Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207705 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115207705.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov 1/ G.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., H. I. XX, 2/ B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., H. I. XX, proti žalovaným 1/ G.. T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., O. XX, 2/ Realbyt Plus, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Železničiarska 9, IČO: 36 057 240, o neúplnom podaní zo dňa 02. 04. 2015 v znení doplnení zo dňa 10. 04. 2015 a zo dňa 13. 08. 2015, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/184/2015-76 zo dňa 11. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol podanie žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 02. 04. 2015 v znení doplnení zo dňa 10. 04. 2015 a zo dňa 13. 08. 2015. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že na okresnom súde prebieha i ďalšie konanie vedené pod sp. zn. 13C/89/2014, v ktorom sa spoločnosť Realbyt Plus, s. r. o., ako žalobca domáha voči G.. T. T. a B. T. ako žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 965,81 € s príslušenstvom. Žalovaní 1/ a 2/ v uvedenom konaní vzájomným návrhom zo dňa 02. 04. 2015, doplneným dňa 10. 04. 2015 žiadali súd, aby rozhodol „o zmene dôležitých rozhodnutí o hospodárení so spoločnou vecou, a to bytového domu súpisné č. XXXX, vedeného na LV č. XXXX, parcela č. XXXX pre k. ú. W. W.“, a ďalej aby súd rozhodol „o náhrade škôd a ušlého zisku“. Tento vzájomný návrh okresný súd v súlade s § 97 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“) vylúčil na samostatné konanie uznesením č. k. 13C/89/2014-169 zo dňa 17. 04. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 04. 2015. 3. Súd v rámci tohto samostatného konania vyzval žalobcov 1/ a 2/ uznesením zo dňa 07. 09. 2015 pod č. k. 13C/184/2015-68, aby v zmysle ust. §-u 43 ods. 1 OSP svoje podanie, ktoré je neúplné doplnili a opravili v lehote 10 dní tak, aby doplnili sídlo žalovaného 2/, a aby opravili petit ich návrhu tak, aby tento bol jasný, určitý, zrozumiteľný a najmä vykonateľný. Uvedené uznesenie bolo žalobcom doručené dňa 17. 09. 2015. Následne žalobcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 24. 09. 2015 vzali späť žalobu ( vzájomný návrh ) v časti o vydanie rozhodnutia ohľadne zmeny dôležitých rozhodnutí o hospodárení so spoločnou vecou, a to bytovým domom číslo súpisné XXXX, vedeného na LV č. XXXX, parcely č. XXXX pre k. ú. W. W. a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Naďalej však zotrvali na žalobe v časti „o žiadosti o rozhodnutie o náhrade škôd a ušlého zisku“. V tomto rozsahu uviedli, že z dôvodu nutnosti vyčkať na rozhodnutie vnútroštátnych orgánov v súčasnej dobe nevedia vyčísliť stratu času, to znamená, že nevedia vyčísliť výšku náhrady škody. Okresný súd preto následne uznesením zo dňa 29. 09. 2015 (č. l. 73 spisu) rozhodol o zastavení konania v časti návrhu na zmenu dôležitých rozhodnutí o hospodárení so spoločnou vecou, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2015. Pokiaľ ide o žalobu v časti o žiadosti „o rozhodnutie o náhrade škôd a ušlého zisku“, v tomto rozsahu žalobcovia napriek tomu, že uznesenie, ktorým boli vyzvaní na odstránenie vád podania i v tomto rozsahu, dňa 17. 09. 