Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200180 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200180.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: O. J. - FORIA, s miestom podnikania Nová 19, 966 81 Žarnovica, IČO: 34 774 955, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2017/2783, O-890/2016 zo dňa 27. februára 2017, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Národný inšpektorát práce Košice č.OPS/BEZ/2017/2783, O-890/2016 zo dňa 27.2.2017 a prvostupňového orgánu verejnej správy Inšpektorát práce Banská Bystrica č.k.:201/16-1.0/pok/r. zo dňa 14. 11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy vo výške, ktorá bude určená po právoplatnosti tohto rozsudku v rozhodnutí, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu bol dňa 9. júna 2016 na pracovisku stavba „B. T.“, par. č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/X, k.ú. E., a v dňoch 10.6.2016, 23.6.2016 a 29.6.2016 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „Inšpektorát práce“) realizovaný výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bolo inšpektormi práce zistené, že žalobca (ďalej aj „účastník konania“) ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 9.6.2016 využíval závislú prácu F. N. a R. B. a nemal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“ alebo „Zákonník práce“). Inšpektorát práce Banská Bystrica pod č. IBB-290-59-2.7/P-A28-16, č. úlohy.: XXXXX dňa 29. júna 2016 vydal Protokol o výsledku inšpekcie práce (ďalej len „Protokol“), v ktorom uviedol skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce. Konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a nariadil odstrániť zistené nedostatky. Žalobca so závermi uvedenými v Protokole nesúhlasil a tvrdil, že v konkrétnom prípade nedošlo k výkonu závislej práce. Pod č. 201/16-1.0/ pok/ozn. dňa 12. septembra 2016 prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi začatie správneho konania o správnom delikte, vyzval žalobcu, aby sa vo veci vyjadril a predložil dôkazy na objasnenie skutkového stavu. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Prvostupňový orgán verejnej správy vo veci rozhodol svojím rozhodnutím č.k.: 201/16-1.0/pok/r. dňa 14. novembra 2016, konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a žalobcovi uložil pokutu vo výške 5.000,-Eur. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. 201/16-1.0/pok/r. zo dňa 14. novembra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z.z., a to konkrétne za porušenie: „§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ O. J. - FORIA, Nová 19, 966 81 Žarnovica, IČO: 34 774 955 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 9. júla 2016 od 9:00hod. do 9:30hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: - F. N., nar... M. XXXX, trvale bytom G. O. XXX/X, E., ktorý pre uvedeného zamestnávateľa vykonával viazanie železa do betónu na výrobu oceľovej konštrukcie na pracovisku zamestnávateľa stavba „B. T.“, parc.č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, katastrálne územie E. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č.311/2011 Z.z. Zákonník práce a - R. B., nar. XX. júla XXXX, trvale bytom N. XX, ktorý pre uvedeného zamestnávateľa vykonával pomocné práce pri viazaní železa na výrobu oceľovej konštrukcie na pracovisku zamestnávateľa stavba „B. T.“, parc.č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, katastrálne územie E. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č.311/2011 Z.z. Zákonník práce, uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,-Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na vykonanú inšpekciu zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z.. Pri výkone inšpekcie bolo inšpektormi práce zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k výsledkom inšpekcie uvedeným v Protokole č.IBB-290-59-2.7/P-A28-16 zo dňa 29. júna 2016, obsah vyjadrenia účastníka konania prvostupňový orgán verejnej správy v celom rozsahu preniesol do prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ako účastník konania namietol, že kontrolné orgány si pred kontrolou neoverili, koho kontrolujú, na stavebnom povolení je žalobca uvedený ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Žalobca bol pri kontrole uvedený do omylu, niekoľkokrát však kontrolórku informoval, že stavbu realizujú súkromné osoby, staviteľom nemal byť v protokole uvedený žalobca ako podnikateľ - živnostník ale ako fyzická osoba. Pracovníci Inšpektorátu práce pri vypočutí F. N. a R. B. nadobudli nesprávny poznatok, že títo pracujú pre O. J. - podnikateľa (podnikajúceho pod obchodným menom O. J. - FORIA), ktorému ale parcely, na ktorých je stavba realizovaná, nepatria. Inšpektor práce s vyjadreniami účastníka konania nesúhlasil. