Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201829 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110201829.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu maloletého O. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX, XXX XX N., zastúpeného zákonnými zástupcami C. N., nar. XX. XX. XXXX a O. U., nar. XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom W. XX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanej Generali Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Vajanského nám. 2, 036 01 Martin, o náhradu škodu na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/10/2010-491 zo dňa 17. 01. 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 01. 2017 uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi titulom zvýšenia náhrady odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 61 599,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 10C/10/2010 - 295 zo dňa 25. 06. 2013 uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi škodu na zdraví - titulom bolestného v sume 21 256,20 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 95 281,60 Eur, obe sumy s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/328/2013 - 333 zo dňa 26. 11. 2014 uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví, ktorú maloletý žalobca utrpel dňa XX. XX. XXXX vo veku necelých X rokov následkom dopravnej nehody zavinenej M. W.. V zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ,,Zákon o povinnom zmluvnom poistení“, resp. ,,ZoPZP“) nebola sporná pasívna vecná legitimácia žalovanej, základ uplatneného nároku vo forme bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, spornou bola len výška náhrady škody. Písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 30. 01. 2015 uplatnil žalobca náhradu škody titulom bolestného v sume 21 256,20 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 95 281,60 Eur, obe sumy s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 až do zaplatenia, a navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 80 898,80 Eur. Dňa 25. 08. 2015 uzatvorili strany dohodu o urovnaní, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobcovi náhradu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 56 683,20 Eur (8520 bodov x 14,46 Eur / hodnota bodu pre rok 2009/ = 123 199,20 Eur - už poskytnuté plnenie v sume 66 516,- Eur). Zároveň sa strany dohodli na úhrade úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 56 683,20 Eur od 15. 09. 2011 do zaplatenia, a o tom, že o zvyšnej časti nárokov (bolestné, úrok z omeškania z bolestného a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia) rozhodne súd. Na základe dohody o urovnaní zobral právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 žalobu späť v častiach - o náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 95 281,60 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania titulom bolestného za obdobie od 08. 06. 2011 do 14. 09. 2011 a zvýšenia náhrady titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 19 222,20 Eur s tým, že z tohto titulu žiada naďalej sumu 61 599,60 Eur. Okresný súd na pojednávaní uznesením konanie v uvedených častiach zastavil s tým, že ďalej koná o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom náhrady bolestného sumu 21 256,20 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. 09. 2011 do zaplatenia, a titulom zvýšenia náhrady titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 61 599,60 Eur. Na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 sa strany zhodli v prípade náhrady bolestného na výške hodnoty bodu v sume 14,46 Eur, i na tom, že žalobcovi patrí úrok z omeškania z tejto náhrady od 15. 09. 2011 do zaplatenia. Sporným zostalo bodové ohodnotenie bolestného vyčíslené v sume 2180 bodov posudkom O.. Y.. Právny zástupca žalobcu zároveň rozšírením žaloby uplatnil 50 % zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Pretože spor ohľadne bodového ohodnotenia bolestného znaleckým posudkom O.. Y. neodstránil ani výsluch znalca na pojednávaní dňa 12. 04. 