Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200236 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200236.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. Bratislava, Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty a účastník namiesto úpadcu JPZ s.r.o., „v konkurze" so sídlom J. Kozačeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 44 271 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100380589/2017 a č. 100380693/2017, všetky zo dňa 02. 03. 2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100380589/2017 zo dňa 02. 03. 2017 zamieta. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100380693/2017, zo dňa 02. 03. 2017 zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : . Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 10445779/2016 zo dňa 12.12.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyrubil daňovému subjektu (ďalej len „žalobca“) rozdiel dane v sume 40 942,50 EUR za zdaňovacie obdobie december 2012. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal opravný prostriedok žalobca a na základe podaného opravného prostriedku rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100380589/2017 zo dňa 02. 03. 2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 2. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobca podal žalobu, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie verejnej správy prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/84/2017. 3. Daňový úrad Banská Bystrica, rozhodnutím č. 104445469/2016 zo dňa 12.12.2016 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, určil žalobcovi rozdiel v sume 80 928,- EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100380693/2017 zo dňa 02. 03. 2017 napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. 4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/85/2017. 5. Správny súd uznesením č.k. 23S/84/2017-48 zo dňa 08.08.2017, aplikujúc ust. § 65 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali pod sp. zn. 23S/85/2017 a 23S/84/2017 s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp.zn. 23S/84/2017. 6. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012, apríl až december 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 104120143/2016 zo dňa 18.10.2016 (ďalej len „protokol“). V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie december 2012 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Look Slovakia s.r.o.. Ďalej správca dane zistil, že daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru pre českého odberateľa spoločnosť 2nd Group s.r.o., avšak žiadnym hodnoverných spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný tomuto konkrétnemu odberateľovi, deklarovanému na faktúre. Zistenia správcu dane nepreukázali skutočné dodanie a prepravu tovaru do iného členského štátu, pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, uvedenú na odberateľskej faktúre - spoločnosť 2nd Group s.r.o.. Z tohto dôvodu správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) a konštatoval, že žalobcovi v zmysle § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť v sume 40 942,50 EUR. Zároveň správca dane zistil, že za obdobie apríl 2012 žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 Zákona č. 222/2004, keď si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami HO-PE, s.r.o., a LAJT, s.r.o. Z tohto dôvodu určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel dane v sume 80 928,- EUR na dani z pridanej hodnoty, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 74 382,96 EUR a vyrubil mu daň v sume 6 545,04 EUR. 7. Za účelom preverenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr dožiadaním cez Daňový úrad Nitra správca dane zistil, že spoločnosť Look Slovakia s.r.o., bola na dani z pridanej hodnoty registrovaná ako platiteľ od 28.08.2012 do 30.11.2014. Za preverované obdobie III. štvrťrok 2012 a za IV. štvrťrok 2012 spoločnosť podala riadne daňové priznanie DPH s nulovou daňovou povinnosťou. Zároveň bolo zistené, že predmetná spoločnosť nepodala za roky 2012, 2013 a 2014 daň z príjmov právnickej osoby. Nebola registrovaná ani na dani zo závislej činnosti a dani z motorových vozidiel. Miestnym zisťovaním na adrese sídla bolo zistené, že v predmetnom sídle je zaregistrovaných ďalších 23 spoločností, pričom samotný objekt je vo vlastníctve súkromnej osoby, ktorá tam poskytuje sídla a niektorým spoločnostiam aj služby s preberaním pošty. Kancelárie a skladové priestory a dvor neslúžili spoločnostiam k vykonávaniu ich ekonomickej činnosti. 8. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii č. 1179931/2015 zo dňa 20.07.2015 bol požiadaný členský štát Maďarsko o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu Tolna- Eton kft.. Správca dane zistil neexistujúce spojenie medzi JPZ s.r.o. a Tolna-Eton kft., nakoľko konateľ B. J. E. neuznal účasť na fakturovaných transakciách. Z tohto dôvodu správca dane vyvodil záver, že žalobca nepreukázal reálny nákup deklarovaného tovaru - slnečnicový olej od spoločnosti Look Slovakia s.r.o.. Preverením celého obchodného reťazca v rámci dodávateľov, pri ktorom bol zisťovaný pôvod tovaru a jeho konečné použitie, nebolo preukázané reálne nadobudnutie tovaru v tuzemsku a jeho dodanie. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane ďalej preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zmysle odberateľskej faktúry, vystavenej pre českú spoločnosť 2nd Group s.r.o., ktorou žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru - energetických tyčiniek. Na základe medzinárodnej žiadosti o výmenu informácií č. 1179352/2015 zo dňa 20.07.2015 bolo zistené, že z doposiaľ deklarovanej obchodnej činnosti a skôr predložených dokladov nevyplynula informácia, že by táto spoločnosť obchodovala s energetickými tyčinkami. Predmetom jej činnosti bol obchod s elektronikou. Českej daňovej správe sa javila činnosť ako fiktívna a podozrivá, vzhľadom k veľkému množstvu dodaného tovaru. 10. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že konateľ spoločnosti 2nd Group s.r.o. p. F. F., občan Maďarskej republiky, sa na území Českej republiky trvale nezdržiaval a nebol schopný jednať úradným českým jazykom. Preverením sídla spoločnosti bolo zistené, že evidentne nebola na nej realizovaná obchodná činnosť. Správca dane z administratívneho spisu preskúmaním listinných dôkazov predložených žalobcom tiež zistil, že tieto nepreukazujú reálne dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na faktúre. Na predloženom dodacom liste, ktorý bol označený ako potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 120101728, chýbalo potvrdenie odberateľa o prevzatí tovaru resp. o ukončení prepravy tovaru, zároveň doklad obsahoval prevzatie tovaru len vodičom alebo prepravcom. Taktiež aj na medzinárodnom nákladnom liste v časti tovar bol uvedený iný subjekt ako bol uvedený na faktúre. Ďalej správca dane preveroval daňový reťazec medzi spoločnosťami HO-PE, s.r.o., a LAJT, s.r.o., ako dodávateľov tovaru - kryštálového cukru pre spoločnosť JPZ s.r.o. a následne jeho dodanie spoločnosti Hunkraft, kft. do Maďarska. V súvislosti so spoločnosťou HO-PE, s.r.o. bolo zistené, že predmetná spoločnosť nepreberá poštové zásielky. Zamestnanci správcu dane oslovili poštovú doručovateľku, ktorá doručovala zásielky v areály sídla na Zvolenskej ceste 14 v Banskej Bystrici, pričom bolo zistené, že tieto poštové zásielky sa vracali s označením „adresát neznámy“, nakoľko v danom areály sa nenachádzala poštová schránka s uvedením názvu predmetnej spoločnosti, ani sa v danom priestore nenachádzali podnikateľské priestory spoločnosti HO-PE, s.r.o. Snahy správcu dane skontaktovať sa s konateľom spoločnosti pánom F. A. skončili neúspešne, nakoľko mu nebolo možné doručiť predvolanie na ústne pojednávanie. Aj snaha správcu dane skontaktovať sa s bývalými konateľmi spoločnosti skončila neúspešne, a teda nebolo možné vykonať výsluch bývalých konateľov spoločnosti V. Q. a F. Q., a zároveň ani konateľa pána F. A.. Doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2012 zo strany spoločnosti HO-PE, s.r.o., neboli predložené správcovi dane. 11. Správca dane, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, dožiadaním preveroval vzťahy žalobcu so spoločnosťou LAJT, s.r.o.. V mieste sídla spoločnosti sa nachádzala len poštová schránka s názvami 10-tich spoločností, medzi ktorými sa nachádzalo aj označenie LAJT, s.r.o.. Podnikateľské priestory spoločnosti LAJT, s.r.o. sa na uvedenej