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal tiež na obsah zápisníc o podaní informácie F. N., R. B. a O. J. a obsah vyjadrenia účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania. Konštatoval, že informácie uvedené v zápisniciach všetky tri osoby podali dobrovoľne a na znak súhlasu ich podpísali. Z obsahu zápisníc je jednoznačne zrejmý výkon závislej práce v zmysle § 1 ods.2 Zákonníka práce, a teda, že ide o prácu vykonávanú vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedené osoby tak vykonávali prácu podľa pokynov účastníka konania (armovanie - viazanie železa do betónu), vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne a v čase určenom zamestnávateľom (ústna dohoda) a v mene účastníka konania ako podnikateľa. Ak žalobca ako účastník konania tvrdil, že v prípade p. N. išlo o príbuzného účastníka konania prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že príbuzenský vzťah ujo - synovec nezakladá možnosť výkonu závislej práce pre podnikateľa ako fyzickú osobu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Táto osoba (p. N.) bezprostredne po výkone inšpekcie práce ohlásila živnosť na príslušnom živnostenskom úrade, v čase výkonu inšpekcie ale nemala živnostenské oprávnenie. Informáciu o adrese kontrolovaného polyfunkčného objektu je založená na informácii poskytnutou samotným žalobcom a kontrolovanými fyzickými osobami do zápisnice o podaní informácie. Inšpektorát práce poukázal tiež na skutočnosť, že z predloženého stavebného povolenia vyplýva, že povoľovaná stavba je určená na občiansku vybavenosť (obchodné aktivity, administratíva, bývanie) a teda bude jednoznačne slúžiť aj na podnikateľské účely a nie na súkromné účely O. J.. V súvislosti s miestom pracoviska (miestom výkonu práce kontrolovaných fyzických osôb) prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že je irelevantné, aby právny vzťah má zamestnávateľ k priestorom, v ktorých jeho zamestnanci vykonávajú závislú prácu. Podstatné je to, či išlo o prácu osôb pre podnikateľa, ktorá má znaky závislej práce stanovené v Zákonníku práce. To, že bolo vydané stavebné povolenie pre O. J. a W.. V. B., nemá právnu relevanciu vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu nelegálneho zamestnávania. Táto skutočnosť nie je dôkazom toho, že kontrolované osoby nevykonávali prácu pre účastníka konania. Ak žalobca predložil faktúry pri prerokovaní Protokolu, tieto nemenia obsah prerokovaného Protokolu, nakoľko adresa uvedená pri názve odberateľa je adresou bydliska, ale aj adresou miesta podnikania žalobcu. Prvostupňový orgán verejnej správy vo vzťah k spáchaniu správneho deliktu uzavrel, že porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. bolo jednoznačne zistené z vyjadrení účastníka konania, kontrolovaných fyzických osôb, a po preskúmaní predložených listinných dôkazov. Prvostupňový orgán verejnej správy mal zato, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci a mal dostatočne preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko účastník konania pred začatím závislej práce osôb uvedených vo výroku rozhodnutia s nimi nezaložil pred začatím výkonu závislej práce pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Týmto konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu vymedzeného v § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č.125/2006 Z.z.. Pri uložení pokuty Inšpektorát práce zohľadnil závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania (5 zamestnancov ku dňu výkonu inšpekcie), počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov (2 osoby súčasne), dobu protiprávnosti (dňa 9. júna 2016 od 9:00hod. do 9:30hod.), skutočnosť, že ide o ojedinelý výskyt nedostatku a nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/2783, O-890/2016 zo dňa 27. februára 2017 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že mal s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. Mal za to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 9. júna 2016 na stavbe „B. T..