Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200109 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200109.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. d. XXX, XXX XX O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2017/907/VAL zo dňa 30.01.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2017/907/VAL zo dňa 30. januára 2017 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych vecí a rodiny č. RS1/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/40986-0006 zo dňa 10. októbra 2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota rozhodnutím č. RS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/40986-0006 zo dňa 10.10.2016 nevyhovel žiadosti G. H. (v procesnom postavení žalobkyňa) a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je syn, maloletý C. H., nar. XX.XX.XXXX. 2. Úrad vydal na základe podanej žiadosti žalobkyne zo dňa 26.08.2016 komplexný posudok č. RS1/ OPPnKŤZP/PČ/SOC/2016/41043 zo dňa 04.10.2016, podľa ktorého má maloletý C. H. mieru funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 447/2008 Z. z.“ alebo „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), pre ochorenie zaradené do skupiny III., ods. 8, písm. c) - t.j. cukrovka prvého typu kompenzovateľná inzulínom, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, pretože v dôsledku dodržiavania prísneho diétneho režimu pri cukrovke prvého typu a celiakii má maloletý C. H. zvýšené výdavky na diétne stravovanie podľa prílohy č. 5 skupiny I., písm. d) a skupiny II., písm. a) vyššie citovaného zákona. Podľa komplexného posudku maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, pretože nespĺňa podmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko III stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách nespĺňa stanovený rozsahu odkázanosti (stupeň V alebo VI). Právne prvostupňový orgán svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 40 ods. 1, § 14 ods. 4, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z 3. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2017/907/VAL zo dňa 30.01.2017, ako odvolací orgán (ďalej aj „Ústredie“), zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Posudzoval opodstatnenosť odvolacích námietok, z ktorých vyplýva, že odvolateľka bola nespokojná s prvostupňovým rozhodnutím vzhľadom na zdravotný stav jej syna, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť. Tvrdila, že starostlivosť o diabetické dieťa s celiakiou sa diametrálne odlišuje od rodičovskej starostlivosti o zdravé dieťa. 4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa a posúdil vec samostatne po právnej aj skutkovej stránke. Podľa komplexného posudku Ústredia vydaného podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zo dňa 20.01.2017 pod č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/1679/PD je miera funkčnej poruchy maloletého C. H. 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny III, ods. 8, písm. c) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Dňa 22.12.2016 bolo zrealizované stretnutie maloletého za prítomnosti zákonnej zástupkyne s posudkovým lekárom Ústredia. Podkladom pre komplexný posudok bol lekársky posudok posudkového lekára Ústredia zo dňa 02.01.2017 a posudkový záver zo dňa 09.01.2017. Z posudkového záveru, ktorého podklad tvorilo šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na Ústredí dňa 22.12.2016 vyplýva, že maloletý C. H. žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s rodičmi a dvoma staršími sestrami. Od septembra 2016 začal navštevovať prvý ročník základnej školy v O.. Matka mu do školy pripravuje desiatu a po skončení vyučovania odchádza obedovať domov, nakoľko má prísny diétny režim. Prípravu bezlepkovej a diabetickej stravy zabezpečuje matka. Matka mu zabezpečuje aj meranie inzulínu. Uviedol, že maloletý si vie sám navoliť inzulínové jednotky, ale nevie si ešte samostatne aplikovať inzulín, preto si vyžaduje dohľad dospelej osoby. Inzulín mu matka aplikuje štyrikrát denne. Zdravotný stav maloletého C. H. bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v predloženej spisovej dokumentácii. Posudkový lekár Ústredia zohľadnil zákonnými zástupcami maloletého uvádzané skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 k zákonu o sociálnych službách, pričom súčet dosiahnutých bodov 100 zodpovedá stupňu odkázanosti II. Z uvedeného vyplýva, že stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby u maloletého C. H. nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a preto v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu taktiež nebol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý. Uzavrel, že z dôvodu, že maloletý nie je podľa lekárskych posudkov posudkových lekárov úradu ani Ústredia odkázaný na opatrovanie, odvolací orgán nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, preto žalovaný rozhodnutie potvrdil. 5. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhala, aby správny súd zrušil rozhodnutie Ústredia, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie úradu a vec vrátil úradu na ďalšie konanie. Zrušiť napadnuté rozhodnutie žiadala z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe uvádzala a namietala najmä tieto skutočnosti (body 6-9): 6. Maloletému synovi pichá štyrikrát denne inzulín, váži mu jedlo a počíta mu v strave sacharidové jednotky. Glykémiu mu meria nielen cez deň, ale aj v noci. Maloletý sa nevie sám o seba postarať, nevie si pichať inzulín, nevie predpokladať stavy hypoglykémie a pomoci pri ich vzniku, nedokáže analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu, nevie, aké množstvo sacharidov potrebuje prijať, preto potrebuje jej starostlivosť, v dôsledku čoho sa nemôže zamestnať. 7. Úrady by mali postupovať v obdobných prípadoch rovnako, ale nie je tomu tak. V niektorých mestách na Slovensku bol priznaný príspevok na opatrovanie diabetického dieťaťa, dokonca bez pridružených komplikácií. Namietala, že zákony by mali platiť rovnako pre všetkých. Poukázala na záver komplexného posudku ohľadom iného detského diabetika, vo vzťahu ktorému bolo v oblasti sebaobsluhy uvedené okrem iného „potrebuje pomoc a dohľad inej fyzickej osoby pri náročnom liečebnom režime a dietoterapii“. 8. Uvádzala, že nechápe, prečo prvostupňový, a taktiež druhostupňový orgán nebrali do úvahy zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde v kapitole IV. - Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok je uvedené, že dieťa potrebuje osobitnú starostlivosť do 15 roku veku. Navyše, v prípade jej syna, ktorému diagnostikovali aj celiakiu, rovnako sa lieči na astmu a atopický ekzém, vzhľadom na potrebu dodržiavať diétu sa nemôže stravovať v školskej jedálni, v ktorej nemá možnosť diabetického a bezlepkového stravovania. Maloletý preto potrebuje osobitnú starostlivosť, v dôsledku čoho sa ona nemôže zamestnať. Snažia sa vyžiť len s manželovej výplaty, necelých 600,00 Eur. Dve staršie dcéry sú študentkami, obidve sú na internátoch. 9. Namietala, že pri posudzovaní danej veci sa jednak nezohľadňoval zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a taktiež Deklarácia „Práv dieťaťa“ a Dohovor o právach dieťaťa, ktoré boli postupom a rozhodnutím Ústredia porušené. V Dohovore o právach dieťaťa v 5. bode sa uvádza, že dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť akú vyžaduje jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho sociálnym potrebám. V prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení pri kategóriách jednotlivých chorôb a zdravotných postihnutí, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, konkrétne pre IV. kapitolu - Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok, je výslovne uvedené, že táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Nastolila otázku, kto bude zodpovedný za to, ak by sa dieťaťu niečo stalo, kým by ona bola v práci, a či by to nebolo posudzované ako zanedbanie osobitnej starostlivosti. 10. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe (body 10-16) trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vzhľadom na predložené odborné nálezy, ako aj sociálne šetrenie realizované na druhostupňovom správnom orgáne, maloletý potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri dávkovaní a užívaní enzýmov na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej potravy, dodržiavaní pitného režimu a pri dodržiavaní liečebného režimu. Táto skutočnosť bola zohľadnená v stanovenom stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, a to v bode 11 prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, keď je započítané 0 bodov = fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Pri posudzovaní odkázanosti maloletého na opatrovanie sa postupovalo aj so zreteľom na § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť, alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej osobe rovnakého veku. 11. Posudkový lekár Ústredia vykonal samostatné bodovanie určujúce stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, rešpektujúc ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, v súlade s prílohou č. 3 zákona o sociálnych službách