Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1034/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227745 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111227745.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, v konaní zast. AK Legium s.r.o., so sídlom Bukurestska 3, Bratislava, proti žalovanému: R.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, F. F., v konaní zast. JUDr. Františkom Sobekom, advokátom, AK so sídlom Hertník 10, o zaplatenie 223,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/354/2012-171 zo dňa 24. 06. 2014 takto r o z h o d o l : I. Späťvzatie žaloby o zaplatenie 138,61 Eur p r i p ú š ť a , rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 16,60 Eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . III. Výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania o sumu 84,99 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 05. 2009 s a n e d o t ý k a . IV. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 138,61 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,60 Eur od 01. 05. 2009 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a v časti o zaplatenie v sumy 84,99 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 01. 05. 2009 do zaplatenia konanie zastavil pre späťvzatie žaloby v uvedenom rozsahu. Žalovanému súčasne uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 708,14 Eur z toho sumu 16,50 Eur ako zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby a sumu 691,64 Eur ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že žaloba žalobcu bola čiastočne dôvodná, celkom po sumu 138,61 Eur. Mal za to, že žalovaný mal povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 77,60 Eur ako alikvotnú časť príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a okrem toho taktiež za včasné nezaplatenie príspevku vo výške nezaplateného príspevku teda v sume 77,60 Eur. Okrem toho mal tiež povinnosť zaplatiť sumu 16,60 Eur ako príspevok advokáta do sociálneho fondu určeného uznesením Konferencie advokátom zo dňa 16. 06. 2007. Celkom išlo o čiastku 171,80 Eur a keďže žalobca zistil na strane žalovaného preplatok 33,19 Eur, prichádzala do úvahy povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi 138,61 Eur. Keďže žalobca sa domáhal aj zaplatenia aj úroku z omeškania 8,5 % zo sumy 16,60 Eur od 01.05.2009 až do zaplatenia, tak súd aj v tejto časti podanej žalobe žalobcu vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca čiastočne zobral podanú žalobu späť pre zaplatenie sumy 84,99 Eur tak bol dôvod pre zastavenie konania v uvedenej výške. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal žalobcovi celkom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 691,40 Eur a trovy súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a to vo výroku II. a III., teda pokiaľ mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 138,61 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,60 Eur, ako aj vo výroku o trovách konania. Bol toho názoru, že vo vzťahu k žalobcovi nemá žiadnu povinnosť na plnenie pretože svoje povinnosti si riadnym spôsobom splnil, dokonca on má protipohľadávku vo vzťahu k žalobcovi, pričom stretom obidvoch pohľadávok, pohľadávka žalobcu zanikla. Za nesprávny považoval rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, keď podľa jeho názoru by do úvahy prichádzal postup podľa ust. §150 ods. 1 a 2 OSP, teda dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Žiadal preto podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. 3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril aj žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadal ho podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zák. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v rozsahu danom ust. §§ 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento čiastočne v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku o trovách konania potvrdil, ako aj v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 16,60 Eur od 01.05.2009 do zaplatenia s 8,5 % úrokom z omeškania. 5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zák. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a ktorý nahradil Zák. č. 99/1963 Zb. ako nový procesný predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejedaní veci, popredí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, t. j. aj na konanie začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätá aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršovala postavenie strany a túto rieši prechodným ustanovením v § 470 ods. 2 vete druhej CSP. 6. Je nesporné, že podaným odvolaním žalovaný napadol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie II. a III., teda v časti pokiaľ mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 138,61 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 16,60 Eur od 01. 05. 2009 až do zaplatenia v lehote troch dní, ako aj vo výroku o trovách konania. Do výroku ktorým súd konanie pre zaplatenie sumy 84,99 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2009 až do zaplatenia konanie zastavil, odvolanie zo strany žalovaného podané nebolo. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a krajský súd ho nepreskúmaval. Preto vo výroku svojho rozsudku sa uvedeného výroku nedotýkal. 7. V súvislosti s podaným odvolaním zo strany žalovaného je potrebné uviesť, že v priebehu odvolacieho konania došlo zo strany žalovaného k zaplateniu sumy 138,61 Eur žalobcovi. Tento túto okolnosť v rámci odvolacieho konania potvrdil a písomným podaním čiastočne vzal žalobu späť o zaplatenie 138,61 Eur. Vo zvyšných neprávoplatne priznaných nárokov súdom prvej inštancie zostali tieto nároky zo strany žalovaného neuhradené, a preto v tejto časti žaloba zo strany žalobcu vzatá späť nebola. 8. V zmysle ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods. 2, 3 CSP). 9. Je nesporné, že žalobca písomným podaním zobral podanú žalobu čiastočne späť a to o zaplatenie istiny vo výške 138,60 Eur. Vzhľadom na tento procesný úkon žalobcu proti ktorému nemal námietky žalovaný, krajský súd späťvzatie žaloby o zaplatenie 138,61 Eur pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, dotýkajúcom sa zaplatenia 138,61 Eur, zrušil a konanie zastavil. 10. Predmetom odvolacieho konania potom zostalo už len posúdenie nároku žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 16,60 Eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto výroku považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7, a to posledného odseku vyplýva, že otázkou zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 16,60 Eur od 01. 05. 2009 až do zaplatenia sa súd prvej inštancie náležite zaoberal a správne dospel k záveru, že žalovaný mal povinnosť žalobcovi zaplatiť príspevok advokáta do sociálneho fondu vo výške 16,60 Eur. Túto povinnosť si mal splniť do 30. 04. 2009, a keďže táto povinnosť nebola zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi splnená, dostal sa do omeškania dňom 01. 05. 2009, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16,60 Eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia. 11. Podaným odvolaním žalovaný však napadol aj správnosť výroku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento pri náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania. 12. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval za správne žalovaný, ktorý mal zato, že žalobca v priebehu konania menil podanú žalobu, túto čiastočne zobral späť, a preto súd prvej inštancie mal na túto okolnosť prihliadnuť a vzhľadom na okolnosti danej veci náhradu trov konania žalobcovi v zmysle ust. § 150 OSP nepriznať. S takýmto názorom žalovaného sa krajský súd nestotožňuje, pretože žalobca procesné úkony, ktoré smerovali k čiastočnému späťvzatiu žaloby urobil ešte pred tým, ako zo strany žalovaného došlo k podaniu písomného vyjadrenia k podanej žalobe žalobcu. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, v žalobe zostala potom už len suma 138,61 Eur, na ktorú bol rozsudkom súdu prvej inštancie žalovaný zaviazaný a túto v rámci odvolacieho konania aj uhradil. Za daných okolností bol potom postup súdu prvej inštancie pre rozhodovanie o trovách konania podľa § 140 ods. 1 OSP vecne správny a vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci ani krajský súd nezistil, žeby tu boli nejaké dôvody, ktoré by v zmysle ust. § 150 OSP, prípadne ust. § 257 CSP boli dôvodom pre nepriznanie trov konania žalobcovi. Trovy konania pritom boli uplatňované len za predmetu konania, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí podanej žaloby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania bolo správne, a krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku ako správny potvrdil. 13. Pokiaľ ide trovy odvolacieho konania tak je nesporné, že žalobca mal v odvolacom konaní úspech, pretože priznaná suma súdom prvej inštancie žalobcovi bola v rámci odvolacieho konania žalovaným zaplatená a úroky z omeškania, ktoré boli požadované žalobou a uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie boli taktiež žalobcovi priznané. Keďže žalobca mal v odvolacom konaní úspech a uplatnil právo na náhradu trov konania a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal tak krajský súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom aj na ust.§ 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 14. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).