Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200104 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200104.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Z. Z., narodený XX.XX.XXXX, toho času v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Jozefom Sabom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová so sídlom Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o odvolaní zo dňa 15.02.2017 a rozhodnutia č. 1891040-1/2017-DT zo dňa 17.01.2017, takto r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Podaním doručeným správnemu súdu 15.03.2017 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu zo dňa 15.02.2017 (bez spisovej značky) ako aj rozhodnutia žalovaného ako prvostupňového orgánu o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi v disciplinárnom konaní č. 1891040-1/2017-DT zo dňa 17.01.2017. 2. V odôvodnení podania žalobca uviedol, že rozhodnutím ústavu zo dňa 17.01.2017 č. 1891040-1/2017- DT bol žalobca príslušným pedagógom v disciplinárnom konaní uznaný za vinného z použitia hanlivých vyjadrení na adresu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, čím žalobca porušil povinnosť odsúdeného v zmysle § 39 písm. b/ Zákona č. 475/2005 Z.z. - zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a takisto porušil § 6 písm. b/ Ústavného poriadku pre odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová - neohrozovať iné osoby, neponižovať ich ľudskú dôstojnosť urážkou, vydaním na posmech a tým spáchal disciplinárne previnenie. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietal, že mu nebolo v súlade so zákonom doručené písomné vyhotovenie rozhodnutia, jeho rovnopis, ale len kópia, a teda mu ešte nebolo rozhodnutie riadne oznámené; ďalej namietal porušenie svojich základných práv, keďže sa pedagóg v rozhodnutí nevysporiadal s jeho vyjadrením a otázkami legitimity a nevyhnutnosti zásahu do uvedených základných práv disciplinárnym potrestaním; namietal absenciu akéhokoľvek následku údajného previnenia a nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska zákonných hľadísk závažnosti, spôsobu spáchania údajného disciplinárneho previnenia, jeho následkom a okolnostiam spáchania vo vzťahu k primeranosti a teda potreby trestania, ako aj úvahy o neprípustnosti možnosti podmienečného odkladu disciplinárneho trestu. Príslušný pedagóg ústavu v reakcii na odvolanie doručil osobne dňa 24.01.2017 žalobcovi rovnopis rozhodnutia prvostupňového orgánu, no aj napriek námietkam žalobcu, že je na tomto rozhodnutí uvedený nesprávny dátum, pedagóg odmietol vykonať opravu. Rozhodnutím ústavu zo dňa 15.02.2017, bez spisovej značky, bolo vedúcim VT odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, pričom rovnopis tohto rozhodnutia bol žalobcovi doručený dňa 15.02.2017. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odvolanie z 26.01.2017 bolo podané po zákonom stanovenej lehote, a preto naň neprihliada. K doručeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu uviedol, že jeho písomné vyhotovenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 17.01.2017. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že ustanovenie § 39 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z. z. a § 6 ods. 1 písm. b/ Ústavného poriadku považuje za normy obmedzujúce slobodu prejavu a predstavujúce legitímny nástroj predchádzania nepokojom vo väznici. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a dovolávaním sa ústavnej ochrany základných práv. Žalobca uviedol, že Oznámenie o disciplinárnom previnení spísal vedúci VT, ktorý sám nerozhodoval v prvom stupni, ale vec postúpil svojmu podriadenému a následne sám rozhodoval ako odvolací orgán, čím bolo znemožnené odvolať sa na nezávislý orgán. Žalobca namietal, že disciplinárny trest bol žalobcovi uložený až takmer dva mesiace potom, čo sa o jeho disciplinárnom previnení dozvedel príslušník zboru s disciplinárnou právomocou, žalobcovi bol teda disciplinárny trest uložený až po uplynutí 30 dňovej subjektívnej lehoty, a preto malo byť rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušené, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/85/2012 zo dňa 17.09.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/99/2014 zo dňa 06.10.2015. Záverom žalobca označil napadnuté rozhodnutia ako svojvoľné, arbitrárne, objektívne nepreskúmateľne vo vzťahu k otázkam uloženia disciplinárneho trestu v zákonom stanovenej lehote, vysporiadania sa s odvolacími námietkami, právneho posúdenia údajného disciplinárneho previnenia, nevyhnutnosti uloženia disciplinárneho trestu a vylúčenia možnosti jeho podmienečného odkladu a spôsobeným následkom. Žalobca nepovažuje za zákonné ani to, že odvolacím orgánom bol vedúci VT, teda subjekt, ktorý spísal Oznámenie o disciplinárnom previnení, a teda už vopred mal vytvorený jasný názor o žalobcovej vine, pričom je absolútne nepredstaviteľné, že by v podmienkach ZVJS rozhodol podriadený inak ako v súlade s prejavenými predstavami nadriadeného, ktorý je aj odvolacím orgánom. 3. Žalobca na podporu svojich tvrdení vymenoval jednotlivé ustanovenia, ktorými mali byť porušené jeho práva na rešpektovanie korešpondencie, práva na slobodu prejavu, právna ochranu osobnosti a práva na inú právnu ochranu, poukazujúc na konkrétne články ústavy, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (EVP), Štandardy Európskeho výboru pre zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Štandardy CPT), ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Žalobca zdôraznil práva odsúdeného argumentáciou rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (Labita proti Taliansku z 06.04.2000, Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25.03.1983, Yankov proti Bulharsku z 11.12.2003). 