“ na parc.č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, katastrálne územie E., kde závislú právu vykonávali fyzické osoby F. N. a R. B., ktoré vykonávali pomocné práce pri viazaní železa na výrobu oceľovej konštrukcie. Tento záver vyplýva zo zápisníc o podaní vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom, zoznamu kontrolovaných osôb a Protokolu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky účastníka konania žalovaný konštatoval, že zápisnice spísané počas výkonu inšpekcie práce jednoznačne potvrdzujú, že účastník konania sa dopustil nelegálneho zamestnávania, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj iné dôkazy, a to zoznam kontrolovaných osôb a Protokol. Účastníkom konania predložené dôkazy tento záver nespochybňujú. Ak žalobca ako účastník konania tvrdil, že menované osoby vykonávali prácu pre neho ako fyzickú osobu, žalovaný uviedol, že zo zápisníc vyplýva záver, že práce boli vykonávané pre účastníka konania. Ak účastník konania tvrdil, že inšpekcia práce nebola vykonávaná na jeho pracovisku, ale na inom mieste, žalovaný konštatoval, že inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce do zoznamu kontrolovaných osôb uviedol adresu stavby polyfunkčného objektu obsahujúcu 6 parcelných čísel katastrálneho územia E. uvedenú v označení stavby. Po príchode účastníka konania na parkovisko on sám uviedol adresu Z. XXXX, E., ktorá je adresou prevádzkarne účastníka konania uvedenou v Živnostenskom registri a nachádza sa v blízkosti stavby, kde bola vykonaná inšpekcia práce. Ak žalobca poukazoval na rozpor zistení inšpektorátu práce a tvrdení účastníka konania, žalovaný mal zato, že závery prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z jednotlivých dôkazov, z ktorých vyplýva záver, ktorý je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia. V prihliadnutím na uvedené skutočnosti mal tak žalovaný zato, že porušenie povinností uvedené v prvostupňovom rozhodnutím je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy v odvolaním napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Vo vzťahu k uloženiu pokuty a jej výške žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy zohľadnil jej preventívne pôsobenie a prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z.. Žalovaný sa tak stotožnil s právnym názorom Inšpektorátu práce a dospel k záveru, že odvolacia argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe popísal priebeh administratívneho konania a zistený skutkový stav, mal zato, že žalovaný nepostupoval pri rozhodovaní v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôranzil povinnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci, rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 2Sž-o-KS 92/2004 zo dňa 1. januára 2004, podľa ktorého „správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel“. V tomto smere namietol zistený skutkový stav a tvrdil, že z dôkazov, tvoriacich podklad rozhodnutia si orgán verejnej správy vybral tie, ktoré mu vyhovujú a ktoré potvrdzujú jeho závery (domnienky), pričom tieto dôkazy sú v zjavnom rozpore s ostatnými dôkazmi, ktoré orgán verejnej správy jednoducho vyhlásil za irelevantné. Dôkazy predložené žalobcom skutočnosti uvedené v zápisniciach (o podaní informácie) minimálne spochybňujú. Nakoľko žalobca v administratívnom konaní uvádzal argumenty, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal, považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Zdôraznil, že práce boli vykonávané pre iný právny subjekt, pre fyzickú osobu a teda nemohol byť naplnený jeden zo znakov závislej práce, a to práca vykonávaná pre zamestnávateľa. Ak by išlo o práce vykonávané pre žalobcu ako podnikateľa, musel by si ich objednať priamo podnikateľ, museli by byť vykonávané pre neho a na jeho náklady ako podnikateľa. Staviteľom stavby je O. J. ako fyzická osoba, žalobca v konaní preukazoval, že faktúry sú vystavované na neho ako na fyzickú osobu - nepodnikateľa. V tomto smere žalobca uzavrel, že nevyužíval závislú prácu menovaných osôb, nakoľko títo mu vypomáhali ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. S poukazom na ustanovenie § 2 ods.2 písm.a) zákona č.125/2006 Z.z. a nariadenie vlády č.391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na pracovisko žalobca tvrdil, že inšpekcia práce nebola vykonaná na jeho