Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200007 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200007.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: EVRIEKA seniorský dom - občianske združenie, so sídlom Dolné Plachtince 80, 991 24 Dolné Plachtince, zast. advokátom: JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarkykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/6144,O-774/2016 zo dňa 13. decembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím č. 152/16-1.0/pok/r. zo dňa 27.09.2016 ako prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov spočívajúcom v tom, že účastník konania EVRIEKA seniorský dom - občianske združenie, Dolné Plachtince 80, ako zamestnávateľ, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb: 1. A. M., nar. XX.XX.XXXX na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 04.01.2016, dňa 05.01.2016 od 16:00 - 18:00 hod. a dňa 07.01.2016 od 08:00 - 10:00 hod., ktorá vykonávala druh práce „opatrovateľ“, 2. K. G., nar. XX.XX.XXXX na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 09.01.2016, odo dňa 11.01.2016 od 06:00 - 08.00 hod. (a ďalej v dňoch 12.01. od 18:00 - 20.00 hod., 13.01. od 18:00 - 20:00 hod., 14.01. od 06:00 - 08:00 hod, 15.01. od 18:00 hod. do 20:00 hod., 18.01. od 06:00 hod. do 10:00 hod., 19.01. od 08: - 10:00 hod., 20.01. od 16:00 - 18:00 hod., 21.01. od 20:00 - 22:00 hod., 22.01. od 06:00 - 08:00 hod., 25.01. od 20:00 - 22:00 hod., 26.01. od 06:00 - 10:00 hod., 27.01. od 10:00 - 12:00 hod., 28.01. od 06:00 - 08:00 hod., 29.01. od 08:00 - 10:00 hod.), ktorá vykonávala druh práce „opatrovateľ“, 3. A. B., nar. XX.XX.XXXX, Pracovná zmluva zo dňa 01.03.2016, dňa 01.03.2016 od 07:30 - 15:00 hod. a dňa 02.03.2016 od 07:30 hod., ktorá vykonávala druh práce „upratovačka“ a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť do registra Sociálnej poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď zamestnankyňa A. M. bola prihlásená do registra SP dňa 07.01.2016 o 15:34:27 hod. s dátumom vzniku poistenia 05.01.2016, zamestnankyňa K. G. bola prihlásená do registra SP dňa 02.02.2016 o 10:30:18 hod. s dátumom vzniku poistenia 11.01.2016 a zamestnankyňa A. B. bola prihlásená do registra SP dňa 02.03.2016 o 09:10:29 hod. s dátumom vzniku poistenia 01.03.2016, žalobcovi, ako zamestnávateľovi, uložil pokutu vo výške 2 000 eur. 2. Žalobca podal proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie ako predčasné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní argumentoval najmä tým, že nedošlo k naplneniu znakov nelegálneho zamestnávania, ale len k formálnemu pochybeniu pri prihlasovaní zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Pochybenia sa dopustila externá účtovníčka, pričom protiprávny stav, ktorý spôsobila, nebol úmyselný a trval len niekoľko dní. Žalobca ani nemal vedomosť o porušení zákona, a po výkone inšpekcie práce prijal opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu zisteného nedostatku. V odvolaní tiež namietal, že nedostatok bol odstránený ešte pred výkonom inšpekcie práce, teda dobrovoľne, čo žiadal zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť. Uloženú sankciu považoval za likvidačnú, ktorá sa minie účinkom. 3. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/6144,O-774/2016 zo dňa 13.12.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica potvrdil. Dospel k záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zdôraznil, že za nelegálne zamestnávanie sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. považuje, ak zamestnávateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení okrem iného ukladá zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zdôraznil, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu zamestnankýň A. M., K. G. a A. B. bez ich včasného prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne. Samotný žalobca nespochybnil zistenia ohľadom výkonu práce menovanými zamestnankyňami ešte pred dátumom ich prihlásenia do registra SP. Argumentácia žalobcu o neúmyselnom pochybení v dôsledku zlyhania ľudského faktora je podľa žalovaného irelevantná. Ide o princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty, v zmysle ktorého na legitímnosť sankcionovania za správny delikt postačuje iba preukázanie toho, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu zákonom mu uloženej povinnosti - v tomto prípade k využívaniu závislej práce zamestnankýň