2016 z 23. 5. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2017, sp. zn. 23S/167/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016201055.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/167/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201055
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201055.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej
veci žalobcu: D & J Designe, s.r.o., so sídlom Mikulášska cesta 5528, 984 01 Lučenec, IČO: 44 561
504, právne zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie
T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103848571/2016 zo dňa
07.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103848571/2016 zo dňa 07.
septembra 2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, t.j. v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane, rozhodnutím č. 103362474/2016 zo dňa 17.06.2016
podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel v
sume nadmerného odpočtu 3 223,48 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že daňový subjekt vierohodným spôsobom
nepreukázal, že zo strany platiteľa boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane, postup
správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) boli v súlade s platnými
právnymi normami. Správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane v sume 3
223,48 Eur z faktúry č. 1490350056, dátum dodania tovaru 30.11.2014, základ dane 80 587,10 Eur, 20%
DPH 16 117,42 Eur, od dodávateľa STRABAG, s.r.o., Mlynské Nivy 61/A, 825 18 Bratislava, nakoľko
platiteľovi vznikol nárok na odpočítanie dane len na tú časť, ktorú spoločnosť D & J Design, s.r.o. -
žalobca použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

2. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že daňovou kontrolou preveroval
dodržanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nie len po formálnej stránke, ale aj po materiálnej
stránke a aj z dôvodu pochybností, a preto mohol uznať odpočítanie dane ako vo svojom vyjadrení
k protokolu požadoval daňový subjekt. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva ale
chránil záujem štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou.

3. Správca dane nespochybnil nutnosť a oprávnenosť opravy komunikácie v rámci areálu. Správca dane
v protokole z daňovej kontroly neuznal nárok na odpočítanie dane z tej časti predmetného pozemku,



ktoré mimo komunikácie, v rámci areálu a týka sa asfaltovania plôch pred vstupnou bránou - ide o
parkovisko, ktoré je verejne prístupné a slúži aj zamestnancom daňového subjektu C. C., ktorý je
vlastníkom predmetného pozemku, podniká ako fyzická osoba v predmetnom areáli a zároveň je aj
konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti D & J Design, s.r.o., čím bolo správcom dane preukázané,
že daňový subjekt nepoužíva celú stavbu na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ a zotrval na svojom
stanovisku uvedenom v protokole z daňovej kontroly. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia
tiež uviedol, že sám daňový subjekt priznáva možnosť a právo využívať asfaltovú komunikáciu ostatnými
subjektami, ktoré v danom čase mali prenajaté priestory na predmetných pozemkoch. Správca dane
preukázal, že spoločnosť D & J Design, s.r.o., ktorá nemala v prenájme celý areál na účely podnikania,
využívala podľa zmluvy len určitú časť areálu, ktorá je definovaná v predmete zmluvy a z uvedených
dôvodov vznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 1490350056 od dodávateľa STRABAG, s.r.o.
len na tú časť, ktorú spoločnosť D & J Design, s.r.o. - žalobca použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ. Správca dane neuznal odpočítanie dane vo výške 20% z celkovej odpočítanej dane z faktúry
č. 1490350056, t.j. 3223,48 Eur.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie a na základe
podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím
č. 103848571/2016 zo dňa 07.09.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Druhostupňový
orgán sa v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu, keď napokon
uzavrel, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu
správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

5. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane konkrétne odôvodnil svoje zistenia
a dôvody zníženia nároku na odpočítanie dane už v protokole z daňovej kontroly zo dňa 02.05.2016 a vo
svojom rozhodnutí. Správca dane neuznal odpočítanie dane nie z dôvodu, že použil službu na dodávku
tovaru a služieb, pri ktorých nie je nárok na odpočítanie dane, ale z dôvodu, že nepoužil výhradne na
účely svojho podnikania. Pomer použitia hmotného majetku na podnikanie a na iný účel správca dane
určil podľa iného kritéria. Rozsah použitia na podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%.
Žalovaný v tomto smere poznamenal, že uvedený pomer objektívne odráža rozsah použitia majetku na
účely podnikania a na iný účel.

