Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229741 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112229741.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 6, do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2 766,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 10. 2015, č. k. 13C/387/2012 - 149, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 285,41 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, Rovnako aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2004, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky. Súd si vyriešil, že ide o spotrebiteľský vzťah a po novele Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01. 04. 2015, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vzťahy upravené tak zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, ako aj ďalšími právnymi úkonmi aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane premlčania a posúdenia otázky premlčania medzi stranami sporu. V konaní mal preukázané, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 11. 02. 2005. Vyzval žalovaného zaplatiť úver v lehote 15 dní od jeho doručenia, a to do 26. 02. 2005, dňom nasledujúcim začala plynúť žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 27. 02. 2008. Žalobca žalobu na súd prvej inštancie doručil dňa 30. 11. 2012 po uplynutí premlčacej doby, v dôsledku čoho nebolo možné nárok žalobcu priznať. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 3. Súčasne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzavretú a podpísanú žalovaným dňa 30. 12. 2011. Uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Keďže takýmto uznaním dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začína plynúť nová premlčacia doba, ktorá je v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka 10 ročná, skúmal, či žalovaný v čase uznania dlhu mal vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh. Súd prvej inštancie konštatoval, že vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná do bodu III dohody, označenom ako „forma splatenia záväzku“, pričom v texte dohody už nie je zmienka o tom, či žalovaný bol poučený o význame premlčania a dôsledkoch uznania dlhu. Navyše súd konštatoval, že okrem vypísanej sumy istiny, príslušenstvo nie je v dohode o uznaní dlhu riadne špecifikované a taktiež je uznaný záväzok zo zmluvy číslo zákazníka, hoci so žalovaným bola uzatvorená zmluva s iným číslom. Číslo zákazníka vyplýva iba z prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, ako číslo úverového účtu. Keďže súdu prvej inštancie je z úradnej činnosti známe, že žalobca pri uzatváraní dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu, ani o jeho následkoch, ani o význame premlčania, takýto postup žalobcu pri uzatváraní dohody považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 8 ods. 3 a 4 zák. č. 250/2007 Z. z., pričom zdôraznil zákaz používania nekalých obchodných praktík, ktorý je aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Z uvedených dôvodov považoval dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom o ochrane spotrebiteľa. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovení, v tom čase účinnom a platnom Občianskom súdnom poriadku, rozhodnutie súdu zmenil tak, že žalobe na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. vráti vec po zrušení súdu prvej inštancie. Súčasne si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav veci týkajúci sa najmä spôsobu uzatvárania samotnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Opísal spôsob uzatvorenia dohody s tým, že žalovaný mal možnosť s dohodou sa oboznámiť, mal ju na adrese bydliska niekoľko dní a až následne po prečítaní, porozumení jej obsahu a po vyjadrení súhlasu s takouto dohodou túto spätne zaslal žalobcovi. Poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je možné ju chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009. Ďalšou námietkou odvolateľa bola aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka § 52 ods. 2 veta tretia. Aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konanie sa súd prvej inštancie dopustil nedovolenej retroaktivity právnych noriem, ktorej zákaz je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Nárok žalobcu bol uplatnený na súde dňa 30. 11. 2012, pričom predmetné ustanovenie hmotnoprávneho charakteru nadobudlo účinnosť až 01. 04. 2015. V tejto súvislosti poukazoval aj na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu a ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rovnako aj tu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR z ktorých niektoré právne vety citoval. Ďalšia námietka odvolateľa sa týkala rozhodnutia o trovách konania, ktoré priznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcom na strane žalovaného. Mal za to, že uvedené trovy právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovaného sú neúčelné, navyše zo samotnej podstaty existencie združenia na ochranu spotrebiteľov vyplýva, že sú schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Vyjadrenie k odvolaniu doručilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, ktorý do 30. 