bez včasného prihlásenia na účely príslušných poistení. Fakt, či sa tak stalo úmyselne, alebo nie, zavinením účastníka konania, či inej osoby, resp. v dôsledku iných okolností, je irelevantné. Žalovaný konštatoval, že zo strany prvostupňového orgánu bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správne právne posúdený. Konanie, ktorého sa dopustil účastník konania nespochybniteľne vykazuje znaky nelegálneho zamestnávania tak, ako ho definuje zákonodarca. Inšpektorát práce je povinný konať vo veci ex offo a musí uložiť pokutu v prípade, že sú splnené podmienky v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, teda, len čo bolo inšpekciou práce preukázané uvedené porušenie povinnosti. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Inšpektorát práce, teda nemal možnosť sankciu neuložiť. Zdôraznil, že v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (body 5-9): 5. Žalobca nespochybňuje zistenia Inšpektorátu práce pri kontrole dňa 16.03.2016, avšak v tom čase už všetky zamestnankyne boli riadne prihlásené do registra Sociálnej poisťovne, preto namieta, že by došlo k naplneniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 6. Je potrebné rozlišovať nelegálnu prácu, ako to má na mysli zákonodarca a formálne pochybenia organizácie spočívajúce v nedostatočnom si splnení povinností externej účtovníčky (ekonómky), ktorá pracovala pre žalobcu. Jedná sa o pochybenie v trvaní 1 deň, 2 dni a v jednom prípade o pochybenie trvajúce po dobu skoro 1 mesiaca, avšak v čase kontroly nebolo zistené, že by u žalobcu pracovali nelegálni zamestnanci. Žalobca nemal žiadny úmysel skrývať tieto zamestnankyne. Išlo len o nedbalosť, ktorá spočívala v subjektívnom pochybení externej účtovníčky, s ktorou mimochodom žalobca skončil spoluprácu. 7. Uložená pokuta je pre žalobcu likvidačná, došlo by k ohrozeniu jeho klientov, ktorí sú odkázaní na pomoc žalobcu. Pokutu by nepriamo museli zaplatiť klienti, keďže sú neziskovou organizáciu poskytujúcou sociálne služby odkázaným občanom. Sankcionovanie predstavuje pre žalobcu likvidačný charakter, pretože na základe predmetného rozhodnutia sa žalobca dostane na tzv. „čiernu listinu“ a nebude môcť čerpať dotácie, či už od Banskobystrického samosprávneho kraja, resp. príslušného ministerstva a dôjde k priamemu ohrozeniu existencie starostlivosti o 17 ťažko postihnutých klientov, o ktorých sa žalobca stará. 8. Každý zákon je potrebné vykladať v tom smere, či pochybenia vyplývajúce z porušení konkrétnych ustanovení zákona sú takého charakteru, že je potrebné ukladať pokuty, ktoré v podstate sa minú účinkom, keďže v danom prípade takáto pokuta nemá výchovný účel a je likvidačná. V podstate by došlo k prepusteniu zamestnancov a k zrušeniu neziskovej organizácie, čím by bola ohrozená starostlivosť o klientov žalobcu odkázaných na dennodennú starostlivosť. 9. Podľa žalobcu zákon rieši len situáciu, že nedôjde k prihláseniu pracovníkov do Sociálnej poisťovne, a ani k uzavretiu pracovných zmlúv, a teda takáto forma výkonu závislej činnosti by mala absolútny charakter nelegálnej práce, avšak žalobca poskytol Inšpektorátu práce všetky pracovno-právne zmluvy so zamestnankyňami, žalobca spolupracoval pri kontrolnej činnosti a v čase výkonu kontroly boli všetci zamestnanci, ktorí pre nich pracujú zamestnaní na základe písomných zmlúv a všetci boli riadne prihlásení do Sociálnej poisťovne. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že žalobné body v podstate korešpondujú s dôvodmi obsiahnutými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný, ako odvolací orgán vysporiadal vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.12.2016. Zotrval na tam uvedenej argumentácii a k jednotlivým žalobným bodom uviedol najmä tieto skutočnosti: 11. Žalovaný poukázal na znenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR a skonštatoval, že v prípade zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nemal možnosť od uloženia pokuty upustiť, a to vzhľadom na obligatórny charakter dikcie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Zohľadnil pritom znenie zákona účinné v čase porušenia povinnosti žalobcom, ako aj v čase začatia konania. Výšku sankcie určil na samej spodnej hranici rozpätia sadzby. Bolo jednoznačne preukázané konanie podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré napĺňa objektívnu stránku správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, teda s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z., takéto konanie zakladá dôvod pre postih účastníka konania sumou najmenej 2 000 eur. Tým, že Inšpektorát práce pristúpil k uloženiu pokuty za preukázané porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nielenže naplnil literu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, ale zároveň zachoval aj princíp právnej istoty účastníkov, že na určitú právne relevantnú otázku dostanú zakaždým rovnakú odpoveď. 