6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že správca dane nespochybniteľne preukázal,
že asfaltová komunikácia, ktorá je predmetom zmluvy o dielo, sa nachádza na pozemkoch, ktoré využíva
spoločnosť D & J Design, s.r.o. a spoločnosti, ktoré mali a majú prenajaté priestory od C. C., ktorý je
zároveň konateľom spoločnosti D & J Design, s.r.o. Asfaltová komunikácia tvorí zároveň aj parkovisko,
ktoré je pri verejnej komunikácii pred areálom a využívajú ju ho aj iné subjekty a zamestnanci iných
spoločností, nielen spoločnosti D & J Design, s.r.o. Na záver žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia
konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v
súlade s ustanovením § 24 citovaného zákona dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie
nároku odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v predmetnom
zdaňovacom období. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

7. V zákonnej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

8. Žalobca žalobu odôvodnil predovšetkým tým, že tak rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj
rozhodnutie žalovaného neobsahuje dôvody zníženia nároku na odpočítanie dane. Prvostupňový orgán
a žalovaný nekonkrétne, nepresne a neurčito uviedli dôvody vlastného posúdenia zníženia nároku
žalobcu na odpočet DPH, bez uvedenia konkrétneho spôsobu výpočtu zníženia odpočítania dane, bez
uvedenia zákonných ustanovení takéhoto postupu. Žalobca má za to, že jeho postup na odpočítanie
dane na vstupe bol správny a v súlade so zákonom o DPH. Žalobca uviedol, že nepostupoval podľa



§ 49 ods. 5 zákona o dani z príjmov (žalobca mal zrejme na mysli zákona o DPH - poznámka súdu)
tak, že by predpokladal použitie nadobudnutého majetku na podnikanie a zároveň na iný účely ako
na podnikanie. Žalobca tým, že zaobstaral majetok - technicky zhodnotil prenajatý majetok - nezmenil
spôsob a účel jeho využitia, tieto ostali rovnaké ako pred technickým zhodnotením majetku. Uvedený
prenajatý majetok využívali iné subjekty aj pred jeho technickým zhodnotením, účel a spôsob využitia
sú rovnaké ako pred zhodnotením.

9. Žalobca v podanej žalobe zároveň v podanej žalobe, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca znovu len všeobecne rozporuje
vykonané dokazovanie správcu dane bez predloženia konkrétnych dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že s námietkami žalobcu prezentovanými v odvolaní sa
podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktorom aj po podaní žaloby naďalej trvá.
Podobne ako v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane
nespochybnil nutnosť a oprávnenosť opravy komunikácie v rámci areálu. Správca dane v protokole z
daňovej kontroly, vo svojom rozhodnutí, ako aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí neuznal
nárok na odpočítanie dane z tej časti predmetného pozemku, ktorá je mimo komunikácie v rámci areálu
a týka sa asfaltovania plôch pred vstupnou bránou - ide o parkovisko, ktoré je verejne prístupné a
slúži aj zamestnancom C. C., ktorý je vlastníkom predmetného pozemku, podniká ako fyzická osoba
v predmetnom areáli a zároveň je aj konateľom a jediným spoločníkom žalobcu, čím bolo správcom
dane preukázané, že daňový subjekt nepoužil celú stavbu na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ,
pretože nehnuteľnosti a stavby boli a aj v súčasnej dobe sú využívané inými podnikateľskými subjektami,
tak ako je uvedené v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2013, dodatku k zmluve
o nájme nebytových priestorov, prílohy č. 1 predmetnej zmluvy a vo vyjadrení daňového subjektu.
správca dane preukázal, že opravu komunikácie nesúvisí len s činnosťou daňového subjektu a zároveň
bola vykonávaná na nehnuteľnosti, ktorej daňový subjekt nie je vlastníkom. Správca dane neuznal
odpočítanie dane nie z dôvodu, že použil službu na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nie je nárok
na odpočítanie dane, ale z dôvodu, že nepoužil výhradne na účely svojho podnikania. Pomer použitia
hmotného majetku na podnikanie a iný účel správca dane určil podľa iného kritéria. Rozsah použitia na
podnikanie vo výške 80% a iný účel vo výške 20%. V súvislosti s týmto pomerom žalovaný vo vyjadrení
poznamenal, že uvedený pomer objektívne odráža rozsah použitia majetku na účely podnikania a na
iný účel.