4. K právomoci správneho súdu konať vo veci žalobca argumentoval čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, z ktorých je zrejmé, že z právomoci súdov nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, resp. občianskych práv a záväzkov, pričom je irelevantné v akom postavení sa dotknutá osoba nachádza, teda či ide o odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, plne v moci štátu, a či sa jeho právnej sféry dotýka rozhodnutie alebo iný faktický postup ústavu, kde trest vykonáva. Podľa žalobcu odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákona, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. S odkazom na princípy výsadného postavenia práva a zákazu svojvoľnej moci, ktoré stoja v pozadí vo väčšine ustanovení Dohovoru dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že prístup k súdom je inherentným prvkom záruk zakotvených v čl. 6 Dohovoru, teda každý kto pokladá určitý zásah do výkonu niektorého zo svojich práv občianskeho charakteru za nezákonný, musí mať možnosť obrátiť sa na súd spĺňajúci požiadavky čl. 6 Dohovoru (Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku z 23.06.1981). Žalobca záverom tvrdil, že nemožnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu predstavuje porušenie čl. 13 Dohovoru. 5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 4 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „Zákon o ZVJS“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). 9. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 10. Podľa § 4 Zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti a) zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, b) zabezpečuje ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu, c) zabezpečuje stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, d) zabezpečuje bezprostredné prenasledovanie obvinených na úteku z výkonu väzby, odsúdených na úteku z výkonu trestu odňatia slobody alebo odsúdených, ktorí sa nedovolene vzdialili z otvoreného oddelenia ústavu alebo nestráženého pracoviska mimo ústavu, alebo osôb umiestnených v detenčnom ústave, ak sú na úteku z detenčného ústavu (ďalej len „osoba na úteku“), e) zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, f) zabezpečuje činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených, g) zabezpečuje ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu a objektoch prokuratúry a nerušený priebeh konania v nich, h) zabezpečuje ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov zboru, objektov detenčného ústavu, objektov súdu a objektov prokuratúry, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu výkonu väzby, účelu výkonu trestu odňatia slobody, účelu výkonu detencie a nerušeného priebehu konania v objektoch súdu a objektoch prokuratúry, i) zabezpečuje v objekte súdu zadržanie obvineného a jeho dodanie do výkonu väzby a zadržanie odsúdeného a jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody v súlade s osobitným predpisom,2a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/4/20161001> j) vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa osobitného predpisu,3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/4/20161001> k) zabezpečuje a vykonáva na území Slovenskej republiky eskorty obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dodávanie osoby po výkone trestu odňatia slobody na výkon ochranného liečenia do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, na výkon ochrannej výchovy do výchovného zariadenia3a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/4/20161001> alebo na výkon detencie do detenčného ústavu (ďalej len „dodávanie osoby“), l) vykonáva program ochrany svedka počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa osobitného predpisu,4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/4/20161001> m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby, n) pôsobí vo vymedzenom rozsahu podľa osobitného predpisu5) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/4/20161001> ako orgán činný v trestnom konaní, o) odhaľuje trestné činy príslušníkov zboru a v objektoch zboru aj zamestnancov zboru, odhaľuje trestné činy obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a zisťuje ich páchateľov, p) plní úlohy na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, q) spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, obcami, ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, r) spolupracuje s väzenskými správami iných štátov, s) vedie evidencie a štatistiky potrebné na plnenie úloh zboru, t) plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.5a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/4/20161001> 11. Podľa § 96 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o VTOS“), dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 97a ods. 1 písm. c/ Zákona o VTOS, ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci disciplinárneho previnenia. 13. Podľa § 97n ods. 1 Zákona o VTOS, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku 14. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 15. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ Zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 16. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ a c/ Zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 17. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 18. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. 19. Správny súd preskúmal právomoc konať vo veci podania žalobcu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového orgánu žalovaného. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP), pričom orgány verejnej správy vymenúva SSP v ustanovení § 4. Rozsah súdneho prieskumu je upravený v ustanovení § 6 SSP. 20. Zákon o ZVJS upravuje postavenie žalovaného, ktorý je súčasťou Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“), ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4 písm. a/ až t/ Zákona o ZVJS. Žalovaný plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (žalovaný zabezpečuje napr. § 4 písm. a/ výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, c/ stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e/ penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody). Žalovaný podľa § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje Zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre žalovaného úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ktorého je žalovaný súčasťou, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa zákona č. 278/1993 Z. z.), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z. z.). ZVJS, ako aj žalovaný, je primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie ZVJS, ako aj žalovaného, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia § 4 Zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť ZVJS, ako aj žalovaného, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení § 4 písm. a/ až s/ Zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. Žalovaný pri rozhodovaní o disciplinárnom previnení žalobcu konal podľa ôsmej časti, konkrétne ustanovení § 97a a nasl., Zákona o VTOS, pričom podstata a charakter konania žalovaného je vyjadrená aj v pomenovaní ôsmej časti zákonodarcom, ako „Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu“. Žalovaný pri rozhodovaní podľa ôsmej časti Zákona o VTOS, vykonával pôsobnosť podľa § 4 písm. a/ až s/ Zákona o ZVJS v spojení s § 97a a nasl. Zákona o VTOS, a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto napadnuté rozhodnutia žalovaného nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 21. