Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/329/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115224005 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115224005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu B.. C. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. L. X, XXX XX R. R., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Michal Ševčík, advokát, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/440/2015 - 52 zo dňa 01. 06. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 01. 06. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň vo výroku rozhodnutia konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške vo výške 34 549,48 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že sa domáha škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom súdnej moci pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Orgánom verejnej moci, ktorého postupom mu vznikla škoda, je: a) Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 1CoE/513/2012 nezastavil exekúciu, keďže jej podkladom bolo i rozhodnutie pod písmenom b); b) Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože svojím rozhodnutím sp. zn. 6Obo/13/2009 zo dňa 22. 10. 2009 rozhodoval voči žalovanému, ktorý už v čase rozhodovania neexistoval, pretože bol vymazaný z obchodného registra. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 34Cb/78/2002 vydal rozhodnutie vo veci samej proti žalovanému obchodnej spoločnosti Slovstavexport, a. s., so sídlom Partizánska cesta 79, Banská Bystrica, IČO: 31 562 647 (ktorého štatutárnym orgánom bol aj žalobca). Uvedená obchodná spoločnosť bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr/112/2008 - 43 zo dňa 18. 09. 2009 zrušená bez likvidácie a následne bola z obchodného registra aj vymazaná. Ešte pred jej výmazom z obchodného registra obchodná spoločnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/78/2002 podala odvolanie. V čase, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 22. 10. 2009 rozhodnutie sp. zn. 6Obo/13/2009 a potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vedenom pod sp. zn. 34Cb/78/2002, obchodná spoločnosť už neexistovala, bola vymazaná. Napriek tejto skutočnosti bola vyznačená právoplatnosť na obidvoch rozhodnutiach, ktoré sa neskôr (v spojení s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 o určení odporovateľnosti právneho úkonu) stali podkladom pre exekúciu - exekučným titulom. Exekúcia už bola vedená proti povinnému, ktorý je v tomto konaní žalobca. Napriek zákonne prípustnej obrane povinného - žalobcu exekúcia zastavená nebola a bola skončená tak, že celá dlžná suma (vrátane trov exekúcie) vo výške 34 549,48 Eur bola od povinného - žalobcu vymožená. V exekučnom konaní správne postupoval jedine Okresný súd Banská Bystrica, ktorý v uznesení č. k. 4Er/87/2010 - 114 zo dňa 14. 07. 2011 exekúciu najprv zastavil, avšak toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/513/2012 - 224 zrušené a v exekúcii súdny exekútor postupoval ďalej. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu a na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledovný skutkový stav: „V konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cb/78/2002 o zaplatenie tantiém vo veci žalobcov B.. K. F. a B.. L. N. proti žalovanému Slovstavexport, a. s. súd rozsudkom č. k. 34Cb/78/2002 - Sn - 266 zo dňa 30. 10. 2008 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu vo výške 90 000,00 Sk s príslušenstvom každému z nich. O odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 22. 10. 2009 rozsudkom č. k. 6Obo/13/2009 - 307 tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Proti rozsudku najvyššieho súdu podal dovolanie C.. B. D. na základe plnomocenstva udeleného obchodnou spoločnosťou Slovstavexport, a. s., o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č. k. 1ObdoV/2/2010 - 375 zo dňa 28. 04. 2011 tak, že dovolacie konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok obligatórneho zastúpenia pre nedostatok právnej subjektivity žalovaného obchodnej spoločnosti Slovstavexport, a. s. (Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 27Cbr/112/2008 - 43 zo dňa 18. 09. 2009 zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie, na základe ktorého bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra). Rozsudok krajského súdu tak nadobudol právoplatnosť dňa 22. 07. 2011.“ Prvoinštančný súd ďalej uviedol: „V konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/33/2006 o určenie neúčinnosti právneho úkonu vo veci žalobcov B.. K. F. a B.. L. N. proti žalovanému B.. C. G. súd rozsudkom č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 určil, že právny úkon, ktorým boli žalobcovia ako veritelia dlžníka Slovstavexport, a. s., a to zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 17. 02. 2003, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté plnenie vo výške 14 926 500,00 Sk je voči žalobcom neúčinný. Voči rozsudku prvostupňového súdu sa žalovaný odvolal, ale odvolanie vzal späť. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2007.“ Následne prvoinštančný súd konštatoval: „Na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cb/78/2002 - Sn - 266 zo dňa 30. 10. 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/13/2009 - 307 zo dňa 22. 10. 2009 a na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/33/2006 - 58 zo dňa 12. 09. 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/269/2006 - 78 zo dňa 11. 01. 2007 bola vo veci oprávnených B.. K. F. a B.. L. N. proti povinnému B.. C. G. vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským pod sp. zn. EX 2/2010 a Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/87/2010. Exekúcia bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/87/2010 - 198 zo dňa 13. 08. 