Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010722 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115010722.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovanej F. W. stíhanej pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.zák. , na verejnom zasadnutí dňa 19.januára 2017 o odvolaní obžalovanej F. W. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2T/60/2015 zo dňa 20.09.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej F. W. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.09.2016, sp.zn. 2T/60/2015 bola obž. F. W. uznaná vinnou z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že ako konateľka spoločnosti DENAN, spol. s r.o., Horná 14021/61 A, Banská Bystrica, IČO: 44 797 052, v postavení nájomcu uzatvorila dňa 5. 6. 2009 so spoločnosťou GOREA, spol. s r.o., so sídlom Farská 6, Žilina, IČO: 36 432 504, ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol nájom polyfunkčného objektu na K. ulici v Z. Z., ktorý je vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa, pričom však aj napriek tomu, že nájomca predmet zmluvy riadne užíval, svoje povinnosti vyplývajúce mu z článku IV tejto zmluvy si neplnil, nakoľko dohodnuté nájomné uhrádzal spočiatku len čiastočne a následne už neuhradil prenajímateľovi nájomné vôbec, v zmysle čoho prenajímateľ dňa 21. 7. 2010 od zmluvy odstúpil a následne márne vyzýval nájomcu k úhrade dlžného nájomného, pričom však v období trvania nájomného vzťahu spoločnosť DENAN, spol. s r.o. uhrádzala záväzky voči iným svojím veriteľom, ktoré boli splatné neskôr ako záväzky voči spoločnosti GOREA, s.r.o., a to v zjavnom nepomere vo vzťahu k záväzkom voči spoločnosti GOREA, s.r.o., čím týmto svojim konaním ako dlžník, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa a spôsobil tak spoločnosti GOREA, s.r.o. so sídlom Farská 6, Žilina, IČO: 36 432 504 škodu vo výške 12.055,37 Eur. Za toto konanie okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom výkon uloženého trestu jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Súčasne obžalovanej uložil trest zákazu činnosti výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti na 24 mesiacov. Súčasne súd obžalovanej uložil aj povinnosť nahradiť škodu spoločnosti Gorea, s.r.o., Farská 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 432 504, vo výške 12 055,37 € a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú spoločnosť odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala obžalovaná F. W. odvolanie, ktoré dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnila. Z odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaná s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, pretože podľa jej názoru hodnotil získané dôkazy jednostranne v jej neprospech, neprihliadol na osobitné okolnosti daného prípadu a to predovšetkým na správanie sa samotného poškodeného a na jej snahu uspokojiť jeho pohľadávku. Spoločnosť Denan, s.r.o., bola novovzniknutou firmou a ako taká potrebovala sa zabehnúť. Je pravdou, že zisky tejto spoločnosti nepostačovali na úhradu všetkých jej záväzkov. Keď sa firma dostala do omeškania s úhradou nájomného, snažila sa spolu s jej manželom dohodnúť s poškodeným na riešení situácie a to najskôr cestou zníženia nájomného. Poškodený vedel o jej nepriaznivej finančnej situácii a pravidelne prichádzal na predajňu firmy Denan, s.r.o. a pýtal sa jej, ako to ide. Poškodený ju ubezpečoval, že s úhradou nájomného počká, nech len zotrvajú v nájme a pokúsia sa firmu rozbehnúť. Pokiaľ poškodený dohodu o odklade splátok nájomného popieral, jedná sa len o jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím podložené. Ústnu dohodu potvrdil svedok B. W., ktorý sa zúčastňoval rokovaní s poškodeným. Svedkyňa R.. E. B. - účtovníčka potvrdila, že o tejto dohode vedela. V tejto súvislosti obžalovaná poukázala tiež na to, že poškodený nepodnikol žiadne kroky na uplatnenie svojho práva na zaplatenie dlžných faktúr, ani na to, aby zabránil zväčšovaniu dlhu. Obžalovanú nevyzval ani ústne ani písomne k úhrade dlhu a svoju pohľadávku neuplatnil v súdnom konaní a to ani po skončení nájmu. Nepriaznivú finančnú situáciu firmy sa so svojou dcérou snažila riešiť vložením vlastných finančných prostriedkov do spol. Denan, s.r.o., v sume 20 000,-€, z ktorej sumy bolo dcére neskôr vrátených 13 000,-€, čo vylučuje zámer o úmysle zmariť uspokojenie poškodeného. Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, ktoré sa snažila urobiť, bolo to získanie úveru pre spol. Denan, s.r.o., nakoniec to však nevyšlo. Záväzky firmy Denan, s.r.o., voči spol. Gorea, s.r.o. uhrádzala aspoň čiastočne vo výške ako jej to tržby spoločnosti dovoľovali, dokonca aj vo výške prevyšujúcej zisky spoločnosti za ten ktorý mesiac. Všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčili o tom, že mala záujem a snahu pohľadávku poškodeného uspokojiť. Na tom nič nemení ani vyjadrenie znalca, ktorý pracoval ako úverový pracovník a ktorý uviedol, že vzhľadom na ekonomické ukazovatele spoločnosti by spoločnosť úver nedostala. Obžalovaná totiž takéto vyjadrenie od banky nedostala a preto nevedela ani nemohla vedieť, že snaha o získanie úveru nebude úspešná. Okresný súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - výsluch svedka B. W., manžela obžalovanej, ktorý bol prítomný pri rokovaniach s poškodeným a vedel sa vyjadriť k obsahu týchto rokovaní a postoje poškodeného k omeškaniu s platením nájomného. V tejto súvislosti obžalovaná bola toho názoru, že pri neplatení nájomného, resp. pri čiastočnej úhrade nájomného vo výške, v akej si to firma mohla dovoliť, konala so súhlasom poškodeného, preto nemohla sa takýmto konaním dopustiť trestného činu. V tomto smere okresný súd nepochopil správne jej obranu, keďže ona sa snažila zachovať podnikanie a docieliť zvýšenie tržieb. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý vyhodnotil jej obhajobu ako nedôvodnú. Za tým účelom obžalovaná poukázala aj na súdnu prax i komentáre, ktoré zastávajú názor, že skutkovú podstatu tohto trestného činu nenaplňuje konanie dlžníka, ktorý síce plne uspokojil pohľadávku len jedného z viacerých veriteľov, ak tak urobil s odôvodneným predpokladom získania ďalších prostriedkov na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. Pokiaľ ide o spôsoby uhrádzania platieb za tovar, súd doplnil dokazovanie len tým spôsobom, že oslovil niektoré dodávateľské firmy, ale uspokojil sa s vyjadreniami iba štatutárnych orgánov , prípadne s vyjadrením riaditeľa, či ekonóma firmy. V tejto súvislosti obžalovaná poukázala, že je pravdou, že firma Tescoma, s.r.o., ako aj niektorí iní dodávatelia oficiálne nepovoľovali nákup tovaru „na komis“, čomu zodpovedajú aj vyjadrenia firiem. Ona však jednala s ich obchodnými zástupcami , s ktorými sa ústne dohodla na takom spôsobe nákupu tovaru, pri ktorej jej faktúra za tovar nebola vystavená ihneď pri jeho dodaní, ale tovar im dodali na dodací list, pričom po dvoch týždňoch a s niektorými po mesiaci odsúhlasovali tovar za toto obdobie, ktorý sa predal a na základe nimi vykázaného predaja im spoločnosť vystavila faktúru a ostatný tovar mohli vrátiť. O takomto predaji vo vzťahu k spoločnosti Tescoma, s. r.o. svedčili jednotlivé faktúry od dodávateľa spolu s dodacími listami. Ďalej sa obžalovaná vyjadrovala aj k ďalším dodávateľom podobným spôsobom. Obžalovaná tiež konštatovala, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s uplatnením zásady ultima ratio. V tejto súvislosti vysvetlila súdu, ako mal postupovať. V závere svojho odvolania obžalovaná poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 2To/2/2016 zo dňa 28.01.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené zotrvala na tom, že jej konanie bolo motivované snahou udržať chod spoločnosti a získať finančné prostriedky na úhradu všetkých záväzkov spoločnosti vrátane záväzkov voči spoločnosti Gorea, s.r.o. V žiadnom prípade nekonala s úmyslom zvýhodniť iného veriteľa spoločnosti Gorea, s.r.o. a teda takýto úmysel v konaní ani nemohol byť preukázaný. Z uvedeného dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a obžalovanú oslobodil spod obžaloby. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiavajú dôvodov ich odvolania, podľa nich nejde o trestný čin, obžalovaná nemala úmysel získať výhodu na úkor poškodeného , táto vec sa stala v čase, keď bola kríza, obžalovaná sa snažila firmu udržať v činnosti, z toho dôvodu dávala aj svoje finančné prostriedky do firmy a snažila sa mať obrat. Poškodený sa v podstate choval ako spolupáchateľ, keď obžalovanú povzbudzoval, aby pokračovala v podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu obhajoba požiadala krajský súd, aby zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie v intenciách predošlého rozhodnutia krajského súdu, alternatívne potom aby vec rozhodol sám a obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny, vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa a pokiaľ ide o trest, ten bol uložený primeraný, z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaná k veci uviedla, že je nevinná, o ničom neklamala, snažila sa firmu chrániť, pokiaľ ide o tovar, rokovala s obchodnými zástupcami, títo pracovali na živnosť. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej F. W. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu aj na podklade uznesenia krajského súdu, sp.zn. 2To/2/2016 zo dňa 28.01.2016 v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za účelové alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, aj po doplnení dokazovania predovšetkým s výpoveďami svedkov R.. E. B., svedka poškodeného Q. Q., svedka B. W., ako aj s listinnými dôkazmi doplnenými do spisového materiálu, predovšetkým vyjadrením dodávateľských spoločností , ktoré dodávali tovar firme obžalovanej, ako aj znaleckým dokazovaním, ktoré bolo doplnené a aj výsluchom samotného znalca na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť Denan, s.r.o. plnila voči ostatným dodávateľom tovar a služieb po vylúčení faktúr týkajúcich sa komisného predaja, faktúr za leasing, telekomunikačných služieb a iných platieb na udržanie podnikania, prevádzkových nákladov, celkom 96,42 % vystavených faktúr, pričom vo vzťahu k poškodenému uhradila faktúry v rozsahu 44,74 %, čím bola spol. Gorea, s.r.o. spôsobená škoda vo výške 12 055,37 €. V tomto smere odvolací súd nemal pochybnosti o zistenom skutkovom stave , keďže prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil všetky skutočnosti, na ktoré mal povinnosť zo zákona prihliadnuť, ako aj samotnú obhajobu obžalovanej a na základe vyhodnoteného dokazovania potom správne dospel k záveru, že obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.zák. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. Prvostupňový súd sa totiž podrobne vysporiadal s obhajobou obžalovanej, ktorú zopakovala aj v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanej, pri jeho ukladaní prihliadol ku všetkým skutočnostiam, na ktoré bol povinný podľa zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovanej, ako aj možnosti jej nápravy a pomery. V jej osobe je potrebné vidieť občana, ktorý doposiaľ viedol riadny život, nebola doposiaľ súdne trestaná, ani postihnutá za priestupok, preto okresný súd správne vyhodnotil osobu obžalovanej a dospel k záveru, že v jej prípade postačí uložiť obžalovanej trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody odložil na kratšiu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Takto uložený trest aj krajský súd hodnotí ako výchovný a nie represívny vo vzťahu k obžalovanej , ktorý spĺňa podmienky individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Okresný súd správne rozhodol tiež o uložení zákazu činnosti výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti obžalovanej vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli zistené na hlavnom pojednávaní a ktoré sa týkali podnikateľskej činnosti obžalovanej v minulosti, ktorá si riadne neplnila svojej povinnosti podnikateľa. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd mal v konaní preukázané, že poškodená spoločnosť Gorea, s.r.o., si riadne uplatnila nárok na náhradu škody , ktorý vyčíslila vo výške celkom neuhradených faktúr vo výške 12 889,89 €. Keďže k úhrade predmetných faktúr nedošlo činnosťou konateľa obchodnej spoločnosti v osobe obžalovanej, preto prvostupňový súd správne uložil povinnosť na úhradu spôsobenej škody obžalovanej, ktorá za tento stav zodpovedala ako konateľka spoločnosti. Pokiaľ ide o výšku škody, túto mal prvostupňový súd stotožnenú zo záverov znaleckého dokazovania. Keďže poškodená spoločnosť nebola uspokojená v celom rozsahu s nárokom na náhradu škody, preto okresný súd správne odkázal túto spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovanej F. W. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.