12. K namietanému absentovaniu úmyslu, či pochybeniu externej účtovníčky, žalovaný poukázal na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty, z ktorého vyplýva, že existencia úmyslu, či nedbanlivosti je irelevantná. Taktiež je nepodstatné, či k pochybeniu došlo následkom konania samotného účastníka konania, resp. ním poverených osôb. Uvedené už viackrát judikovali aj súdy Slovenskej republiky. 13. K namietanému odstráneniu zisteného nedostatku ešte pred výkonom inšpekcie práce, žalovaný upriamil pozornosť súdu na dikciu ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého je legitímnym taký postih za správny delikt, ku ktorému Inšpektorát práce pristúpil do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Keďže k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo začiatkom roku 2016, bez ohľadu na jeho odstránenie ešte pred výkonom inšpekcie práce, zakladá to dôvod na uloženie sankcie. 14. Žalovaný poukázal na to, že boli zachované zásady správneho konania a trestania a rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania sa pridržiavalo súčasných požiadaviek súdnej praxe. 15. Žalobca v replike poukázal na to, že ich právnemu názoru dáva za pravdu aj celkový vývoj situácie pokiaľ sa týka stanoviska Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, keď už v masovokomunikačných prostriedkoch bolo jasne deklarované, že takéto zistené nedostatky pokiaľ sa týka evidenčného charakteru, sa nemôžu považovať za porušenie povinnosti pokiaľ sa týka naplnenia podstaty nelegálneho zamestnania a jedná sa len o administratívne pochybenia. Uviedol, že každý výklad zákona by mal byť v súlade s Ústavou SR, ako aj inými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky, a tak isto aj v súlade s dobrými mravmi. Z ich pohľadu je prax Inšpektorátu práce pri zisťovaní nelegálnej práce v podstate nezákonná, pretože sa neodhaľuje nelegálna práca na pracoviskách, čo má podstatný význam pre hospodárstvo SR, pričom zistené nedostatky v neziskovej organizácii a následná sankcia by len spôsobila paralyzovanie činnosti ich organizácie a viedla k jej zániku, keďže nevytvára žiadny zisk. Poukázal na to, že v minulosti sa nevyskytli obdobné nedostatky a jednalo sa len o ojedinelé administratívne pochybenie. 16. Žalovaný nevyužil možnosť podať k replike žalobcu dupliku. 17. Na návrh žalobcu, podaný spolu so žalobou, správny súd uznesením č. k. 23S/3/2017-38 zo dňa 08.02.2017, právoplatným dňa 22.02.2017 priznal správnej žalobe odkladný účinok v súlade s § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej v texte SSP). 18. Na prejednanie veci správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie na deň 24. mája 2017, ktorého sa zúčastnili obaja účastníci konania. 19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalobca nespochybňuje zistenia, ku ktorým dospel Inšpektorát práce, avšak nesúhlasí so záverom, aký z nich vyvodil. Kontrola Inšpektorátu práce bola uskutočnená v marci 2016, a v tom čase už boli všetky zamestnankyne riadne prihlásené. V danom prípade išlo o ľudské zlyhanie, a nie o úmysel zamestnávateľa niekoho „načierno“ zamestnávať, pričom účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je zamedziť tomu, aby boli zamestnanci „načierno“ zamestnávaní bez platenia príslušných odvodov, k čomu ale v danom prípade nedošlo. Postup orgánov verejnej správy je proti zmyslu a účelu zákona. Zdôraznil, že žalobca mal so zamestnankyňami uzavreté riadne pracovné zmluvy, s Inšpektorátom práce spolupracoval, nemal záujem nič zamlčovať, resp. v zmluvách meniť, odvody boli riadne zaplatené od dátumu vzniku pracovného pomeru, došlo len k spätnému prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne, teda oneskorene, pričom žiadna škoda na odvodoch štátu nevznikla. 