2015 prevzali, podanie v tomto rozsahu neopravili a táto lehota na doplnenie náležitostí riadneho návrhu uplynula žalobcom márne. K uplynutiu tejto lehoty došlo napriek tomu, že okresný súd ich konkrétnym spôsobom poučil a vyzval formou uznesenia, akým spôsobom majú svoju žalobu doplniť, najmä pokiaľ ide o doplnenie žalobného návrhu, teda návrhu, ako má súd podľa nich ( žalobcov ) rozhodnúť, akej škody, v akej výške sa v tomto konaní vôbec domáhajú. Keďže túto vadu žalobcovia neodstránili a takéto nedostatky bránili vecnému rozhodnutiu o ich návrhu, súd musel rozhodnúť o odmietnutí ich podania. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že v sporovom konaní platí dispozičná zásada a zásada prejednávacia, preto bolo vecou žalobcov, aby vo svojom návrhu tvrdili skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení tak, ako to vyplývalo z ustanovení §-u 101 ods. 1 a §-u 120 ods. 1 OSP. Povinnosťou žalobcov bolo uviesť základné a nezameniteľné opísanie skutkového deja, to znamená predmetu konania tak, aby mohla byť žaloba vecne prejednaná. Takéto základné a nezameniteľné opísanie skutkového deja je základným predpokladom preto, aby súd mohol konať o nárokoch žalobcov, ktoré uplatnili. Nárok žalobcovia však nevedeli špecifikovať, ani to, v čom by mal spočívať. Ak teda nárok žalobcov nebol nijakým spôsobom zrejmý, nebolo možné v konaní pokračovať. Z obsahu žaloby, ani z obsahu podania, ale ani z ďalších doplňujúcich podaní žalobcov, nie je doposiaľ vymedzený predmet konania, pretože nie je jasne, určite a vykonateľne formulovaný petit žalobného návrhu tak, aby súd o ňom mohol konať a vo veci rozhodnúť. Okresný súd na záver uviedol, že nevyžadoval od žalobcov podrobným spôsobom formulovať svoj nárok spolu s výrokom budúceho súdneho rozhodnutia, avšak keďže žalobcovia v žalobe neopísali skutkový dej, na základe ktorého sa náhrady škody domáhajú, ani jej výšku, nie je možné ustáliť ani to, čoho sa žalobcovia mienia v konaní domáhať. Keďže žalobcovia nevyjadrili podstatu svojho nároku tak, aby bolo možné v rámci konania ich podanie procesným spôsobom preskúmať a dospieť k záverom, či nárok žalobcovi je alebo nie je daný, nie je možné z podaní žalobcov zistiť rozhodujúce skutočnosti pre ďalšie konanie, preto súd ich podanie odmietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie s tým, že „je porušovaný zákaz zneužívania práv skupinou a jednotlivcami vrátane Realbyt Plus, s. r. o.“ Zdôraznili, že náhrada škody a ušlý zisk bol uplatnený voči tomu, kto škody spôsobil, ide teda o prípadné započítanie pohľadávok v spore vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 13C/89/2014. Vzájomný návrh bol podaný len proti Realbyt Plus, s. r. o., preto súdom požadované doplnenie sídla žalovaného 2/ je bezpredmetné. Uviedli, že ,,bolo nutné sa sústrediť na odvrátenie škody, ktorú mal spôsobiť Realbyt Plus, s. r. o., a to tým, že na deň 04. 05. 2015 zosnoval super tajné začatie nepovolenej stavby, rekonštrukcie len časti strechy. Bola pritom zneužitá tá skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ sa už spoločne od 01. 05. 2015 do 12. 06. 2015 dlhodobo zdržiavali mimo územie SR, o čom bol riadne dopredu upovedomený súd.“ Konania pod sp. zn. 13C/89/2014 a 13C/184/2015 majú teda podľa nich vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie veci súdom. Nie z vlastnej viny nepredložili výšku škody, ktorú spôsobil Realbyt Plus, s. r. o., a to zo zdravotných dôvodov, preto lebo nemajú k dispozícii potrebné podklady, na základe pracovnej vyťaženosti a z dôvodu, že neobdržali všetky rozhodnutia vnútroštátnych orgánov, vrátane polície a prokuratúry, ktoré majú zásadný význam na vyčíslenie škôd spôsobené Realbyt Plus, s. r. o.. Vo veci sprenevery finančných prostriedkov, a podobne, konala nenáležite polícia aj prokuratúra. Ako príklad uviedli, že Realbyt Plus, s. r. o. disponuje pri cca 2 600 €, ktoré do 31. 