pracovisku, ale na inom mieste. Ak by bola inšpekcia práce vykonaná na pracovisku žalobcu (na adrese Z. XXXX, E.), bola by vykonaná v kvetinárstve, nie na stavbe polyfunkčného objektu. Inšpekcia práce bola vykonaná na súkromnom pozemku O. J. a pani B.. Nezákonnosť inšpekcie tak vyplýva aj zo skutočnosti, že nebola vykonaná ani na pracovisku žalobcu, ale u fyzických osôb, čím došlo k zásahu do ústavného práva p. J. a p. B., k zásahu do vlastníckeho práva súkromných osôb. Zistenia a závery žalovaného sú v rozpore s obsahom vyjadrení žalobcu uvedenom v úradnom zázname, ako aj v rozpore s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami, na ktoré žalobca sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval vo svojich vyjadreniach. Sú v rozpore so stavebným povolením, s „adresou“ uvedenou na stavebnom povolení, stavebníkom, vystavenými faktúrami a sú aj v rozpore s obsahom zápisníc o podaní informácií, keď na jednom mieste kontrolované osoby uvádzajú, že vypomáhajú rodine, kamarátovi. Skutočnosti uvedené v zápisniciach sami o sebe a v spojení s inými dôkazmi nie sú zhodné. Napriek argumentácii žalobcu, že tieto vyjadrenia sa v žiadnom prípade nezhodujú so skutočnosťou, žalovaný zotrval na svojich zisteniach napriek tomu, že tieto zistenia sú celkom zjavne v rozpore s inými dôkazmi, na ktoré žalobca v administratívnom konaní poukazoval. Pán J. je síce podnikateľom (podnikajúcim pod obchodným menom O. J. - FORIA), ale neprestáva byť fyzickou osobou. Žalobca napokon namietal, že žalovaný v konaní porušil viaceré zásady správneho konania, medzi inými zásadu zákonnosti (§ 3 ods.1 Správneho poriadku), výberu optimálnych nástrojov konania (§ 3 ods.4 Správneho poriadku), zásadu zistenia materiálnej pravdy (§ 3 ods.5 Správneho poriadku) a zásadu rovnosti účastníkov konania (§ 4 ods.2 Správneho poriadku). Napadnuté rozhodnutie tiež nie je súladné s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca uzavrel, že žalovaný nesprávne zistil a posúdil skutkový stav, o takto nesprávne zistený skutkový stav opieral svoje argumenty uvedené ako v prvostupňovom tak aj v napadnutom rozhodnutí. Nie žalobca sa dopustil porušenia zákona č.82/2005 Z.z. ale žalovaný sa dopustil porušenia Správneho poriadku arbitrárnosťou svojho rozhodnutia. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že argument žalobcu, že F. N. a R. B. vykonávali práce pre žalobcu ako fyzickú osobu, je vyvrátený zápisnicami o podaní vysvetlenia, z ktorých je zrejmé, že uvedené osoby vykonávali prácu pre podnikateľa, ktorú skutočnosť potvrdil aj sám žalobca v zápisnici spísanej s ním dňa 9. júna 2016. Ak žalobca tvrdil, že zo stavebného povolenia vyplýva, že staviteľom je žalobca a pani B. ako fyzické osoby, tieto skutočnosti žalobca začal uvádzať až po výkone inšpekcie práce a nie je zrejmé, prečo túto skutočnosť neuviedol už do zápisnice dňa 9. júna 2016. Inšpektor práce na doklad - zoznam kontrolovaných osôb zaznamenal adresu stavby polyfunkčného objektu obsahujúcu 6 parcelných čísel k.ú. E., ktoré boli uvedené na tabuľke nachádzajúcej sa pred kontrolovaným objektom. Predmetné pracovisko uviedol aj samotný podnikateľ ako adresu danej stavby, ktorá je aj adresou prevádzkarne žalobcu ako podnikateľského subjektu uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. V stavebnom povolení je druhý stavebník (p. B.) uvedená ako podnikateľ, s rovnakým miestom podnikania ako žalobca. Uvedená stavba je v zmysle stavebného povolenia určená na občiansku vybavenosť (obchodné aktivity, administratíva, bývanie), z čoho vyplýva, že bude slúžiť aj na podnikateľské účely. Ak žalobca tvrdil, že Protokol odmietol podpísať ako právnická osoba, žalovaný uviedol, že vlastnoručným podpisom potvrdil zápisnicu o podaní informácie zamestnávateľom, kde bol uvedený ako právnická osoba. K tvrdeniam žalobcu o príbuzenskom vzťahu žalobcu s p. N. žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že je s p. N. príbuzný v priamom rade. To, že p. B. uviedol, že prišiel pomôcť kamarátovi, nevylučuje to, že vykonával závislú prácu. Žalovaný uzavrel, že Inšpektorát práce jednoznačne preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, a to ustanovenia § 3 ods.2 s poukazom na § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2004 Z.z., podľa ktorého nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa žalovaného nevykazuje také pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia zo strany správneho súdu. 6. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených, navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. Zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k tomu, či sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania. Orgány verejnej správy nezobrali do úvahy dôkazy, ktoré do spisu doložil žalobca a ktoré preukazujú, že žalobca sa nelegálneho zamestnávania nedopustil. Skutočnosti, ktoré žalovaný v administratívnom konaní zistil z dôkazov ním produkovaných, následne nesprávne právne hodnotí. V čase inšpekcie práce ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, nie je zrejmé, kto bude stavbu na podnikateľské účely využívať, či to bude samotný žalobca, alebo to budú prípadní nájomcovia, alebo žalobca stavbu predá. Stavba bola realizovaná žalobcom ako fyzickou osobou a jeho priateľkou ako vlastníkmi nehnuteľnosti. Stavba bola realizovaná svojpomocne, prostredníctvom kamarátov a synovca. Stavba je doposiaľ rozostavaná, v určitom stave rozostavanosti nie je vylúčené, že si vlastníci stavby objednajú odborníka na zmluvu o dielo. Žalobca stavbu nemá evidovanú v podnikaní, faktúry nevystavuje. Vo vzťahu k dodávkam tovarov a služieb faktúry a dodacie listy boli vystavené na žalobcu ako fyzickú osobu. Žalobca si pokiaľ ide o stavbu do nákladov nič nedával. 9. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Prvostupňové a napadnuté rozhodnutie boli založené predovšetkým na zápisniciach, ktoré boli v čase inšpekcie spísané so zamestnancami žalobcu, z ktorých vyplýva, že vykonávali práce pre žalobcu ako podnikateľa a zároveň zo zápisnice spísanej priamo so žalobcom, ktorý uviedol, že on im ako podnikateľ dal robotu a pridelil týmto osobám, aj náradie. Ak by bola inšpekcia vykonávaná v súkromných priestoroch, kontrolovaná osoba by hneď uviedla, že sa vykonávajú práce charakteru súkromných prác, ktoré nemajú charakter zamestnania. Zároveň zo stavebného povolenia vyplýva, že v stavbe sa majú nachádzať aj kancelárske a predajné miestnosti a teda využitie stavby je aj na účely podnikania. 10. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 13. Podľa § 191 ods.1 písm.c) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 14. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.82/2005 Z.z., (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 15. Podľa § 2 ods.1 písm.a) a b) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 2a zákona č.82/2005 Z.z. (1) Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. (2) Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 18. Podľa § 6 zákona č.82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 19. Podľa § 2 ods.1 písm.a) zákona č.125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 20. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 21. Podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 22. Podľa § 1 ods.3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok stanovených v tomto zákone aj v onom pracovnoprávnom vzťahu. 23. Podľa § 21 ods.3 Zákona č.125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 24. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.201/16-1.0/pok/r. zo dňa 14. novembra 2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z. uložil pokutu vo výške 5.000,-Eur. Orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č.82/2005 Z.z.. Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať (zákaz nelegálneho zamestnávania). Pod nelegálnym zamestnávaním sa rozumie zamestnávanie právnickou osobou - využívanie závislej práce fyzickej osoby, založenie pracovnoprávneho (alebo štátnozamestnaneckého) pomeru podľa osobitného predpisu a nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.b/). Povinnosťou podľa osobitného predpisu je registračná povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Na to, aby subjekt naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 3 ods.2 zákona č.82/2005 Z.z. za použitia ustanovenia § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z., musí zamestnanca zamestnávať bez toho, aby vopred splnil svoju registračnú povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Nelegálnym zamestnávaním je ale aj využívanie závislej práce fyzickej osoby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, bez toho, aby s ňou mala založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.a/ zákona č.82/2005 Z.z.). Z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vypláva, že Inšpektorát práce mal zato, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb uvedených vo výroku rozhodnutia, ktorých závislú prácu žalobca využíval bez toho, aby mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah. Žalobcovi je tak daná zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z.. 25. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Zároveň namietal nedostatočne zistený skutkový stav v administratívnom konaní a tvrdil, že dôkazy boli žalovaným a prvostupňovým orgánom verejnej správy vyhodnotené jednostranne, keď orgány verejnej správy nebrali do úvahy dôkazy predložené žalobcom. Namietal porušenie základných zásad administratívneho konania a napokon tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. 26. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy je zrejmé, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia založili predovšetkým na záveroch Protokolu, zozname kontrolovaných osôb, obsahu zápisníc o podaní informácie F. N. a R. B. ako aj na tvrdeniach žalobcu uvedených v zápisnici s ním spísanej pri inšpekcii práce. Žalovaný mal zároveň zato, že dôkazy predložené žalobcom ako účastníkom konania nespochybňujú zistenie o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. 27. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní boli produkované dve skupiny dôkazov, a to dôkazy, ktoré nasvedčujú, že žalobca sa nelegálneho zamestnávania dopustil a zároveň aj dôkazy, ktoré takéto podozrenie oslabujú, resp. ho priamo vyvracajú. V prvej skupine dôkazov sú výpovede fyzických osôb prítomných na stavbe počas výkonu inšpekcie práce a s ktorými boli spísané zápisnice o podaní informácie, výpoveď samotného žalobcu (ktorý je v zápisnici označený svojim obchodným menom), zoznam kontrolovaných prítomných osôb (z ktorého vyplýva prítomnosť fyzických osôb na stavbe - pracovisku ako aj Protokol, v ktorom inšpektori práce zachytili svoje zistenia z výkonu inšpekcie práce. Naproti tomu druhou skupinou dôkazov sú samotné následné tvrdenia žalobcu, ktorý argumentoval, že nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu osôb, nakoľko tieto pre neho vykonávali práce ako pre fyzickú osobu, stavebné povolenie, označenie stavby, faktúra zo dňa 30. mája 2016 + dodací list. Ďalšími dôkazmi je výpis zo živnostenského registra F. N. (ktorý živnosť ohlásil po výkone inšpekcie práce) a samotné živnostenské oprávnenie žalobcu. 28. Z podaných informácií F. N. vyplýva, že tento síce uviedol, že: „synovec p. J. mi povedal, aby som mu prišiel pomôcť ku stavbe polyfunkčného domu, pre neho ako podnikateľa“, ale zároveň uviedol, že: „mzda dohodnutá nebola, je na stavbe len ako výpomoc rodine a prácu vykonáva v mene p. J., ktorý je majiteľom objektu a na jeho zodpovednosť“. Z tvrdení R. B. pritom vyplýva, že: „dohodol som si prácu s pánom J., majiteľom objektu..., ...len ústne, pomôcť kamarátovi pánovi J.“ a zároveň: „prácu vykonávam v mene majiteľa objektu p. O. J. - podnikateľa - IČO: 34 774 955 a podľa jeho pokynov“. Žalobca sám uviedol, že F. N. a R. B.: „vykonávajú práce pre mňa ako podnikateľa (O. J. - FORIA), práce boli dohodnuté so mnou..., ...náradie som im poskytol ja; vykonávajú to v mene O. J. - FORIA, podľa mojich pokynov“. 29. Je zrejmé, že orgány verejnej správy založil svoje rozhodnutia na tvrdeniach žalobcu a osôb prítomných na pracovisku tak ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku. 30. Z predloženého stavebného povolenia č.4858/2015, SP-44/2015 zo dňa 20. októbra 2015 ale vyplýva, že stavebníkmi sú O. J. a W.. V. B., ktorí sú v stavebnom povolení označené ako fyzické osoby vo vzťahu k stavbe „B. T.