Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/471/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201685 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115201685.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného Private Capital Investments Limited, IČ: 09252000, so sídlom 18-22 Stoney Lane Yardley, Birmigham, B25 8YP, Veľká Británia, zast. Mgr. Michalom Jendrulekom, advokátom, so sídlom Advokátní kancelář Michal Jendrulek, s.r.o., Politických věznů 1272/21, 110 00 Praha 1, proti povinnej S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX G. G., o vymoženie pohľadávky 917,01 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 818/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/183/2015-12 zo dňa 3. februára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/183/2015-12 zo dňa 3. februára 2016 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/183/2015-12 zo dňa 3. februára 2016 exekúciu zastavil. 2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64CbZm/77/2013-140 zo dňa 29.07.2014. Súd prvej inštancie skúmal, či oprávnený splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 v lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia doplniť v prebiehajúcom exekučnom konaní svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, prípadne vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky. Prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie začala plynúť dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. 3. Po preskúmaní miesta podania, kde sa malo doplnenie za účelom splnenia lehoty oprávneným na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podať podľa ust. § 39 ods. 4 v spojení s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie dospel k záveru, že neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa za miesto podania doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie považovalo aj sídlo exekútora, ktorého významom by bolo iba postúpenia doplnenia súdu. Konštatoval, že zákonodarca nespojil s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie sídlo exekútora žiadne procesnoprávne účinky. Neuviedol tak, ako napr. pri námietkach alebo pri doručení návrhu na vykonanie exekúcie spojitosť, prípadne nadväznosť ďalšieho konania exekútora voči súdu a ani neurčil žiadnu lehotu. Na podporenie argumentácie súd prvej inštancie poukázal na ust. § 57 ods. 3 O.s.p. a teda, že Exekučný poriadok ako osobitný zákon v oblasti exekúcie nepriznal exekútorovi status orgánu, ktorý má povinnosť podanie (doplnenie návrhu) doručiť exekučnému súdu tak, ako pri spomínaných procesných úkonoch. Okrem iného dodal, že v tomto prípade absentuje akýkoľvek teologický význam na priznanie statusu exekútorskému úradu ako doručovacieho miesta na podanie doplňovacích návrhov, pretože ak by to mal byť len úkon postúpenia doplňujúceho návrhu zo strany exekútora súdu, tak tento je natoľko bezvýznamný na to, aby mu bola priznaná právna relevancia. Z ustanovení § 243f Exekučného poriadku mal súd prvej inštancie za zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle, aby doručeniu doplňovacích návrhov oprávneného na sídlo exekútora boli priznané právne účinky v oblasti včasnosti doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatňuje nárok zo zmenky. Preto konštatoval, že ak súdu nebol doručený doplňujúci návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného v lehote 30 dní od účinnosti ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku pri zohľadnení ust. § 57 ods. 3 O.s.p. došlo k zmeškaniu tejto lehoty. 4. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nedoručil na súd podanie, ktorým by podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, prípadne vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky. Pretože oprávnený zmeškal zákonnú 30 dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia súd prvej inštancie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil exekúciu. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na odôvodnenie uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Mal za nesporné, že návrh na vykonanie exekúcie doručuje podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku veriteľ súdnemu exekútorovi, ktorého si zvolil. Logicky tak doplnenie návrhu opäť doručoval súdnemu exekútorovi, ktorý disponuje poverením na vykonanie exekúcie vydaným na základe jeho návrhu. Poukázal na ustanovenia § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vyzýva na odstránenie vád návrhu a na ust. § 15 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor po posúdení správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti doplnenia návrhu rozhoduje o ďalšom procesnom postupe, a to buď podáva exekučnému súdu návrh na rozhodnutie podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku o pokračovaní exekúcie, alebo podáva návrh na zastavenie exekúcie analogicky podľa ust. § 40 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na prijatie, posúdenie a spracovanie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie spísaného podľa ust. § 243f ods. 1 Exkučného poriadku je príslušný súdny exekútor a konal správne, ak mu takéto doplnenie v stanovenej lehote včas doručil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 16.01.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 25.02.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64CbZm/77/2013-140 zo dňa 29. júla 2014. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že oprávnený si v zákonnej lehote nesplnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. 9. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.02.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpil podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited, IČ: 09252000, so sídlom 18-22 Stoney Lane Yardley, Birmigham, B25 8YP, Veľká Británia zo dňa 20.01.2016. Uvedené podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 20.01.2016. Obsahom tohto podania bolo oznámenie o zmene oprávneného z dôvodu, že uvedená spoločnosť na základe Rámcovej zmluvy o postúpení judikovaných pohľadávok zo dňa 23.12.2015 a podľa prílohy č. X/XXXXXXXXX nadobudla pohľadávku s príslušenstvom voči povinnej. Súčasne týmto podaním uvedená spoločnosť doplnila návrh na nariadenie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 1Er/183/2015-40 zo dňa 04.04.2016 pripustil zmenu oprávneného tak, že na miesto doterajšieho účastníka na strane oprávneného CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 26429705 vstupuje ako nový oprávnený Private Capital Investments Limited, IČ: 09252000, so sídlom 18-22 Stoney Lane Yardley, Birmigham, B25 8YP, Veľká Británia. 10. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 11. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 12. Podľa ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. 13. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 14. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 15. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 16. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 17. V zmysle prechodného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku k úpravám zavedeným zákonom č. 438/2015 Z.z. platným a účinným od 23.12.2015, ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ak exekučný súd dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený je tak povinný už v návrhu na vykonanie exekúcie opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015 Exekučný poriadok v ust. § 243f ods. 1 stanovil 30 dňovú lehotu na splnenie uvedenej povinnosti, ktorá začala plynúť dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. Ide o procesnú lehotu, preto stačí, ak bolo podanie doplnené vrátane dôkazov oprávneným v posledný deň lehoty súdnemu exekútorovi, prípadne súdu alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho súdnemu exekútorovi doručiť. V danom prípade oprávnený súdnemu exekútorovi doručil návrh na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dňa 20.01.2016. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi nemá žiadny právny účinok. 18. Odvolací súd zistil, že podanie právneho nástupcu pôvodného oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doručené súdnym exekútorom súdu prvej inštancie dňa 02.03.2016, bolo do exekučného spisu založené až po tom, ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu že oprávnený si v zákonnej lehote nesplnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že oprávnený mohol splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote aj súdnemu exekútorovi, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením predčasne rozhodol o zastavení exekúcie. 19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude musieť opätovne posúdiť, či právny nástupca oprávneného podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016 splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a následne, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).