2016, okresný súd na návrh strán nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia O.. O. M.. Znalec O.. M. v znaleckom posudku (znalecký úkon č. 11/2016) uviedol 21 vážnych poranení maloletého žalobcu a bodovo ohodnotil 20 položiek celkovým počtom bodov 2435, pričom konštatoval, že poranenia, ktoré maloletý žalobca utrpel sa definujú ako polytrauma, čo je poranenie dvoch alebo viacerých orgánových systémov, z ktorých aspoň jedno ohrozuje človeka na živote. Konštatoval, že maloletý žalobca od úrazu trpí kvadruparézou s prevahou vľavo (ochrnutie všetkých štyroch končatín), deficitnou spontánnou dychovou aktivitou - nemožnosťou spontánneho dýchania so závislosťou na umelej pľúcnej ventilácii, má trvalú tracheostomiu a vyživovaný je cez sondu (PEG). Jeho zdravotný stav je komplikovaný opakovanými infektami dýchacích ciest na podpornej ventilácii s nutnosťou antibiotickej liečby. Opakovane je hospitalizovaný pre komplikácie ako infekcie dýchacích ciest i močového mechúra a obličiek s nutnosťou dlhodobej ATB liečby. Zlomenina pravej kľúčnej kosti bola ponechaná na konzervatívnu liečbu. Kraniocerebrálne poranenie liečené trepanopunkciou - navŕtaním lebky v pravej čelovo-nástennej oblasti s evakuáciou krvného výronu dňa 16. 09. 2008. Dňa 09. 10. 2008 mu bola v celkovej anestéze vykonaná extrakcia radixov - koreňov zubov. Dňa 16. 03. 2009 mu boli po zhojení zlomeniny vybraté Prevotove prúty z pravého stehna v celkovej anestéze. Postupne sa hojil dekubit v krížovej oblasti. Ďalší priebeh je komplikovaný recidivujúcimi infekciami močových ciest, vytvorením obličkových kameňov i kameňov močového mechúra pri opakovanej katetrizácii močového mechúra. Dňa 21. 03. 2013 bola realizovaná reinštalácia - výmena PEGu. U maloletého žalobcu sa prejavuje psychická deprivácia, poruchy spánku. Presun maloletého žalobcu je možný len na invalidnom vozíku, na ktorom je jeho poloha pasívna. Krk - šija je voľná so zavedenou trvalou tracheostomiou, zvýšený tonus má na horných i dolných končatinách, svalstvo hypotrofické - zmenšené, na končatinách spasticita. Všetky štyri končatiny má ochrnuté, dolné široko rozkročené, ich aktívna hybnosť je minimálna. V klinickom obraze dominuje obraz až kvadruplegie, hybnosť končatín prakticky nemožná, je trvale inkontinentný - neudrží moč ani stolicu, má zavedený PEG. Znalec konštatoval, že z hľadiska ohodnotenia bolestného možno považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený v marci 2009, sťaženia spoločenského uplatnenia po 19. 08. 2010. Vychádzajúc zo znaleckého posudku O.. O. M. uzavreli strany na pojednávaní dňa 13. 12. 2016 súdny zmier v časti o náhradu bolestného, ktorým sa žalovaná zaviazala uhradiť (dňa 22. 12. 2016 uhradila) žalobcovi titulom bolestného sumu 12 074,10 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. 09. 2011 do zaplatenia. Tento súdny zmier súd prvej inštancie schválil uznesením č. k. 10C/10/2010 - 480 zo dňa 13. 12. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 12. 2016. Po dohode o urovnaní strán zo dňa 25. 08. 2015 a schválení súdneho zmieru zo dňa 13. 12. 2016 zostal sporným len nárok žalobcu na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. uplatnený rozšírením žaloby na pojednávaní dňa 20. 01. 2015. Právni zástupcovia strán zhodne konštatovali, že sporným nie je bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia počtom 8 520 bodov a hodnota bodu 14,46 Eur, z ktorých vychádzali pri dohode o urovnaní dňa 25. 08. 2015. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu (matka C. N.) uviedla, že zdravotný stav syna sa nezlepšuje, ale zhoršuje. Neustále je napojený na dýchací prístroj, sám nie je schopný napiť sa, najesť a musí byť neustále polohovaný. Trpí ťažkou osteoporózou z imobility, pri bežnej manipulácii mu hrozia zlomeniny, už utrpel dvojitú fraktúru. Každá z obličiek je funkčná len na 40 %, nie je schopný sám sa vymočiť a denne musí byť štyrikrát cievkovaný. To spôsobilo, že má kamene v obličkách, hustý sediment a kamene v močovom mechúry. Súdny znalec O.. A. Y. na pojednávaní dňa 12. 04. 2016 uviedol, že zotrváva na svojom znaleckom posudku č. 11/2012, doplňujúcom vyjadrení č. 1/2012 i výpovedi na pojednávaní dňa 06. 06. 