06. 2016 vystupovali ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) vstúpilo do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014. Do konania vstúpilo z vlastného podnetu vzhľadom na predmet sporu v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Od 01. 07. 2016 Občiansky súdny poriadok nahradila nová procesná úprava, a to Civilný sporový poriadok, ktorý inštitút vedľajšieho účastníka nepozná. Z ust. § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka nahradený komplexnou úpravou intervenienta, ako nového právneho inštitútu. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá má v súčasnosti za splnenia zákonných podmienok postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými právami podľa § 95 Civilného sporového poriadku. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. procesnej normy, ktorá pripúšťala inštitút vedľajšieho účastníctva a po doručení odvolania stranám v konaní vrátane do 30. 06. 2016 aj Združeniu, toto zaslalo vyjadrenie k odvolaniu dňa 26. 04. 2016. Združenie sa vyjadrilo nielen k namietaným trovám konania, ktoré si v konaní uplatnili, ale aj k celému premetu sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za vecne správne, a žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnili trovy odvolacieho konania. Zdôraznili, že ide o občiansko-právny vzťah, s tým, že aj na premlčanie je potrebné prihliadať v kontexte ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2014 z 30. 03. 2015, kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keby inak sa mali použiť normy obchodného práva. Dohodu o uznaní záväzku uzavretú medzi stranami sporu považovali za neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. K trovám konania, ktoré im boli v konaní priznané uviedli, že aj združenie má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Je absurdné podľa Združenia, ak žalobca, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Nesúhlasili s námietkou žalobcu, že paušálne vstupujú do sporov a takéto vstupy navodzujú dojem, že účelom vstupu nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Celé odvolanie označili ako nárok žalobcu, na ochranu ich hospodárskych záujmov. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných ustanovení upravených v ust. § 470 ods. 1 CSP, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom aplikoval ustanovenie § 470 ods. 1 CSP. 9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Aj keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu je platný a účinný Civilný sporový poriadok, odvolací súd musel rešpektovať aj daný stav, pretože to zodpovedalo princípu právnej istoty legitímneho očakávania strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj začatého odvolacieho konania. S poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku čl. 2, 3, odvolací súd nemohol opomenúť ani ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použité pred súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie mu bolo uložené rozhodnutím odvolacieho súdu. S poukazom na ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku (teraz ust. § 391 ods. 2 CSP) bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 10. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že tento vo veci rozhodol rozsudkom dňa 14. 05. 2013, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd. Uznesením zo dňa 22. 10. 2014 odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že je potrebné posudzovať dohodu o uznaní záväzku. Za týmto účelom uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie prípadným výsluchom žalovaného, za akých okolností podpisoval dohodu o uznaní záväzku, pokiaľ mu bola zasielaná poštou, či bol na neho vyvíjaný časový alebo psychologický nátlak a uviedol, že „nie je dôvod dospieť k takým záverom, ako to urobil prvostupňový súd, že dohoda obsahuje nekalé zmluvné podmienky“. Dohoda o uznaní záväzku je zákonom predpokladaný a dovolený inštitút, preto nie je žiaden logický dôvod pre to, aby nemohol byť používaný, pričom z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by dohoda o uznaní záväzku bola dosiahnutá nekalým spôsobom, naviac, Obchodný zákonník predpokladá, že možno uznať aj premlčaný dlh. Súd prvej inštancie s poukazom na v tom čase platný a účinný § 226 O. s. p. bol viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Aj napriek tomu, žalovaného dňa 06. 10. 2015 k okolnostiam uzatvárania dohody o uznaní záväzku nevypočul. Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia, ako uvádzal vedľajší účastník. Konkrétne ku okolnostiam, za ktorých bola uzatváraná dohoda o uznaní dlhu, sa žalovaný nevyjadril a súd prvej inštancie žalovaného nevypočul. 