Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/633/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115200328 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115200328.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jana Krnáčová v právnej veci žalobcu UNITEC, s. r. o., Na Graniari 55, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 653, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o ., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti žalovanému 1/ I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a.s., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 741, žalovanému 2/ S. H., nar. XX. XX. XXXX a manželke X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX H., žalovanej 3/ S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. D., žalovanej 4/ K.. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. H. J. X, XXX XX D. D., žalovanému 5/ C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. S. XXXXX/X, XXX XX D. D., žalovanému 6/ N. X., nar. XX. XX. XXXX a manželke W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. N. XX, XXX XX D. D., žalovanému 7/ Bc. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X, XXX XX D. D., žalovanému 8/ X.. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX D. D., žalovanému 9/ K.. D. W., nar. XX. XX. XXXX a manželke K.. O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. N. XX, XXX XX D. D., žalovanému 10/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX D. D., žalovaní 1/, 5/, 6/, 8/ a 10/ zastúpení: Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, žalovanej 11/ S.. J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. S. X, XXX XX D. D., žalovanému 12/ InPaRtners services, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 174 617, zastúpený: Zathurecky InPaRtners, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578 a žalovanému 13/ GATESTORE, s.r.o., so sídlom Mlynská 6481/86, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 048 224, v konaní o vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov hlasovaním dňa 05. 12. 2014 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/10/2015-237 z 13. apríla 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ každý samostatne majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasovaním dňa 15. 12. 2014 zamietol v celom rozsahu. Žalobca sa podľa dôvodov rozhodnutia žalobou z 12. januára 2015 domáhal voči žalovaným ako vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome D. dom, súpisného čísla XXXXX na ulici J. S. X v D. D. rozhodnutia v znení, že uznesenie č. 3 Návrh na schválenie znenia domového poriadku ....bol.... schválený, Uznesenie č. 4 Návrh na uzatvorenie zmluvy v Prvej stavebnej sporiteľni .....bol.... schválený, Uznesenie č. 5 Návrh na uvedený spôsob rozúčtovania nákladov v bytovom dome .....bol..... schválený a Uznesenie č. 6 Súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bytového domu s umiestnením označenia na streche bytového domu ....nebol.... schválený sú neplatné z dôvodu, že nebol dodržaný zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) predpísaný spôsob hlasovania u všetkých štyroch uznesení a uznesenie č. 6 o nesúhlase vlastníkov bytov a nebytových priestorov s umiestnením označenia IVC (IZAK VISION CENTER) nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uznesenie č. 6 označil žalobca za nepreskúmateľné, keď z neho nie je jasné, na základe akej konkrétnej skutočnosti žalovaní a správca ako vyhotoviteľ zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov k takémuto rozhodnutiu pristúpili, za akých podmienok a pri akom pomere hlasovania vzišiel výsledok hlasovania. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a konštatoval, že žalobcom tvrdené skutočnosti v žalobe sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci. V bytovom dome D. dom na ul. J. S. č. X v D. D. je 17 bytov a 4 nebytové priestory. Podľa § 14 ods. 2 prvej vety zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bolo na schôdzi konanej dňa 15. 12. 2014 oprávnených hlasovať 21 hlasov. Dva nebytové priestory č. 2-3 a 2-4, i keď sú vo vlastníctve viacerých osôb, mohli uplatniť hlasovacie právo len ako celok. Správca bytového domu predložil súdu splnomocnenia, z ktorých súd prvej inštancie zistil, že obsahovali všetky náležitosti vyžadované § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podpisy splnomocniteľov boli na plnomocenstvách úradne osvedčené. Schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bola uznášaniaschopná, keď boli prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň 2/3 hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda 19 hlasov z 21 možných. