Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/167/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201055 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201055.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: D & J Designe, s.r.o., so sídlom Mikulášska cesta 5528, 984 01 Lučenec, IČO: 44 561 504, právne zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103848571/2016 zo dňa 07.09.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103848571/2016 zo dňa 07. septembra 2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane, rozhodnutím č. 103362474/2016 zo dňa 17.06.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 223,48 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že zo strany platiteľa boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) boli v súlade s platnými právnymi normami. Správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane v sume 3 223,48 Eur z faktúry č. 1490350056, dátum dodania tovaru 30.11.2014, základ dane 80 587,10 Eur, 20% DPH 16 117,42 Eur, od dodávateľa STRABAG, s.r.o., Mlynské Nivy 61/A, 825 18 Bratislava, nakoľko platiteľovi vznikol nárok na odpočítanie dane len na tú časť, ktorú spoločnosť D & J Design, s.r.o. - žalobca použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. 2. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že daňovou kontrolou preveroval dodržanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nie len po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností, a preto mohol uznať odpočítanie dane ako vo svojom vyjadrení k protokolu požadoval daňový subjekt. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva ale chránil záujem štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. 3. Správca dane nespochybnil nutnosť a oprávnenosť opravy komunikácie v rámci areálu. Správca dane v protokole z daňovej kontroly neuznal nárok na odpočítanie dane z tej časti predmetného pozemku, ktoré mimo komunikácie, v rámci areálu a týka sa asfaltovania plôch pred vstupnou bránou - ide o parkovisko, ktoré je verejne prístupné a slúži aj zamestnancom daňového subjektu C. C., ktorý je vlastníkom predmetného pozemku, podniká ako fyzická osoba v predmetnom areáli a zároveň je aj konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti D & J Design, s.r.o., čím bolo správcom dane preukázané, že daňový subjekt nepoužíva celú stavbu na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ a zotrval na svojom stanovisku uvedenom v protokole z daňovej kontroly. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že sám daňový subjekt priznáva možnosť a právo využívať asfaltovú komunikáciu ostatnými subjektami, ktoré v danom čase mali prenajaté priestory na predmetných pozemkoch. Správca dane preukázal, že spoločnosť D & J Design, s.r.o., ktorá nemala v prenájme celý areál na účely podnikania, využívala podľa zmluvy len určitú časť areálu, ktorá je definovaná v predmete zmluvy a z uvedených dôvodov vznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 1490350056 od dodávateľa STRABAG, s.r.o. len na tú časť, ktorú spoločnosť D & J Design, s.r.o. - žalobca použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane neuznal odpočítanie dane vo výške 20% z celkovej odpočítanej dane z faktúry č. 1490350056, t.j. 3223,48 Eur. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 103848571/2016 zo dňa 07.09.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Druhostupňový orgán sa v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu, keď napokon uzavrel, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 5. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane konkrétne odôvodnil svoje zistenia a dôvody zníženia nároku na odpočítanie dane už v protokole z daňovej kontroly zo dňa 02.05.2016 a vo svojom rozhodnutí. Správca dane neuznal odpočítanie dane nie z dôvodu, že použil službu na dodávku tovaru a služieb, pri ktorých nie je nárok na odpočítanie dane, ale z dôvodu, že nepoužil výhradne na účely svojho podnikania. Pomer použitia hmotného majetku na podnikanie a na iný účel správca dane určil podľa iného kritéria. Rozsah použitia na podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%. Žalovaný v tomto smere poznamenal, že uvedený pomer objektívne odráža rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel. 6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že správca dane nespochybniteľne preukázal, že asfaltová komunikácia, ktorá je predmetom zmluvy o dielo, sa nachádza na pozemkoch, ktoré využíva spoločnosť D & J Design, s.r.o. a spoločnosti, ktoré mali a majú prenajaté priestory od C. C., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti D & J Design, s.r.o. Asfaltová komunikácia tvorí zároveň aj parkovisko, ktoré je pri verejnej komunikácii pred areálom a využívajú ju ho aj iné subjekty a zamestnanci iných spoločností, nielen spoločnosti D & J Design, s.r.o. Na záver žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 citovaného zákona dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom období. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 7. V zákonnej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 8. Žalobca žalobu odôvodnil predovšetkým tým, že tak rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného neobsahuje dôvody zníženia nároku na odpočítanie dane. Prvostupňový orgán a žalovaný nekonkrétne, nepresne a neurčito uviedli dôvody vlastného posúdenia zníženia nároku žalobcu na odpočet DPH, bez uvedenia konkrétneho spôsobu výpočtu zníženia odpočítania dane, bez uvedenia zákonných ustanovení takéhoto postupu. Žalobca má za to, že jeho postup na odpočítanie dane na vstupe bol správny a v súlade so zákonom o DPH. Žalobca uviedol, že nepostupoval podľa § 49 ods. 5 zákona o dani z príjmov (žalobca mal zrejme na mysli zákona o DPH - poznámka súdu) tak, že by predpokladal použitie nadobudnutého majetku na podnikanie a zároveň na iný účely ako na podnikanie. Žalobca tým, že zaobstaral majetok - technicky zhodnotil prenajatý majetok - nezmenil spôsob a účel jeho využitia, tieto ostali rovnaké ako pred technickým zhodnotením majetku. Uvedený prenajatý majetok využívali iné subjekty aj pred jeho technickým zhodnotením, účel a spôsob využitia sú rovnaké ako pred zhodnotením. 