12. 2011 vložili žalobcovia do fondu opráv, a ak Realbyt Plus, s. r. o. preukáže ich skutočný odber vody, potom jeho nárok musí byť uhradený z tejto čiastky a rozdiel je povinný im vrátiť. Ich platby do fondu opráv cca 2 600 € nikto nemá a nikto nevie kde sú, legalizácia nepovolenej stavby rekonštrukcie strechy je v súčasnosti na preskúmaní na netrestnom odbore Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a až následne vec môže riešiť civilný súd. 5. Uviedli ďalej, že ak okresný súd od nich žiadal určiť, k akej škode došlo, dal im nesplniteľnú, alebo ťažko splniteľnú úlohu, čo má takú vadu, že má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Celkové škody je nutné ustáliť z dôvodu, aby sa neustále nemenil petit sporu, ak naviac dochádza k duplicitnému dokazovaniu, pretože okresný súd pochybil, keď konania 13C/89/2014 a 13C/184/2015 nespojil. Náklady a ušlý zisk nie je možné analogicky určiť v súčasnosti. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako nezákonné zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodovanie a súčasne navrhol, aby nariadil spojenie konaní pod sp. zn 13C/89/2014. K odvolaniu pripojil uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 11. 12. 2015, 23. 12. 2015. 6. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 11. 12. 2015 s tým, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, bola vec predložená dňa 25. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. §-u 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia §-u 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 9. Po tom, ako bola odstránená vada odvolania spočívajúca v tom, že odvolanie nebolo vlastnoručne podpísané odvolateľom, k odstráneniu ktorej došlo na základe výzvy krajského súdu formou uznesenia č. k. 16Co/44/2016-96 zo dňa 20. 10. 2016, pristúpil krajský súd k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia doručili na okresný súd dňa 02. 04. 2015 podanie, ktoré nemalo náležitosti riadneho návrhu v zmysle ust. §-u 42 ods. 3, §-u 79 ods. 1, 2 OSP. Okresný súd preto žalobcov správne vyzval uznesením zo dňa 07. 09. 2015, najmä aby opravili navrhovaný petit žaloby tak, aby bol tento jasný, určitý, zrozumiteľný a najmä vykonateľný. V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd výslovne uviedol, že súčasťou žaloby musí byť i pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôvodov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 veta prvá OSP). 11. Z podania, ktoré má predstavovať vzájomný návrh ( ide o podanie žalobcov zo dňa 02. 04. 2015 - č. l. 2 spisu), vyplýva, že po zastavení konania ohľadne žiadosti žalobcov, aby súd rozhodol o zmene dôležitých rozhodnutí o hospodárení so spoločnou vecou, si uplatňovali právo ,,na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel Ing. O.T. s odvolaním sa na Občiansky zákonník § 419 v spojení s § 423 a § 438 Občianskeho zákonníka, a to hmotnom a nehmotnom majetku.