Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200071 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200071.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: JR-PLUS s.r.o., so sídlom Ružová 112, 019 01 Ilava, IČO: 36 660 531, zast. Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1200/12, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.: OPS/BEZ/2016/6293, O-784/2016 zo dňa 21. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „Inšpektorát práce“) pod č.165/16-1.0/pok/ozn. zo dňa 4. augusta 2016 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o správnom delikte uvedenom v bode 1 Protokolu č.IBB-162-67-2.7/P-B24,28-16 zo dňa 4. augusta 2016 (ďalej len „Protokol“), poukázal na doklady preukazujúce porušenie povinnosti, upozornil na zákonnú sankciu za správny delikt a vyzval žalobcu, aby sa k oznámeniu vyjadril a predložil orgánu verejnej správy dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery zodpovednosti. Žalobca na výzvu Inšpektorátu práce uviedol, že „nemal záujem obchádzať zákon ani sa vyhýbať povinnostiam zamestnávateľa, nedopatrenie, ktoré vzniklo pochybením v pracovnej zmluve, keď zamestnávateľ SLOV-MATIC spol. s r.o. žalobcovi neoznámil rozsah pracovnej náplne X. T., že nemá, resp. nemôže vykonávať obsluhu zákazníkov v mini bare nemohol vedieť, a preto sa naša spoločnosť dostala do tejto situácie. Nemal záujem zamestnávať ľudí nelegálne“. Poukázal na rozsah predaja občerstvenia a tržby z neho vyplývajúce. Uviedol, že „sme si vedomí určitého pochybenia, ktoré vzniklo nedopatrením a sme ochotní za neho niesť zodpovednosť, ale pokuta, ktorú nám chcete uložiť, by bola pre tento minibar likvidačná“. Inšpektor práce v stanovisku k vyjadreniu žalobcu ako účastníka administratívneho konania poukázal na skutočnosť, že kontrolovaný subjekt nepoprel zistenia uvedené v Protokole, je si vedomý pochybenia a považuje ich za nedopatrenie, priznáva aj tržbu z predaja občerstvenia a na vyvrátenie zistených skutočností nepredložil žiadne iné skutočnosti a dôkazy, ktorými by spochybnil zistený stav. Po stanovisku inšpektora práce prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z.. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“). Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutočný stav veci, vec nesprávne právne posúdil a dopustil sa i procesného pochybenia. V konkrétnostiach v odvolaní namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že X. T. mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1. januára 2016, pričom v zmysle uvedenej pracovnej zmluvy vykonávala menovaná prácu aj dňa 2. mája 2016 a za vykonanú prácu jej bola poskytovaná dohodnutá mzda. Mal zato, že vytýkané konanie nemožno posúdiť ako nelegálne zamestnávanie s postihom, aký bol žalobcovi uložený za toto konanie. Odvolateľ tiež namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal výlučne z gramatického výkladu právnych noriem a nevyhodnotil, že menovaná mala uzatvorenú pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej bola uhrádzaná mzda a kvalitu týchto zistených skutočností nekonfrontoval s následkami takéhoto konania a účelom zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č.82/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Taktiež poukázal na účel Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, namietal formalistický výklad právnej úpravy nelegálneho zamestnávania zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy a zdôraznil požiadavku na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona ako podmienku zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Namietal procesné pochybenie prvostupňového orgánu verejnej správy a s poukazom na ustanovenia zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č.372/1990 Zb.“) tvrdil, že prvostupňový orgán verejnej správy odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy tým, že nenariadil vo veci ústne pojednávanie. Namietal tiež výšku uloženej pokuty, ktorá pôsobí likvidačne a žalobca ju považoval za neprimeranú. Odvolanie žalobcu žalovaný zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica svojím rozhodnutím č.k.: 165/16-1.0/pok/r. zo dňa 4. októbra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1/ zákona č. 125/2006 Z.z., „za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. konkrétne za porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ JR-PLUS s.r.o., Ružová 112, 019 01 Ilava, IČO: 36 660 531 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby X. T., nar. XX.X.XXXX dňa 02. Mája 2016 o 17:16hod. ako obsluhu zákazníkov pri predaji občerstvenia v herni Admirál na ulici Ružová 112 v Ilave bez toho, aby mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa zákona 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č.311/2001 Z.z.