20. Štatutárna zástupkyňa žalobcu uviedla, že vždy dbala o to, aby administratívne veci mali v poriadku. Účtovníčke dávala 3-4 dni dopredu pracovné zmluvy a bola priam šokovaná z výsledku inšpekcie práce. Nepredpokladala, že by si účtovníčka neplnila svoje povinnosti tak, ako mala. 21. Poverený zástupca žalovaného navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na dôvodoch rozhodnutia, ako aj na vyjadrení k žalobe. Nad rámec už uvedeného na dopyt súdu uviedol, že znenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení od 01.11.2013, aplikované aj na daný prípad, bolo novelizované v dôsledku predchádzajúcich praktík zamestnávateľov, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni včas, keď predchádzajúce znenie dotknutého ustanovenia predpokladalo pre porušenie povinnosti zamestnávateľa nesplnenie si prihlasovacej povinnosti „do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania“ a v praxi sa často vyskytovali špekulatívne konania zamestnávateľov, ktorí dlhšie obdobie zamestnávali zamestnancov bez ich prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne, v podstate riskovali príchod kontroly. Zamestnancov prihlásili neskôr, napr. po 6 mesiacoch s tým, že ak potom prišla kontrola, a už boli prihlásení napr. týždeň pred kontrolou, nebolo takéto konanie zamestnávateľov postihnuteľné. Zdôraznil, že žalovaný musel aplikovať zákon v znení takom, ako bol zákonodarcom prijatý, neskôr novelizovaný s účinnosťou od 01.11.2013 a žalovaný nemal inú možnosť, ako rozhodnúť v súlade so zákonom tak, ako rozhodol. Uviedol, že platenie odvodov nie je relevantnou skutočnosťou, ale to, že došlo k porušeniu povinnosti zamestnávateľa spočívajúcom v oneskorenom prihlásení zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný nerozporuje, že odvody boli v danom prípade zaplatené za celé obdobie trvania pracovného pomeru. Navrhol žalobu zamietnuť, pretože porušenie povinnosti nebolo spochybnené ani zo strany samotného žalobcu a vzhľadom na princíp objektívnej zodpovednosti je úmysel irelevantný. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 26. Predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP. 27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 ods. 1 SSP, na čo by správny súd musel prihliadnuť ex offo, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 28. V konaní nebol sporný zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali orgány verejnej správy pri rozhodovaní. Žalobca však namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili. 29. Správny súd sa s touto žalobnou námietkou nestotožňuje. 30. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z.; kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z.; fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. 33. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.; právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 34. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.; nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z. z.; postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 36. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce; inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 37. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. ; pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. 38. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z .; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 39. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z .; na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 40. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení; zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 41. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že Inšpektorát práce bol oprávnený ako príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa vykonať u žalobcu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.) a v prípade zistenia pochybenia bolo jeho povinnosťou uložiť žalobcovi sankciu za zistený správny delikt (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 6 zákona č. 82/2005 Z. z). 42. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. V zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. je nelegálnym zamestnávaním zamestnávanie právnickou osobou, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. V danom prípade zamestnávateľ využíval závislú prácu troch zistených zamestnankýň, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah a nesporne bolo preukázané, že si zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorou bola povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa tieto zamestnankyne prihlásiť do Sociálnej poisťovne, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Je nesporné, že túto povinnosť zamestnávateľ porušil, ak k prihláseniu zamestnankýň došlo neskôr, t. j. nie najneskôr pred začatím výkonu ich činnosti ako zamestnankýň. 