Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/162/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201213 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115201213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu I.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., F. B. č. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Málkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kraskova č. 2, proti žalovanému L.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., D. č. XX, zastúpenému JUDr. Zdenkom Ďurčíkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Medený Hámor č. 7, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/28/2015-52 zo dňa 08.12.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 209,40 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa za zásah do jeho osobnosti, nakoľko žalovaný mal dňa 29.01.2012 na konferencii predsedov kynologických klubov nepravdivo vyhlásiť, že v roku 2011 žalobca ako prezident Slovenskej kynologickej jednoty kúpil pre jednotu nehnuteľnosť za kúpnu cenu 500.000,- €, hoci v skutočnosti kúpna cena predstavovala 360.000,- € s tým, že „rozdiel medzi kúpnou cenou 360.000,- € a 500.000,- € si žalobca ponechal pre svoju potrebu“; súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom strán a zápisnicou zo stretnutia chovateľských klubov zo dňa 29.01.2012 v Trenčíne spolu s prezenčnou listinou, podľa ktorého z výpovede žalobcu vyplynulo, že „žalovaný sa dňa 29.01.2012 na konferencii predsedov kynologických klubov počas svojho prejavu rozčúlil a uviedol, že žalobca kúpil bez schválenia budovu za kúpnu cenu 360.000,- € s rečníckou otázkou „...kde je rozdiel medzi 360.000,- € a 500.000,- €, ktoré mali byť kúpnou cenou...“; žalovaný mal konkrétne vyhlásiť, že „...sa kúpila budova za 500.000,- €, ale tá budova mala cenu len 360.000,- € a kde sú tie peniaze, koľko z toho mal...?“; z výpovede žalovaného vyplynulo, že „popiera výroky, pre ktoré ho žalobca žaluje, pretože tieto nevyriekol, čo dokazuje aj zápisnica zo stretnutia“; zo zápisnice zo stretnutia zástupcov chovateľských klubov Slovenskej kynologickej jednoty zo dňa 29.01.2012 v Trenčíne vo vzťahu k predmetu sporu vyplynulo, že žalovaný „upozornil na skutočnosť, že budova SKJ bola zakúpená bez mandátu, pretože valná hromada, ktorá má právo schvaľovať rozpočet SKJ a tým aj kúpu budovy, nebola zvolaná a ani nebola zvolaná samostatne za účelom schválenia kúpenia budovy; ako je známe dodatočne nákup uvedenej budovy valná hromada neschválila; rovnako nikdy prezídium SKJ neodsúhlasilo na svojom zasadnutí (ani korešpondenčnom) kúpu spomenutej budovy, o čom svedčia zápisnice prezídia SKJ“; podľa zápisnice žalobca na informácie žalovaného „reagoval v zmysle, že uvedené skutočnosti nie sú pravdivé; poukázal na to, že zakúpenie budovy bolo so súhlasom členov prezídia SKJ a mal aj súhlas žalovaného; vynakladanie finančných prostriedkov bolo podrobené auditu, ktoré potvrdilo bezchybnosť“. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie zaťažovalo žalobcu v spore dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že žalovaný predniesol tvrdený výrok, ktorým malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu; súd prvej inštancie konštatoval, že „nie je preukázané, že žalovaný sa vôbec dopustil výroku, pre ktorý ho žalobca žaluje“; podľa súdu „nemožno prehliadnuť, že sám žalobca si odporuje, keď v žalobe a jej petite uvádza iný výrok, ako uviedol pred súdom na pojednávaní, pričom ním uvedené výroky sa líšia nielen v znení, ale najmä vo význame a závere, ktorý možno z nich učiniť; v zápisnici zo stretnutia, na ktorom mal tento výrok odznieť, sa takéto (ani len približné) vyjadrenie žalovaného nenachádza, je z nej zrejmé len to, že žalovaný upozornil, že budova bola kúpená bez mandátu a schválenia príslušných orgánov Slovenskej kynologickej jednoty, keď o tom, že by žalovaný hovoril o kúpnej cene niet v zápisnici ani slova“; súd prvej inštancie uzavrel, že „za tohto stavu má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal existenciu ním tvrdeného výroku, ktorým mal žalovaný zasiahnuť do jeho osobnostných práv“; súd prvej inštancie dodal, že nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch navrhovaných svedkov, pretože z hľadiska hospodárnosti konania tieto výsluchy nepovažoval za významné pre rozhodnutie; v tomto smere poukázal na skutočnosť, že „okrem faktu, že od stretnutia, na ktorom mal žalovaný svojim výrokom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, uplynuli takmer štyri roky (žalobca podal žalobu tri roky po stretnutí), z prezenčnej listiny a zápisnice je zrejmé, že okrem L.. L. F., sa tohto stretnutia nezúčastnil ani jeden žalobcom navrhovaný svedok, preto na základe neunesenia dôkazného bremena žalobcom nepovažoval za hospodárne vypočúvať ani navrhnutých svedkov“; z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania za tri úkony právnych služieb po 61,41 € spolu s tromi režijnými paušálmi po 8,39 €. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 26.01.2016 (č.l. 57-60 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za zmätočný a nepreskúmateľný. Vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. V prvom rade uviedol, že výrok žalovaného na konferencii dňa 29.01.2012 na jeho adresu týkajúci sa kúpy nehnuteľnosti do vlastníctva Slovenskej kynologickej jednoty nebol zaznamenaný do obsahu zápisnice z uvedenej konferencie; preto mal súd prvej inštancie skúmať, či žalovaný na uvedenej konferencii verejne vyslovil predmetný výrok, že si žalobca mal v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti pre svoju osobnú potrebu ponechať rozdiel medzi sumou 360.000,- € a 500.000,- €; následne mal súd prvej inštancie viesť dokazovanie, či výrok je pravdivý alebo nie; pri podaní žaloby nemal k dispozícii kúpnu zmluvu k dotknutej nehnuteľnosti a prikladá ju až k odvolaniu; až na základe dokazovania mal súd prvej inštancie ustáliť, či výrok žalovaného je spôsobilý zasiahnuť do jeho osobnostných práv; zdôraznil, že predmetom dokazovania nemalo byť zisťovanie, či na uvedenej konferencii odznel výrok uvedený v žalobe, ale predmetom dokazovania malo byť zistenie, „či na uvedenej konferencii boli vôbec učinené akési výroky či už v doslovnom alebo inom slovnom kontexte zo strany žalovaného na adresu žalobcu, ktoré by mohli mať spôsobilosť významne a masívne zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a jeho osobnostných práv“, keď súd prvej inštancie sa takýmto spôsobom žalobou vôbec nezaoberal; opätovne zdôraznil, že „v tomto konaní nemal súd skúmať konkrétny výrok žalovaného, ktorý by mal byť obsiahnutý v akejsi písomnej podobe - zápisnici (pretože jeho znenie by mohol obsahovať len písomný zápis z konferencie, ktorý neexistuje), t.j. či odznel presne a doslovne ako ho uviedol vo svojej žalobe, ale predmetom konania malo byť skúmanie, či na konferencii zo strany žalovaného odznel výrok, ktorý sa svojim obsahom stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojej žalobe a či takýto výrok mohol mať spôsobilosť zasiahnuť do osobnostných práv a dobrej povesti žalobcu“; so zreteľom na uvedené považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko sa nezaoberá predmetom spornej veci a v predmete konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie; vyjadril vedomosť, že ním navrhované dokazovanie je zložitejšie a administratívne náročnejšie, pretože všetci navrhovaní svedkovia (okrem P. F., ktorá jediná bola prítomná na konferencii) sú cudzí štátni príslušníci, ktorí sa o výrokoch žalovaného dozvedeli sprostredkovane od iných osôb; preto predmetom dokazovania malo byť aj zisťovanie od koho a pri akej príležitosti sa o výrokoch žalovaného na konferencii dňa 29.01.2012 na adresu žalobcu dozvedeli, či vedia bližšie špecifikovať výroky žalovaného o osobe žalobcu na uvedenej konferencii, čo bolo obsahom týchto výrokov a či podľa nich mohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu; výsluchy týchto zahraničných svedkov bolo možné zabezpečiť prostredníctvom dožiadaných súdov a zabezpečiť si tak základ pre skutkové zistenia, t.j. či došlo k výrokom zo strany žalovaného na adresu žalobcu, ktoré mali spôsobilosť zasiahnuť do jeho povesti; ako svedkov nenavrhol vypočuť osoby, ktoré sa zúčastnili na predmetnej konferencii, pretože tieto osoby sa v prevažnej väčšine snažia angažovať v rôznych orgánoch Slovenskej kynologickej jednoty alebo sa snažia pôsobiť ako národní alebo medzinárodní rozhodcovia, pričom na to má vplyv žalovaný ako viceprezident Slovenskej kynologickej jednoty; tieto osoby sú teda vo väčšej či menšej miere závislé na osobách členov prezídia Slovenskej kynologickej jednoty. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.02.2016 (č.l. 67-69 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že od roku 1999 nepretržite zastáva funkciu viceprezidenta a súčasne štatutárneho zástupcu Slovenskej kynologickej jednoty; v dlhodobom procese až do zmeny prezidenta Slovenskej kynologickej jednoty v roku 2012 poukazoval na zasadnutiach orgánov na porušovanie stanov žalobcom ako vtedajším prezidentom; na konferencii dňa 29.01.2012 však nikdy nepovedal výrok, ktorý mu pripisuje žalobca a konštatoval to aj súd prvej inštancie; pokiaľ žalobca uviedol, že predmetný výrok nebol zaznamenaný v zápisnici z konferencie, nemohol byť zaznamenaný, pretože žiadny takýto výrok nepovedal, keď poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nevzniesol žiadne námietky proti obsahu zápisnice; poukázal na to, že žalobca navrhol vypočuť svedkov bez uvedenia skutočnosti, ku ktorej sa majú vyjadriť; argumentoval, že svedkyňa L.. L. F. je zaujatá z dôvodu okolností prijatia do zamestnania žalobcom a pre svoj nadštandardný mimopracovný vzťah so žalobcom; tvrdenia žalobcu o jeho výrokoch na konferencii sú len jeho úvahy a hypotézy, ktoré sa nezakladajú na pravde a reálnom základe a je to len jeho snaha vytvoriť ilúziu poškodenia a tlak na orgány Slovenskej kynologickej jednoty, do ktorých má snahu sa opäť dostať; poukázal aj na značný časový odstup od tvrdeného výroku do podania žaloby na súd, keď žalobu na ochranu osobnosti podal žalobca aj na súčasného prezidenta Slovenskej kynologickej jednoty. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 17.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 72 spisu). 2.4 Dňa 27.01.2017 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 25.01.2017 (č.l. 73-74 spisu), v ktorom zotrval na dôvodoch odvolania; vyjadrenie žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk dňa 14.02.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 75 spisu); dňa 24.02.2017 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 23.02.2017 (č.l. 77-80 spisu), v ktorom zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu; vyjadrenie žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 08.03.2017 prostredníctvom pošty na vedomie (č.l. 81 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že dňa 29.01.2012 na konferencii predsedov kynologických klubov neodznel výrok žalovaného na adresu žalobcu obsiahnutý v žalobe, ktorý mal zasiahnuť do jeho osobnosti. 4.7 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V prejednávanom spore sa žalobca proti žalovanému domáhal ospravedlnenia za konkrétny výrok, ktorý mal zo strany žalovaného odznieť na konferencii dňa 29.01.2012 a ktorým malo byť zasiahnuté do osobnosti žalobcu; súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného a zápisnicou z uvedenej konferencie; z výsluchu samotného žalobcu a zápisnice z konferencie vyplynulo skutkové zistenie, že žalobcom tvrdený výrok žalovaný na jeho adresu nepredniesol; skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania považuje aj odvolací súd za dostatočné na rozhodnutie vo veci; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo potrebné vypočuť navrhnutých svedkov, pretože nešlo o osoby, ktoré svojimi zmyslami vnímali skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu, nakoľko podľa tvrdenia samotného žalobcu mali mať len sprostredkované informácie o tvrdenom výroku, nemohli však priamo potvrdiť ani vyvrátiť danosť sporného výroku žalovaného (tzv. svedkovia z počutia, resp. svedkovia z druhej ruky); z princípu viazanosti súdu žalobou vyplýva, že súd je viazaný predmetom žaloby ako aj žalobným nárokom a nemôže ich prekročiť; preto neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať, či na konferencii dňa 29.01.2012 neodzneli zo strany žalovaného výroky, ktoré mali zasiahnuť do osobnosti žalobcu; súd prvej inštancie bol viazaný výlučne predmetom žaloby a žalobným nárokom ako ich vymedzil žalobca v podanej žalobe, t.j. mohol skúmať výlučne skutočnosť, či na predmetnej konferencii odznel konkrétny výrok žalovaného, ktorý mal zasiahnuť do osobnosti žalobcu (t.j. z hľadiska obsahu výrok o tom, že žalobca si mal neoprávnene ponechať finančnú hotovosť z prostriedkov Slovenskej kynologickej jednoty) a keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie konkrétneho v petite žaloby uvedeného výroku žalovaného na adresu žalobcu (nakoľko z dokazovania vyplynulo, že na konferencii mal žalovaný kritizovať nákup budovy pre Slovenskú kynologickú jednotu žalobcom ako prezidentom v rozpore so stanovami a nastoliť otázku, kde je rozdiel medzi vyplatenou sumou 500.000,- € a hodnotou budovy 360.000,- €, t.j. neoznačil konkrétnu osobu, ktorá si mala rozdiel týchto súm ponechať) súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol; len pre úplnosť bez vplyvu na správnosť napadnutého rozsudku a nad rozsah skutkových zistení v prejednávanom spore odvolací súd vo všeobecnosti dodáva, že štatutár organizácie, ktorý zodpovedá za hospodárenie s jej majetkom, musí byť vždy pripravený transparentne preukázať spôsob nakladania s majetkom organizácie, preto vo všeobecnosti poukázanie na nakladanie s majetkom organizácie, ktoré nevybočí z medzí vecnosti, nemôže byť samo osebe zásahom do osobnosti štatutára organizácie, keď miera únosnosti ostrosti prípadnej kritiky nakladania s majetkom je priamo úmerná miere transparentnosti pri nakladaní s majetkom organizácie. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.7 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý zo strany žalobcu, je plne odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore na základe jeho výsledku a odvolací súd ho preskúmal len ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.). 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).