“)“. Za uvedené porušenie zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,-Eur splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že u žalobcu (ďalej aj „účastník konania“) bol na pracovisku v herni Admirál v Ilave realizovaný výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 2. mája 2016 o 17:05hod. pri obsluhe zákazníkov a pri predaji občerstvenia v herni Admirál využíval závislú prácu X. T. a nemal s touto zamestnankyňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č.311/2001 Z.z.. Vyššie uvedené konanie je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. S konateľom žalobcu bol dňa 30. mája 2016 prerokovaný protokol č.IBB-162-67-2.7/P-A24,28-16, pričom k zisteným skutočnostiam uviedol, že: „Nedostatok už bol odstránený hneď na druhý deň. Dostali sme sa do omylu, z dôvodu, že do 31. decembra 2015 bola X. T. našim zamestnancom. Od 1. januára 2016 prevzal herňu SLOV-MATIC spol. s r.o., ktorý s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu. My sme boli v tom, že keď nemala zmenenú pracovnú náplň, tak to stačilo. Úmyselne sme nemali záujem nelegálne zamestnávať, došlo k nedopatreniu“. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce bola kontrolovaná fyzická osoba - X. T., s ktorou bola spísaná zápisnica o podaní informácie, a ktorá po zákonnom poučení uviedla, že je krupierka a pre spoločnosť JR-PLUS s.r.o. predáva občerstvenie, cigarety a obsluhuje pokladňu. Dohodla sa s konateľom žalobcu a pre účastníka konania pracovala do 31.decembra 2015. Od 1. januára 2016 pracuje pre SLOV-MATIC spol. s r.o. na pracovnú zmluvu. Na práci na pracovisku v herni Admirál sa dohodla s p. N., ktorý povedal, že to má zastrešené so SLOV- MATIC spol. s r.o.. Uviedla tiež, že evidencia pracovného času na pracovisku nie je. Kontrolovaný subjekt okrem iného uviedol, že po preštudovaní pracovnej zmluvy zistil pochybenie v tom, že kontrolovaná osoba nemala v náplni práce v tejto zmluve činnosti obsluhy pokladne a baru, čo kontrolovaná osoba nepovažovala za problém. Účastník konania tiež tvrdil, že o uvedenom nedostatku nevedel a nebol upozornený ani externou účtovnou firmou. Vo vzťahu k vyjadreniu účastníka konania prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že účastník konania svojim vyjadrením len potvrdil nedostatok uvedený vo výroku rozhodnutia, ktorý účastník konania považuje za nedopatrenie. Účastník konania na vyvrátenie zistených skutočností nepredložil žiadne iné skutočnosti a dôkazy, ktorými by spochybnil zistený stav. Inšpektorát práce mal zato, že práca vykonávaná kontrolovaným zamestnancom mala znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí mať uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Inšpektorát práce mal za preukázané, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 2. mája 2016 o 17:05hod. nemal účastník konania s kontrolovanou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty zamestnávateľ nesie zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo. Orgán verejnej správy nezohľadňuje, či išlo o zavinené alebo nezavinené konanie. Nakoľko žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby, ktorá pre neho vykonávala obsluhu zákazníkov a predaj občerstvenia a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah, porušil ustanovenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. a naplnil tým skutkovú podstatu správneho deliktu vymedzeného v § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č.125/2006 Z.z., keď porušil predpisy vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4, v ktorom sú definované právne predpisy upravujúce zákaz nelegálneho zamestnávania. S poukazom na ustanovenie § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č.126/2006 Z.z. Inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,-Eur, ktorú odôvodnil porušením príslušného ustanovenia zákona, v zmysle ktorého účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Pri výške uloženej pokuty prvostupňový orgán verejnej správy zohľadnil závažnosť zisteného nedostatku a závažnosť jeho dôsledkov, počet zamestnancov účastníka konania a počet zamestnancov, ktorých účastník konania nelegálne zamestnával. Zohľadnil aj dobu protiprávnosti a skutočnosť, že nejde o opakované zistenie nedostatku. Prvostupňový orgán verejnej správy mal za to, že uložená pokuta splní výchovný účel, odradí účastníka konania v budúcnosti od protiprávneho konania a pokuta uložená v rámci zákonnej sadzby splní aj represívnu funkciu vzhľadom na protiprávne konanie účastníka konania a dobu tohto protiprávneho konania. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/6293, O-784/2016 zo dňa 21. decembra 2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal žalovaný zato, že Inšpektorát práce jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z.. Mal zato, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 2. mája 2016 o 17:05hod. na pracovisku Herňa Admirál, Ružová 112, Ilava, kde závislú prácu vykonávala fyzická osoba X. T., ktorá vykonávala prácu ako obsluha zákazníkov pri predaji občerstvenia. Tento záver vyplynul zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, zoznamu kontrolovaných osôb, vyjadrenia k začatiu správneho konania a vyjadrenia k Protokolu. Ak zamestnávateľ namietal, že menovaná v deň výkonu inšpekcie práce vykonávala právu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. januára 2016 uzatvorenej so spoločnosťou SLOV-MATIC spol. s r.o., žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že právu vykonávala pre účastníka konania. Túto skutočnosť potvrdzuje zápisnica o podaní vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ako aj skutočnosť, že táto osoba nemá v pracovnej zmluve so spoločnosťou SLOV- MATIC spol. s r.o., zakotvenú povinnosť predaja občerstvenia, teda činnosť, ktorú v deň výkonu inšpekcie práce vykonávala. Na pracovisku sa nachádzal barový pult a pokladňa s označením účastníka konania (JR-PLUS s.r.o.). Žalobca pritom nerozporoval zistenie, že menovaná je jeho zamestnankyňa a urobil tak až v rámci odvolacieho konania. Ak odvolateľ namietal, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, žalovaný s poukazom na ustanovenie § 21 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon č.71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“) konštatoval, že porušenie zákona zo strany účastníka konania považoval za dostatočne preukázané a z toho dôvodu nebolo nariadenie pojednávania potrebné. Účastník konania mal od začiatku správneho konania dostatok priestoru na to, aby mohol uplatniť všetky svoje procesné práca, ktoré postupom Inšpektorátu práce neboli žiadnym spôsobom dotknuté. Vzhľadom na uvedené mal odvolací orgán za preukázané, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy bolo posúdené správne a bolo zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Prvostupňové rozhodnutie poskytovalo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Vo vzťahu k uloženiu pokuty žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy pri uložení pokuty prihliadal na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania, počet nelegálne zamestnávaných osôb a skutočnosť, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku a dobu protiprávnosti. Mal zato, že pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky Inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods.4 Správneho poriadku. Žalovaný sa tak stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. V žalobe popísal priebeh administratívneho konania a obsah prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) bolo vydané v rozpore so zákonom, orgány verejnej správy posúdili vec po právnej stránke nesprávne, vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené a po právnej stránke posúdené v rozpore s ustanoveniami hmotného práva. Zároveň namietal, že v konaní došlo i k procesnému pochybeniu, čo malo za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného V konkrétnostiach namietal že žalovaný dostatočne neprihliadol na skutočnosti uvedené v odvolaní, skutkový stav vyplývajúci zo spisového materiálu, účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Vo vzťahu k žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu tvrdil, že X. T. vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1. januára 2016 so spoločnosťou SLOV-MATIC spol. s r.o., ktorá skutočnosť bola preukázaná. Na základe tejto pracovnej zmluvy vykonávala prácu aj pri výkone inšpekcie práce. Bola jej za vykonanú prácu poskytovaná mzda. Z uvedeného dôvodu nemožno tieto skutočnosti posúdiť ako nelegálne zamestnávanie s postihom, ktorý bol žalobcovi za toto konanie uložený. Pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania žalovaný ako aj Inšpektorát práce vychádzali výlučne z gramatického výkladu právnych noriem, nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona č.82/2005 Z.z.. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Žalobca v tomto smere považoval postup žalovaného voči žalobcovi za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania dospel k záveru, že v danej veci ide o nelegálne zamestnávanie. Účelom zákona je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej regulácie nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu. Žalobca taktiež namietal, že v administratívnom konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav, podmieňujúci zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V konaní bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy sankcionovania správnych deliktov, z právnej úpravy zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č.372/1990 Zb.“). Bolo potrebné aplikovať čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každý právo a to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislých a nestranným súdom zriadeným zákonom. Trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska bolo treba vykladať všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Tým, že orgány verejnej správy nenariadili ústne pojednávanie v preskúmavanej veci, odňali žalobcovi právo na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy. V tomto smere žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca bol zapísaný do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania hneď po vykonaní kontroly, i napriek skutočnosti, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v dôsledku podaného odvolania nenadobudlo právoplatnosť. Tento postup žalovaného považoval žalobca za nezákonný. Žalobca napokon namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorá pôsobí na likvidačne na žalobcovu podnikateľskú činnosť. Žalobca ju tak považoval za neprimeranú, sa preto navrhol, aby správny súd rozhodol o upustení od uloženia sankcie. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci samej. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k žalobným námietkam zdôraznil, že skutočnosť, že sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania vyplynula zo zistení Inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu na pracovisku Herňa Admirál v Ilave a je dôkazovo podložená nielen samotným Protokolom, ale aj zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej dňa 2. mája 2016, zoznamu kontrolovaných osôb a vyjadrením k oznámeniu o začatí správneho konania. Žalovaný uviedol, že do centrálne verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokov porušili zákaz nelegálneho zamestnávania sa tieto osoby zapíšu po zistení nelegálnej práce. Mal zato, že nelegálne zamestnávanie bolo jednoznačne preukázané a za irelevantné považoval námietky žalobcu, že konajúce orgány verejnej správy vychádzali výlučne z gramatického výkladu právnych noriem a ich postup bol šikanózny. Odmietol aj tvrdenie žalobcu o formalistickom výklade právnej úpravy nelegálneho zamestnávania. Ak žalobca namietal, že orgány verejnej správy vo veci nenariadili ústne pojednávanie a odňali tým žalobcovi právo na spravodlivý proces, žalovaný poukázal na ustanovenie § 21 ods.1 Správneho poriadku a konštatoval, že považoval porušenie zákona zo strany účastníka konania za dostatočne dôkazovo podložené. Na základe uvedeného tak nevidel dôvod na to, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo. Žalobca mal počas správneho konania dostatok priestoru na realizáciu svojich procesných práv a tie neboli zo strany orgánov verejnej správy žiadnym spôsobom dotknuté. Poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudkoch sp.zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23. februára 2017 a 10Sžo/387/2015 zo dňa 27. februára 2017. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy jednoznačne preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ustanovenie § 3 ods.2 s poukazom na ustanovenie § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z., podľa ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Žalovaný uzavrel, že Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazoval také známky pochybenia, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. 5. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného aplikujúc ustanovenia Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Nakoľko žalobca v žalobe a žalovaný v písomnom vyjadrení písomne uviedli, že nežiadajú o nariadenia pojednávania, správny súd rozsudok verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 17. augusta 2017, rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 14. septembra 2017. 7. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 10. Podľa § 194 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 198 ods.1 ods.2 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.82/2005 Z.z., (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 15. Podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 6 zákona č.82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 17. Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 4 inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 18. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 19. Podľa § 19 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 20. Podľa § 6 ods.1 písm.s) zákona č.125/2006 Z.z. Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. 21. Podľa 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 22. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 22. Podľa čl.46 ods.1 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 23. Podľa čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti. 24. Podľa § 1 ods.2 zákona č.311/2001 Z.z. závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.165/16-1.0/pok/r. zo dňa 4. októbra 2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,-Eur. 26. Žalobca v žalobe namietal procesné pochybenie žalovaného (a prvostupňového orgánu verejnej správy), keď vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, nakoľko bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy zákona č.372/1990 Zb. a aplikovať čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tvrdil, že žalovaný nedostatočne prihliadol na skutočnosti uvedené v odvolaní, skutkový stav vyplývajúci zo spisového materiálu a účel Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nedostatočne zistený skutkový stav videl v tom, že X. T. vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SLOV-MATIC s.r.o., za ktorú prácu jej bola poskytovaná mzda a preto zistené skutočnosti nemožno posúdiť ako nelegálne zamestnávanie. Namietal gramatický výklad zákonných ustanovení vykonaný orgánmi verejnej správy v administratívnom konaní a poukázal na potrebu ústavne konformného výkladu zákona ako podmienku zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Namietal svoje zapísanie do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania hneď po vykonaní kontroly, aj keď bolo prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním. Napokon namietal výšku uloženej sankcie, ktorú považoval za likvidačnú, neprimeranú a navrhol, aby správny súd rozhodol o upustení od uloženia sankcie. 27. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. V správnom konaní bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,-Eur za správny delikt, nakoľko správne orgány mali za preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č.82/2005 Z.z.. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať (zákaz nelegálneho zamestnávania). Pod nelegálnym zamestnávaním sa rozumie zamestnávanie právnickou osobou - využívanie závislej práce fyzickej osoby, založenie pracovnoprávneho (alebo štátnozamestnaneckého) pomeru podľa osobitného predpisu a nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.b/). Povinnosťou podľa osobitného predpisu je registračná povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods.1 Zákona o sociálnom poistení. Na to, aby subjekt naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 3 ods.2 zákona č.82/2005 Z.z. za použitia ustanovenia § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z., musí zamestnanca zamestnávať bez toho, aby vopred splnil svoju registračnú povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Nelegálnym zamestnávaním je ale aj využívanie práce fyzickej osoby právnickou osobou bez toho, aby s ňou mala založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.a/ Zákona č.82/2005 Z.z.). Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vypláva, že správny orgán mal zato, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby uvedenej vo výroku rozhodnutia, ktorá pre žalobcu vykonávala práce na pracovisku zamestnávateľa a žalobca nemal s touto fyzickou osobou založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Žalobcovi je tak daná zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.2 písm.a) Zákona č.82/2005 Z.z.. 28. Žalobca namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tomto smere žalobca namietal, že orgány verejnej správy vo veci nenariadili ústne pojednávanie a odňali tak žalobcovi právo na spravodlivý proces v zmysle čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Mal zato, že bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch a aplikovať ustanovenie čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto žalobná námietka neobstojí. Priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu (čl.7 ods.1 zákona č.82/2005 Z.z.), na konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis (čl.7 ods.4 zákona č.82/2005 Z.z.). Osobitným predpisom vo veciach priestupkov je zákon č.372/1990 Zb.. Žalobca sa ale podľa napadnutého rozhodnutia dopustil správneho deliktu - porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Na konanie o správnych deliktoch sa zákon č.372/1990 Zb. nepoužije. V zmysle ustanovenia § 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z. sa na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 vzťahuje všeobecný predpisy o správnom konaní (ak tento zákon neustanovuje inak). Všeobecným predpisom v predmetnej veci je tak Správny poriadok. Žalobca sa teda mýli ak tvrdí, že žalovaný mal aplikovať ustanovenie § 74 ods.1 zákona č.372/1990 Zb.. V tomto smere správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v Rozsudku č.k. 10Sžo/387/2015 zo dňa 27. februára 2017, podľa ktorého: „V predmetnej veci ide o postih žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č.125/2006 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z., ktorý explicitne ustanovuje, že na konania podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže právnu úpravu zákona o priestupkoch konanie podľa § 19 nepripúšťa, tak postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorí na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona č.125/2006 Z.z. použili všeobecné predpisy o správnom konaní, teda správny poriadok, bol správny“. 29. Správny poriadok v ustanovení § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania inak ako zákon č.372/1990 Zb., ponecháva výlučne na úvahe orgánu verejnej správy, či pojednávanie nariadi alebo nie. Orgán verejnej správy nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Osobitný zákon (tu zákon č.125/2006 Z.z.) nariadenie ústneho pojednávania orgánu verejnej správy neukladá. Pokiaľ ide o povahu veci, správny súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu k výzve na predloženie dokladov a k zaujatiu stanoviska k zamestnávaniu, v ktorom okrem iného uviedol, že „...zistil pochybenie v tom smere, že pracovníčka nemá v náplni práce v zmluve (so spoločnosťou SLOV-MATIC spol. s r.o.) činnosť obsluhy pokladne...“, „...zistil, že neúmyselne pochybil a po konzultáciách a preštudovaní problematiky uzavrel s danou pracovníčkou 7.5.2016 Dohodu o pracovnej činnosti s doplnenou pracovnou náplňou...“. Žalobca v stanovisku tiež uviedol, že: „...v žiadnom prípade nemal záujem obchádzať zákon a ani nijak sa vyhýbať povinnostiam zamestnávateľa. Uznal, že došlo na jeho strane k neúmyselnému pochybeniu, v žiadnom prípade pracovníčku ale nepoškodil...“. V predmetnom stanovisku nariadenie ústneho pojednávania nežiadal. V nadväznosti na začatie správneho konania žalobca v písomnom podaní uviedol, že: „spoločnosť JR-PLUS s.r.o., v žiadnom prípade nemá záujem obchádzať zákon ani sa vyhýbať povinnostiam zamestnávateľa. Veríme, že za nedopatrenie, ktoré vzniklo pochybením v pracovnej zmluve, keď zamestnávateľ SLOV-MATIC s.r.o., nám neoznámil rozsah pracovnej náplne X. T., že nemá, resp. nemôže vykonávať obsluhu zákazníkov v minibare sme nemohli vedieť. Preto sa dostala naša spoločnosť do tejto situácie. V žiadnom pípade sme nemali záujem zamestnávať ľudí nelegálne. Čo sa týka predaja občerstvenia v tomto našom mini bare je predaj občerstvenia minimálny, keď tržby v bare predstavujú za mesiac III. 70,00 Eur, mesiac IV. 270,00 Eur, mesiac V. 278,00 Eur, Sme si vedomí určitého pochybenia, ktoré vzniklo skutočne nedopatrením a sme ochotní aj za ňu niesť zodpovednosť ale pokuta, ktorú nám chcete uložiť by bola pre tento mini bar likvidačná. Preto veríme, že prihliadnete na tieto skutočnosti“. Nariadenie ústneho pojednávania žalobca ako účastník konania vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte nežiadal. Nariadenie pojednávania nežiadal ani v podanom odvolaní, v ktorom skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy nenariadil pojednávanie, vytýkal ako vadu konania. Absentovalo však tvrdenie, aké dokazovanie by bolo potrebné na ústnom pojednávaní vykonať, výsluchy svedkov nenavrhol a z odvolacej námietky nevyplýva žiadne tvrdenie, ako by nariadenie ústneho pojednávania prispelo k objasneniu veci. Za takýchto okolnosti vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v administratívnom konaní nespôsobuje ujmu požiadavkám uvedeným v č.