Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200508 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200508.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci navrhovateľa: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX B., o návrhu na vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Návrh navrhovateľa z a m i e t a . II. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 14.08.2017 podal proti odporcovi návrh na vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy v zmysle § 420 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). 2. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že mu ako príslušnému orgánu na poskytovanie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, na základe Dohovoru OECD o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 461/2013 Z. z. (ďalej len „Dohovor“), bola dňa 29.05.2017 doručená žiadosť Nórska o vymáhanie pohľadávky od dlžníka: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX B.. Následne dňa 11.07.2017 bola žiadosť doplnená zo strany žiadajúceho štátu, čím bola ako úplná prijatá na vymáhanie. 3. Nórsko žiada o vymoženie nedoplatku v celkovej výške 17 747 nórskych korún (NOK), čo v zmysle prepočtu predstavuje sumu 1 868,79 EUR. 4. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že v žiadosti o vymáhanie bolo uvedené, že rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané. Predmetný nedoplatok je vymáhateľný podľa nórskeho práva od 04.05.2017, t. j. 14 dní po doručení prvej výzvy upozorňujúcej na exekučné konanie dlžníkovi. Rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci orgánov verejnej správy Slovenskej republiky. Odporcovi nebola postupom cudzieho orgán odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, na zaplatenie vzniknutého nedoplatku bol vyzvaný výzvou upozorňujúcou na exekučné konanie, resp. oznámením o zákonnom vymáhaní nároku zo dňa 20.04.2017, v ktorom bol dlžník zároveň poučený o následkoch neuhradenia dlhu v náhradnej lehote. Nedoplatok nie je v žiadajúcej krajine sporný, nie je možné podať voči nemu odvolanie v rámci správneho konania, ani na súd. Zároveň je nemožné, resp. existujú neprimerané ťažkosti vymáhať uvedený nedoplatok v Nórsku. V rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy sa ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné, vykonateľné, a nie je v rozpore s verejným poriadkom. Uvedený nedoplatok nespadá pod žiadnu z výhrad Slovenskej republiky k Dohovoru podľa čl. 30 ods. 1 písm. b). 5. Navrhovateľ sa domáhal vyhovenia návrhu s poukazom na články 11 až 16 Dohovoru, v zmysle ktorých dožiadaný štát vykoná potrebné opatrenia na vymáhanie daňových pohľadávok dožadujúceho štátu tak, ako keby to boli jeho vlastné daňové pohľadávky. V zmysle § 18 odsek 3 zákona č. 466/2009 Z. z., o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní") ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa medzinárodnej zmluvy, vykonateľnosť exekučného titulu uznáva podľa osobitného predpisu príslušný súd. Osobitným predpisom je zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v ustanoveniach § 420 až § 429 upravuje postup správneho súdu v konaní o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy. 6. Na základe uvedeného, navrhovateľ žiadal, aby správny súd rozhodol, že rozhodnutie vydané cudzím správnym orgánom - exekučný titul žiadajúceho štátu Nórska, ktorým je upozornenie na exekučné konanie, označené ako Oznámenie o zákonnom vymáhaní nároku, vydané dňa 20.04.2017 pre osobné IČ 500472 23994, na základe ktorého bolo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiadané o poskytnutie pomoci pri vymáhaní v zmysle ustanovení Dohovoru OECD o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, je vykonateľné. 7. Navrhovateľ k návrhu pripojil úradný preklad do slovenského jazyka listín, a to žiadosti o vymáhanie pohľadávky a exekučného titulu. 