“, na ktorej mala inšpekcia práce zistiť nelegálne zamestnávanie. Zo stavebného povolenia tiež vyplýva vlastnícke právo O. J. k pozemkom, na ktorých má byť stavba postavená, ako účastníci konania sú O. J. a V. B. označení ako fyzické osoby (nepodnikatelia). Z označenia stavby vyplýva, že ako stavebníci sú uvedení O. J. a V. B., ako fyzické osoby, zhotoviteľom stavby mal byť R.. W. W. - REKOSTAV ss-vp., so sídlom v Žarnovici a stavbyvedúcim mal byť R.. W. W., E.. Faktúra č.2211610125 bola vystavená pre odberateľa O. J. (označený ako fyzická osoba, bez uvedenia obchodného mena a identifikačného čísla), obdobné označenie odberateľa je aj na dodacom liste č.B5/PEMI/31.5.2016. Samotný žalobca následne vo vyjadrení k Protokolu, oznámeniu o začatí konania ako aj v samotnom odvolaní poprel, že by R. B. a F. N. zamestnával ako podnikateľ, tvrdil, že mu vypomáhali ako fyzickej osobe. Zo živnostenského registra žalobcu vyplýva, že tento ako predmet podnikania nemá uvedenú stavebnú činnosť a ani obdobnú činnosť, ako predmety podnikania má uvedené: „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečného spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti - maloobchod, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti - veľkoobchod, reklamná činnosť, sprostredkovanie obchodu a služieb, komisionálny predaj, sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností, nákup a predaj na priamu konzumáciu - alkoholické nápoje, káva, čaj, cukrovinky, zákusky, tabakové výrobky, organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, predaj a požičiavanie nahratých zvukových a zvukovoobrazových záznamov“. 31. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva konštatovanie žalovaného, že zápisnice spísané počas výkonu inšpekcie jednoznačne potvrdzujú, že účastník konania sa dopustil nelegálneho zamestnávania, čo potvrdzuje aj zoznam kontrolovaných osôb a účastníkom konania predložené dôkazy tieto zistenia nijakým spôsobom nespochybňujú. Je zrejmé, že orgány verejnej správy v tomto smere dospeli k záveru, že žalobcom neskôr predložené dôkazy nemôžu mať takú váhu, aby spôsobili spochybnenie skutočností zistených v rámci inšpekcie práce. 32. Takýto záver, a teda konštatovanie, že ďalšie vyjadrenia žalobcu a ním predložené dôkazy neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia uvedené žalobcom v zápisnici spísanej pri výkone inšpekcie práce, je ale výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, najmä v prípade, ak z poučení vo formulári „Zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku“ vyplýva len povinnosť poskytnutia informácie, možnosť uloženia pokuty a poučenie o následkoch marenia inšpekcie práce a následkoch nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia. V danom prípade poučenie a ani predformulované otázky nezohľadňujú špecifikum veci a teda skutočnosť, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá je v dôsledku vydaného živnostenského listu oprávnená na podnikanie. Orgán verejnej správy predpokladal, že žalobca v dôsledku svojho postavenia podnikateľa je dostatočne erudovaný na to, aby v rámci prvotného úkonu dokázal odlíšiť svoje postavenie pri inšpekcii práce a teda, či má v danom prípade status fyzickej osoby alebo osoby oprávnenej na podnikanie. Predformulované otázky potom tento status žalobcu nevystihujú, nakoľko sú formulované tak, ako by závislá práce prítomných osôb bola vopred zistená (Akou prácou ste poverili tieto osoby? Od kedy začali vykonávať túto prácu? Pre koho vykonávajú túto prácu?) a to bez toho, aby už na začiatku bolo ustálené, či ide o stavbu domu vo vlastníctve fyzických osôb, kto je na tejto stavbe staviteľom, kto je jej zhotoviteľom a v konečnom dôsledku kto na takejto stavbe môže byť zamestnávateľom v zmysle ustanovení Zákonníka práce. 33. Výsledkom nesprávneho právneho posúdenia je tak právny záver žalovaného (a prvostupňového orgánu verejnej správy) o tom, že následné tvrdenia a dôkazy žalobcu nemôžu zvrátiť jeho pôvodné vyjadrenie uvedené v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom. Inak by žalovaný z predložených dôkazov zistil nielen skutočnosť, že žalobcom predložené dôkazy závery o spáchaní správneho deliktu spochybňujú (stavebníkom sú fyzické osoby, zhotoviteľom podľa označenia stavby má byť úplne odlišný subjekt, predložená faktúra a dodací list sú vystavené na fyzickú osobu) ale aj naznačujú možnosť ďalšieho dokazovania v administratívnom konaní. Ak by „zamestnávateľom“ bol žalobca ako osoba oprávnená na podnikanie a je predpoklad, že stavba je určená na podnikateľské účely, je na mieste otázka jej evidencie v podnikaní žalobcu a teda evidencie v účtovníctve s tým súvisiacim uplatnením nákladových položiek za dodávky tovarov a služieb. Je povinnosťou orgánov verejnej správy vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods.5 Správneho poriadku). Ak orgány verejnej správy v preskúmavanej veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neprihliadli na ďalšie dôkazy predložené žalobcom a