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že uznesenia č. 3, 4 a 5 boli schválené v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov 19 hlasmi. Uznesenie č. 6 schválené vôbec nebolo, keďže sa na prijatie rozhodnutia nedosiahla väčšina hlasov vyžadovaná § 14 ods. 3 druhej vety zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď za rozhodnutie nehlasovalo aspoň 10 hlasov (nadpolovičná väčšina z prítomných 19 hlasov). Podľa zápisnice zo schôdze za prijatie Uznesenia č. 6 hlasovalo iba 5 hlasov, proti bolo 8 hlasov, 4 hlasy sa zdržali a na 2 hlasy sa neprihliadalo. Za nerozhodné považoval súd prvej inštancie, že zápisnica o hlasovaní k Uzneseniu č. 6 neobsahuje rozpis spôsobu hlasovania (ktorý z vlastníkov hlasoval za, proti a kto sa zdržal hlasovania), pretože tento rozpis by bol potrebný len pre posúdenie aktívnej legitimácie prehlasovaného vlastníka na podanie žaloby podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď uznesenie potrebným počtom hlasov prijaté vôbec nebolo. Nadpolovičná väčšina hlasov sa nedosiahla ani za prijatie rozhodnutia ani proti jeho prijatiu. Prehlasovaný vlastník má možnosť podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov domáhať sa zmeny prijatého rozhodnutia schváleného na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak žiadne rozhodnutie na schôdzi vlastníkov bytov prijaté nebolo, žiaden z prítomných na tejto schôdzi sa nemôže podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov domáhať zmeny výsledkov hlasovania. Ani žalobca, ktorý hlasoval za prijatie rozhodnutia nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa zmeny Uznesenia č. 6. Uznesenia č. 3, 4 a 5 boli prijaté v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. U žiadneho z uznesení žalobca neosvedčil tvrdené formálne nedostatky platnosti prijatých rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov (formálne nedostatky plnomocenstiev). Pozornosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov upriamil na možnosť riešenia veci dohodou za podmienok vyhovujúcich každej strane. 1.1 Nerozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. a skutočnosťou, že nariadené predbežné opatrenie o dočasnom pozastavení účinnosti Uznesení č. 3, 4, 5 a 6 nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku odvolania podaného žalovanými 1/ a 12/. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý zhodne so súdom prvej inštancie v odvolaní uvádzal, že na schôdzi dňa 15. 12. 2014 bolo z možných 21 hlasov prítomných 19 hlasov, takže na prijatie alebo neprijatie rozhodnutia sa vyžadovalo 10 hlasov. Za Uznesenia č. 3, 4 a 5 hlasovalo 19 vlastníkov. Dva nebytové priestory sú vo vlastníctve viacerých osôb. Zo zápisnice zo schôdze z 15. 12. 2014 nie je zrejmé, či a ako prebehlo hlasovanie za nebytové priestory s počtom vlastníkov 15 a 20. Zo zápisnice má ale vyplývať aj spôsob hlasovania splnomocneného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov W. X.. Ak pán X X. zastupoval 7 bytov so 7 hlasmi a 1 nebytový priestor s 20 spoluvlastníkmi výsledok hlasovania je vysvetliteľný len tak, že práve W. X. hlasoval proti 8 hlasmi. Zo zápisnice nie je zrejmé, komu patrili dva hlasy, na ktoré sa pri hlasovaní neprihliadalo. Súd prvej inštancie sa týmito námietkami nezaoberal. Uznesenie č. 6 je rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov rovnako ako Uznesenia č. 3, 4 a 5. Pre prijatie rozhodnutia k otázke pod bodom 7 zápisnice súd správne konštatuje, že nebol dostatočný počet hlasov na prijatie rozhodnutia, avšak na druhej strane ale tvrdí, že rozhodnutie nebolo prijaté, čo nezodpovedá zistenému stavu. Odvolateľ naďalej tvrdí, že ak nebol zadovážený dostatočný počet hlasov, nemohlo byť prijaté žiadne uznesenie, ale malo sa len konštatovať, že rozhodnutie v danej otázke prijaté nebolo. Za situácie, keď Uznesenie č. 6 znie „Súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov s umiestnením označenia na streche bytového domu nebol schválený“ pretrváva právna neistota žalobcu, pretože pri použití gramatického a sémantického výkladu význam tohto Uznesenia č. 6 je taký, že o tejto otázke sa rozhodlo a to tak, že sa súhlas s umiestnením neudelil. Takéto rozhodnutie bolo prijaté, hoci ako súd správne konštatuje, na prijatie rozhodnutia nebol dostatok hlasov. Tento úkon vlastníkov bytov a nebytových priestorov je preto neplatný nielen z dôvodov uvedených v § 39 OZ, ale aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre jeho neurčitosť. Žalobca doplnil, že pri podaní žaloby nebol informovaný o obsahu splnomocnení pre Rastislava Imricha a namietal záver súdu, že na každom splnomocnení bol overený podpis splnomocniteľa. Piate splnomocnenie S. K. je podľa žalobcu neplatné z dôvodu, že na ňom chýba overený podpis splnomocniteľa. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Dňom 01. 07. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že sa tento zákon (pokiaľ nie je ustanovené inak) použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bez konkretizácie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 O. s. p., ale podľa jeho obsahu odvolací súd vyvodil, že odvolateľ namieta nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie z vykonaných dôkazov, keď súd prvej inštancie neustálil, na ktoré dva hlasy sa pri hlasovaní o Uznesení č. 6 dňa 15. 12. 2014 neprihliadalo (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a namieta aj nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., keď súd prvej inštancie nepovažoval žalobcu za aktívne legitimovaného na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka podľa § 14 ods. 8 z dôvodu, že žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo byť napadnuté prijaté nebolo, hoci z formulácie uznesenia o hlasovaní pod bodom 7 zápisnice z 15. 12. 2014 sa javí, že rozhodnutie vlastníkov prijaté bolo. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený dôvodne. 5. Povinnosť prejednať vec na odvolacom pojednávaní vzniká odvolaciemu súdu podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v prípadoch, ak odvolací súd opakuje alebo dopĺňa dokazovanie alebo prejednanie veci na odvolacom pojednávaní vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nebola naplnená žiadna z podmienok zákona pre pojednávanie odvolacieho súdu, preto odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil v plnom rozsahu sa stotožňujúc aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa odvolací súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnenie ďalších dôvodov. 6. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prešiel od jeho prijatia viacerými zmenami. Schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej boli prijaté Uznesenia č. 3, 4, 5 a 6 sa uskutočnila 15. 12. 2014. Spôsob hlasovania na schôdzi vlastníkov a možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa so žalobou na súd upravoval v tom čase zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2015. Súd prvej inštancie použil na právne posúdenie veci správne ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 7. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2015 za každý byt a nebytový priestor v dome mal vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome, ak bol nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, mohli uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok. Podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2015 bola schôdza vlastníkov uznášaniaschopná, ak boli prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí mali aspoň 2/3 hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pokiaľ ods. 4 a 5 § 14 ods. 3 uvedeného zákona neustanovovali inak. 8. Z dôkazov predložených stranami sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že aj bez platného splnomocnenia X.. X. K. z dôvodu neoverenia podpisu splnomocniteľa na splnomocnení bola schôdza vlastníkov bytov dňa 15. 12. 2014 uznášaniaschopná z dôvodu, že sa jej zúčastnilo viac ako 2/3 hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Počet všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa LV č. XXXX, kat. úz. D. D. z 10. 12. 2014 bol 21, z čoho 2/3 tvoria 14 hlasov. Na schôdzi vlastníkov dňa 15. 12. 2014 bolo prítomných 19 hlasov. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo z 19 hlasov je 10 hlasov. Je bez právneho významu, že splnomocnenie X.. X. K. nebolo platné, keďže podľa zápisnice tento zástupca vôbec nehlasoval. 9. Správne súd prvej inštancie skúmal, či bola dodržaná procedúra pri prijímaní rozhodnutí aj obsahovú stránku rozhodnutí namietaných žalobcom z dôvodu, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome mal právo podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2015 právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, pričom zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spôsob a podmienky rozhodovania súdu vôbec neupravoval. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 110/2011 z 3. júla 2013 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod poradovým (publikačným) číslom 2/2013 je potrebné, právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd interpretovať v právno-aplikačnej praxi materiálne, t. j. že predmetom žaloby prehlasovaného vlastníka podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mohli byť nielen námietky smerujúce proti porušeniu zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o také rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom, príslušenstvu a pozemku. 10. Žalobca napriek tomu, že zhodne so súdom prvej inštancie v odvolaní konštatuje, že rozhodnutie - Uznesenie č. 6 nebolo prijaté z dôvodu, že kladná ani záporná odpoveď na správcom položenú otázku nezískala dostatočný počet hlasov, bráni sa proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tým, že Uznesenie č. 6 vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 15. 12. 2014 je nejasné a nezrozumiteľné z dôvodu, že navodzuje dojem akoby súhlas na umiestnenie označenia na streche bytového domu „IVC“ nebol udelený. Odvolací súd s týmto názorom žalobcu nesúhlasí. Odpoveď na otázku pod bodom 7 zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 15. 12. 2014 formulovanú v Uznesení č. 6 je potrebné vnímať spolu s položenou otázkou, ktorá znela, či vlastníci bytov a nebytových priestorov súhlasia s umiestnením označenie IVC na streche bytového domu, popisom hlasovania, podľa ktorého za súhlas s umiestnením označenia IVC na streche bytového domu ...5..., proti súhlasu s umiestnením označenie IVC na streche bytového domu...8..., zdržal sa ...4..., neplatné hlasy ...0..., neprihliada sa na hlasy ...2... a odpoveďou, že súhlas nebol schválený, z čoho spolu s údajmi o hlasovaní je možné vyvodiť jediný záver, že vlastníci bytov a nebytových priestorov k tejto otázke žiadne rozhodnutie neprijali z dôvodu, že za udelenie súhlasu alebo proti udeleniu súhlasu nehlasoval potrebný počet hlasov 10 z 19 prítomných v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2015. 11. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na žalobu podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 31. 12. 2015 vo vzťahu k Uzneseniam č. 3, 4 a 5, za prijatie ktorých hlasoval žalobca, žalobca v odvolaní osobitne nenamieta. Odvolací súd napriek tomu konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tejto časti žaloby je správny z dôvodu, že žalobca nemal pri prijímaní týchto Uznesení č. 3, 4 a 5 status prehlasovaného vlastníka. 12. V súlade s § 387 ods. 2 C. s. p. odvolací súd len zhrnul podstatné dôvody relevantné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré preukazujú vecnú správnosť jeho rozhodnutia. 13. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že uznesením č. k. 12C/10/2015-99 z 29. 01. 2015 pozastavil súd prvej inštancie dočasne účinnosť rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to Uznesenie č. 3, 4, 5 a 6 prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 15. 12. 2014 a že proti tomuto uzneseniu podali žalovaní 1/ a 12/ odvolanie, o ktorom odvolací súd doteraz nerozhodol z dôvodu, že vec nebola súdom prvej inštancie predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd vo veci 17Co/633/2015 rozhodol len o predmete odvolacieho konania vymedzeného súdom prvej inštancie v predkladacej správe krajskému súdu z 31. 07. 2015, kde súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie z 15. mája 2015 č. k. 12C/10/2015-237. Nevybavené odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 12C/10/2015-99 nebránili vecnému vybaveniu odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Je na žalovaných 1/ a 12/, aby uvážili, či po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej zotrvajú na odvolaniach proti uzneseniu č. k. 12C/10/2015-99 z 29. 01. 2015. 14. Odloženie rozhodnutia na 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej umožňoval súdu prvej inštancie v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok v § 151 ods. 3. Povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. bolo rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania. O priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným v odvolacom konaní proti žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, z tohto dôvodu im patrí náhrada trov konania každému samostatne proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).