43. K uloženiu sankcie došlo za porušenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnankyne do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnankýň. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. To, že pri kontrole vykonávanej Inšpektorátom práce už zamestnankyne boli riadne prihlásené, je irelevantnou skutočnosťou. Súd poukazuje na vývoj právnej úpravy, keď ustanovenie § 82 ods. 2 písm. b) s účinnosťou do 31.10.2013 platilo v znení, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Po novelizácii vykonanej zákonom č. 308/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.11.2013 platí ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v dnešnom znení, ktoré bolo aplikované aj na daný prípad, t. j. bolo vypustené z predmetného ustanovenia „do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania“. V dôsledku v súčasnosti platnej právnej úpravy je preto irelevantnou skutočnosťou, či boli zamestnankyne prihlásené do registra Sociálnej poisťovne do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania, a na túto skutočnosť nebolo možné prihliadnuť v tom smere, že by sankcia nemala byť uložená vôbec. Zohľadniť túto skutočnosť by bolo možné len pri posudzovaní kritérií pri ukladaní výšky sankcie v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. z hľadiska zohľadňovania kritérií významných pre výšku uloženej pokuty. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. ide totiž o obligatórne ukladanie pokút, t. j. Inšpektorát práce pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania musí uložiť pokutu najmenej vo výške 2 000 eur, k čomu v danom prípade aj došlo. 44. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe poukázal na to, že problematika v tejto oblasti správneho trestania je v súčasnosti predmetom diskusie na úrovni príslušných štátnych inštitúcií a orgánov a ide o pomerne medializovanú tému. Správny súd však poukazuje na to, že do rozhodnutia o predmetnej žalobe k zmene právnej úpravy nedošlo. Správny súd preskúmava v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, teda, či postupovali v súlade so zákonom. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tento článok Ústavy je potrebné konfrontovať aj s článkom 152 ods. 4 Ústavy, pričom súd dospel k záveru, že žalovanému ako aj prvostupňovému orgánu verejnej správy nemožno vytknúť nezákonný postup v predmetnom administratívnom konaní, čo vyústilo do vydania rozhodnutí orgánmi verejnej správy v oboch stupňoch v súlade so zákonom. 45. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zistený nedostatok kontrolou bol spôsobený externou pracovníčkou žalobcu, táto skutočnosť je irelevantná. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so zákonom o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Za súčasnej právnej úpravy a skutkového stavu v predmetnej veci súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že v prípade správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je podstatné splnenie prihlasovacej povinnosti, a nie odvodovej povinnosti. Preto poukazovanie žalobcu na to, že zamestnávateľ vykonal odvody za oneskorene prihlásené zamestnankyne od dátumu vzniku pracovného pomeru, je bez praktického významu na právne posúdenie veci. Rovnako je irelevantnou skutočnosťou to, že žalobca nekonal s úmyslom zamestnankyne zamestnávať načierno. Je zrejmé, že v tomto smere je zákon neprimerane prísny, avšak aplikovaná právna úprava v platnom znení v čase spáchania správneho deliktu žalobcom nepripúšťala žiadne výnimky. Z rovnakého dôvodu nebolo možné zohľadniť ani tvrdenia žalobcu, že v dôsledku sankcionovania dôjde k ohrozeniu jeho prevádzky, čo bude mať nepriaznivý dopad na jeho klientov, ktorí sú odkázaní na starostlivosť žalobcu. Irelevantné je aj poukazovanie na to, že pre žalobcu uloženie predmetnej sankcie má likvidačný charakter. 46. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnej aplikácii zákona, či námietke, že každý zákon je potrebné vykladať v tom smere, či pochybenia vyplývajúce z porušení konkrétnych ustanovení zákona sú takého charakteru, že je nutné ukladať pokuty, ktoré sa v podstate minú účinkom, správny súd uvádza, že ani tejto žalobnej námietke nie je možné vyhovieť. Orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR podľa platnej právnej úpravy a vzhľadom na obligatórny charakter dikcie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. nemohli od uloženia pokuty upustiť, preto akékoľvek polemizovanie nad tým, či bolo nutné uložiť pokutu, ktorá sa podľa žalobcu míňa účinku, keďže nemá ani výchovný účel a je v podstate likvidačná, považuje správny súd za neprípustné. Súd zastáva stanovisko, že v oblasti verejného práva, na rozdiel od súkromného práva je značne zúžená možnosť súdu odkloniť sa od doslovného znenia zákonného ustanovenia. Za určitých okolností súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, od ktorého sa môže odkloniť, ak to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, resp. systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku, avšak v danom prípade správny súd takýto priestor nenachádza, a to s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, rovnako nenachádza racionálnu argumentáciu pre takýto odklon. Naopak, odklonenie od jednoznačnej právnej úpravy by mohlo byť signálom ľubovôle pri rozhodovaní súdom. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že postupom v konaní nielenže došlo k naplneniu litery článku 2 ods. 2 Ústavy SR, ale zároveň bol zachovaný aj princíp právnej istoty účastníkov, že na určitú právne relevantnú otázku dostanú zakaždým rovnakú odpoveď. 47. Zákonodarca v snahe naplniť cieľ zákona, ktorým je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale najmä chrániť fyzické osoby, pre ktoré ich nelegálne zamestnávanie predstavuje sociálnu neistotu, upravil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania bez výhrad v tom zmysle, že povinnosťou zamestnávateľa je prihlásiť zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začnú prácu vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Podľa názoru správneho súdu výklad a uplatňovanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ďalších súvisiacich právnych predpisov dotknutých orgánov verejnej správy je v súlade s Ústavou, a teda koreluje s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR. 48. Pri zaoberaní sa skutočnosťou, či nie sú dané vady v konaní orgánov verejnej správy uvedené v § 195 SSP, súd okrem iného zvažoval možnosť analogickej aplikácie materiálneho korektívu trestného činu zakotveného v § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsoby konania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. V ustanovení § 195 písm. d/ SSP sa predpokladá dodržanie zásad ukladania trestov podľa trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, teda predmetné ustanovenie SSP umožňuje síce aplikáciu zásad podľa Trestného zákona, ale len vo vzťahu k ukladaniu trestov, čo neumožňuje analogickú aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona na správny delikt. 49. Správny súd nezistil ani porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c/ SSP. Nebolo tvrdené žalobcom a ani súdom zistené, že by bola žalobcovi za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. už právoplatne uložená pokuta, alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov, čo je neprípustné v zmysle § 19 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadnil preventívne pôsobenie pokuty a pri určovaní výšky pokuty prihliadol na kritériá uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Boli vyhodnotené v prospech zamestnávateľa, ktorému za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bola uložená pokuta v najnižšej možnej výške, a to v sume 2 000 eur. Keďže nelegálne zamestnávanie troch zamestnankýň bolo v troch rôznych obdobiach, správne orgány verejnej správy toto nepovažovali za ich súčasné nelegálne zamestnávanie, čo by odôvodňovalo uloženie pokuty v najnižšej možnej výške 5 000 eur. 50. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 51. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. 52. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne inú ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie na dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil. 53. Súd poznamenáva, že nebolo možné využiť ani inštitút sankčnej moderácie, jednak z dôvodu absencie návrhu žalobcu, ale najmä z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. 54. Z dôvodov vyššie uvedených súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. 56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.