Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/393/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223165 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115223165.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému X. Do V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., T. XX, o zaplatenie 4.581,32 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/428/2015-77 zo dňa 13. 5. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku, ktorým žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Vo zvyšnom rozsahu zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie ohľadom sumy 50 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21. 11. 2015 až do zaplatenia z uvedenej sumy zastavil (prvý výrok) a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 65,48 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65,48 € od 07. 07. 2015 do 20. 11. 2015 a zo sumy 15,48 € od 21.11. 2015 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok). V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok tretí) a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 4.581,32 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11. 11. 2015 do zaplatenia a kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 81,74 € z titulu úverovej zmluvy zo dňa 19. 6. 2014, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným, a ktorou tento poskytol žalovanému sumu 5.000 €. Nakoľko bol žalovaný s úhradou svojho záväzku v omeškaní, bol vyzvaný listom zo dňa 18. 6. 2015 k splateniu celého zostatku úveru, čo však neurobil, keď po zosplatnení uhradil len 2 x sumu 200 € a sumu 50 € po podaní žaloby na okresný súd. V priebehu konania vzal žalobca svoj žalobný návrh ohľadne už vyššie uvádzanej sumy 50 € späť, na čo okresný súd s poukazom na § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) konanie čo do zaplatenia uvedenej sumy aj spolu s príslušenstvom z tejto sumy zastavil. Ďalej okresný súd konštatoval, že podľa tvrdenia žalobcu je predmetom konania celá pohľadávka z úverovej zmluvy, ktorá mala byť v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu (t.j. ku dňu 18. 6. 2015) splatná v dôsledku výzvy z toho istého dňa, ktorá výzva však mala byť žalovanému doručená až po 22. 6. 2015, teda po dni uzatvorenia zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu. Okresný súd poukázal na § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a uviedol, že veriteľ môže žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Z dôvodu, že v prejednávanom prípade vznikla pohľadávka zo zmluvy o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere (podľa zákona č. 129/2010 Z. z.), a ktorá zmluva z tohto dôvodu musela mať písomnú formu, aj dohoda o predčasnej splatnosti úveru musela mať písomnú formu. V prejednávanom prípade bola dohoda o predčasnej splatnosti úveru súčasťou všeobecných obchodných podmienok, čo síce Obchodný zákonník umožňuje, avšak takéto dojednanie je v rozpore so špeciálnou úpravou spotrebiteľských úverov. Pre nedostatok písomnej formy je preto takáto dohoda obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach s poukazom na § 565 OZ neplatná. Navyše, ak by aj dohoda, ktorá by veriteľovi dovoľovala pohľadávku zosplatniť, bola platná, k zosplatneniu malo dôjsť podaním nazvaným „výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 18. 6. 2015, ktoré podanie sa vzhľadom na dátum jeho odoslania žalovanému (22. 6. 2015) mohlo dostať do dispozičnej sféry žalovaného najskôr týmto dátumom. Ešte pred uvedeným dátumom (dňa 18.6.2015) malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu celej pohľadávky (keď táto dňa 18.6.2015 nebola splatná v celku), ale len ohľadne pohľadávky splatnej ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto okresný súd zameral svoju pozornosť na skúmanie s akou sumou bol žalovaný v omeškaní ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. (dobu trvania, dátum konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), preto je s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutá suma úveru žalovanému bola vo výške 5.000 €, z ktorej žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky uhradil sumu 1.090,96 €. K tomuto dňu mal vzhľadom na výšku mesačnej splátky dohodnutej v zmluve, ktorá predstavuje 133,88 €, uhradiť sumu 1.606,44 € (12 splátok po 133,87 €). Rozdiel predstavuje sumu 515,48 €. Následne žalovaný uhradil sumu 450 € (2 x 200 € + 50 €) a preto mu zostáva uhradiť ešte 65,48 €, v ktorej časti (spolu s príslušným úrokom z omeškania) okresný súd žalobe vyhovel. Vo zvyšku okresný súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 3. Voči zamietajúcemu výroku a voči výroku o trovách konania rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/7/2009, z ktorého vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prechádza pohľadávka v stave, v akom existuje v čase jej postúpenia, vrátane príslušenstva, s tým, že čas, miesto, predmet i ďalšie podmienky zmluvy ostávajú zachované. V prejednávanom prípade bol žalovaný v omeškaní so splatením splátok č. 2, 7, 9, 11 a 12, t. j. viac ako 3 mesiace, čím vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo úver predčasne zosplatniť podľa § 53 ods. 9 OZ. Z tohto dôvodu nie je možné spochybňovať výšku sumy, ktorá prináleží žalobcovi ako osobe, na ktorú boli postúpené všetky práva a povinnosti z úverovej zmluvy. V zmluve o postúpení pohľadávky totiž právny predchodca žalobcu na žalobcu postúpil celú pohľadávku, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. 4406074091 zo dňa 19. 6. 