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania, nakoľko skutkové okolnosti neboli sporné. Osobitnou zložitosťou sa nevyznačovali ani právne otázky. V konečnom dôsledku rozhodnutia orgánov verejnej správy bolo možné preskúmať súdom a žalobca aj v podanej žalobe výslovne uviedol, že „v predmetnej veci nariadenie pojednávania nežiada“. 30. Žalobca tvrdil, že zistenie skutkového stavu žalovaným (a prvostupňový orgán verejnej správy), bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. V tomto smere namietol, že bolo preukázané, že X. T. vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SLOV-MATIC spol. s r.o., na základe uvedenej pracovnej zmluvy vykonávala prácu aj pri inšpekcii práce, a teda takéto konanie nemožno posúdiť ako nelegálne zamestnávanie. Táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) nespochybnil existenciu pracovného pomeru uzatvoreného medzi zamestnávateľom SLOV-MATIC spol. s r.o. a zamestnankyňou X. T.. Nespochybnil, že X. T. dňa 2. mája 2016 vykonávala práce v prospech zamestnávateľa SLOV-MATIC spol. s r.o.. Pracovný pomer u zamestnávateľa SLOV- MATIC spol. s r.o. a práce vykonávané zamestnankyňou X. T. v prospech zamestnávateľa SLOV- MATIC spol. s r.o. neboli zo strany orgánov verejnej správy definované ako nelegálne zamestnávanie. Nelegálnym zamestnávaním bolo využívanie závislej práce X. T. žalobcom bez toho, aby s ňou mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, na základe akých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam, poukázal na zápisnicu spísanú s menovanou, skutočnosť, že v pracovnej zmluve so SLOV-MATIC spol. s r.o. nemá zakotvenú povinnosť predaja občerstvenia (činnosť, ktorú v deň výkonu inšpekcie práce vykonávala). Poukázal tiež na to, že na pracovisku sa nachádzal barový pult a pokladňa s označením žalobcu ako účastníka konania. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku pritom vyplýva, že X. T. uviedla, že vykonáva činnosti krupierky a tiež predaj tovaru, obsluha, cigarety a občerstvenie pre JR-PLUS s.r.o., na tejto práci sa dohodla s konateľom JR-PLUS s.r.o., pracovnú zmluvu má so SLOV-MATIC spol. s r.o. ako krupierka a automaty, konateľ žalobcu jej povedal, že to má zastrešené so SLOV-MATIC spol. s r.o.. Ako náležitosti práce si dohodla obsluhu, predaj a pokladňu na prevádzke JR-PLUS s.r.o. a pracovnú zmluvu so SLOV-MATIC spol. s r.o.. V tomto smere bez významu je tvrdenie žalobcu o tom, že X. T. mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so SLOV-MATIC spol. s r.o. a bola jej vyplácaná mzda, pokiaľ bolo v administratívnom konaní z vyššie uvedených dôkazov preukázané, že popri tomto pracovnom pomere vykonávala pre žalobcu činnosti, napĺňajúce atribúty závislej práce. 31. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nedostatočne prihliadol na skutočnosti uvedené v odvolaní, skutkový stav a účel zákona č.82/2005 Z.z.. Táto námietka nie je dostatočne konkrétna bez toho, aby žalobca uviedol, na ktoré skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaný neprihliadol, v čom vidí rozpor so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci žalovaným a aký je rozpor medzi účelom Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a napadnutým rozhodnutím žalovaného. Naopak, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal s tvrdeným nedostatočne zisteným skutkovým stavom, s odvolacou námietkou týkajúcou sa vady konania ako aj s namietanou výškou uloženej pokuty. Vo vzťahu k nekonkrétnej námietke je potrebné zdôrazniť, že správny súd je viazaný obsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe a nie je úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich konkretizovať. 32. Žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o tom, že žalovaný postupoval proti žalobcovi šikanózne a formalistickým výkladom právnej úpravy dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o nelegálne zamestnávanie. Žalobca poukázal na potrebu ústavne konformnej aplikácie a výkladu právnych noriem. Vo všeobecnosti je nevyhnutné sa s potrebou ústavne konformného výkladu právnych noriem stotožniť. „Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu“ (z rozsudku NS SR č.k. 6Sžf/79/2013 zo dňa 30. apríla 2014). Ústavný súd SR k výkladu práva vyslovil svoj názor aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom konštatoval: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. V