2013. Ohľadne termínu ukončenia liečby a ustálenia zdravotného stavu maloletého žalobcu tvrdil, že jeho zdravotný stav stále nie je ustálený, lebo liečba stále prebieha. Vysvetlil metodiku a dôvody v posudku uvedeného bodového hodnotenia jednotlivých zdravotných poškodení žalobcu a konštatoval, že v tomto prípade ide o stav hodný osobitného zreteľa, lebo 98 % poranení druhého krčného stavca sa končí smrťou. Podľa názoru znalca maloletý žalobca „už nie je človek, ale preparát človek“. Okresný súd uviedol: ,,Pri posudzovaní žalovanou vznesenej námietky premlčania považuje súd za kľúčové, či môže súd o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnúť i bez návrhu. Súd má za to, že znenie § 5 ods.1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z. treba vykladať tak, že výšku náhrady určuje bodovým ohodnotením lekár (a nie je povinnosťou žalobcu túto vopred konkrétne určiť v súlade s ohodnotením lekára ) a zvýšenie náhrady v prípadoch hodných osobitného zreteľa (ktoré môže konštatovať i lekár) určuje súd (a to i bez návrhu). Preto podľa názoru súdu nemôže byť nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maloletého žalobcu premlčaný. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckých posudkov, súd konštatuje, že si len ťažko predstaviť prípad hodnejší osobitného zreteľa ako prípad, o ktorom sa súdny znalec vysloví, že poškodený „nie je človek, ale preparát človek“ (nemožno pritom prehliadnuť, že zákon za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje už len samotné priznanie invalidity). Všetci lekári a znalci posudzujúci v rôznych fázach vývoja zdravotného stavu maloletého poškodeného žalobcu sa jednoznačne zhodli v tom, že zdravotné následky spôsobené dopravnou nehodou vážnym, nezvratným a trvalým spôsobom zasiahli do jeho života a chlapec nie je, a nikdy nebude schopný, samostatného života. De facto ide o veľmi namáhavé a bolestivé (pre poškodeného i jeho najbližších) udržiavanie života, a nie o liečenie. Tento fakt považuje súd pri rozhodovaní za kľúčový a rozhodujúci.“ Vzhľadom na uvedené okresný súd žalobe o mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného maloletého žalobcu vyhovel (o výške sumy medzi stranami spor nebol). O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). 2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania. Podľa jej názoru okresný súd nesprávne posúdil ňou vznesenú námietku premlčania. Súd prvej inštancie vychádzal pri posúdení uplatneného nároku zo skutočnosti, že právny zástupca žalobcu rozšírením žalobu uplatnil 50% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2012 Z. Z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (pravdepodobne ide o chybu v písaní, keď správne mal byť uvedený zák. č. 437/2004 Z. z.). Ide o rozšírenie žaloby vykonané na pojednávaní dňa 20. 01. 2015, resp. ktoré bolo ako písomné podanie žalobcu zo dňa 30. 01. 2015 doručené okresnému súdu dňa 02. 02. 2015. Nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bol teda novo v konaní uplatnený na základe rozšírenia žaloby na pojednávaní dňa 20. 01. 2015, kde právny zástupca žalobcu uviedol:,,navrhujem.,., aby súd pri rozhodovaní v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 473/2004 Z. z, navýšil náhradu bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% v každom prípade zvlášť.“ Následne svoj návrh na rozšírenie žaloby predložil žalobca aj v písomnej forme v podaní zo dňa 30. 01. 2015. Tento nárok uplatnil vo výške 80 898,80 Eur (50% z bodového hodnotenia priznaného znaleckým posudkom O.. W., A..). O tomto procesnom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24. 11. 2015, ktorým pripustil rozšírenie návrhu o uplatnenie 50% navýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2012 (správne má byť 2004) Z. z.. Išlo o v poradí štvrtú zmenu rozsahu uplatneného nároku (predtým zmeny žaloby ) dňa 19. 07. 2011, 13. 01. 2012, 28. 05. 2013). Uvedený nárok na stal predmetom konania na základe procesného úkonu žalobcu - rozšírenia žaloby doručeného súdu 02. 02. 2015 (resp. na pojednávaní dňa 20. 01. 2015). Tento záver vyplýva nepriamo aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. V konaní teda bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo v priebehu ďalšieho konania sporné, že o nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa koná na základe návrhu žalobcu (rozšírenia žaloby) predneseného na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 (špecifikovaného následne v písomnom podaní žalobcu zo dňa 30. 