Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/62/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200182 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200182.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: J. V., bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o. Rázusova 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Johns Manville Slovakia, a.s., so sídlom Strojárenská 1, 917 99 Trnava, právne zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. UV 4981/II-10-2017 zo dňa 28. februára 2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „ÚPV“ alebo „úrad“) v rozkladovom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR č. PÚV 175-2007/ÚV 4981/I-45-2015 z 30.06.2015, ktorým bol podľa § 44 ods. 1 písm. f/ zákona č. 517/2007 Z. z. v spojení s § 60 ods. 2 tohto zákona a § 1 zákona č. 478/1992 Zb. úžitkový vzor č. XXXX majiteľa/ žalobcu vymazaný z registra úžitkových vzorov na návrh navrhovateľa Johns - Manville Slovakia, a.s. (ďalší účastník konania). 2. V zákonom stanovenej lehote napadol žalobca žalobou podanou na tunajšom súde rozhodnutie žalovaného č. UV 4981/II-10-2017 zo dňa 28. februára 2017, ktoré žiadal zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pričom sa domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. 3. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že výmaz úžitkového vzoru bol zo strany žalovaného založený na nesprávnej aplikácii zákona a interpretovaní podmienky zápisnej spôsobilosti. Podľa právnej úpravy o úžitkových vzoroch platnej a účinnej v čase výmazového konania § 4 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 517/2007 Z. z.“) bola zápisná podmienka „prostej odbornej schopnosti“ nahradená zápisnou podmienkou „vynálezcovskej činnosti“, čím zákonodarca postavil z hľadiska úrovne tvorivosti nevyhnutnej na priznanie priemyselno-právnej ochrany, na jednu úroveň úžitkové vzory s patentmi. Žalobca poukázal na legislatívnu zásadu racionálneho zákonodarcu, podľa ktorej v právnej úprave zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon č. 478/1992 Zb.“) celkom zjavne zákonodarca použil pre mieru tvorivosti pojem „prostá odborná schopnosť“, čo je pojem sémanticky celkom odlišný od pojmu „vynálezcovská činnosť“, ktorý sa ako podmienka zápisnej spôsobilosti v slovenskom právnom poriadku do roku 2007 vyžadovala len pre vynálezy (patenty), teda riešenia vyžadujúce vyššiu mieru invencie ako úžitkové vzory. Žalobca bol presvedčený, že samotný fakt, že žalovaný počas platnosti a účinnosti zákona č. 478/1992 Zb. nedokázal dostatočne obsahovo naplniť pojmový znak úžitkového vzoru spočívajúci v prekonaní „prostej odbornej schopnosti“, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu. Aplikácia rovnakej tvorivej úrovne ako pri patentoch je v posudzovanom prípade v rozpore s mierou a hľadiskami ustanovenými zákonom, platným a účinným v rozhodnom čase. Napadnuté rozhodnutie preto trpí vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci. 4. Žalobca ďalej uviedol, že predlohou na riešenie chránené úžitkovým vzorom mu neboli žiadne existujúce patentové riešenia. Vychádzal jedine z jemu v tom čase známeho nevyhovujúceho riešenia chladiča, ktorého rebrá boli na telo chladiča pripojené zváraním. Výsledkom činnosti žalobcu bolo dosiahnutie tzv. skutočného (pravého) monolitu, ktorý pozostával z jedného celistvého kusu materiálu bez akýchkoľvek zváraných (pájkovaných) spojov, bez úpravy polohovania rebier tvarovaním, (lisovaním), bez potreby podopretia rebier, kde prechod tepla medzi jednotlivými rebrami je plynulý a tým pádom odvod tepla je efektívnejší. Jednotlivé rebrá nie sú hladké, ale drsné, tým pádom sa odvod tepla ešte znásobil. 