8. Z predložených listín vyplýva, že vymáhaný nárok predstavuje splatný nedoplatok na dani z príjmu za obdobie 2015 vo výške 15 307 NOK, poplatky vo výške 1 783 NOK a úroky z dlžnej sumy k 23.05.2017 vo výške 654 NOK, spolu vymáhaná suma predstavuje 17 747 NOK. V oznámení o zákonnom vymáhaní nároku je vyčíslený nárok na sumu 17 630 NOK, pretože úroky z dlžných platieb sú vypočítané k 20.04.2017, na rozdiel od uvedenej sumy v žiadosti doručenej Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, v ktorej je uvedená výška nároku 17 747 NOK, pretože úroky z dlžnej sumy sú vypočítané ku dňu 23.05.2017 (doplatok 114 NOK). Správnym orgánom v zahraničí, ako dožadujúci orgán, je označený: Skatteoppkrever utland, Postboks 8103, 4068 STAVANGER, Nórsko. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/111/2017 - 22 zo dňa 25. septembra 2017 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnil návrh na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy, a to: uvedením označenia rozhodnutia a cudzieho orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal a deň jeho vydania (§ 424 ods. 1 písm. c) SSP), opísaním rozhodujúcich skutočnosti (§ 424 ods. 1 písm. d) SSP) a predložením dôkazu o doručení rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy odporcovi. 10. Na výzvu reagoval navrhovateľ podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.10.2017. 11. Uviedol, že rozhodnutie, o vykonateľnosť ktorého navrhovateľ žiada, je v zmysle žiadosti nórskej daňovej správy o pomoc pri vymáhaní, exekučný titul vydaný orgánom verejnej správy, ktorým je: Skatteoppkrever utland, International Tax Collection Office, Norvegian Tax Administration, v preklade Skatteoppkrever utland, medzinárodný úrad pre vymáhanie, daňová správa Nórska, pričom titulom je Oznámenie o zákonnom vymáhaní nároku, vydaný dňa 20.04.2017, č. org. 500472 23994. Navrhovateľ poukázal na článok 13 ods. 2 Dohovoru, ktorý stanovuje, že exekučný titul dožadujúceho štátu bude v odôvodnených prípadoch bez zbytočného odkladu odo dňa prijatia žiadosti o administratívnu pomoc v súlade s ustanoveniami účinnými v dožiadanom štáte najmä prijatý, uznaný, doplnený alebo nahradený exekučným titulom dožiadaného štátu. Dožiadajúca krajina má povinnosť zaslať spolu so žiadosťou osvedčenú kópiu exekučného titulu, nástroja povoľujúceho vymáhanie v zmysle platných právnych predpisov v tejto krajine. Finančné riaditeľstvo SR listom zo dňa 31.05.2017 požiadalo Nórsko (Nórsku daňovú správu) o zaslanie exekučného titulu s podpisom a úradnou pečiatkou. Reakciou na túto požiadavku bol list žiadateľa (nórskej strany) zo dňa 06.07.2017, v ktorom uviedol, že už zaslal podpísanú kópiu dokumentu - výzvy/oznámenia zaslané dlžníkovi zo dňa 20.04.2017. Zároveň Nórska daňová správa informovala navrhovateľa, že podľa nórskej legislatívy je predmetná výzva považovaná za rozhodnutie pre vymáhača alebo pre súd na to, aby bola pohľadávka vymáhateľná. Vymáhateľnosť vychádza priamo zo zákona. 12. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že Dohovor analogicky upravuje mechanizmus vzájomnej pomoci pri vymáhaní, ktorý bol nastavený pre súčinnosť v oblasti vymáhania nedoplatkov na daniach a iných poplatkoch v rámci členských štátov EÚ s účinnosťou do 01.01.2012, teda pred zavedením tzv. jednotného exekučného titulu, Smernicou Rady 2010/24/EÚ zo dňa 16.03.2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení. Navrhovateľ ďalej poukázal aj na to, že článok 7 Smernice Rady 2008/55/ES zo dňa 26.05.2008 bol implementovaný do zákona č. 466/2009 Z. z.. Konkrétne poukázal na § 9 ods. 3 uvedeného zákona a na to, že prax bola taká, že žiadajúci štát zasielal spolu so žiadosťou a exekučným titulom vydaným v tomto štáte aj jeho úradný preklad. Keďže za správnosť žiadosti, ako aj exekučného titulu zodpovedal žiadajúci orgán, dožiadaný orgán nebol oprávnený skúmať, spochybňovať doručený exekučný titul a jeho preklad. 13. Poukázal na to, že ani exekučný titul podľa slovenskej právnej úpravy nemá vždy podobu rozhodnutia, ktorým sa daňovému subjektu ukladajú povinnosti. Jedným z exekučných titulov v zmysle § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku - je výkaz daňových nedoplatkov. Nejedná sa o rozhodnutie, avšak správca dane ním ukladá povinnosti, resp. ukladá peňažné plnenie. Výkaz daňových nedoplatkov sumarizuje daňové povinnosti dotknutej osoby, neuhradené riadne a včas, uložené rozhodnutím, ale aj vzniknuté na základe daňových priznaní (riadnych, opravných, či dodatočných) a na základe oznámení podľa osobitných predpisov. 