11. Jednou z námietok žalobcu v odvolaní sú okolnosti uzatvárania dohody medzi stranami sporu. Podľa tvrdení žalobcu k uzatvoreniu dohody došlo na základe iniciatívy žalovaného, ktorý telefonicky požiadal o uzatvorenie splátkového kalendára a následne zo strany žalobcu bol žalovanému doručený formulár dohody. Žalovaný mal dostatočný časový priestor v pokoji si túto dohodu prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť takúto dohodu, vyslovil s ňou svoj súhlas podpisom. Obsahom dohody bolo uznanie záväzku zo strany žalovaného. Iné okolnosti uzatvorenia dohody v rámci konania pred súdom prvej inštancie, aj napriek uloženej povinnosti zo strany odvolacieho súdu, zistené neboli. Rovnako neboli zistené ani okolnosti týkajúce sa vedomosti alebo nevedomosti, že ide o premlčaný záväzok. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil záver, že takáto dohoda je absolútne neplatný právny úkon odporujúci ustanoveniu § 3, javí sa toto rozhodnutie ako predčasné. Súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu, nevysporiadal sa s dohodou uzavretou medzi stranami sporu a záver vyslovený v rozhodnutí je predčasný. Až po vyriešení otázky vedomosti alebo nevedomosti premlčania záväzku a okolností, za ktorých žalovaný túto dohodu podpísal, môže súd prvej inštancie vysloviť, či uvedená dohoda je v rozpore s § 3 OZ, a či je v dôsledku rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona, s poukazom na ust. § 8 ods. 3 a 4 zák. č. 250/2007 Z. z. nekalou obchodnou praktikou. Až následne bude môcť jednoznačne vyhodnotiť takúto dohodu za neplatnú. V opačnom prípade, vzhľadom na okolnosti uvádzané žalobcom, pri uzatváraní dohody sa zatiaľ odvolaciemu súdu javí, že dohoda o uznaní záväzku bola uzavretá platne a že žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlžnej sumy a aj napriek tomu uznal takúto sumu. V tomto prípade by uznanie zo strany žalovaného malo vplyv aj na dĺžku premlčacej doby. Vedomosť o premlčaní dlhu je síce zakomponovaná do bodu III dohody označenom ako „forma splatenia záväzku“, pričom v texte dohody už nie je zmienka o tom, či žalovaný bol poučený o význame premlčania a dôsledkoch uznania dlhu, avšak podľa doteraz vykonaného dokazovania žalovaný mal možnosť v pokoji, v domácom prostredí a niekoľko dní sa oboznámiť s obsahom dohody, ktorú podpísal a následne odoslal žalobcovi. V kontexte týchto skutočností až po výsluchu žalovaného bude možné ustáliť, či dohoda je neplatným právnym úkonom, práve v dôsledku znevýhodňujúceho skrytého textu. 12. Ďalším z odvolacích dôvodov prezentovaných žalobcom je nerešpektovanie názoru odvolacieho súdu v súvislosti s posudzovaním vzťahu medzi stranami sporu, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na zákaz retroaktivity právnych noriem. Ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie aplikoval pri posudzovaní vzťahu medzi stranami sporu, podľa odvolateľa nebolo možné aplikovať na daný vzťah. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. V zmysle vyššie uvedeného správne postupoval súd prvej inštancie, keď zohľadnil ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie aplikoval pri posúdení vzťahu medzi stranami sporu. Keďže od 01. 05. 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie vyššie citovaného zákonného ustanovenia a Občiansky zákonník nemá prechodné ustanovenia, je potrebné od účinnosti, t. j. od 01. 05. 2014 posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka aj právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami odvolateľa, že sa tu ide o nedovolenú retroaktivitu a postup súdu prvej inštancie aj napriek tomu, že bol viazaný názorom odvolacieho súdu vysloveným v skoršom rozhodnutí, bol správny. 14. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno zistiť skutkové zistenia, či už pre ich absenciu alebo neurčitosť, majúc za to, že podmienky pre takúto aplikáciu neboli splnené, potom je potrebné prijať záver, že na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Až po zistení a ustálení skutkového stavu bude môcť súd prvej inštancie vyvodiť právny záver, podľa ktorého vyhodnotí uvedenú dohodu za platnú, resp. za neplatnú. V dôsledku posúdenia okolností, za ktorých dohoda bola uzavretá, následne sa vysporiada aj so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v kontexte platnosti alebo neplatnosti uvedenej dohody. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní po doplnení dokazovania opätovne súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách úspešnej strany vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 a nasl. CSP. 16. S poukazom na ust. § 391 ods. 2, 3 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a zároveň je v rozhodnutí odvolacieho súdu uvedené, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).