2014 vo výške 4.650,39 € voči dlžníkovi X. do V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX A. A., občan SR (žalovaný). Na základe uvedeného mal žalobca za to, že na neho prešla pohľadávka v tej výške, ako je uvedená v priloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Navyše, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol akým spôsobom (výpočtom) dospel k výške priznanej sumy 65,48 €. Vzhľadom k uvedenému navrhol aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 5. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 13. 5. 2016, s tým, že krajskému súdu bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 21. 7. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď. § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných do 30. 6. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po tomto dátume ( § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných voči rozhodnutiam vydaným od 1. 7. 2016. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995]. 7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku, ktorým žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o čiastočnom zastavení konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 65,48 € s príslušenstvom) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 a 3 CSP). 8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd mal za preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 €, ktorý úver žalovaný riadne nesplácal. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu žalovaného výzvou zo dňa 18. 6. 2015 (ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 22. 6. 2015) vyzval k splateniu celého úveru a zároveň dňa 18. 6. 2015 predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu. Okresný svoje rozhodnutie založil závere, že z dôvodu, že dohoda, ktorá by veriteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) umožňovala pohľadávku zosplatniť, nebola so žalovaným platne dohodnutá, nemohol predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku zosplatniť, a preto nemohlo ani dôjsť k postúpeniu celej pohľadávky, keď táto nebola splatná dňa 18. 6. 2015 (deň postúpenia pohľadávky) v celku, ale len k postúpeniu tej časti pohľadávky, ktorá bola splatná k okamihu jej postúpenia. Následne okresný súd vyhovel svojim rozsudkom uplatnenej žalobe len v tom rozsahu, ktorý sa týka tej časti pohľadávky, ktorá bola ku dňu 18. 6. 2015 splatná. Povedané inak, okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť len tú časť pohľadávky z úverovej zmluvy voči žalovanému, ktorá bola splatná v čase postúpenia pohľadávky. 9. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok účinný ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu (13. 5. 2016) minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovoval v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania (strana sporu), stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V rámci právneho posúdenia okresný súd musí (okrem iného) uviesť, podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav a ďalej vysvetliť, ako príslušnú právnu normu v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. 10. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd po tom, čo s poukazom na § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyslovil, že právny predchodca žalobcu nemohol platne zosplatniť pohľadávku z úverovej zmluvy, dospel k záveru, že k platnému postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť len ohľadom tej časti pohľadávky, ktorá bola splatná ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Z akého dôvodu nie je možné nesplatnú pohľadávku postúpiť (aké ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu to zakazuje, prípadne, aká iná skutočnosť uvedené vylučuje), však z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva. Okresný súd tak vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia len záver ku ktorému dospel (nesplatnú pohľadávku z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a nebankovou spoločnosťou nie je možné platne postúpiť), absolútne však opomenul vysvetliť svoje myšlienkové pochody, ktoré ho k vysloveniu tohto záveru viedli, a najmä, ako vec v tejto časti právne posúdil (podľa akého zákonného ustanovenia). Uvedené nedostatky robia napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nepreskúmateľným v inštančnom postupe, a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva strán sporu na spravodlivý proces. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán sporu „domýšľať“ si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to-ktoré rozhodnutie súdu vydané. 11. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnutý zamietajúci výrok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o čiastočnom zastavení konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 65,48 € s príslušenstvom) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 a 3 CSP). 12. Záverom odvolací súdu uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný bol v omeškaní s viac ako jednou splátkou viac ako tri mesiace a preto nebol správny záver súdu o tom, že právny predchodca žalobcu nemohol pohľadávku platne zosplatniť, uvedený záver okresný súd v svojom rozsudku nevyslovil. Okresný súd totiž nedospel k záveru, že by žalovaný nebol v kvalifikovanom omeškaní pre ktoré by bolo možné dlh zosplatniť, ale k záveru, že dohoda, ktorá by veriteľovi zosplatnenie umožnila, nebola uzatvorená platne (resp., že ak by aj platne uzatvorená bola, nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 OZ). Preto sa odvolací súd uvedenou argumentáciou žalobcu nezaoberal. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).