14. Ďalej navrhovateľ uviedol, že Finančné riaditeľstvo SR vychádza zo správnosti a pravdivosti údajov uvedených v žiadosti dožiadaným orgánom. Nórska strana prehlásila, že dotknutý nárok - daňová pohľadávka je vymáhateľný v zmysle zákona platného v Nórsku, rovnako žiadosť je v súlade so zákonmi Nórska. Ak podľa Oznámenia o zákonnom vymáhaní nároku zo dňa 20.04.2017 by bolo možné exekučné konanie začať len po uplynutí 14-dňovej lehoty, deklarovaním vymáhateľnosti pohľadávky nórskou stranou má navrhovateľ za dostatočne preukázané, že táto lehota bola dlžníkovi poskytnutá a márne uplynula, čo je zároveň dôkazom doručenia uvedeného dokumentu a poskytnutím možnosti odporcovi zúčastniť sa na danom administratívnom konaní. Žiadateľ tiež deklaroval, že daňová pohľadávka je predmetom nástroja povoľujúceho vymáhanie, že daňová pohľadávka nie je napadnutá, a zároveň už nemôže byť voči nej uplatnený žiadny opravný prostriedok. Z uvedeného vyplýva, že možnosť podania opravného prostriedku bola dotknutému dlžníkovi poskytnutá, ale v súčasnosti už daná nie je, že dlžník mal možnosť zúčastniť sa administratívneho konania pred cudzím správnym orgánom. K otázke dôkazu o riadnom doručení relevantných listín odporcovi, navrhovateľ aj v tomto prípade vychádza z pravdivosti deklarovania zo strany žiadajúceho orgánu. Potvrdením vymáhateľnosti dotknutej daňovej pohľadávky, ako aj ďalších informácií o nemožnosti pohľadávku napadnúť, sú podľa navrhovateľa naplnené podmienky podľa § 425 SSP. 15. Správny súd prejednal vec bez pojednávania a bez výsluchu odporcu v súlade s § 426 SSP a dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky ustanovené v § 425 SSP, preto návrh podľa § 427 ods. 1 SSP zamietol. 16. Navrhovateľ v návrhu odkazoval na Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, ktorého je Slovenská republika signatárom, v zmysle ktorého bola doručená žiadosť Nórska o vymáhanie pohľadávky od dlžníka P. Y.. Navrhovateľ v návrhu poukázal aj na relevantné ustanovenia zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Dôvodil, že pri vymáhaní pohľadávok na základe žiadostí cudzích daňových orgánov je potrebné postupovať v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý obsahuje osobitnú právnu úpravu, a to konanie vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy v § 420 a nasl. SSP. Navrhovateľ žiadal, aby správny súd prehlásil rozhodnutie nórskej strany za vykonateľné, majúc za to, že toto rozhodnutie možno na území Slovenskej republiky vykonať len na základe takéhoto rozhodnutia správneho súdu (§ 428 ods. 1 SSP a § 18 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z.). 17. Podľa § 420 SSP; navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len "cudzí orgán verejnej správy"), ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích orgánov verejnej správy. 18. Podľa § 429 SSP; ustanovenia o tomto konaní sa v právnom styku s členskými štátmi Európskej únie použijú len v rozsahu, v akom osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Účelom konania o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je dosiahnutie vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy na území Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie správneho súdu je nevyhnutné pre realizovanie výkonu cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky vtedy, ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonať rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy. Ustanovenia o tomto konaní sa v právnom styku s členskými štátmi EÚ použijú len v rozsahu, v akom osobitný predpis neustanovuje inak (§ 429 SSP). 20. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia vykonateľnosti „Oznámenia o zákonnom vymáhaní nároku č. 500472 23994“ zo dňa 20.04.2017, ktorým bola príslušným orgánom verejnej správy Nórska uložená odporcovi povinnosť. Vymáhaný nárok predstavuje splatný nedoplatok na dani z príjmu s príslušenstvom (poplatkom a úrokom), spolu vymáhaná suma predstavuje 17.747 NOK. Uvedeným oznámením bolo odporcovi oznámené, že neboli uhradené splatné nároky titulom neuhradenej dane, poplatkov a úrokov z omeškania v uvedenej výške. Oznámené mu bolo, že neuhradenú daň musí zaplatiť aj v prípade, ak sa voči daňovému výmeru odvolal. Ak uvedenú sumu neuhradí do 14 dní od dátumu uvedeného v predmetnom liste, bude zahájené zákonné exekučné vymáhanie nároku, to znamená, že môže byť zriadené bremeno na jeho majetok alebo aktíva v Nórsku alebo v zahraničí. Odporca bol upozornený, že uvedené konanie bude registrované ako porušenie povinnosti uhradiť platbu, a zároveň na skutočnosť, že z dlžnej sumy vzniká od pôvodného dátumu splatnosti až do uhradenia nároku nárok na úrok z dlžnej sumy vo výške úrokovej sadzby 8,5 %. V oznámení je odkaz na príslušnú nórsku legislatívu. 21. Základným právnym rámcom pre postup pri vymáhaní predmetnej pohľadávky je zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje postup a podmienky poskytovania, požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (§ 1). Na účely tohto zákona je medzinárodnou pomocou pri vymáhaní pohľadávky výmena informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky, doručovanie písomností súvisiacich s vymáhaním pohľadávky, vymáhanie pohľadávky, zabezpečovanie pohľadávky alebo iné úkony súvisiace s vymáhaním pohľadávky na základe vzájomnosti medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu Európskej únie v súlade s osobitnými predpismi alebo príslušným orgánom zmluvného štátu na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) (§ 2 písm. a) body 1. a 2.). Na účely tohto zákona je príslušným orgánom Slovenskej republiky, ak ide o pohľadávky podľa § 3 písm. a) prvého a druhého bodu a písm. b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (§ 2 písm. c) bod 1.). 22. Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu odôvodňoval tým, že ministerstvo financií Slovenskej republiky s účinnosťou od 01.01.2012 delegovalo svoju právomoc v oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok na Finančné riaditeľstvo SR, ako príslušný orgán SR poverený poskytovaním, požadovaním a prijímaním pomoci pri vymáhaní pohľadávok na daniach a clách (§ 4 zákona č. 466/2009 Z. z.). 23. Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákon č. 466/2009 Z. z. upravuje medzinárodnú pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, jednak vo vzťahu k členským štátom EÚ, jednak vo vzťahu k zmluvným stranám na základe medzinárodnej zmluvy. 24. Nórska strana požiadala o pomoc na základe medzinárodnej zmluvy, a to Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, ktorého signatárom sa stala aj Slovenská republika (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 461/2013 Z. z.). Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor platnosť 01.03.2014 a vykonateľnosť od 01.01.2015. 25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z.; ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa medzinárodnej zmluvy, vykonateľnosť exekučného titulu uznáva podľa osobitného predpisu príslušný súd. 26. Takýmto súdom je správny súd, ktorý postupuje podľa ustanovení § 420 až 429 SSP. Právny režim pri vymáhaní pohľadávok vo vzťahu k členským štátom EÚ je odlišný (§ 9 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z.), ustanovenia SSP o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy sa použijú len v rozsahu, v akom osobitný predpis neustanovuje inak (§ 429 SSP). 27. Z Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach vyplýva pre Slovenskú republiku záväzok voči Nórsku vykonávať rozhodnutia jeho orgánov verejnej správy. Keďže sa nejedná o členský štát EÚ, súd posudzoval splnenie podmienok pre určenie vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy Nórska v zmysle príslušných ustanovení SSP (§ 420 - § 429 v spojení s § 18 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z.) a Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. 