tak, že pri úkonoch uvedených pod bodom 1. - „Stravovanie a pitný režim“ - úkony stravovania stanovil 5 bodov - fyzická osoba je minimálne pri dvoch úkonoch stravovania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pri úkonoch pod bodom 11. - „Dodržiavanie liečebného režimu“ stanovil 0 bodov, pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a pod bodom 12. - „Potreba dohľadu“ - úkony dohľadu určil 5 bodov, pretože fyzická osoba je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach. V ostatných bodoch určil plný počet bodov, t. j. po 10 bodov, spolu obodoval odkázanosť na 100 bodov, čo zodpovedá II stupňu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný uviedol, že napriek nesporne závažnému ochoreniu, potreba nepretržitého dohľadu pri väčšine činností uvedených v bodoch 1-12 prílohy č. 3 písm. A) k zákonu o sociálnych službách u maloletého nebola preukázaná. 12. Stupeň odkázanosti II nepodmieňuje nárok na opatrovanie, a preto v komplexnom posudku žalovaného nebol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý. Žalovaný v rámci vlastného šetrenia považoval za preukázané, že žiadateľka nespĺňala podmienky pre priznanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 13. Konštatoval, že Ústredie v rámci odvolacieho konania, pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistilo presne a úplne skutočný stav veci. Všetky aspekty zdravotného postihnutia maloletého C. H. boli pri posudzovaní jeho odkázanosti na opatrovanie zohľadnené. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sú vhodne kompenzované peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. 14. Žalovaný tiež konštatoval, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú svojím charakterom dávky fakultatívne, teda nárok na ne nevzniká automaticky pri splnení podmienok, ale je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetenciu o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci a po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti a vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach. 15. Žalovaný k námietke, že niektoré úrady pri rovnakej diagnóze maloletých detí peňažný príspevok na opatrovanie poskytli, uviedol, že každý prípad je posudzovaný prísne individuálne a sú zohľadňované špecifické podmienky u každého klienta. Na posúdenie nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa aplikuje zákon č. 447/2008 Z. z. a nie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 16. Žalovaný tiež poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Konštatoval, že v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR má Dohovor o právach dieťaťa prednosť pred zákonmi, avšak práva dieťaťa Dohovor upravuje všeobecne. Konkretizáciu práv dieťaťa možno hľadať vo viacerých zákonoch. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z., pričom znenia tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie neodporujú uvedenému Dohovoru. 17. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe nesúhlasila so záverom žalovaného, že u maloletého sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie. Tvrdila, že syn si nevie sám podať inzulín, nepozná sacharidové jednotky a nedokáže sám vyhodnotiť situáciu, ktorá vzniká pri vysokej alebo nízkej glykémii, a ani ju rozpoznať a uvedomiť si následky, preto musí byť neustále pod dozorom. Žalobkyňa uvádzala, že jej nie je jasné, kto sa postará o syna v čase, keď bude v zamestnaní. Namietala bodovanie odkázanosti na pomoc inej osoby jej maloletého syna vykonané posudkovým lekárom, ktorý síce v bodoch od 1-12 uvádzal úkony, čo všetko je syn schopný vykonávať, nebolo však zohľadnené, že pri hypoglykémii a hyperglykémii nie je schopný samostatne vykonať väčšinu z týchto činností v dôsledku toho, že nevládze, je slabý a potrebuje pomoc druhej osoby. Opakovane poukazovala na závery iných úradov, resp. iných posudkov, kde v oblasti sebaobsluhy je uvedené, že rovnako choré dieťa potrebuje pomoc a dohľad inej fyzickej osoby v dôsledku náročného liečebného režimu a pri dietoterapii a je odkázané na opatrovanie. Tvrdila, že náročný liečebný režim majú aj oni. Synovi sedemkrát za deň, a tiež v noci, meria glykémiu a štyrikrát za deň mu podáva inzulín. Je to dvadsaťštyrihodinová služba, ktorá si vyžaduje pohotovo riešiť vzniknuté situácie, ktoré sú veľakrát ohrozujúce jeho život. Je pre ňu zarážajúce, že každý úrad práce a posudkoví lekári si vysvetľujú zákony po svojom. Zdôraznila, že jej syn zatiaľ potrebuje jej pomoc, a preto si nemôže dovoliť ísť do zamestnania. 18. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe, a zároveň informoval súd, že na základe podnetu žalobkyne sa vecou v súvislosti s nepriznaním peňažného príspevku na opatrovanie jej maloletého syna zaoberala aj verejná ochrankyňa práv, ktorá konštatovala, že postupom a rozhodnutiami úradu práce sociálnych vecí a rodiny a Ústredia v uvedenej veci nedošlo k porušeniu základných práv podávateľky podnetu. Žalovaný pripojil upovedomenie o výsledku vybavenia podnetu, z ktorého vyplýva uvedený záver verejnej ochrankyne práv, ako aj skutočnosť, že o výsledku vybavenia podnetu bola vyrozumená aj podávateľka podnetu. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a miestne príslušný (§ 13 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo zrušil (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa dňa 26.08.2016 podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to syna - maloletého C. H., nar. XX.XX.XXXX. Z komplexného posudku vyhotoveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych vecí a rodiny dňa 04.10.2016 vyplýva, že miera funkčnej poruchy maloletého C. H. je 60 % podľa prílohy č. 3, časti III., bod 8 písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú maloletému C. H. sociálne dôsledky v oblasti zvýšených výdavkov, a to v dôsledku chronického stavu podľa prílohy č. 5 má zvýšené výdavky na diétne stravovanie a je odkázaný podľa § 14 ods. 7 tohto zákona na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, nakoľko má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5 tohto zákona. Sociálne dôsledky bolo navrhnuté kompenzovať formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie podľa prílohy č. 5, skupina I. písm. d/ a skupina II. písm. a/. V oblasti sebaobsluhy je primerane veku sebestačný v sebaobslužných úkonoch. Nemá zníženú schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy v porovnaní s fyzickou osobou rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok zodpovedajúce veku, ktoré nevyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe. Stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený III podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Nespĺňa podmienky § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko stupeň jeho rozsahu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nespĺňa stanovený rozsah, a preto nebola navrhnutá kompenzácia vo forme príspevku na opatrovanie. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu. 24. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 26.09.2016 a posudkový záver zo dňa 27.09.2016. Rozhodujúcim pre stanovenie 60 % miery funkčnej poruchy je cukrovka detského typu (1.typu). Pridružená je črevná malabsorpcia - celiakia. Maloletý C. H. je od troch rokov sledovaný v imunoalergologickej ambulancii pre astmu bronchiale a atopickú dermatitídu. Dňa 28.01.2014 bol hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v R. R. pre novodiagnostikovaný diabetes mellitus 1. Typu s nastavením na inzulínovú liečbu. V marci 2015 mu bola histologickým vyšetrením diagnostikovaná celiakia s doporučením bezlepkového diétneho režimu. Napriek poruchám metabolizmu, tráviaceho systému neboli zistené poruchy pohybovej, zmyslovej alebo duševnej schopnosti. 25. Z posudkového záveru vyplýva, že maloletý žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s rodičmi a dvomi staršími sestrami. V rámci vyučovacieho procesu nemá obmedzenie, pred telesnou výchovou si meria hladinu glykémie inzulínovým perom s pomocou učiteľky, pri zvýšenej hladine glykémie má znížené fyzické aktivity. Obeduje doma, pred obedom mu matka odmeria glykémiu a podá inzulín. Má dve inzulínové perá na denný a nočný inzulín. Glykémiu mu matka odmeria aj okolo polnoci a v noci okolo 3.00 hod. Maloletý má prísny diétny režim, meranie inzulínu a prípravu stravy zabezpečuje matka. Strava musí byť normovaná, vážená, bezlepková a s meraním sacharidov. Maloletý si vie odmerať cukor, ale nevie si samostatne zmerať inzulín. Dohľad dospelej osoby potrebuje ako dieťa porovnateľné jeho veku. Dohľad je nevyhnutný pri meraní cukru, vyhodnotení uskutočneného merania a navolení inzulínových jednotiek. 26. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa vydal rozhodnutie dňa 10.10.2016, podkladom ktorého bol vyššie uvedený komplexný posudok. Na základe podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní posudzoval správnosť prvostupňového rozhodnutia, zabezpečil vydanie komplexného posudku zo dňa 20.01.2017, ktorým v zhode s komplexným posudkom prvostupňového orgánu určil mieru funkčnej poruchy maloletého v rozsahu 60 % a sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia navrhol kompenzovať formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Na rozdiel od komplexného posudku vydaného úradom, tento komplexný posudok stanovil stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu II. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. 27. Príspevok na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý poskytovanie tohto príspevku podmieňuje kumulatívnym splnením všetkých zákonom ustanovených podmienok. 28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 32. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. 34. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. 35. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 36. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 38. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. 39. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 40. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 41. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 42. Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho sociálnym potrebám. 43. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd alebo iný orgán zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 44. V prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, postihnuté vadou v nesprávnom právnom posúdení veci. Orgán verejnej správy síce aplikoval správne právne predpisy na danú vec, avšak v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, medzi ktoré patrí aj Dohovor o právach dieťaťa, majú prednosť pred zákonmi. 45. Súd má za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 14 ods. 2, § 40 ods. 1, § 39 ods. 1, 2) nezabezpečuje taký rozsah práv, aký predpokladá Dohovor o právach dieťaťa, ktorému vzhľadom na jeho rozumovú vyspelosť treba poskytnúť zvláštnu opateru a starostlivosť v dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia, pretože ešte nevie čítať, počítať, a teda nedokáže analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu. 46. Ochorenie, v dôsledku ktorého je maloletý C. H. osobou s mierou funkčnej poruchy 60 % nie je sporné, spornou otázkou je, či matka maloletého je oprávnenou osobou na poberanie príspevku na opatrovanie maloletého ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.), čomu predchádza zodpovedanie tiež spornej otázky, či maloletý je osobou odkázanou na opatrovanie, čo závisí od určeného stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (§ 14 ods. 1, 4 zákona č. 447/2008 Z. z.). 47. Žalobkyňa by bola oprávnenou osobou za predpokladu, že stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby by bol určený minimálne V v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Stupeň odkázanosti bol určený posudkovým lekárom Ústredia, ktorý zohľadnil v posudzovaní sebestačnosti pri jednotlivých úkonoch najmä „Dodržiavanie liečebného režimu“ - bod 11 a pri úkonoch tohto bodu konštatoval, že maloletý je pri väčšine úkonov odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Je zrejmé, že jednotlivé úkony, tak, ako sú vymenované v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách v bodoch 1 až 12 sa formálne bodujú a maloletý bol pri väčšine úkonov schopný vykonávať tieto úkony sám (s výnimkou „Stravovanie a pitný režim“ - bod 1 a „Potreba dohľadu“ - bod 12), a teda pri väčšine úkonov nebol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Napriek tomu súd má za to, že úkony pod bodom 11, t. j. dodržiavanie liečebného režimu, okrem iného aj správne dávkovanie lieku, aplikácia inzulínu, dodržiavanie diéty je významná aj pre konštatovanie schopnosti vykonávať úkony pod ďalšími bodmi, pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď osoba je odkázaná na podávanie základného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre ňu fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie až k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, a teda stupňa odkázanosti VI, v zmysle § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Súd považuje za opodstatnenú námietku žalobkyne, že pri hypoglykémii a hyperglykémii maloletý by nebol schopný vykonávať ani iné úkony, bol by slabý, nevládal by a bol by odkázaný na pomoc druhej osoby. 48. Žalobkyňa sa ale mýli, ak uvádza, že je nepravdivý záver žalovaného, že u maloletého sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie. Žalovaný správne konštatoval, že stupeň odkázanosti III, resp. II (podľa posudku Ústredia) nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie, pretože zákon č. 447/2008 Z. z. v ustanovení § 14 ods. 4 jednoznačne uvádza, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z. z . Konštatovaný záver žalovaného zodpovedá podaným komplexným posudkom. 