nevykonali ani ďalšie dokazovanie, ktoré by vychádzalo z prípadnej evidencie stavby a jej nákladových položiek v účtovníctve žalobcu a nezaoberali sa ani osobou zhotoviteľa stavby, ktorý bol uvedený na označení stavby tak ako to vyplýva z administratívneho spisu zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 34. Žalobca tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je arbitrárnym rozhodnutím také, z ktorého vyplýva extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami; interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s doterajšou právnou praxou bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých správny orgán odmietol stabilizovanú výkladovú prax; interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti a nerešpektovanie kogentnej právnej normy. Arbitrárny charakter má tiež hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Vadou arbitrárnosti napadnuté rozhodnutie netrpí. Skutočnosť, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a nezistil dostatočne skutkový stav, nemá sama o sebe za následok vydanie arbitrárneho rozhodnutia. Žalobca ani v žalobe netvrdil žiaden extrémny nesúlad resp. rozpor napadnutého rozhodnutia s vykonaným dokazovaním, doterajšou súdnou praxou a princípmi spravodlivosti. 35. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Ani vadou nepreskúmateľnosti napadnuté rozhodnutie netrpí. Je zrejmé, na čom žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy založili svoje rozhodnutia, z akých skutkových zistení vychádzali. Vyplýva z nich aj dôvod, pre ktorý ďalšie tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy nepovažovali za relevantné. V konečnom dôsledku žalobca v žalobe vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti len tvrdil, že: „odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je absolútne nedostatočné, z čoho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie javí prvky arbitrárnosti“, ale bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva, s ktorými dôkazmi sa žalovaný nevysporiadal vôbec alebo nedostatočne. Táto žalobná námietka je tak nekonkrétna a všeobecná a nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpiaceho rovnakou vadou podľa § 191 ods.1 písm.c) a e) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné ako pre nezrozumiteľnosť, tak aj pre nedostatok dôvodov. 37. Neobstojí však námietka žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu, že inšpekcia nebola vykonaná na jeho pracovisku ale na inom mieste, a z toho dôvodu je napadnuté rozhodnutie a samotný výkon inšpekcie práce nezákonný. Inšpekcia práce sa vykonáva sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. Zároveň sa vykonáva vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 2 ods.2 písm.a/ a b/ zákona č.125/2006 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že inšpekcia sa môže vykonávať na všetkých miestach, kde dochádza zamestnávaniu osôb a ich závislej práci (vrátane pracovísk na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb). Ak je pri výkone inšpekcie práce zistené, že k zamestnávaniu a závislej práci nedochádza, neznamená to, že inšpekcia práce v takom prípade nemohla byť vykonaná. Nemožno stotožniť pojem pracovisko s pojmom prevádzkareň, tak ako sa to v žalobe snaží naznačiť žalobca. Pracovisko v tomto zmysle bude miesto, na ktorom dochádza k využívaniu závislej práce fyzických osôb. 38. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné riadne zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom vyhodnotia aj žalobcom predložené dôkazy na tvrdenie, že F. N. a R. B. nezamestnával ako podnikateľ, ale mu vypomáhali ako fyzickej osobe, nakoľko záver o tom, že žalobcom neskôr predložené dôkazy nemôžu mať takú váhu, aby spôsobili spochybnenie skutočností zistených v rámci inšpekcie práce, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Orgány verejnej správy následne posúdia naplnenie všetkých atribútov závislej práce podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce s prihliadnutím na skutkové zistenia a na základe skutkových záverov opätovne posúdia, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia § 2 ods.2 písm.,a) zákona č.82/2005 Z.z.. 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, správny súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania a ich vyčíslení rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.