5. Podľa žalobcu žalovaný pochybil, keď veľmi zjednodušene skonštatoval, že riešenie D2 a úžitkový vzor plnia rovnakú funkciu. Žalobca tvrdil, že predmetný úžitkový vzor chladí samotnú pec, neprichádza do kontaktu s vyrábaným vláknom, pričom riešenie L. a L. riešia problém tavenia vlákna jeho priamym chladením. Aj keď technická otázka spadá do správnej úvahy žalovaného, žalobca má za to, že takéto zjavné pochybenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vedie k zjavne nesprávnym záverom o podobnosti predmetných riešení a zjednodušene aj k nesprávnej argumentácii o tom, že ide „len“ o akúsi alternatívu existujúcich riešení a že v skutočnosti žalobca nepresiahol prostú odbornú schopnosť. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď uvádzal, že riešenie L. je monolit, pričom celkom zjavne nie je. Pojem „F.“ zo sémantického hľadiska znamená jeden celistvý kus. Riešenie L. hoci nemá privárané rebrá, obsahuje celkom zjavne aj pre laika, zvárané (pájkované) spoje. Podľa žalobcu mnohokrát aj zdanlivo jednoduché riešenia vyžadujú tvorivého ducha. Na samotnom argumente jednoduchosti (vyrezať monolit s rebrami) nemožno postaviť záver o nedostatku tvorivej činnosti a prekonaní prostej odbornej schopnosti. 6. Žalobca uzavrel, že žalovaný iba jednoduchým konštatovaním o neprekonaní prostej odbornej schopnosti vydal rozhodnutie, ktoré nie je preskúmateľné a riadne odôvodnené, keď najmä neskúmal tvorivosť žalobcu v jej celosti a izoloval podobné prvky riešení L. a L. bez úvahy o prekonaní početných technických problémov zo strany žalobcu v ich kombinácii. 7. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu zamietnuť a účastníkom konania nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňal v čase jeho zápisu do registra podmienku presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti odborníka v danej technickej oblasti podľa ust. § 1 zákona č. 478/1992 Zb., pretože pre odborníka vyplývalo zrejmým spôsobom zo stavu techniky, a to z dokumentov L. a L. predložených navrhovateľom, v spojení so všeobecne známymi vedomosťami odborníka z danej oblasti techniky. Žalovaný trval na tom, že nie je (a nikdy nebol) dôvod na rozdielny prístup k posudzovaniu tvorivej úrovne pri úžitkových vzoroch (či už zapísaných podľa zákona č. 478/1992 Zb. alebo zákona č. 517/2007 Z. z.) a patentoch vo vzťahu k ich zápisnej spôsobilosti a hodnoteniu podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, resp. vynálezcovskej činnosti, a to najmä so zohľadnením základného faktu, že výlučné práva majiteľa úžitkového vzoru a patentu sú počas celej doby platnosti týchto predmetov priemyselného vlastníctva rovnaké (v prvom rade zahŕňajú výlučné právo majiteľa využívať chránené technické riešenia a brániť vo využívaní technického riešenia tretím osobám bez jeho súhlasu). Napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v rámci zákona č. 478/1992 Zb. a zákona č. 517/2007 Z. z. foneticky zhodné, presiahnutie rámca prostej odbornej schopnosti nie je z hľadiska tvorivej úrovni kvantitatívne nižším, resp. užším pojmom ako vynálezcovská činnosť. A práve z dôvodu, že medzi týmito pojmami nie je obsahový rozdiel, pristúpil zákonodarca v roku 2007 k pojmovému zosúladeniu právnej úpravy. Pre žalovaného je zrejmé, že bez ohľadu na to, aký pojem je v rámci právnej úpravy použitý, ako úžitkový vzor nemohlo byť zapísané niečo, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, niečo, čo vyplýva z doterajšieho stavu techniky a nevyžaduje si mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopností, ktoré možno u odborníka predpokladať. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej odlišnej výške tvorivej úrovne uviedol, že bez ohľadu na to, či ide o technické riešenie alebo vynález, výška tvorivej úrovne sa pri každom jednom individuálnom technickom riešení či vynáleze líši. Súčasne je nepopierateľné, že je len na prihlasovateľovi, akú formu resp. stratégiu ochrany si zvolí. Možno preto očakávať, že v prípade „jednoduchších riešení“, ktoré by však tiež mohli byť chránené patentom, si prihlasovatelia zvolia ochranu úžitkovým vzorom, pretože ide o riešenie, ktoré sa im „neoplatí“ chrániť patentom. Prihlasovateľ už pri podávaní prihlášky predpokladá, že jeho riešenie môže byť pomerne rýchlo „prekonané“ a preto zvolí lacnejší spôsob ochrany s kratšou dobou platnosti. 8. V súvislosti s rozhodnutím Nemeckého spolkového patentového súdu zn. XZB 27/05, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný vyslovil názor, že žalobca vyvodil opačný záver, ako z rozhodnutia skutočne plynie. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že prinieslo v Nemecku zmenu dlhodobého názoru a stanovilo, že pre úžitkové vzory je potrebné v plnom rozsahu aplikovať zásady využívané pre posudzovanie vynálezcovskej činnosti v rámci patentového práva. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosť, že patenty a úžitkové vzory majú ten istý „ochranný efekt“ vylučuje odlišné posúdenie požiadavky úrovne tvorivej činnosti. 9. K žalobnej námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že dôvodom pre rozhodnutie o výmaze nebolo nesplnenie podmienky novosti, ale nesplnenie podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti. Žalovaný teda svoje rozhodnutie nezaložil na konštatovaní zhodnosti porovnávaných riešení a teda odlišnosť tvaru chladiča podľa napadnutého úžitkového vzoru a tvaru chladičov podľa dokumentov L. a L Novosť v prípade napadnutého úžitkového vzoru nie je sporná. Dokumenty L. a L. predstavujú podobné riešenia v porovnaní s riešením podľa napadnutého úžitkového vzoru a indikujú jeho zrejmosť. Poukázal v nadväznosti na uvedenú žalobnú námietku na to, že všetky tri porovnávané riešenia (podľa napadnutého úžitkového vzoru, podľa L. a podľa L plnia funkciu chladiča v tej istej oblasti techniky a to pri výrobe sklených vlákien, a preto svoje tvrdenie o rovnakej funkcii v uvedenom význame považuje žalovaný za primerané. Riešenie L.alovaný nikdy neinterpretoval ako chladič monolitický, ale uviedol, že rebrá chladiaceho bloku nie sú samostatné diely pripojené spájkovaním t. j. medzi rebrami a segmentom rozvodového bloku chladiča nie je spájkovaním vytvorená bariéra. Spájkovaný spoj v chladiacom bloku opísanom v L. slúži len na utesnenie segmentu v rozvodovom bloku chladiča, ktorý je vyhotovený stočením plechu do valcového tvaru, pričom v obvode prierezu segmentu rozvodového bloku chladiča tvorí spájkovaný spoj len jeden bod. Je teda zrejmé, že chladiaci blok podľa dokumentu L. je monolitom a námietky uvedené žalobcom bez akejkoľvek vecnej argumentácie nepovažuje za dôvodné. 10. Podľa názoru žalovaného technické riešenie, ktoré bolo chránené napadnutým úžitkovým vzorom, je natoľko jednoduché, a zrejmé zo stavy techniky, že žalovaný nemohol dôjsť vo svojich rozhodnutiach k inému záveru, ako k záveru, že ide o riešenie, ktoré spadá do rámca prostej odbornej schopnosti, pričom tento záver vo svojich rozhodnutiach aj riadne odôvodnil. 11. V uplatnenej replike žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a svojich námietkach. 12. Správny súd uznesením č. 23S/62/2017-57 zo dňa 08.09.2017 podľa § 33 SSP pribral do súdneho konania ako ďalšieho účastníka konania Johns - Manville Slovakia, a.s. so sídlom Strojárenská 1, Trnava. 