konkrétnostiach ale zákon č.82/2005 Z.z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Účelom zákona je potom nielen ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj ochrana osôb vykonávajúcich závislú prácu pred nelegálnym zamestnávaním. Skutočnosť, že žalobkyňa bola zamestnaná u iného zamestnávateľa a za vykonanú prácu poberala mzdu nie je prekážkou toho, aby v jej prípade nemohlo dôjsť k nelegálnemu zamestnávaniu iným zamestnávateľom (v danom prípade žalobcom), využívajúcim jej závislú prácu. Ak teda žalovaný (a Inšpektorát práce) zistili porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania spočívajúce v tom, že X. T. vykonávala závislú prácu pre žalobcu bez toho, aby s ňou mal uzatvorený pracovný pomer a na tom základe konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nemožno konštatovať, že jeho výklad a aplikácia zákona č.82/2005 Z.z. bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku žalobca v žalobe len tvrdil, že výklad právnej úpravy zo strany orgánov verejnej správy bol formalistický, avšak bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom je takýto výklad a aplikácia právnej normy zo strany žalovaného v rozpore s účelom a zmyslom zákona č.82/2005 Z.z.. 33. V podanej žalobe žalobca tiež namietal zapísanie do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, hneď po vykonaní kontroly, aj keď prvostupňové rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním. V predmetnej veci bolo predmetom preskúmavacieho konania rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2000,-Eur za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Predmetom rozhodovania orgánov verejnej správy v administratívnom konaní (v ktorom bola žalobcovi uložená pokuta) nebol zápis žalobcu do Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (ďalej len „Zoznam“). K zápisu žalovaného do Zoznamu došlo na základe skutočností uvedených v Protokole, a to postupom podľa § 6 ods.1 písm.s) zákona č.125/2006 Z.z.. Tento zápis je následkom zisteného nelegálneho zamestnávania. Pokiaľ je ale zápis následkom zistenia správneho deliktu, logicky nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nie je založené na skutočnosti, že došlo k zápisu žalobcu do Zoznamu, ale na zistenom porušení zákona. Ako uloženie pokuty tak aj zápis do Zoznamu sú samostatnými následkami zisteného nelegálneho zamestnávania a žalobca sa preskúmania takéhoto zápisu nedomáhal (napr. postupom podľa § 252 a nasl. SSP). 34. Žalobca napokon v žalobe tvrdil, že uložená sankcia pôsobí likvidačne na žalobcovu ďalšiu podnikateľskú činnosť, považoval ju za neprimeranú a navrhol, aby správny súd upustil od uloženia sankcie. Žalobcovi bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta (sankcia) vo výške 2.000,-Eur. Žalobca sa tak domáhal aplikácie ustanovení SSP o sankčnej moderácii (§ 198 SSP). Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu zmeniť druh alebo výšku sankcie (aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter), alebo môže upustiť od uloženia sankcie (ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci). Správny súd môže k sankčnej moderácii pristúpiť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Osobitným zákonom je v danom prípade zákon č.125/2006 Z.z.. Zákon o inšpekcii práce (zákon č.125/2006 Z.z.) v prípade nelegálneho zamestnávania neukladá Inšpektorátu práce možnosť, ale povinnosť uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,-Eur do 200 000,-Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,-Eur. Osobitný zákon neumožňuje Inšpektorátu práce upustiť od uloženia sankcie a vzhľadom k tomu, že sankcia bola žalobcovi uložená na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, orgán verenej správy viazaný čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky nemohol uložiť pokutu v nižšej výške, ako to bolo v napadnutom rozhodnutí (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím). Nakoľko tak nemohol postupovať orgán verejnej správy, nebolo možné aplikovať ustanovenia SSP o sankčnej moderácií ani správnym súdom. V konečnom dôsledku poukaz na likvidačnom pôsobení uloženej sankcie na podnikateľskú činnosť žalobcu je len žalobcovým tvrdením bez toho, aby likvidačný charakter akýmkoľvek spôsobom preukazoval. 35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správny súd nezistil, že by bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 195 SSP. 36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 37. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.