adrese nenachádzali. Daňovým úradom Nitra - pobočka Levice, po preverení predaja tovaru - kryštálového cukru odberateľovi JPZ, s.r.o., bolo konštatované, že spoločnosť LAJT, s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2012 nakúpila predmetný tovar - kryštálový cukor od spoločnosti Hontvín s.r.o.. Z predložených účtových dokladov spoločnosti Hontvín s.r.o. však vyplývalo, že spoločnosť Hontvín s.r.o. žiadny kryštálový cukor v apríli 2012 nepredala spoločnosti LAJT, s.r.o., a ani s ňou neobchodovala. Konateľ spoločnosti bol nekontaktný, avšak na Daňový úrad Nitra, pobočka Levice sa dostavil p. V. B., ktorý predložil predmetné účtovné doklady spoločnosti Hontvín s.r.o.. Z ich obsahu vyplývalo, že existencia faktúr od dodávateľa Hontvín s.r.o., ktorá so spoločnosťou LAJT, s.r.o. neobchodovala, nepreukazuje dodanie tovaru, a teda nie je dôkazom toho, že dodanie tovaru sa reálne uskutočnilo. Z tohto dôvodu mal správca dane preukázané, že spoločnosť LAJT, s.r.o., nemohla previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť JPZ s.r.o., nakoľko predmetný tovar nenadobudla. 12. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane ďalej vyplýva, že spoločnosť Hunkraft, kft., ako odberateľ od spoločnosti JPZ s.r.o., nepodala daňové priznanie na DPH, ani súhrnné výkazy spoločnosti za dané obdobie. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že obchodný reťazec, vrátane odberateľov pôvodu tovaru a jeho končeného použitia, bol fiktívny a nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru v tuzemsku ani jeho reálne dodanie zahraničným odberateľom. 13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 14. Keďže žalobca, a ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6.12.2017 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP, a to vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, keďže pri vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania alebo verejnosť (po zverejnení miesta a času VVR, sa na VVR nedostavili), t. j. nevyužili právo zúčastniť sa ústneho verejného vyhlásenia rozsudku. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Súd po preskúmaní správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúceho konania, dospel k záveru, že v medziach žalôb sú preskúmavané rozhodnutia v súlade so zákonom, preto žaloby ako nedôvodné v súlade s § 190 SSP zamietol. 19. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu a bol mu znížený nadmerný odpočet z dôvodu porušenia § 49 a § 51 Zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa daňových orgánov žalobca nepreukázal reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie. Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane, čo sa prenieslo do zníženia sumy uplatňovaného nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobia. Predloženými listinnými dôkazmi, na základe ktorých mal byť tovar dodaný odberateľom uvedeným na faktúre, nebolo preukázané reálne nadobudnutie tovaru v tuzemsku, ani jeho reálne dodanie zahraničnému odberateľovi. 20. Z relevantnej právnej úpravy, obsiahnutej v Zákone č. 222/2004 Z. z, ale aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že uplatnenie nároku na odpočítanie dane je viazané na kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok vymedzených v Zákone č. 222/2004 Z. z.. Bez splnenia týchto podmienok nie je možné nárok na odpočet DPH priznať a splnenie týchto podmienok nemožno žiadnym spôsobom odpustiť. 21. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov, preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - dodania tovaru. Predloženie písomných dokladov, spĺňajúcich všetky požiadavky, ktoré sú na účtovné doklady kladené, samo o sebe nestačí. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. 22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 23. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 24. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 29. V rámci prvého žalobného bodu žalobca uviedol, že všetky dôkazy ním navrhnuté jednoznačne preukazujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, tak ako je uvedené v jeho účtovnej a daňovej evidencii, ako aj to, že tovar, mu dodávala práve spoločnosť Look Slovakia, s.r.o., a spoločnosť HO-PE, s.r.o., a LAJT, s.r.o.. Napriek uvedenému správca dane tieto dôkazy individuálne ani vo vzájomnej súvislosti v prvostupňovom rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom nezhodnotil, čo predstavuje podľa žalobcu nezákonný až arbitrárny postup správcu dane pri hodnotení dôkazov. 