01. 2015 doručeného súdu ma 02. 02. 2015). Záver okresného súdu o možnom priznaní nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. poškodenému aj bez návrhu je v zásadnom rozpore s platnou právnou úpravou. Ďalej poukázala na ustanovenie § 216 CSP. Nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je samostatným nárokom, pre priznanie ktorého zákon stanovuje osobitné podmienky aj spôsob jeho určenia (odlišne od podmienok, predpokladov vzniku a spôsobu hodnotenia bolestného, či sťaženia spoločenského uplatnenia). Tento nárok je možné priznať len na základe (žalobného) návrhu, ktorým sa žalobca takéhoto konkrétneho nároku domáha. Opačný záver súdu prvej inštancie je súčasne v rozpore aj s už vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn. 12Co/328/2013 z zo dňa 26. 11. 2014, v ktorom odvolací súd konštatuje neprípustnosť priznania (uvedeného) nároku súdom bez toho, aby bol riadne uplatnený žalobcom v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu za týchto podmienok o tomto nároku okresný súd rozhodoval v rozpore § 153 ods. 2 O. s. p., t. j. nad rámec samotného žalobného návrhu. Aj z týchto záverov odvolacieho súdu jasne vyplýva, že záver o možnom priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia aj bez predchádzajúceho návrhu, nemôže obstáť. Podľa názoru súdu prvej inštancie nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu nemôže byť premlčaný. Nie je však už ďalej z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako k tomuto záveru okresný súd dospel, či a aký súvis s týmto záverom má jeho konštatovanie, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia možno priznať aj bez návrhu. Možno sa len domnievať, či z tohto dôvodu považoval tento nárok okresný súd za nepremlčateľný alebo za nárok, ktorý premlčaniu síce podlieha, ale za iných okolností, než ho on argumentoval. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nepremlčaní nároku, ale neuviedol, od akého momentu mala podľa jeho názoru začať plynúť premlčacia doba ohľadom toho nároku, aká je jej dĺžka a kedy uplynula. Zdôraznila, že nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je svojou povahou nárokom na náhradu škody, ktorý sa podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) premlčiava v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pre začiatok jej plynutia je už aj v zmysle ustálenej súdnej praxe rozhodujúci moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného, čo je otázkou odbornou. Za týmto účelom bolo aj riadené znalecké dokazovanie znalcom O.. O. M., keď tento určil moment ustálenia zdravotného stavu z hľadiska hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v časovom odstupe 24 mesiacov od úrazu, t. j. ku dňu 19. 08. 2010. Žalobca uplatnil nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia svojím podaním zo na 20. 01. 2015 vo výške 80 898,80 Eur, ktorý následne v konaní korigoval čiastočným späťvzatím (vo výške 19 299,20 Eur) na sumu 61 599,60 Eur (čiastočné späťvzatie vykonané na pojednávaní dňa 24. 11.2015). Žalobca mal teda vedomosť o škode (vrátane nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia), ktorá mu bola spôsobená najneskôr dňom, kedy bol jeho zdravotný stav ustálený, čo podľa znalca O.. M. bolo najneskôr 19. 08. 2010. Od tohto momentu začala plynúť dvojročná premlčacia doba ohľadom nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula márne dňa 19. 08. 2012. Ak teda žalobca uplatnil predmetný nárok uplatnil na súde až v januári 2015, urobil tak po jej márnom uplynutí. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva tendencia nárok žalobcu za každých okolností priznať. Aj keď týmto pohnútkam možno rozumieť z ľudského hľadiska (ide o odškodnenie za prakticky ,,zmarený“ mladý život), je potrebné nárok posudzovať primerane v medziach platného práva a ustálenej súdnej praxe. Pristúpila k plneniu uplatnených nárokov žalobcu zodpovedne a korektne, keď o týchto opakovane rokovala a v rozsahu, v akom boh priebežne preukázané a dôvodné, príp. vzájomne odsúhlasené, aj plnila. Má za to, že nárok na náhradu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno žalobcovi s ohľadom na vznesenú námietku premlčania priznať. Za nesprávny považuje aj výrok okresného súdu o náhrade trov konania. Z výroku nie je zrejmé, v akej výške (pomere) má žalobca nárok na náhradu trov konania. Žalobca uplatnil pôvodnou žalobou nároky predčasne bez toho, aby mu predtým predložil príslušné lekárske posudky ošetrujúcich lekárov, ktorým boli lekári FNsP N. N., keď tieto sú zo dňa 27. 