9. Žalobca v podanej žalobe zároveň v podanej žalobe, aby súd priznal žalobe odkladný účinok. 10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca znovu len všeobecne rozporuje vykonané dokazovanie správcu dane bez predloženia konkrétnych dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že s námietkami žalobcu prezentovanými v odvolaní sa podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktorom aj po podaní žaloby naďalej trvá. Podobne ako v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil nutnosť a oprávnenosť opravy komunikácie v rámci areálu. Správca dane v protokole z daňovej kontroly, vo svojom rozhodnutí, ako aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí neuznal nárok na odpočítanie dane z tej časti predmetného pozemku, ktorá je mimo komunikácie v rámci areálu a týka sa asfaltovania plôch pred vstupnou bránou - ide o parkovisko, ktoré je verejne prístupné a slúži aj zamestnancom C. C., ktorý je vlastníkom predmetného pozemku, podniká ako fyzická osoba v predmetnom areáli a zároveň je aj konateľom a jediným spoločníkom žalobcu, čím bolo správcom dane preukázané, že daňový subjekt nepoužil celú stavbu na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, pretože nehnuteľnosti a stavby boli a aj v súčasnej dobe sú využívané inými podnikateľskými subjektami, tak ako je uvedené v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2013, dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov, prílohy č. 1 predmetnej zmluvy a vo vyjadrení daňového subjektu. správca dane preukázal, že opravu komunikácie nesúvisí len s činnosťou daňového subjektu a zároveň bola vykonávaná na nehnuteľnosti, ktorej daňový subjekt nie je vlastníkom. Správca dane neuznal odpočítanie dane nie z dôvodu, že použil službu na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nie je nárok na odpočítanie dane, ale z dôvodu, že nepoužil výhradne na účely svojho podnikania. Pomer použitia hmotného majetku na podnikanie a iný účel správca dane určil podľa iného kritéria. Rozsah použitia na podnikanie vo výške 80% a iný účel vo výške 20%. V súvislosti s týmto pomerom žalovaný vo vyjadrení poznamenal, že uvedený pomer objektívne odráža rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel. 11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zároveň uviedol, že trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdí rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku. 12. O návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd rozhodol uznesením č. k. 23S/167/2016-39 zo dňa 08.03.2017 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017. 13. Na prejednanie veci samej správny súd nariadil pojednávanie na deň 24.05.2017. 14. Ústne pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. 15. Na pojednávaní žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, pričom zdôraznil, že považuje tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie za zákonné. 16. Krajský súd ako správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 19. Podľa § 71 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 22. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 23. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstate odpísal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keď napokon v závere svojho odôvodnenia konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 24. Žalovaný tiež v odôvodnení uviedol, že správca dane nespochybnil nutnosť a oprávnenosť opravy komunikácie v rámci areálu. Správca dane v protokole z daňovej kontroly a v napadnutom rozhodnutí neuznal nárok na odpočítanie dane z tej časti predmetného pozemku, ktorá je mimo komunikácie v rámci areálu a týka sa asfaltovania plôch pred vstupnou bránou - ide o parkovisko, ktoré je verejne prístupné a slúži aj zamestnancom C. C., ktorý je vlastníkom predmetného pozemku, podniká ako fyzická osoba v predmetnom areáli a zároveň je aj konateľom a jediným spoločníkom žalobcu, čím bolo správcom dane preukázané, že daňový subjekt nepoužil celú stavbu na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, pretože nehnuteľnosti a stavby boli a aj v súčasnej dobe sú využívané inými podnikateľskými subjektami. 25. Vo vzťahu k neuznaniu odpočtu DPH v sume 3 223,48 Eur žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pomer použitia hmotného majetku na podnikanie a iný účel správca dane určil podľa iného kritéria. Rozsah použitia na podnikanie vo výške 80% a iný účel vo výške 20%. V súvislosti s týmto žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uvedený pomer objektívne odráža rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel. 26. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu, ani z rozhodnutia žalovaného však nevyplýva na základe akých iných kritérií pristúpil tak správca dane, ako aj žalovaný k určeniu rozsahu použitia hmotného majetku na podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%. 27. V tomto smere treba uviesť, že správne orgány rozhodujúcu časť dôvodov svojich rozhodnutí podložili skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú určenia pomeru použitia majetku na podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%. 28. Súd za danej situácie dospel k záveru, že žalovaný aj správca dane nesprávne, bez ohľadu na skutkové zistenia podmienili uznanie uplatnenia DPH pomerom použitia hmotného majetku na podnikanie vo výške 80% a na iný účel vo výške 20% bez konkretizácie, aké iné kritériá v tomto smere použili, a z ktorého ustanovenia zákona o DPH vyplýva toto kritérium. 29. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR - žalovaného je treba zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia vzhľadom na nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP]. 30. Žalovaný súc zviazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) sa v ďalšom konaní náležite vysporiadal s otázkou, prečo pomer použitia hmotného majetku na podnikanie je určený vo výške 80% a na iný účel vo výške 20%. Podľa akých konkrétnych kritérií určil tento pomer a na základe akého ustanovenia zákona o DPH pristúpil k zníženiu odpočtu DPH. 31. O náhrade trov konania žalobcu správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech celkom, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.