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zároveň uviedol, že trvá na svojom žalobou napadnutom
rozhodnutí, ktorým potvrdí rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť. K návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nevidí dôvod na
priznanie odkladného účinku.

12. O návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd rozhodol uznesením č. k.
23S/167/2016-39 zo dňa 08.03.2017 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017.

13. Na prejednanie veci samej správny súd nariadil pojednávanie na deň 24.05.2017.

14. Ústne pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti.

15. Na pojednávaní žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, pričom zdôraznil, že považuje tak
prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie za zákonné.

16. Krajský súd ako správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3



a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

19. Podľa § 71 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

22. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

23. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstate odpísal odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia, keď napokon v závere svojho odôvodnenia konštatoval, že po oboznámení sa s
rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového
materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

24. Žalovaný tiež v odôvodnení uviedol, že správca dane nespochybnil nutnosť a oprávnenosť opravy
komunikácie v rámci areálu. Správca dane v protokole z daňovej kontroly a v napadnutom rozhodnutí
neuznal nárok na odpočítanie dane z tej časti predmetného pozemku, ktorá je mimo komunikácie v rámci
areálu a týka sa asfaltovania plôch pred vstupnou bránou - ide o parkovisko, ktoré je verejne prístupné
a slúži aj zamestnancom C. C., ktorý je vlastníkom predmetného pozemku, podniká ako fyzická osoba v
predmetnom areáli a zároveň je aj konateľom a jediným spoločníkom žalobcu, čím bolo správcom dane
preukázané, že daňový subjekt nepoužil celú stavbu na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, pretože
nehnuteľnosti a stavby boli a aj v súčasnej dobe sú využívané inými podnikateľskými subjektami.

25. Vo vzťahu k neuznaniu odpočtu DPH v sume 3 223,48 Eur žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že pomer použitia hmotného majetku na podnikanie a iný účel správca dane určil podľa iného
kritéria. Rozsah použitia na podnikanie vo výške 80% a iný účel vo výške 20%. V súvislosti s týmto
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uvedený pomer objektívne odráža rozsah použitia
majetku na účely podnikania a na iný účel.

26. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu, ani z rozhodnutia žalovaného však nevyplýva na základe
akých iných kritérií pristúpil tak správca dane, ako aj žalovaný k určeniu rozsahu použitia hmotného
majetku na podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%.



27. V tomto smere treba uviesť, že správne orgány rozhodujúcu časť dôvodov svojich rozhodnutí
podložili skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú určenia pomeru použitia majetku na
podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%.

28. Súd za danej situácie dospel k záveru, že žalovaný aj správca dane nesprávne, bez ohľadu
na skutkové zistenia podmienili uznanie uplatnenia DPH pomerom použitia hmotného majetku na
podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20% bez konkretizácie, aké iné kritériá v tomto smere
použili, a z ktorého ustanovenia zákona o DPH vyplýva toto kritérium.

29. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR - žalovaného
je treba zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia
vzhľadom na nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP].

30. Žalovaný súc zviazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) sa v ďalšom konaní náležite
vysporiadal s otázkou, prečo pomer použitia hmotného majetku na podnikanie je určený vo výške 80%
a na iný účel vo výške 20%. Podľa akých konkrétnych kritérií určil tento pomer a na základe akého
ustanovenia zákona o DPH pristúpil k zníženiu odpočtu DPH.

31. O náhrade trov konania žalobcu správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý
mal vo veci úspech celkom, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6016201055)

  1. 23. 5. 2017Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/167/2016 z 23. 5. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 15. 8. 2017Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/167/2016 z 15. 8. 2017