01. 2010 (až následne jemu doručované žalovanému), pričom žaloba bola podaná na súde už 29. 01. 2010. Poskytla žalobcovi plnenie titulom bolestného vo výške 23 136,- Eur dňa 02. 02. 2010 a titulom SSU vo výške 66 516,00 Eur dňa 10. 03. 2010. Na základe súdneho zmieru uhradila žalobcovi 12 074,10 Eur titulom ďalšieho bolestného. Súčasťou zmieru nie je nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Na základe Dohody o urovnaní zo dňa 28. 08. 2015 bolo žalobcovi vyplatené plnenie titulom ďalšieho sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 56 683,20 Eur s tým, že sporové strany ako účastníci dohody sa v Čl. IV. bod 4.2. si nebudú navzájom uplatňovať trovy konania týkajúce sa tejto časti (sťaženia spoločenského uplatnenia, úrok z omeškania), vo zvyšku uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia (38 598,40 Eur) bola žaloba žalobcom vzatá späť na pojednávaní dňa 24.11. 2015 a ohľadom nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bola žaloba vzatá žalobcom čiastočne späť vo výške 19 299,20 Eur. Podľa jej názoru okresný súd nepostupoval v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 CSP. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru okresný súd sa vznesenej námietke premlčania okresný súd vo svojom odôvodnení venoval a zdôvodnil z akého dôvodu nárok, ktorý priznal v napadnutom rozsudku nie je premlčaný v zmysle § 106 ods. 1, 2 OZ. Z výkladu tohto ustanovenie je jednoznačné, že toto zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia patrí výlučne do právomoci súdu a je priamo nárokovateľné zo zák. č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V takomto prípade, keďže môže súd rozhodnúť i bez návrhu, tento nárok nepodlieha premlčaniu v zmysle § 106 ods. 1, 2 OZ. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj z akého dôvodu mu priznal zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, a to s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa vychádzajúc zo znaleckých posudkov a z jeho zdravotného stavu. V tomto konaní bolo už predmetom výlučne nárok na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a v tomto nároku bol plne úspešný, čím mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario CSP a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávny právny záver okresného súdu ohľadne ňou vznesenou námietkou premlčania týkajúcou sa zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 6. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol: ,,Pri posudzovaní žalovanou vznesenej námietky premlčania považuje súd za kľúčové, či môže súd o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnúť i bez návrhu. Súd má za to, že znenie § 5 ods.1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z. treba vykladať tak, že výšku náhrady určuje bodovým ohodnotením lekár (a nie je povinnosťou žalobcu túto vopred konkrétne určiť v súlade s ohodnotením lekára ) a zvýšenie náhrady v prípadoch hodných osobitného zreteľa (ktoré môže konštatovať i lekár) určuje súd (a to i bez návrhu). Preto podľa názoru súdu nemôže byť nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maloletého žalobcu premlčaný.“ 7. S týmto právnym záverom okresného súdu odvolací súd nesúhlasí. Konanie o zaplatenie náhrady škody na zdraví je sporovým konaním, ktoré sa začína doručením žaloby (§ 156 CSP). Súd je v sporoch týkajúcich sa nárokov na náhradu škody na zdraví (vrátane nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia) viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP), preto súd ex offo nemôže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha (viď zásada ne ultra petitum). Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite. Z uvedeného vyplýva, že ak poškodený si žalobou neuplatnil nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd ex offo nemôže o eventuálnom nároku poškodeného rozhodnúť, aj keby poškodený v pozícii žalobcu splnil zákonné podmienky vzniku tohto nároku. 8. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalovaná (dlžník) písomným podaním zo dňa 04. 03. 2015, doručeným okresnému súdu dňa 11. 03. 2015, vzniesla v prvoinštančnom konaní námietku premlčania ohľadne zvýšenia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ (č.l. 361-362 spisu). 9. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania. Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa teda právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania (čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 10. Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví uplatnené žalobcom v žalobe, t.j. nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na zvýšenie spoločenského uplatnenia, sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Sú to jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody na zdraví. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ in fine) 11. Otázka premlčania práva na sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa posudzuje podľa ustanovenia § 106 OZ v spojení s ustanovením § 100 ods. 1 OZ, pretože ide o jednu zo zložiek práva na náhradu škody, ktorá vzniká poškodenému pri škode na zdraví, pri ktorej je podľa ustanovenia § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou OZ objektívna premlčacia doba vylúčená. Ak teda okresný súd ustálil, že nárok na zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia sa nepremlčuje, vec nesprávne právne posúdil. 12. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia (vrátane zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia) sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. V prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu môže poškodenému vzniknúť z pôvodnej škodnej udalosti ďalší (nový) nárok na náhradu škody (náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), preto z uvedených zásad treba vychádzať aj pri posúdení tohto čiastkového nároku na náhradu škody a posudzovať ho z hľadiska premlčania samostatne ako nárok so samostatnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej plynutia. 13. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa žalobou zo dňa 29. 01. 2010 domáhal okrem bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ,,zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur. “ Z návrhov žalobcu na pripustenie zmien žaloby zo dňa zo dňa 19. 07. 2011 (č.l. 74 -76 spisu), zo dňa 13. 01. 2012 (č.l. 112a-112c) s porovnaním s petitom žaloby vyplynulo, že absentuje uplatnenie nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur, avšak zo strany žalobcu nebol vykonaný žiaden procesný úkon ohľadne nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur. 14. Odvolací súd už v uznesení č.k. 12Co/328/2013-333 zo dňa 26. 11. 2014, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu č.k. 10C/10/2010-295 zo dňa 25. 06. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku, vytkol okresnému súdu neustálenie predmetu konania s tým, že povinnosťou okresného súdu bude okrem iných ustáliť, či sa procesné podania žalobcu týkajú aj pôvodne uplatneného nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia alebo nie a následne túto situáciu správne procesne vyhodnotiť. 15. Ako vyplýva z obsahu spisu, prvoinštančný súd i napriek tomu, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa procesne nevyporiadal s tým, či návrhmi žalobcu na pripustenie zmien žaloby zo dňa zo dňa 19. 07. 2011 (č.l. 74 -76 spisu), zo dňa 13. 01. 2012 (č.l. 112a-112c) išlo de facto o čiastočné späťvzatie žaloby (§ 145 ods. 2 CSP) ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur, keďže v podaniach žalobcu týkajúcich sa zmeny žaloby absentuje uplatnenie nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur, pričom okresný súd v priebehu konania nezastavil konanie ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur. Okresný súd nevyzval žalobcu, či svojimi podaniami prejavil vôľu ohľadom zvýšenia spoločenského uplatnenia vziať žalobu späť a v dôsledku toho logicky ani procesným spôsobom neustálil predmet sporu ohľadom uvedenej časti pôvodne uplatneného nároku, hoci ustálenie predmetu sporu v posudzovanej veci je nevyhnutné z dôvodu, aby okresný súd mohol náležitým spôsobom právne posúdiť i námietku premlčania uplatnenú žalovanou. 