“ V odôvodnení tohto podania sa žalobca G.. T. T. s manželkou vyjadrujú k rozhodovaniu vo vzťahu k správe predmetného domu, nakoľko sa nestotožňovali s konaním predsedkyne tzv. spoločenstva O., G.. T. X. a spoločnosti Realbyt Plus, s. r. o., ako aj v súvislosti s nadstavbou predmetného domu, ak výslovne v tomto podaní uviedli, že ,,predsedkyňa tzv. spoločenstva O. v roku 2005 marila a evidentne navádzala ostatných k zmareniu tohto zámeru na Krajskom pamiatkovom úrade Banská Bystrica, tak ako to urobil aj žalobca (Realbyt Plus, s. r. o. - poznámka súdu) v roku 2013 a 2014, čím odporcovi 1/ (G.. T. T. - poznámka súdu), boli úmyselne spôsobené ďalšie škody. Marením nadstavby domu vznikajú škody, ktoré reprezentujú náklady na generálnu opravu strechy, pri nadstavbe domu by náklady sa rovnali 0, že sa tak nestalo, je aj zásluhou Realbyt Plus, s. r. o., čím vznikli žalobcom škody na ušlom zisku, ktoré si vyčíslia neskoršie“. Ďalej sa v tomto podaní žalobcovia vyjadrovali k tomu, že zo strany G.. T. X. a Realbyt Plus, s. r. o. dochádza k zneužívaniu vlastníctva väčšiny na ujmu vlastníckych a iných práv žalobcov, následkom čoho si má súd vytvoriť názor o tom, kto, komu spôsobuje škody na hmotnom a nehmotnom majetku. Na základe tohto podania navrhoval, aby súd vydal rozsudok, ktorým sa zruší rozhodnutie vlastníkov, ktoré rozhodnutia špecifikoval v bode 1 až 10 (v rozsahu, v ktorom došlo k zastaveniu tohto konania) a následne sa domáhal, aby súd rozhodol ,,o náhrade škôd a ušlého zisku žalobcovi 1/, trov v konaní s príslušenstvom podľa dodatočného vyčíslenia, a to povinnosť škodcu uhradiť žalobcom do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku“. 12. Žalobcovia 1/ a 2/ po doručení výzvy na odstránenie vád ich podania podaním zo dňa 13. 08. 2015 požiadali o predĺženie lehoty na doplnenie petitu. Následne v odvolaní žalobcov zo dňa 18. 08. 2015, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 19. 08. 2015 (č. l. 61 spisu), žalobcovia uviedli, že naďalej pretrváva bezprávny stav, šikanózny výkon práva, keď Realbyt Plus, s. r. o. vykonáva neoprávnene správu predmetného domu podľa Zákona o bytoch a nebytových priestoroch a G.. T. X. vykonáva súbežne správu domu podľa Občianskeho zákonníka. Petit sporu bude preto možné opraviť až po vyriešení predbežnej otázky súdom v konaní 13C/89/2014, či žalobca Realbyt Plus, s. r. o. môže vykonávať správu domu, keď evidentne správu domu skrytou formou stále vykonáva G.. T. X.. Na inom mieste v tomto podaní konštatujú, že Realbyt Plus, s. r. o. a G.. T. X. sa snažia zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu zanedbanou údržbou domu a vytvorením nepriehľadného právneho stavu. K podaniu pripojil Zmluvu o dielo č. 1/2015 zo dňa 27. 03. 2015. Následne opätovne žalobcovia uviedli, že z dôvodu nutnosti vyčkať na rozhodnutia vnútroštátnych orgánov nevedia vyčísliť stratu času, tzv. petit sporu, výšku náhrady škody (č. l. 72 spisu). 13. Po oboznámení sa so všetkými podaniami žalobcov v tomto konaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Napriek tomu, že žalobcovia boli opakovane vyzvaní na odstránenie vád podania zo dňa 02. 04. 2015, sami požadovali predĺženie lehoty na odstránenie týchto vád, podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016, nedoplnili ani neopravili v zmysle poučenia súdu, a to ani do rozhodnutia odvolacieho súdu. Z popisu skutkového deja žalobcami nie je zrejmé, akej náhrady škody, resp. nákladov sa voči žalovaným domáhajú, v čom táto škoda spočíva, teda nielen to, v akej výške k nej došlo, ale najmä k akej ujme - škode na strane žalobcov došlo, akým konaním sa žalovaní mali dopustiť toho, že ku škode na strane žalobcov došlo a ani dodatočne nedoplnili, v akej výške sa domáhajú voči žalovaným náhrady škody, resp. v akej výške nákladov a z čoho by mali tieto náklady, na ktoré by mal súd žalovaných zaviazať, pozostávať. Uvedené nedostatky neboli zo strany žalobcov odstránené, teda bránia vecnému prejednaniu veci, ak ani z odvolania žalobcov nie je možné vyvodiť, k