30. Žalovaný poukázal, že na posúdenie otázky vzniku práva žalobcu na uplatnenie a následné vyplatenie nadmerného odpočtu bolo relevantné predovšetkým riadne posúdenie skutočnosti, či medzi žalobcom a dodávateľmi tovaru t. j. spoločnosťou Look Slovakia s.r.o., spoločnosťou HO- PE s.r.o., a LAJT s.r.o., došlo k faktickému plneniu, t.j. k reálnemu dodaniu fakturovaného tovaru. Tieto skutočnosti boli podľa žalobcu riadne preukázané účtovnými a daňovými dokladmi, v spojení s dokladmi preukazujúcimi naskladnenie a vyskladnenie tovaru, nákladnými listinami, predloženou fotodokumentáciou preukazujúcou vyskladnenie tovaru a naloženie tovaru do kamiónov a dokumentáciou evidencie obalov. Správca dane a žalovaný na tieto dôkazy podľa žalobcu vôbec neprihliadli. 31. Žalobca ďalej poukázal na to, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorých dôkazov správca dane dospel k skutkovému záveru, na základe ktorého vo veci rozhodoval. V tomto smere žalobca vyčítal prvostupňovým rozhodnutiam nedostatočné odôvodnenie, ktoré zároveň nevytváralo dostatočné predpoklady pre to, aby žalobca mal možnosť v budúcnosti ku každej účtovnej operácii zabezpečiť taký podklad, ktorý by bol pre správcu dane dostatočný pre preukázanie faktického dodania tovaru, a teda neumožňuje žalobcovi odstránenie nedostatkov vytýkaných správcom dane pro futuro. Nakoľko sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu v odôvodnení svojich rozhodnutí, ktoré boli podané v odvolaní, považoval žalobca rozhodnutia žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 32. Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že námietky uvedené v žalobách považuje za nedôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní, trval na svojom závere v rozhodnutí a to, že správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Správca dane sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav, zohľadnil všetky dôkazy navrhované a predložené daňovým subjektom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru uvedenom v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. 33. Na základe uvedených záverov žalovaný zotrval na svojich žalobou napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. 34. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádzal, že medzi žalobcom a dodávateľom tovaru t. j. spoločnosťou Look Slovakia s.r.o., došlo k faktickému plneniu, správny súd poukazuje na odpoveď na dožiadanie z 25.08.2015, kde Daňový úrad Nitra oznámil, že v súvislosti s kontrolou daňového subjektu JPZ s.r.o., bola preverovaná spoločnosť Look Slovakia s.r.o.. Z predmetnej správy vyplýva, že spoločnosť Look Slovakia s.r.o., bola na dani z pridanej hodnoty registrovaná ako platiteľ od 28.08.2012 do 31.11.2014, pričom registrácia na DPH jej bola ukončená z úradnej moci, nakoľko platiteľ si neplnil svoje povinnosti a bol nekontaktný. Za preverované zdaňovacie obdobie podala spoločnosť riadne daňové priznanie k DPH za 3 štvrťrok 2012 a 4 štvrťrok 2012, obidve s nulovou povinnosťou. Zároveň bolo zistené, že k dani z príjmov právnickej osoby do dňa preverovania nebolo podané daňové priznanie za roky 2012, 2013 a 2014, zároveň spoločnosť nebola registrovaná ani na dani zo závislej činnosti a ani na dani z motorových vozidiel. 35. Pokiaľ žalobca ďalej zdôrazňoval, že došlo k faktickému plneniu medzi žalobcom a spoločnosťou HO-PE, s.r.o., a LAJT, s.r.o., správny súd poukazuje na protokol z daňovej kontroly kontrolovaného daňového subjektu LAJT, s.r.o., č. 9411402/5/4534026/2013/A1 zo dňa 07.10.2013, z ktorého vyplýva, že pre spoločnosť LAJT, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko existencia faktúr od dodávateľa Hontvín s.r.o., za dodanie tovaru nebola dôkazom toho, že sa dodanie tovaru reálne uskutočnilo. Na základe zistení nikdy neprešlo právo nakladať s tovarom na spoločnosť Hontvín s.r.o., a teda ani nemohla táto spoločnosť previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť LAJT, s.r.o. Z