16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 všeobecne uviedol, ,,aby súd pri rozhodovaní v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 473/2004 Z.z. navýšil náhradu bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% v každom prípade zvlášť.“(viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20. 01. 2015; č.l. 347-349 spisu). 17. Až následne sa žalobca kvalifikovaným spôsobom domáhal pripustenia zmeny žaloby návrhom zo dňa 30. 01. 2015, doručeným okresnému súdu dňa 02. 02. 2015 (č.l. 354 - 357 spisu), a to z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 80 898,80 Eur a následne sa návrhom zo dňa 21. 10. 2015, doručeným okresnému súdu dňa 23. 10. 2015, domáhal pripustenia zmeny žaloby z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 61 599,60 Eur (č.l. 379-380 spisu). 18. Okresný súd o zmene žaloby rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 v znení: ,,Súd pripúšťa rozšírenie návrhu o uplatnenie 50% navýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2012 Z.z.“(č.l. 392 spisu) 19. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené uznesenie ale nespĺňa zákonné atribúty uznesenia, ktorým sa pripustila zmena žaloby v zmysle ustanovenia § 139 a nasl. CSP, keďže z neho nevyplýva zmena konkrétnej výšky žalobou uplatneného nároku žalobcu (z výroku uznesenia o pripustení zmeny žaloby má vyplývať, že súd pripúšťa zmenu žaloby z pôvodného znenia, ktoré má byť vo výroku uznesenia špecifikované, na nové znenie žaloby, ktoré musí byť špecifikované). Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v uvedenom uznesení okresný súd nesprávne aplikoval i právny predpis (§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2012 Z.z.), ktorý sa žalobcom uplatneného nároku netýka. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokiaľ okresný súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby právne relevantným spôsobom, nemôže pokračovať v konaní o zmenenej žalobe. Hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby nastávajú až dňom doručenie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby na súd. 20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP). 21. Úlohou okresného súdu pripojiť trestný spis Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 155/2008 (okresný súd nepripojil trestný spis i napriek tomu, že odvolací súd mu už v uznesení č.k. 12Co/328/2013-333 zo dňa 26. 11. 2014 uložil pripojiť predmetný spis). Súd prvej inštancie ustáli predmet sporu náležitým procesným spôsobom a rozhodne o (ne)pripustení zmeny žaloby ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 139 a nasl. CSP). Následne sa prvoinštančný súd bude musieť opätovne zaoberať právnym posúdením námietky premlčania uplatnenou žalovanou v zmysle vyššie uvedených právnych záverov odvolacieho súdu. O výške eventuálne nepremlčaného nároku žalobcu ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodne okresný súd aplikujúc správny právny predpis, pričom z odôvodnenia musia vyplynúť nielen dôvody, pre ktoré žalobcovi vznikol nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale aj spôsob a špecifikácia jeho výpočtu. 22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP). 23. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorý je vymedzený jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčích nárokov je od seba nezávislá; jednotlivý dielčí nárok môže vzniknúť bez toho, aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé dielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, nakoľko predpoklady ich vzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčích nárokov na náhradu škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, obdobne vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, je treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán (§ 255 ods. 1 a ods. 2 CSP) a pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby treba posúdiť procesné zavinenie strán samostatne pri každom jednotlivom dielčom nároku na náhradu škody (§ 256 ods. 1 CSP). Konania o čiastkových nárokoch na náhradu škody majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).