2012 zastavená z dôvodu, že došlo k úhrade povinnosti uloženej exekučným titulom v celom rozsahu.“ 1. 4. Po uvedení vyjadrení strán sporu prvoinštančný súd uviedol zákonné znenia ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval: „Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú: subjekt (orgán štátu), predmet (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom porušený právny vzťah), správanie subjektu (jeho nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup), protiprávnosť (nezákonnosť), výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť medzi správaním (úradným postupom) a výsledkom (škodou). Osobitným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu pri nezákonnom rozhodnutí je aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.“ Následne priamo vo vzťahu k prejednávanému sporu uviedol: „V prejednávanom prípade žaloba žalobcu nesmerovala len k náhrade škody, ale pred vyslovením vzniku zodpovednosti by súd musel najprv zrušiť napadnuté rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu (a následne aj rozhodnutie krajského súdu v exekučnom konaní). Uvedený postup však nie je v kompetencii prvostupňového (okresného) súdu, ale v tomto prípade by sa nezákonnosťou mohol a mal zaoberať ústavný súd. Inak povedané, žalobca by sa mal predovšetkým domáhať zrušenia alebo zmeny rozhodnutí, ktorých nezákonnosť v tomto konaní tvrdí, a až následne by sa mohol domáhať náhrady škody postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Samotná skutočnosť, že žalobca dobrovoľne v exekučnom konaní zaplatil dlžnú sumu vrátane trov exekúcie, nezakladá automaticky zodpovednosť štátu. Nie každé rozhodnutie je nezákonné a nie každý úradný postup je nesprávny len preto, že nespĺňa subjektívne požiadavky dotknutej osoby na konečné rozhodnutie, či na úradný postup.“ Ďalej v tejto súvislosti poukázal na to, že: „Súd v konaní o náhradu škody nemôže prejudiciálne riešiť otázku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia, teda nemôže sám zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie (v tomto prípade dokonca rozhodnutia nadriadených súdov) a zároveň sa zaoberať aj podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu. V tomto konaní by potom v podstate išlo o preskúmavanie rozhodnutí iných súdov, čo však nie je a ani nemôže byť predmetom konania o náhrade škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.“ (...) V tomto konaní súd nemôže a ani nemá skúmať otázku správnosti alebo nesprávnosti postupu súdov, pretože predmetom tohto konania nie je preskúmavanie rozhodnutia alebo postupu iného súdu. V tomto konaní súd môže skúmať len to, či bolo alebo neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.“ 1. 5. Keďže rozhodnutia, o ktorých žalobca tvrdí, že sú nezákonnými, neboli pre ich nezákonnosť ani zrušené a ani zmenené, nebol splnený základný zákonný predpoklad uplatňovanej zodpovednosti - existencia rozhodnutia konštatujúceho ich nezákonnosť a nebol zistený ani nesprávny úradný postup, prvoinštančný súd sa už nezaoberal tým, či boli alebo neboli splnené ďalšie podmienky vzniku uplatňovanej zodpovednosti, pretože „z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom napadnuté rozhodnutia súdov nie sú nezákonné v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.“ Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu zamietol. 1. 6. Výrok rozhodnutia o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 151 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, za účelom doplnenie dokazovania, alebo aby napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. 2. 2. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkový stav determinovaný obsahom pripojených spisov potvrdzuje, že tento bol zistený presne a správne. Rovnako tak možno konštatovať, že úvahy prvoinštančného súdu sú správne. Nestotožňuje sa však s tým, že v právnom štáte napriek zrejmej nesprávnosti pri rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, ktorého dokonca nebolo ani účastníkom, vznikol rozsudok na plnenie, ktorý predstavuje súčasť exekučného titulu voči nemu a v dôsledku ktorého utrpel ujmu výsledkom exekučného konania pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským. Pokiaľ ide o výšku požadovaného plnenia, táto predstavuje výlučne sumu, ktorá mu bola zexekvovaná v predmetnom exekučnom konaní, a teda aj táto je zistená relevantne a postačujúco. V žalobe preto postavil vec do roviny nesprávneho úradného postupu, pretože len tak sa dá nazvať chybné vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci, ktorá mala byť zastavená zo zákona z dôvodu zániku žalovaného ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nakoľko využil všetky možnosti, pričom ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, neexistuje u neho iná možnosť, ako žaloba podaná v tomto konaní, teda vyvodiť voči štátu zodpovednosť za škodu spôsobenú mu pri výkone súdnej moci. Tak ako popísal v žalobe (v článku V.), jedná sa v tejto veci o splnenie podmienok podľa § 5 resp. 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a preto navrhuje, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a zaujal iný právny názor na možnosť vyhovenia tejto žalobe z dôvodov právne i skutkovo prezentovaných. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo vydané ešte za účinnosti pôvodného procesnoprávneho predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany prvoinštančného súdu, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu i s argumentmi, ktorými tieto závery náležite vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovanej nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila a v priebehu odvolacieho konania neurobila žiadny procesný úkon za ktorý by jej prináležala náhrada trov odvolacieho konania), náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).