13. Pribraný ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca nesprávnym spôsobom interpretuje závery vyplývajúce z rozhodnutia Nemeckého spolkového patentového súdu zn. XZB 27/05 vo vzťahu k správnosti aplikácie metódy „problém - riešenie“ pri posudzovaní splnenia podmienok na vykonanie zápisu do registra úžitkových vzorov. Ďalší účastník poukázal na to, že použitie uvedenej metódy nebolo a ani je v rozpore s právnou úpravou a nie je ani v rozpore so základnými pravidlami správneho konania a nevykazuje ani vnútorné logické rozpory. Aplikácia tejto metódy je dôležitá pri posudzovaní presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti zo strany žalovaného pri vyhodnotení, či z najbližšieho známeho stavu techniky pre odborníka v danej oblasti je skutočnosť technického riešenia jednoducho odvoditeľná alebo nie, resp. zrejmá alebo nie. 14. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca podal v roku 2007 patentovú prihlášku PP 50027/2007 s názvom „C. B. X. Z. V. Q. V. a Q. P. V.“ zo dňa 25.10.2007, ktorá sa vo svojej podstate zhodovala s úžitkovým vzorom. V rámci prieskumu patentovej prihlášky žalovaný vykonal rešerš (rešeršná správa žalovaného č. PP XXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2010), ktorá síce bola vykonaná pre všetky patentové nároky, avšak vzhľadom na zhodnosť návrhov „patentového a úžitkového“ majú výsledky vykonanej rešerše dopad aj na nároky, ktoré boli chránené úžitkovým vzorom. Predmetná patentová prihláška bola dňa 23.03.2011 zamietnutá, pretože v čase podania patentovej prihlášky existovali prekážky na zápis patentu. Tieto prekážky museli existovať aj pre zápis úžitkového vzoru, keďže návrh na zápis úžitkového vzoru bol podaný v rovnaký deň t. j. 27.10.2007 a súčasne zákonné podmienky pre zápis patentu a úžitkového vzoru boli totožné, resp. skoro totožné. 15. Ďalší účastník ďalej uviedol, že z dôkazov, ktoré boli v rámci výmazového konania zo strany ďalšieho účastníka predložené vyplýva, že v čase vykonania zápisu úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov, výroba chladiaceho bloku z monolitnej kovovej platne za použitia vhodného výrobného zariadenia a vyhotovenia otvoru na prúdenie chladiaceho média bola pre odborníka najmä z oblasti strojárenského priemyslu alebo spracovania kovov vyplývajúca už zo známeho stavu techniky bez nutnosti presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti daného odborníka. Riešenie chránené úžitkovým vzorom teda nebolo prejavom tvorivej činnosti, pretože predstavovalo len využitie známych poznatkov o použitých materiáloch a spôsobe, resp. možnostiach ich spracúvania, ktoré nepresahovali rámec prostej odbornej schopnosti odborníka v danej oblasti. Zároveň bolo vyhotovené zo známeho materiálu, na základe známych vlastností a známym spôsobom spracovania, ktorými sa dosahuje známy účinok. Keďže ďalšiemu účastníkovi bolo predmetné riešenie známe, len nedisponoval výrobnými zariadeniami, ktoré by umožňovali vyhotovenie chladiaceho bloku z jednej monolitnej kovovej platne a takéto riešenie zo strany ďalšieho účastníka nebolo využívané z nákladových dôvodov, využil možnosť zabezpečenia výroby chladiacich blokov dodávateľským spôsobom od dodávateľov, ktorí disponovali potrebnou výrobnou technológiou, ktorá minimalizuje vznik odpadu pri výrobe chladiaceho bloku z monolitu. 16. Ďalší účastník ďalej namietal tvrdenia žalobcu, že úžitkovým vzorom chránený chladiaci blok je určený na chladenie pece a na udržanie jej stálej teploty. Chladiace bloky používané vo výrobe ďalšieho účastníka nie sú určené na priame ochladzovanie pece a udržanie jej stálej teploty, z ktorej vyteká sklo a z ktorého sa následne formuje sklené vlákno. Princíp samotného chladenia vytekajúceho skla bol známy a ďalší účastník nehľadal resp. nepožadoval od žalobcu aby vymyslel iný princíp chladenia. Z týchto dôvodov navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 17. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 28.11.2017 v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. 18. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie vydané vo výmazovom konaní zo strany Úradu priemyselného vlastníctva považoval za nesprávne z dvoch základných dôvodov. Tým prvým bola nesprávna aplikácia všeobecne záväzného právneho predpisu, keďže v danom konaní sa posudzovala vynálezcovská činnosť namiesto prostej odbornej schopnosti, a teda na úžitkový vzor nebol aplikovaný právny predpis platný a účinný v čase, keď bola prihláška úžitkového vzoru podaná. Z hľadiska stupňa tvorivosti mal byť aplikovaný pri posudzovaní výmazových dôvodov stupeň tvorivosti spadajúci pod pojem prostá odborná schopnosť a nie vynálezcovská činnosť, tak ako to urobil žalovaný. Druhým dôvodom, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne bol nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý spočíval v porovnaní napadnutého úžitkového vzoru s existujúcim stavom techniky. Žalobca mal za to, že úrad nesprávne posúdil existujúci stav techniky v čase podávania prihlášky v porovnaní so samotným úžitkovým vzorom, ako istú alternatívu k predmetnej prihláške a nehodnotil úžitkový vzor ako celok, ale izoloval jednotlivé rozdielnosti alebo podobnosti. Poukázal na primárne dôkazy, ktoré boli vo výmazovom konaní označené ako D2 a D3 a teda dôkazy, ktoré boli použité vo výmazovom konaní na účel preukázania skoršieho stavu techniky. 19. Žalovaný na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré zaslal k žalobe. Mal za to, že názor žalobcu, že úrad posudzoval vynálezcovskú činnosti vychádza z argumentácie, ktorou žalovaný odôvodnil rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na to, čo už bolo niekoľkokrát zdôraznené aj v druhostupňovom rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe, že išlo len o metódu, ktorá sa používa na odôvodnenie rozhodnutia, tzn., že úrad neposudzuje nič iné ako podmienky pre udelenie úžitkového vzoru, tak isto platné v čase zákona č. 478/1992 Zb.. Išlo teda o metódu, akým spôsobom úrad odôvodňuje svoje rozhodnutia v danom prípade použitím predmetnej metódy. Úrad len odôvodnil prečo úžitkový vzor, ktorý mal žalobca zapísaný, neprekročil podmienku rámca prostej odbornej schopnosti. Žalovaný naďalej trval na tom, že neexistuje nijaká iná miera tvorivosti u úžitkových vzorov a u patentov, napriek tomu, že zákon používal rôzne pojmy, a to z tých dôvodov, na ktoré žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe. K argumentácii zistenia stavu techniky uviedol, že dokument D2 bol charakterizovaný ako najbližší stav techniky a v nadväznosti na to, jeho technickým porovnaním bolo zistené, že riešenie ktoré bolo chránené úžitkovým vzorom nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti. 20. Právny zástupca ďalšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že z jeho pohľadu to, či predmetné riešenie tak, ako je zapísané spĺňa alebo nespĺňa rámec prostej odbornej schopnosti žalovaný vyhodnotil správne. Predmetné riešenie už v čase jeho zápisu nepresahovalo ani rámec prostej odbornej schopnosti, pretože vlastnosti monolitických chladičov alebo zváraných chladičov boli len vylepšením vlastností známeho chladiča. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako kauzálne príslušný správny súd (§ 16 SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, vrátane prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, že v medziach žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 25. Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z. z.; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 517/2007 Z. z.; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia o prerušení konania, o čestnom vyhlásení, o lehotách pre rozhodnutie a o opatreniach proti nečinnosti podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. 27. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 517/2007 Z. z.; účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (1) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. (2) 28. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z.; práva a vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku. 29. Podľa § 44 ods. 1 písm. f/ zákona č. 517/2007 Z. z.; na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. 30. Podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb.; technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi. 31. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 478/1992 Zb.; technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky. (1) Stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9), zverejnené. (2) 32. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že v zmysle podanej, prihlášky úžitkového vzoru č. PÚV 175/2007 zo dňa 25.10.2007 bol do registra úžitkových vzorov dňa 04.12.2007 zapísaný úžitkový vzor č. XXXX s názvom „C. B. X., Z. Z. V. Q. V.“ s právom prednosti od 25.10.2007 s nasledujúcim znením nárokov na ochranu: 1. chladiaci blok pece, najmä na výroku sklených vlákien vyznačujúci sa tým, že je vyhotovený z monolitnej kovovej platne, ktorá má v prednej časti vyrezaný súbor priečnych chladiacich rebier a v zadnej časti vytvorený pozdĺžny otvor na prúdenie chladiaceho média, ku ktorému sú na obidvoch stranách pripevnené trubky na prívod a odvod chladiaceho média. 2. chladiaci blok pece, najmä na výrobu sklených vlákien podľa nároku 1. vyznačujúci sa tým, že trubky sú pozdĺžneho otvoru pripojené pri jeho koncoch z boku, pričom ústia pozdĺžneho otvoru sú uzatvorené zátkami. 3. chladiaci blok pece, najmä na výrobu sklených vlákien podľa nárokov 1. a 2. vyznačujúci sa tým, že kovová platňa je v zadnej časti vybavená upevňovacím držiakom. 33. Z dokumentu L. t. j. patent/americký patentový dokument spis US XXXXXXX vyplýva, že tento obsahuje popis a to: rebrový chladič, je vyrobený z jedného plechu tepelne vodivého materiálu, ako je napr. meď, spôsobom, pri ktorom sa eliminuje potreba prispájkovania rozbiehavých rebrových chladičov segmentu rozvodového bloku“. Predmetný patent bol zverejnený 02.01.1973. 34. Predmet technického riešenia chráneného úžitkového vzoru spočíva v možnosti výroby chladiaceho bloku z monolitickej kovovej platne. Avšak ako vyplýva z dokumentu D2 táto možnosť výroby chladiaceho bloku z monolitickej kovovej platne bola už známa pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru t. j. bola známa minimálne od roku 1973. 35. S uvedeným konštatovaním a v podstate i záverom orgánu verejnej správy sa správny súd plne stotožnil. Je nesporné, že znenie hlavného nároku na ochranu spočíva vo vyhotovení chladiaceho bloku pece z monolitickej kovovej platne, ktorá má v prednej časti vyrezaný otvor priečnych chladiacich rebier a v zadnej časti vytvorený pozdĺžny otvor na prúdenie chladiaceho média. Z dokumentu L. je zrejmé, že chladiaci blok je vyhotovený z monolitickej kovovej platne a obsahuje pozdĺžny otvor na prúdenie chladiaceho média, ktorý je vytvorený zvinutím plechu do valcovitého tvaru a priečne chladiace rebrá, ktoré sú vyhotovené z úzkych plátkových článkov vytvorených strihaním, resp. rezaním a tvárnením. Na základe uvedených skutočností možno sa stotožniť so záverom prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, že najbližším stavom techniky je dokument L.. Zo všeobecných vedomostí odborníka z danej oblasti o stave techniky vyplýva, že chladiaci blok pece, a to najmä na výrobu sklených vlákien, ktorý je predmetom ochrany hlavného nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru by aj bez uplatnenia tvorivej činnosti, ktorá by presahovala bežné odborné schopnosti odborníka v danej oblasti zo stavy techniky vyplývalo. Z týchto dôvodov má správny súd za preukázané, že ide o tak jednoduché riešenie, že spadá do rámca nepresiahnutia prostej odbornej schopnosti. 