49. Súd sa však nestotožňuje so stanoveným stupňom odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia nie je rozhodnutím, a preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania v správnom súdnictve. Jeho vecnú správnosť však súd posudzuje v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 2/2005, správne právo, s. 43-45). 50. Pokiaľ žalovaný na podporu svojho stanoviska poukazoval na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, k tomuto súd poznamenáva, že je pravdou, že v zmysle tohto článku orgány verejnej správy sú povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, avšak súd má za to, že v danom prípade došlo k prísne formalistickému výkladu pri aplikovaní príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o príspevkoch na kompenzáciu. Aj orgány verejnej správy sú povinné zákon vykladať v súlade s účelom a zmyslom zákona. 51. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. Pl.ÚS 21/96 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, naopak sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. 52. Správny súd má za to, že v posudzovanej veci sa jedná práve o takýto prípad. Pri aplikácii a interpretácii zákonov, ak prichádzajú do úvahy viaceré výklady, je potrebné prikloniť sa vždy k ústavne konformnému výkladu. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 1 ods. 1). Cieľom úpravy týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2). V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Rozhodnutia orgánov verejnej správy dostatočne nezohľadnili článok 40, článok 41 ods. 5 Ústavy SR, t. j. ústavou garantované právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti na pomoc štátu. 53. Správna úvaha pri aplikácii a interpretácii vyššie uvedenej právnej úpravy nebola ústavne konformná a eurokonformná, najmä nebola súladná s Dohovorom o právach dieťaťa. Správne uváženie umožňuje orgánom verejnej správy určitú autonómiu, do ktorej súdy nie sú v zásade oprávnené vstupovať. Výnimkou je situácia, ak správna úvaha trpí vadami, je nelogická, čo vyústi do vydania nesprávneho rozhodnutia. Súd má za to, že takouto je úvaha orgánu verejnej správy aj v predmetnej veci, ak na jednej strane žalovaný tvrdí, že maloletý potrebuje dohľad dospelej osoby ako dieťa porovnateľné jeho veku, ale na druhej strane konštatuje, že je u neho nevyhnutný dohľad pri meraní cukru, vyhodnotení uskutočneného merania a navolení inzulínových jednotiek, čo je evidentne širší dohľad. 54. Správne žalovaný poukázal na to, že právne vzťahy ohľadom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z., a nie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do 15. roku veku dieťaťa. Významným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia inzulínu v určených dávkach a v určenom čase. A. sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti o takto choré dieťa, v prípade zanedbania ktorých nie je vylúčená zodpovednosť minimálne vo forme nedbanlivosti. 55. Správne žalovaný konštatuje, že každý prípad je potrebné posudzovať prísne individuálne so zohľadnením konkrétnych špecifík tej-ktorej veci. V danom prípade však bolo potrebné zohľadniť rozumovú vyspelosť dieťaťa, to, že sa jedná o dieťa na spodnej hranici veku, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie (§ 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), keď ešte nevie rozpoznať dôsledky svojho ochorenia a nevie si samo podávať inzulín. Rovnako ešte nevie analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu. V danom prípade zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že otec maloletého je zamestnaný, staršie dve sestry sú študentky a zdržiavajú sa na internátoch. Pokiaľ by matka maloletého chodila do zamestnania, dieťa by sa ocitlo určitú časť dňa samo, a pokiaľ by správne nevedelo vyhodnotiť stavy hyperglykémie, resp. hypoglykémie, mohlo by to viesť k fatálnym následkom. Je v záujme dieťaťa, aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, ktoré mu môže poskytovať žiadateľka. 56. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 57. V ďalšom konaní, po vrátení veci súdom, bude povinnosťou orgánu verejnej správy opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotnej postihnutej osoby v súlade s vysloveným názorom krajského súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými v odvolaní a v správnej žalobe. 58. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).