28. V zmysle článku 11 bod 1. Dohovoru; na žiadosť dožadujúceho štátu vykoná dožiadaný štát v súlade s článkom 14 a 15 potrebné opatrenia na vymáhanie daňových pohľadávok prvého vymenovaného štátu tak, ako keby to boli jeho vlastné daňové pohľadávky. 29. Podľa článku 13 bod 2. Dohovoru; exekučný titul dožadujúceho štátu bude v odôvodnených prípadoch bez zbytočného odkladu odo dňa prijatia žiadosti o administratívnu pomoc v súlade s ustanoveniami účinnými v dožiadanom štáte najmä prijatý, uznaný, doplnený alebo nahradený exekučným titulom dožiadaného štátu. 30. Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že pre to, aby mohla byť pohľadávka na základe rozhodnutia nórskej strany vymáhaná na území Slovenskej republiky, sa vyžaduje rozhodnutie o vykonateľnosti tohto rozhodnutia (o jeho uznaní), o ktorom rozhodne príslušný správny súd podľa § 420 a nasl. SSP (§ 18 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z.). 31. Podľa § 424 ods. 1 SSP; v návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu návrhu, b) označenie odporcu, c) označenie rozhodnutia a cudzieho orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, a deň jeho vydania, d) opísanie rozhodujúcich skutočností, e) návrh výroku rozhodnutia. 32. Podľa § 424 ods. 2 SSP; k návrhu musí byť pripojené rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy a jeho úradný preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak toto rozhodnutie bolo vyhotovené v českom jazyku. 33. Podľa § 425 SSP; správny súd v konaní preskúmava, či a) rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané, b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci orgánov verejnej správy Slovenskej republiky, c) odporcovi nebola postupom cudzieho orgánu verejnej správy odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä či bol riadne oboznámený o začatí konania a predvolaný na výsluch, d) v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy sa ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom. 34. Rozsah súdneho prieskumu pri rozhodovaní o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je vymedzený v § 425 SSP. Z ustanovenia § 427 ods. 1 SSP vyplýva, že podmienky taxatívne vymedzené v ustanovení § 425 SSP musia byť splnené kumulatívne, t.j. v prípade nesplnenia čo aj jednej z nich, nemožno rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy prehlásiť za vykonateľné a návrh je nutné zamietnuť. Úlohou správnych súdov v tomto súdnom konaní nie je preskúmavať celý priebeh administratívneho konania vedeného v zahraničí, ale len to, či konanie pred cudzím orgánom verejnej správy zodpovedalo základným predpokladom spravodlivého konania. Medzi tieto základné predpoklady patrí najmä to, či osoba, proti ktorej sa konanie v žiadajúcom štáte viedlo: - vedela, alebo mala možnosť sa dozvedieť, že je voči nej vedené konanie, - mala možnosť vo veci sa vyjadriť, - mala priestor na prípadné podanie námietok na obranu svojich práv, - na tieto námietky bolo relevantným spôsobom odpovedané, - exekučný titul, ktorého vykonateľnosť sa má prehlásiť, jej bol účinným spôsobom doručený. 35. Záver o zachovaní základných požiadaviek spravodlivého konania je možné prijať len v prípade preukázania, že boli splnené podmienky vymedzené v § 425 SSP. 36. Splnenie týchto podmienok musí tvrdiť, a zároveň správnemu súdu preukázať navrhovateľ. Za zásadnú a v prejednávanej veci nepreukázanú, považuje správny súd podmienku podľa § 425 písm. c) SSP. V konaní nebolo preukázané, že odporca sa dozvedel, alebo mal možnosť sa dozvedieť o tom, že bolo voči nemu v Nórsku vedené administratívne konanie, ktorého výsledným aktom bolo Oznámenie o nedoplatkoch - exekučný titul, vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ navrhoval vydať rozhodnutie o prehlásení jeho vykonateľnosti. Od toho, či odporca vedel o administratívnom konaní, alebo aspoň mal možnosť sa o ňom dozvedieť, závisí aj posúdenie zachovania práva na uplatňovanie obrany. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že odporcovi bolo Oznámenie účinným spôsobom doručené. 