náhrade akej škody by mal súd žalovaných zaviazať, či ide o finančné prostriedky vložené do Fondu opráv, prípadne preplatky za skutočný odber vody, alebo o škodu v dôsledku protiprávneho konania žalovaných formou sprenevery ( akých finančných prostriedkov ), alebo o v dôsledku zanedbania údržby domu, či v dôsledku rekonštrukcie domu. Je totiž nevyhnutné, aby predmet nároku, ktorého sa žalobcovia mienili domáhať nebol zameniteľný, teda, aby bolo zrejmé o čom súd koná. Žalobcovia v odvolaní opätovne uvádzajú, že tým, že ich súd vyzval, aby uviedli, akej škody a v akej výške sa voči žalovaným domáhajú, ide pre nich o úlohu nesplniteľnú, ak v odvolaní poukazujú na to, že ani ,,náklady a ušlý zisk nie je možné analogicky určiť v súčasnosti“, čím sami žalobcovia uznali, že v súčasnosti nevedia určiť čoho , ale ani v akej výške sa domáhajú. 14. Odvolací súd uznáva, že žalobcovia nielen v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/89/2014, kde vystupujú ako žalovaní, vytýkajú nesprávny postup spoločnosti Realbyt Plus, s. r. o., prípadne postup G.. T. X. vo vzťahu k vedeniu správy predmetného domu, v ktorom žalobcovia bývajú. Z obsahu spisu však vyplýva, že uvedené konanie o náhradu škody, nákladov, či ušlého zisku bez toho, aby bolo uvedené v akej výške a na základe akých skutočností sa týchto nárokov žalobcovia voči žalovaným domáhajú, s týmto konaním súvisí. Vzájomný návrh žalobcov bol vylúčený na samostatné konanie právoplatným uznesením. Nie je možné preto prihliadať na námietku žalobcov, ktorí sa naďalej domáhajú toho, aby konania boli spojené na spoločné konanie, o čom môže rozhodnúť len súd prvej inštancie, nie súd odvolací. 15. Žalobcovia ani podaniami zo dňa 10. 04. 2015, 13. 08. 2015, ale ani v odvolaní, či v podaní, ktoré dodatočne doručili krajskému súdu 21. 02. 2017 konkrétne jasným a zrozumiteľným spôsobom nevymedzili, čoho sa svojím podaním domáhajú, neuviedli konkrétne údaje, akým spôsobom žiadajú, aby súd rozhodol, ak len všeobecne poukazujú na to, že sa domáhajú náhrady škody, ušlého zisku a nákladov bez uvedenia toho, v čom by mala táto náhrady škody, ušlý zisk, či náklady spočívať a najmä bez toho, aby určili ich výšku. Ak žalobcovia len všeobecne poukazujú na správanie sa žalovaných, resp. ich postup pri správe bytového domu, v ktorom vlastnia byt a všeobecne popisujú, že ich konaním dochádza k vzniku škody ušlého zisku, či k neoprávneným nákladom, nie je možné v konaní pokračovať, nakoľko tieto všeobecné údaje nie sú dostatočné pre posúdenie samotného obsahu podania a vady, tak ako mali byť podľa výzvy okresného súdu konkrétne odstránené, aby okresný súd mohol pokračovať v konaní, odstránené neboli. Vyššie uvedených vád si boli vedomí i samotní žalobcovia, ktorí požadovali predĺženie lehoty na to, aby podanie mohli doplniť v súlade s výzvou okresného súdu, avšak napriek predĺženiu tejto lehoty opakovane zo strany žalobcov k odstráneniu vád podania nedošlo. Z podaní žalobcov nie sú zrejmé podstatné náležitosti tak, aby nevzbudzovali pochybnosti a neistotu o ich splnení. Rozhodujúci pre obsahovú stránku podania nie je to, ako je podanie nazvané, ale to, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, čo sa ním sleduje. Odvolací súd uznáva, že žalobca nemusí v žalobe v každom prípade formulovať z pohľadu súdu formálne i obsahovo správny a dokonalý výrok rozhodnutia, i keď je takéto vymedzenie žiaduce, avšak nepostačuje, ak z celkového obsahu žaloby nevyplýva, čoho sa žalobca domáha, aké rozhodnutie a o čom a voči komu chce žalobou dosiahnuť. 