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli výsledkom rozhodovacieho procesu v rámci pôsobnosti žalovaného podľa § 4 Zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“), konkrétne žalovaný rozhodoval podľa § 97b ods. 2 Zákona o VTOS a § 62 ods. 2 Poriadku, na úseku verejného práva trestnoprávneho charakteru, v ktorom žalovaný mal postavenie ozbrojeného zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a rozhodovanie žalovaného ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 Zákona o VTOS, podľa ktorých žalovaný ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonom o ZVJS. Žalovaný teda rozhodoval podľa Zákona o VTOS súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení žalovaného. 22. Zákonodarca novelou č. 370/2013 Z. z. Zákona o VTOS s účinnosťou od 01.01.2014 výslovne vylúčil rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu z preskúmavania súdom. Súčasne upravil výnimku zo pravidla nepreskúmateľnosti rozhodnutí ZVJS o disciplinárnych odmenách a trestoch v konaní podľa § 97a a nasl. Zákona o VTOS týkajúcu sa rozhodnutia ZVJS o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. Pri nahliadaní na právnu normu ustanovenia § 97a a nasl. Zákona o VTOS novelizovaného zákonom č. 370/2013 Z. z. historickým výkladom za použitia dôvodovej správy (hoci pre súd nezáväznej), je zrejmé, že zákonodarca prijal novú právnu úpravu z dôvodu, že „vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku“ (dôvodová správa k zákonu č. 370/2013 Z. z.). Zákonodarca uvedenou novelou vylúčil podporné použitie Správneho poriadku pre konania súvisiace s výkonom trestu (disciplinárne konania) z dôvodu, že ZVJS, ako aj žalovaného, nepovažuje za správny orgán a rozhodovanie ZVJS v disciplinárnom konaní nie je rozhodovaním v oblasti verejnej správy. 23. Rozhodnutiami žalovaného bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. Dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (aj žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 18 Zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods. 3 písm. a/ Zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v zariadení žalovaného a podľa § 18 ods. 3 písm. c/ Zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia žalovaného ako orgánu vykonávajúceho správu v zariadení, v ktorom sa nachádza žalobca, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 24. Z vyššie uvedených skutočností, vrátane zákonom zvereného prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného prokuratúre, je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú výsledkom rozhodovacej činnosti podľa Zákona o VTOS na úseku trestného práva, a nie záverom rozhodovacej činnosti v rámci výkonu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané vo vykonávacom konaní, ako poslednom štádiu trestného konania, podľa Zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestnému poriadku. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ZVJS, ako aj žalovaný, nemajú postavenie orgánu verejnej správy (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 278/2017 z 24.05.2017). 25. Rozhodovanie žalovaného podľa Zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestného poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie rozhodnutí žalovaného ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva. (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017) Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú rozhodnutiami „zákonom zmocnenej autority vyplývajúce na napĺňanie účelu trestu, ktoré nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom. ... Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán. Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“ (Uznesenie ÚS SR III. ÚS 715/2016 z 18.10.2016). 26. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či aplikáciou európskeho a medzinárodného práva, ako tvrdí žalobca. Právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadení žalovaného je daná predovšetkým zákonnou úpravou § 18 a § 31 ods. 1 Zákona o prokuratúre a § 96 Zákona o VTOS. Pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa Zákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. 27. Pokiaľ žalobca napadol rozhodnutia žalovaného, ktorý nerozhodoval ako správny orgán na úseku verejného práva správneho, ale ako ozbrojený zbor na úseku verejného práva trestného, takéto rozhodnutia žalovaného nie je možné preskúmať správnym súdom v správnom súdnictve pre nedostatok právomoci správneho súdu podľa § 2, 4 a 6 SSP. 28. Keďže nie je daná jeho právomoc správneho súdu konať a rozhodnúť vo veci, správny súd rozhodol podľa § 18 ods. 1 SSP o zastavení konania a vec postúpil orgánu oprávnenému vo veci konať, a to Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici podľa § 47 ods. 1 Zákona o prokuratúre. 29. Správnosť postupov správnych súdov v obdobných veciach bola potvrdená aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/278/2015, 3Sžo/140/2015, 4Sžo/7/2016 a rozhodnutiami Ústavného súdu SR vo veciach I. ÚS 429/2017, III. ÚS 715/2016, I. ÚS 226/2017, I. ÚS 278/2017 a III. ÚS 507/2017. 30. Žalobca, ktorý si uplatnil trovy konania, zavinil zastavenie konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný, ktorého zákonný nárok na náhradu trov konania je daný (§ 171 ods. 1 SSP), si trovy konania neuplatnil (v konaní nebol ešte činný). Správny súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.