37. Správny súd nevylučuje, že exekučné tituly podľa zahraničných právnych úprav môžu mať aj inú formu, ako formu rozhodnutia. Obdobné prípady sa vyskytujú aj v slovenskej právnej úprave. Taktiež správny súd nevylučuje, že zahraničný právny poriadok môže mať špecifickú právnu úpravu administratívneho konania, vrátane doručovania, odlišnú od právnej úpravy Slovenskej republiky, založenú na rozličných právnych princípoch. Práve preukázanie dodržania všetkých požadovaných podmienok a ich súlad s relevantnou zahraničnou právnou úpravou, zaťažuje žiadajúci štát. Správny súd nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa, že je potrebné vychádzať z prezumpcie správnosti údajov uvedených orgánom žiadajúceho štátu v žiadosti. Tomuto záveru nenasvedčujú ani podmienky vymedzené v § 425 SSP, ktorých splnenie je správny súd povinný skúmať. Takýto postup, že by správny súd mal akceptovať bez ďalšieho navrhovateľom uvádzané tvrdenia, na základe poskytnutých údajov žiadateľom (bez ich preukázania) nepredpokladá ani Dohovor (majúci v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi), ktorý v článku 13 bod 2 upravuje po prijatí žiadosti o administratívnu pomoc, dožiadaným štátom o. i. uznať exekučný titul dožadujúceho štátu v súlade s ustanoveniami účinnými v dožiadanom štáte, pričom uznanie sa vykonáva prostredníctvom súdneho konania o vykonateľnosti (§ 420 až § 429 SSP), na ktoré odkazuje ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z. 38. Z preambuly Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach vyplýva, že členské štáty Rady Európy a členské štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uzavreli Dohovor v záujme intenzívnejšej spolupráce daňových orgánov, ktorými sa sleduje podporiť boj proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňovým únikom na medzinárodnej úrovni, či už bilaterálnej, alebo multilaterálnej. Členské štáty zobrali do úvahy, že na podporu všetkých foriem administratívnej pomoci v daňových záležitostiach je potrebná koordinovaná snaha medzi jednotlivými štátmi, ale zároveň je potrebné zaistiť aj primeranú ochranu práv daňovníkov. Taktiež zobrali do úvahy, že základné princípy, ktoré udeľujú každej osobe práva a povinnosti určené podľa riadneho právneho postupu, by sa mali uplatňovať aj na daňové záležitosti vo všetkých štátoch a všetky štáty by sa mali snažiť chrániť oprávnené záujmy daňovníkov. Pokiaľ by správne súdy Slovenskej republiky nemali povinnosť preskúmať splnenie zákonom určených podmienok pre vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 425 SSP, jednalo by sa o obsolétne ustanovenia SSP. Splnenie týchto podmienok musí tvrdiť a správnemu súdu preukázať navrhovateľ (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 3 Sžf 82/2008 zo dňa 30.09.2009). 39. Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie netvorí prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) pre prípad, pokiaľ by navrhovateľ opakovane (v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z Dohovoru) podal návrh o prehlásenie vykonateľnosti dotknutého rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy Nórska, avšak splnenie zákonom vyžadovaných podmienok v ustanovení § 425 SSP by už vedel v potrebnom rozsahu správnemu súdu preukázať. 40. Správny súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok podľa § 425 SSP (a to ani po doplnení návrhu po výzve súdu), preto súd návrh navrhovateľa podľa § 427 ods. 1 SSP zamietol. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu, za analogického použitia ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a contrario, keďže pre konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy (prvý oddiel siedmej hlavy štvrtej časti SSP) nie je osobitne upravená náhrada trov konania, zohľadniac potrebu o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 1 SSP). Nakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Uznesenie je právoplatné doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP]. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.