týchto dôvodov má správny súd za to, že ani zo spoločnosti LAJT, s.r.o., nemohlo prejsť vlastníctvo na spoločnosť žalobcu. Z protokolu č. 9601403/5/5169234/2013/ Kir zo dňa 19.11.2013 o určení dane podľa pomôcok Daňovým úradom Banská Bystrica vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt HO-PE s.r.o., bol správcom dane za účelom preverenia skutočnosti uvedených platiteľom v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vyzývaný a predvolávaný na predloženie požadovaných dokladov, ktoré i napriek týmto výzvam predložené neboli. Z tohto dôvodu daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane, čím porušil ustanovenia uvedené v Zákone č. 222/2004 Z. z. Z tohto dôvodu mu bolo na základe pomôcok určené odpočítanie dane celkom 0 EUR. 36. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, správny súd konštatuje, že správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Tak žalovaný, ako aj správca dane, sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav veci, pričom zohľadnil všetky navrhnuté a predložené dôkazy daňovým subjektom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 37. Správny súd konštatuje, že žalobca sa vo svojich žalobných dôvodoch obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že žalovaný v rozhodnutiach nereagoval na jeho odvolacie námietky, avšak neuviedol, v ktorých konkrétnych bodoch správca dane resp. žalovaný na ne neprihliadol. Správny súd považuje za irelevantnú žalobnú námietku, že rozhodnutie by malo vytvárať predpoklady pre to, aby mal žalobca v budúcnosti možnosť zabezpečiť taký doklad, ktorý by bol pre správcu dane dostatočný na preukázanie faktického dodania tovaru. Správca dane ani žalovaný nemá povinnosť poučovať daňový subjekt o spôsobe preukazovania daňového plnenia. Jeho povinnosťou je správne a úplne zistiť skutkový stav a zohľadniť všetky navrhnuté a predložené dôkazy za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností pre účely rozhodnutia vo veci a jeho riadneho odôvodnenia. 38. V neposlednom rade súd musí konštatovať, že žalobcovia námietky týkajúce sa vykonaného dokazovania, hlavne dodržiavania zásad voľného hodnotenia dôkazov, nie sú dôvodné. Správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie podľa § 24 Zákona č. 563/2009 Z. z. a v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Zákona č. 563/2009 Z. z.. Na zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. a vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí sa tak správca dane, ako aj žalovaný vysporiadal so všetkými skutočnosťami aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu. Ani dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nemá povinnosť preukázať platiteľovi dane, od koho nadobudol tovar, na ktorú si uplatňuje odpočet DPH. Správca dane dokazovaním preveruje (verifikuje) skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, čo správca dane v danom prípade vykonal rozsiahlym dokazovaním, ktorého výsledky podrobne opísal v odôvodnení svojich rozhodnutí. 39. Prejednávaná vec svojim charakterom patrí medzi okruh vecí, v ktorých sú správne súdy viazané rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, a správny súd nie je oprávnený rozsah žaloby alebo žalobné body, prednesené žalobcom v správnej žalobe, rozširovať alebo konkretizovať. Preto ak žalobca v správnej žalobe uvedie len všeobecné žalobné námietky alebo vyjadrí nesúhlas s postupom a závermi orgánov verejnej správy bez relevantnej a preukázanej protiargumentácie, na takúto formuláciu žalobných námietok potom reflektujú aj odpovede správneho súdu. K rozsahu súdneho prieskumu vo vzťahu k nekonkretizovaným žalobným námietkam porovnaj závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 28.04.2004, č. j. 1Azs 28/2004-41. 40. Súd v zmysle ust. § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným námietkam žalobcu, pričom za rozhodujúce považoval to, že v danom prípade nebolo hodnoverne preukázané dodanie tovaru a uskutočnenie reálneho obchodného reťazca medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami. 41. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario. 42. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 369 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.