36. Správny súd mal za nesporné, že dôvodom výmazu nebola neexistencia novosti technického riešenia. Táto nebola sporná. Samotným dôvodom výmazu bola skutočnosť, že nebol presiahnutý rámec prostej odbornej schopnosti, t. j. išlo o riešenie podliehajúce skôr pod pojem „zlepšovateľský návrh“ a ktoré z dôvodu svojej jednoduchosti a existujúceho stavu techniky nebolo možné chrániť úžitkovým vzorom. 37. Konanie o udelení ochrany pri úžitkových vzoroch je v porovnaní s patentovým konaním jednoduchšie, kratšie, avšak vzhľadom na svoju formálnosť neposkytuje spoľahlivú právnu istotu majiteľovi úžitkového vzoru, že má na dané riešenia monopol. Predmetná skutočnosť bola markantná najmä za účinnosti zákona č. 478/1992 Zb., kedy dochádzalo pred zápisom, len k formálnemu prieskumu prihlášky. K posudzovaniu stavu techniky u danej oblasti dochádzalo až na základe návrhu na výmaz úžitkového vzoru. 38. Ďalej aj napriek tomu, že je možné stotožniť sa so sémantickým výkladom pojmov tvrdených žalobcom, že „prostá odborná schopnosť“ a „vynálezcovská činnosť“ nie sú pojmami, ktoré by vyjadrovali rovnakú úroveň vynálezcovskej činnosti, resp. tvorivej činnosti pôvodcu vynálezu, resp. úžitkového vzoru, avšak v danom prípade žalovaný a prvostupňový orgán v rámci administratívneho konania jednoznačne preukázali, že vymazaný úžitkový vzor v čase zápisu nespĺňal podmienky zápisnej spôsobilosti. Je nepochybné, že hlavný nárok uplatnený z prihlášky vyplýval pre odborníka z danej oblasti priamo zo stavu techniky a to najmä s poukazom na dokumenty L. a L ktoré boli produkované navrhovateľom v rámci administratívneho konania. Z tohto dôvodu súd považoval námietku nesprávneho právneho posúdenia zo strany žalobcu za nedôvodnú. Zároveň z opisu riešení L. a L. vyplývajú hore uvedené skutočnosti, ktoré v dostatočnej miere preukazujú zistený skutkový stav. Preukázané skutočnosti jednoznačne smerujú k záveru, že riešenie chránené napadnutým úžitkovým vzorom nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti, nakoľko nároky na ochranu napadnutého úžitkového vzoru boli porovnané so stavom technicky a z ich porovnania nevyplynula unikátnosť riešenia. Išlo teda o technické riešenie, ktoré v čase zápisu úžitkového vzoru do registra nespĺňalo podmienku pre poskytnutie ochrany úžitkovým vzorom (§ 1 zákona č. 478/1992 Zb.). 39. Súd v zmysle ust. § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam žalobcu, pričom za rozhodujúce považuje to, že v danom prípade aj keby došlo k aplikácii neskoršieho právneho predpisu súvislosti s posudzovaním zápisnej spôsobilosti úžitkového vzoru nič by to nemenilo na zápisnej spôsobilosti riešenia. Orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí jednoznačne preukázal, že daná spôsobilosť nebola úžitkovému vzoru vlastná už v čase jeho zápisu a to podľa skoršej právnej úpravy. 40. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario. 41. Ďalšiemu účastníkovi konania voči neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 169 SSP a contratio, pretože správny súd mu neuložil žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by vznikli ďalšiemu účastníkovi konania trovy konania. Právna úprava nepredpokladá možnosť priznať ďalšiemu účastníkovi konania trovy konania iné než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení; zároveň nepredpokladá povinnosť ďalšieho účastníka konania platiť náhradu trov konania iným (neúspešným) účastníkom konania. 42. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP) Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.