16. Vadou je totiž aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľným podaním je aj také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné, a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť. 17. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016, ale i v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 rozumejú údaje, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné o čom, a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca totiž musí v návrhu uviesť také skutočnosti, ktorými popíše skutkový dej, na ktorom základe uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jednoznačnú individualizáciu, teda nemožnosť zámeny s iným skutkom. V prejednávanej veci však sami žalobcovia uvádzajú, že sa domáhajú náhrady škody ušlého zisku, prípadne náhrady nákladov, ktoré vynaložili bez toho, aby individualizovali jednotlivé nároky špecifikovali ich výšku bez ohľadu na to, na akom základe k tejto škode ušlému zisku, či k neoprávneným nákladom došlo. Okresný súd naviac správne uviedol, že žalobný petit, teda uvedenie toho, čoho sa žalobca domáha, musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých, musí byť urobené tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohlo byť pristúpené k nariadeniu a výkonu rozhodnutia, nakoľko súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhnuté, žalobný petit musí svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť. 18. Popis rozhodujúcich skutočností môže mať sprostredkovanie pôvod i v odkaze na listinu, ktorú žalobca pripojí k žalobe, a na ktorú v texte žaloby výslovne odkazuje, avšak v prejednávanej veci žalobcovia pripojili k podaniu zo dňa 02. 04. 2015 (č. l. 2 spisu) zámer úpravy nehnuteľnosti ,,dom“, O. XX, XX a J. I. XX, W. J. a viaceré rozhodnutia, či už Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, alebo Okresnej prokuratúry Banská Bystrica. Uvedené listinné dôkazy obsahujú množstvo informácií, prípadne skutkových tvrdení, z ktorých nie je zrejmé, s ktorými sa žalobcovia stotožňujú, s ktorými nie, a na základe ktorých z nich svoj nárok v tomto konaní uplatňujú. Podanie žalobcov, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, je neurčité, nezrozumiteľné, nie je z neho zrejmý predmet konania tak, aby mohla byť žaloba vecne prejednaná, nárok žalobcovia nešpecifikovali, výšku škody ušlého zisku, či nákladov, jednoznačným spôsobom neoznačili, ani ju neuviedli, v dôsledku čoho ich podanie nespĺňa ani to, aby v prípade rozhodnutia spĺňalo požiadavku vykonateľnosti. Keďže pre uvedené nedostatky nie je možné v konaní pokračovať, okresný súd správne podanie žalobcov odmietol, ak žalobcovia v zmysle výzvy vady podania neodstránil a o následkoch neodstránenia týchto vád boli riadne zo strany okresného súdu poučený. Odvolaciemu súdu tak neostávala iná možnosť, ako uvedené rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. 18. Nemožno taktiež konštatovať, že by výzva na odstránenie vád zo strany okresného súdu bola urobená formálne, naopak výslovne od žalobcov vyžadovala, aby títo formulovali petit návrhu, teda čoho sa mienia v konaní domáhať, konkrétne, individuálne, určito, zrozumiteľne tak, aby rozhodnutie mohlo byť i vykonateľné. K odstránenie týchto vád nemôže dôjsť domýšľaním si dôvodov zo strany súdu, ak ako správne poznamenal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, v prejednávanej veci ide o konanie sporové, v ktorom sa v plnej miere prejavuje zásada dispozičná a zásada kontradiktórneho konania. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).